SlideShare une entreprise Scribd logo
1  sur  21
अणूची संरचना
मूलद्रव्याच्या लहानात लहान कणाला
अणू म्हणतात.
अणूची संरचना
इलेक्ट्रॉन, प्रोटॉन, आणिण न्युट्रॉन हे अणूचे घटक आणहेत.
इलेक्ट्रॉनवर ऋण प्रभार असतो, प्रोटॉनवर धन प्रभार
असतो तर न्युट्रॉन प्रभाररिहत असतो.
+- N
इलेक्ट्रॉन प्रोटॉन न्युट्रॉन
अणूची संरचना
प्रोटॉन, आणिण न्युट्रॉन हे अणूचे घटक अणूच्या
मध्यभागी असलेल्या केंद्रकात असतात तर इलेक्ट्रॉन
केंद्रकाच्या भोवती बाह्यभागात िफिरत असतात.ते
िनरिनराळ्या कक्षांमध्ये िफिरतात.
अणूची संरचना
Proton
Electron
अणूची संरचना
अणूच्या संरचनेचा अभ्यास करून जॉन डाल्टन, जे.जे.
थॉमसन आणिण अनेस्ट रुदरफिोडर्ड यांनी अणुिसद्धांत मांडले.
द्रव्य लहान कणांचे बनलेले
हे सूक्ष्मतम म्हणजेच अणू
अणू हा कडक आणिण भरीव गोळा
अणूचे िवभाजन करता येत नाही
धन ऋण प्रभाराचा वेगळा िवचार नाही
Om°Z S>mëQ>Z
(1808)
अणूची संरचना
Oo.Oo.
Wm°_gZ
(1897)
- AUyMr g§aMZm
H$qcJS>mà_mUo
- AUyVrc YZà^m[aV ^mJ
H$qcJS>mVrc cmc
^mJmà_mUo _w»` AUyVrc
BcoŠQ´>m°Z ho F$U
à^m[aV H$U
H$qcJS>mVrc {~`m§gmaIo
YZ ^mJmV {dIwacoco.
अणूची संरचना
अनेस्ट रुदरफोर्ड र्ड याने थॉमसन च्या िसद्धांतातील त्रुटी
जाणून घेण्यासाठी प्रयोर्ग केला. यात त्याने सोर्न्याच्या
पातळ पत्र्यावर अल्फा – या धन प्रभार युक्त िकरणांचा
मारा याला अल्फा कणांच्या िवकीरनांचा प्रयोर्ग म्हणतात.
अणूची संरचना
या प्रयोर्गात रुदरफोर्ड र्डला पुढील िनरीक्षणे आढळली.
- बहुतेक अल्फा िकरण अड थळ्यािशिवाय पत्र्यातून आरपार
केले.
- काही अल्फा िकरण पत्र्यावरून परत िफरले.
अणूची संरचना
रुदरफोर्ड र्डने िनरीक्षणावरून काही िनष्कष र्ड काढले
- ज्या अथी अल्फा िकरण सोर्न्याच्या पत्र्यातून सहज
आरपार जातात त्याअथी सोर्न्याच्या अणूत बहुतेक भागात
पोर्कळी आहे.
- ज्या भागातून अल्फा िकरण मागे िफरतात तोर् भाग धन
प्रभारयुक्त पण पोर्कळीच्या मानाने फार लहान असतोर्.
अणूची संरचना
आपल्या िनष्कष ार्षांवरून रुदरफोर्ड र्डने अणुिवष यक िसद्धांत
मांड ला.
- अणूच्या केंद्रस्थानी असलेल्या केंद्रकात धन प्रभार
असतोर्. अणूचे बहुतेक वस्तुमान केंद्रकात समािवष्ट असते.
- ऋण प्रभारयुक्त इलेक्ट्रॉन्स केंद्रकाभोर्वती िविशिष्ट
कक्षांत पिरभ्रमण करतात.
- अणूच्या तुलनेत केंद्रकाचा आकार फार लहान असतोर्.
अणूची संरचना
या सवर्ड अभ्यासांवरून असे लक्षात येते की अणूची संरचना
सूयर्डमालेप्रमाणे आहे. मध्यभागी सूयार्डप्रमाणे असणा-या
केंद्रकात प्रोर्टॉन आिण न्युट्रॉन हे कण असतात तर
इलेक्ट्रॉन हे ग्रहांप्रमाणे केंद्रकाभोर्वती िफरतात.
+
N
N
+
-
-
proton
electron neutron
Shell
अणूची संरचना
AUyA§H$ - AUwVrc àmoQ>m°Z qH$dm
BcoŠQ´>m°ZMr g§»`m åhUOo
AUyA§H$
- àË`oH$ _wcÐì`mMm AUyA§H$ doJim
AgVmo.
- EH$mM _wcÐì`mÀ`m gd© AUy§_Ü`o
BcoŠQ´>m°Z / àmoQ>m°Z `m§Mr g§»`m
gmaIr AgVo.
ANaUcaI
saMrcanaa
_ycÐì` AUwA§H$ AmH¥$V
hm`S´>moOZ 1
ho{c`_ 2
H$m~©Z 6
gmo{S>A_ 11
Šcmo[aZ 17
ANaUcaI
saMrcanaa
_ycÐì`mÀ`m AUyMo dñVw_mZ Ë`mÀ`m H|
$ÐH$mV EH$dQ>coco AgVo. _ycÐì`mMm
AUwdñVw_mZm§H$ H|$ÐH$mVrc
àmoQ>m°Z Am{U Ý`yQ´>m°Z `m§À`m
EHy$U ~oaOoBVH$m AgVmo.
AUwdñVw_mZm§H $ = àmoQ>m°Ýg +
Ý`yQ´>m°Ýg
ANaUcaI
saMrcanaa
g_ñWm{ZHo$ - H$mhr _wcÐì`m§À`m
AUy§Mo AUwH«$_m§H$ gmaIo na§Vw
AUwdñVw_mZm§H$ {^Þ AgVmV.
_wcÐì`mÀ`m Aem AUy§Zm _wcÐì`mMr
g_ñWm{ZHo$ åhUVmV.
ANaUcaI
saMrcanaa
g_ñWm{ZH$m§Mo Cn`moJ
- `wao{ZA_Mo g_ñWm{ZH AUw^Å>rV
B§YZ åhUyZ
- H$mo~mëQ>Mo g_ñWm{ZH$
H$H©$amoJmÀ`m CnMmamgmR>r
- Am`mo{S>ZMo g_ñWm{ZH$ JcJ§S>mÀ`m
CnMmamgmR>r
ANaUcaI
saMrcanaa
amgm`{ZH$ A{^{H«$`m§_Ü`o doJdoJù`m
amgm`{ZH$ nXmWmªMr {Z{_©Vr hmoVo.
`mdoir H$mhr _wcÐì`m§Mo AUy BcoŠQ
´>m°Z Xwgè`m _wcÐì`mcm XoVmV.
åhUOoM H$mhr _wcÐì`o BcoŠQ´>m°Z
XoVmV Va H$mhr _wcÐì`o BcoŠQ´>m°Z
ñdrH$maVmV.
अणूची संरचनाOmo AUy BcoŠQ´>m°Z XoVmo Vmo
F$Uà^ma J_mdVmo. Ë`m AUyda YZà^ma
A{YH$ amhVmo.
Omo AUy BcoŠQ´>m°Z ñdrH$maVmo,
Ë`mÀ`mda F$Uà^ma A{YH$ KoVmo.
Aem YZ qH$dm F$U à^m[aV AUycm Am`Z
åhUVmV.
अणूची संरचनाàË`oH$ _wcÐì`mMr BVa _wcÐì`m§er
g§`moJ nmdÊ`mMr úm_Vm AgVo
{Vcm Ë`m _wcÐì`mMr g§`wOm
åhUVmV.
_wcÐì`
g§`wOm
gmo{S>A_
1
Šcmo[aZ
1
अणूची संरचना
{^Þ _wcÐì`m§Mo AUy g§`moJ
nmdVmV Voìhm g§`wJm§Mo aoUy
V`ma hmoVmV.

Contenu connexe

Tendances (20)

Chapter 7
Chapter 7Chapter 7
Chapter 7
 
कार्बन आणि कार्बनची संयुगे
कार्बन आणि कार्बनची संयुगे कार्बन आणि कार्बनची संयुगे
कार्बन आणि कार्बनची संयुगे
 
Human impact on wildlife habitat
Human impact on wildlife habitatHuman impact on wildlife habitat
Human impact on wildlife habitat
 
Natural resources and types of natural resources
Natural resources and types of natural resourcesNatural resources and types of natural resources
Natural resources and types of natural resources
 
Hunting
HuntingHunting
Hunting
 
Wildlife tourism prospects and scope in india
Wildlife tourism prospects and scope in indiaWildlife tourism prospects and scope in india
Wildlife tourism prospects and scope in india
 
Western ghats
Western ghatsWestern ghats
Western ghats
 
Tourism Investment Opportunities in Northern Uganda
Tourism Investment Opportunities in Northern UgandaTourism Investment Opportunities in Northern Uganda
Tourism Investment Opportunities in Northern Uganda
 
सजीवांची लक्षणे
सजीवांची लक्षणेसजीवांची लक्षणे
सजीवांची लक्षणे
 
03 mass tourism
03 mass tourism03 mass tourism
03 mass tourism
 
Geography of Europe
Geography of EuropeGeography of Europe
Geography of Europe
 
Neotropical region
Neotropical regionNeotropical region
Neotropical region
 
BIODIVERSITY
BIODIVERSITY BIODIVERSITY
BIODIVERSITY
 
wildlife conservation
wildlife conservationwildlife conservation
wildlife conservation
 
Culture and Economy of South America
Culture and Economy of South AmericaCulture and Economy of South America
Culture and Economy of South America
 
Wildlife tourism
Wildlife tourismWildlife tourism
Wildlife tourism
 
GEOGRAPHY YEAR 9: AUSTRALIA
GEOGRAPHY YEAR 9: AUSTRALIAGEOGRAPHY YEAR 9: AUSTRALIA
GEOGRAPHY YEAR 9: AUSTRALIA
 
India wildlife
India wildlifeIndia wildlife
India wildlife
 
Wildlife ppt.sar
Wildlife ppt.sarWildlife ppt.sar
Wildlife ppt.sar
 
Biodiversity and conservation
Biodiversity and conservationBiodiversity and conservation
Biodiversity and conservation
 

En vedette

En vedette (20)

अणूची संरचना
अणूची संरचना अणूची संरचना
अणूची संरचना
 
चुंबकत्व
चुंबकत्वचुंबकत्व
चुंबकत्व
 
Model making projects
Model making projectsModel making projects
Model making projects
 
रासायनिक अभिक्रिया
रासायनिक अभिक्रिया रासायनिक अभिक्रिया
रासायनिक अभिक्रिया
 
जैविक विविधता
जैविक विविधता जैविक विविधता
जैविक विविधता
 
हवा
हवाहवा
हवा
 
विद्युत प्रवाह
विद्युत प्रवाह विद्युत प्रवाह
विद्युत प्रवाह
 
तारे आणि आपली सूर्यमाला
तारे आणि आपली सूर्यमाला  तारे आणि आपली सूर्यमाला
तारे आणि आपली सूर्यमाला
 
मृदा
मृदामृदा
मृदा
 
Lesson14
Lesson14Lesson14
Lesson14
 
Energy
EnergyEnergy
Energy
 
Houses
Houses Houses
Houses
 
Tushami
TushamiTushami
Tushami
 
रोग
रोगरोग
रोग
 
Food
FoodFood
Food
 
Biodiversity
BiodiversityBiodiversity
Biodiversity
 
Cell theory
Cell theoryCell theory
Cell theory
 
अपक्षरणकारके - 1
अपक्षरणकारके - 1अपक्षरणकारके - 1
अपक्षरणकारके - 1
 
प्रबोधन
प्रबोधनप्रबोधन
प्रबोधन
 
साधी यंत्रे
साधी यंत्रेसाधी यंत्रे
साधी यंत्रे
 

Plus de Jnana Prabodhini Educational Resource Center

Plus de Jnana Prabodhini Educational Resource Center (20)

Vivek inspire
Vivek inspireVivek inspire
Vivek inspire
 
Chhote Scientists
Chhote Scientists Chhote Scientists
Chhote Scientists
 
PSA Exam Pattern
PSA Exam Pattern PSA Exam Pattern
PSA Exam Pattern
 
Food and Nutrition
Food and Nutrition Food and Nutrition
Food and Nutrition
 
Measurement Estimation
Measurement EstimationMeasurement Estimation
Measurement Estimation
 
Food and preservation of food
Food and preservation of food Food and preservation of food
Food and preservation of food
 
Reproduction in Living Things
Reproduction in Living ThingsReproduction in Living Things
Reproduction in Living Things
 
The Organisation of Living Things
The Organisation of Living Things The Organisation of Living Things
The Organisation of Living Things
 
Effects of Heat
Effects of HeatEffects of Heat
Effects of Heat
 
Motion and Types of motion
Motion and Types of motionMotion and Types of motion
Motion and Types of motion
 
क्रांतीयुग
क्रांतीयुगक्रांतीयुग
क्रांतीयुग
 
Electric Charge
Electric ChargeElectric Charge
Electric Charge
 
Circulation of Blood
Circulation of BloodCirculation of Blood
Circulation of Blood
 
Transmission of Heat
Transmission of HeatTransmission of Heat
Transmission of Heat
 
Propagation of Sound
Propagation of SoundPropagation of Sound
Propagation of Sound
 
वैदिक संस्कृती
वैदिक संस्कृतीवैदिक संस्कृती
वैदिक संस्कृती
 
Propagation of Light
Propagation of Light Propagation of Light
Propagation of Light
 
Natural Resources
Natural ResourcesNatural Resources
Natural Resources
 
हडप्पा संस्कृती
हडप्पा संस्कृतीहडप्पा संस्कृती
हडप्पा संस्कृती
 
जैन धर्म
जैन धर्मजैन धर्म
जैन धर्म
 

अणूची संरचना

  • 1.
  • 2. अणूची संरचना मूलद्रव्याच्या लहानात लहान कणाला अणू म्हणतात.
  • 3. अणूची संरचना इलेक्ट्रॉन, प्रोटॉन, आणिण न्युट्रॉन हे अणूचे घटक आणहेत. इलेक्ट्रॉनवर ऋण प्रभार असतो, प्रोटॉनवर धन प्रभार असतो तर न्युट्रॉन प्रभाररिहत असतो. +- N इलेक्ट्रॉन प्रोटॉन न्युट्रॉन
  • 4. अणूची संरचना प्रोटॉन, आणिण न्युट्रॉन हे अणूचे घटक अणूच्या मध्यभागी असलेल्या केंद्रकात असतात तर इलेक्ट्रॉन केंद्रकाच्या भोवती बाह्यभागात िफिरत असतात.ते िनरिनराळ्या कक्षांमध्ये िफिरतात.
  • 6. अणूची संरचना अणूच्या संरचनेचा अभ्यास करून जॉन डाल्टन, जे.जे. थॉमसन आणिण अनेस्ट रुदरफिोडर्ड यांनी अणुिसद्धांत मांडले. द्रव्य लहान कणांचे बनलेले हे सूक्ष्मतम म्हणजेच अणू अणू हा कडक आणिण भरीव गोळा अणूचे िवभाजन करता येत नाही धन ऋण प्रभाराचा वेगळा िवचार नाही Om°Z S>mëQ>Z (1808)
  • 7. अणूची संरचना Oo.Oo. Wm°_gZ (1897) - AUyMr g§aMZm H$qcJS>mà_mUo - AUyVrc YZà^m[aV ^mJ H$qcJS>mVrc cmc ^mJmà_mUo _w»` AUyVrc BcoŠQ´>m°Z ho F$U à^m[aV H$U H$qcJS>mVrc {~`m§gmaIo YZ ^mJmV {dIwacoco.
  • 8. अणूची संरचना अनेस्ट रुदरफोर्ड र्ड याने थॉमसन च्या िसद्धांतातील त्रुटी जाणून घेण्यासाठी प्रयोर्ग केला. यात त्याने सोर्न्याच्या पातळ पत्र्यावर अल्फा – या धन प्रभार युक्त िकरणांचा मारा याला अल्फा कणांच्या िवकीरनांचा प्रयोर्ग म्हणतात.
  • 9. अणूची संरचना या प्रयोर्गात रुदरफोर्ड र्डला पुढील िनरीक्षणे आढळली. - बहुतेक अल्फा िकरण अड थळ्यािशिवाय पत्र्यातून आरपार केले. - काही अल्फा िकरण पत्र्यावरून परत िफरले.
  • 10. अणूची संरचना रुदरफोर्ड र्डने िनरीक्षणावरून काही िनष्कष र्ड काढले - ज्या अथी अल्फा िकरण सोर्न्याच्या पत्र्यातून सहज आरपार जातात त्याअथी सोर्न्याच्या अणूत बहुतेक भागात पोर्कळी आहे. - ज्या भागातून अल्फा िकरण मागे िफरतात तोर् भाग धन प्रभारयुक्त पण पोर्कळीच्या मानाने फार लहान असतोर्.
  • 11. अणूची संरचना आपल्या िनष्कष ार्षांवरून रुदरफोर्ड र्डने अणुिवष यक िसद्धांत मांड ला. - अणूच्या केंद्रस्थानी असलेल्या केंद्रकात धन प्रभार असतोर्. अणूचे बहुतेक वस्तुमान केंद्रकात समािवष्ट असते. - ऋण प्रभारयुक्त इलेक्ट्रॉन्स केंद्रकाभोर्वती िविशिष्ट कक्षांत पिरभ्रमण करतात. - अणूच्या तुलनेत केंद्रकाचा आकार फार लहान असतोर्.
  • 12. अणूची संरचना या सवर्ड अभ्यासांवरून असे लक्षात येते की अणूची संरचना सूयर्डमालेप्रमाणे आहे. मध्यभागी सूयार्डप्रमाणे असणा-या केंद्रकात प्रोर्टॉन आिण न्युट्रॉन हे कण असतात तर इलेक्ट्रॉन हे ग्रहांप्रमाणे केंद्रकाभोर्वती िफरतात. + N N + - - proton electron neutron Shell
  • 13. अणूची संरचना AUyA§H$ - AUwVrc àmoQ>m°Z qH$dm BcoŠQ´>m°ZMr g§»`m åhUOo AUyA§H$ - àË`oH$ _wcÐì`mMm AUyA§H$ doJim AgVmo. - EH$mM _wcÐì`mÀ`m gd© AUy§_Ü`o BcoŠQ´>m°Z / àmoQ>m°Z `m§Mr g§»`m gmaIr AgVo.
  • 14. ANaUcaI saMrcanaa _ycÐì` AUwA§H$ AmH¥$V hm`S´>moOZ 1 ho{c`_ 2 H$m~©Z 6 gmo{S>A_ 11 Šcmo[aZ 17
  • 15. ANaUcaI saMrcanaa _ycÐì`mÀ`m AUyMo dñVw_mZ Ë`mÀ`m H| $ÐH$mV EH$dQ>coco AgVo. _ycÐì`mMm AUwdñVw_mZm§H$ H|$ÐH$mVrc àmoQ>m°Z Am{U Ý`yQ´>m°Z `m§À`m EHy$U ~oaOoBVH$m AgVmo. AUwdñVw_mZm§H $ = àmoQ>m°Ýg + Ý`yQ´>m°Ýg
  • 16. ANaUcaI saMrcanaa g_ñWm{ZHo$ - H$mhr _wcÐì`m§À`m AUy§Mo AUwH«$_m§H$ gmaIo na§Vw AUwdñVw_mZm§H$ {^Þ AgVmV. _wcÐì`mÀ`m Aem AUy§Zm _wcÐì`mMr g_ñWm{ZHo$ åhUVmV.
  • 17. ANaUcaI saMrcanaa g_ñWm{ZH$m§Mo Cn`moJ - `wao{ZA_Mo g_ñWm{ZH AUw^Å>rV B§YZ åhUyZ - H$mo~mëQ>Mo g_ñWm{ZH$ H$H©$amoJmÀ`m CnMmamgmR>r - Am`mo{S>ZMo g_ñWm{ZH$ JcJ§S>mÀ`m CnMmamgmR>r
  • 18. ANaUcaI saMrcanaa amgm`{ZH$ A{^{H«$`m§_Ü`o doJdoJù`m amgm`{ZH$ nXmWmªMr {Z{_©Vr hmoVo. `mdoir H$mhr _wcÐì`m§Mo AUy BcoŠQ ´>m°Z Xwgè`m _wcÐì`mcm XoVmV. åhUOoM H$mhr _wcÐì`o BcoŠQ´>m°Z XoVmV Va H$mhr _wcÐì`o BcoŠQ´>m°Z ñdrH$maVmV.
  • 19. अणूची संरचनाOmo AUy BcoŠQ´>m°Z XoVmo Vmo F$Uà^ma J_mdVmo. Ë`m AUyda YZà^ma A{YH$ amhVmo. Omo AUy BcoŠQ´>m°Z ñdrH$maVmo, Ë`mÀ`mda F$Uà^ma A{YH$ KoVmo. Aem YZ qH$dm F$U à^m[aV AUycm Am`Z åhUVmV.
  • 20. अणूची संरचनाàË`oH$ _wcÐì`mMr BVa _wcÐì`m§er g§`moJ nmdÊ`mMr úm_Vm AgVo {Vcm Ë`m _wcÐì`mMr g§`wOm åhUVmV. _wcÐì` g§`wOm gmo{S>A_ 1 Šcmo[aZ 1
  • 21. अणूची संरचना {^Þ _wcÐì`m§Mo AUy g§`moJ nmdVmV Voìhm g§`wJm§Mo aoUy V`ma hmoVmV.