1. newsletter
apríl 2009 | číslo 4 | ročník 3
Editorial téma čísla
V ostatných rokoch dosiahla Sloven-
Úroveň výstupov
ská republika rad úspechov. Bola prijatá
do NATO, stala sa členom EÚ, vstúpila do
eurozóny. Hrdí sa vysokým tempom hospo-
vedy a výskumu
dárskeho rastu. Je čas zbaviť sa nálepky „bý-
valá krajina komunistického bloku“ a začať
sa porovnávať s vyspelými štátmi sveta.
na Slovensku
Súpis úspechov SR vyvoláva prirodzené
otázky: Ako je na tom v porovnaní s inými
veda a výskum? Podarilo sa prekonať handi-
kep zapríčinený komunistickým režimom?
Ako sa odrazil vývoj v spoločnosti na pod-
pore vedy a výskumu?
Článok Jána a Nevy Pišútovcov je úvo-
dom do diskusie o stave vedy a výskumu v
SR v porovnaní so zahraničím. Použili jed-
noduché ukazovatele kvantity a kvality ve-
deckého výstupu, ktoré extrahovali z údajov
v databázach Web of Knowledge za obdobie
10 rokov. Hodnoty v 21 disciplínach pre SR
porovnali s krajinami OECD.
Výsledky vedy v SR sa v tomto zrkadle
nejavia ružovo. Iba štvrtina hodnotených
vedných disciplín na Slovensku prevyšuje
50% priemeru krajín OECD v kvalite vý-
skumu (meranej pomerom počtu citácií a
publikácií) a vo viac ako polovici disciplín je
hodnota ukazovateľa kvantity výskumu v SR
menšia ako 25% priemeru krajín OECD.
Vo viacerých disciplínach je Slovensko na
chvoste rebríčka.
Obširnejšie sa článok venuje financova- v čísle nájdete
niu vedy a výskumu v SR a v EÚ. Alarmu-
júce je zistenie, že podiel výdavkov na vedu
a výskum na hrubom domácom produkte v
Porovnanie výstupov vedy a výskumu
čase prudkého hospodárskeho rastu na Slo- Slovenska s krajinami OECD
vensku nerastie, naopak klesá, a je nižší aj v autor: Ján Pišút a Neva Pišútová strana 2
porovnaní s krajinami V4.
Š. Olejník
Fyzikálny ústav SAV
2. Porovnanie výstupov
rôznych oblastiach je toto kritérium potreb-
né nastaviť rôznym spôsobom.
Pri porovnávaní Slovenska s krajinami
vedy a výskumu
OECD sme vychádzali z toho, že členmi
OECD sú (uvádzame anglické názvy, kto-
ré používa ESI): Australia, Austria, Bel-
Slovenska s krajinami
gium, Canada, Czech Republic, Denmark,
England, Finland, France, Germany, Greece,
Hungary, Iceland, Ireland, Italy, Japan, Lu-
xembourg, Mexico, Netherlands, New Ze-
OECD aland, Norway, Poland, Portugal, Slovakia,
South Korea, Spain, Sweden, Switzerland,
Turkey, USA, (spolu 30 krajín podľa Go-
ogle)
Ján Pišút a Neva Pišútová „Field ranking“ pre každú krajinu OECD
ARRA a FMFI UK Bratislava v danej oblasti (napríklad „Chemistry“) sme
našli v ESI. Pri prepočítavaní výsledkov na
počet obyvateľov sme použili dáta, ktoré sa
ľahko nájdu vo vyhľadávači Google.
Štúdia ukazuje výstupy slovenskej vedy do
porovnania s výstupmi vedy v krajinách oecd, teda Kritériá pre kvalitu a kvantitu výsled-
s krajinami, ktoré sú súčasťou „klubu bohatých kov vedy a výskumu
Kritérium kvality
Štátov“ rovnako ako slovensko. členovia takejto Za kritérium budeme považovať priemer-
organizácie by mali dosahovať podobné výsledky ný počet citácií na publikáciu. Pre hodnote-
vo výstupoch vedy a výskumu ako aj v ich nie výsledkov slovenskej vedy budeme teda
považovať podiel
financovaní, keďže momentálne platí vŠeobecná
premisa, že kvalitný výskum a vývoj je základom (Cit/Pub)FieldSR
budúcej prosperity krajiny a jej udržania sa v (Cit/Pub)FieldPriemer OECD
Poznámka: Výraz v menovateli môžeme
„klube bohatých“. definovať dvomi rôznymi spôsobmi. Pri pr-
vom z nich spočítame (Cit/Pub) pre každú
Porovnávanie výstupov vedy a výskumu skôr tam, kde je celková úroveň vyššia.
v rôznych krajinách Tabuľka 1. Field Rankings for Slovakia
Výsledky porovnania prinášajú informáciu Zdroje pre porovnanie – Essential
o relatívnom stave vedy a výskumu v dvoch Science Indicators (ESI) v rámci databázy
Field Papers Citations Citation p.
alebo viacerých krajinách. Najzaujímavejšie Web of Knowledge (WOK) paper
výsledky prinášajú vtedy, ak dve krajiny alebo Prístup do databázy ESI v rámci WOK Mol. Biol. and gen. 427 5 066 11,86
skupina krajín prešli podobným historickým zakúpilo pred niekoľkými rokmi Minister- Clinical Med. 1 452 14 175 9,76
vývojom. To sú napríklad krajiny Visegrád- stvo školstva pre všetky verejné vysoké ško- Neurosci & Behav 332 2 932 8,83
skej skupiny (Česká republika, Slovensko, ly na Slovensku a pre všetky ústavy SAV. V Physics 3 360 23 143 6,89
Maďarsko, Poľsko). Druhým prípadom databáze ESI si môžeme vyhľadať napríklad Microbiology 747 4 597 6,15
užitočného porovnávania je situácia, keď sa časť „Countries, Territories, Institutions“ Immunology 118 715 6,06
viacero krajín má postupom času zblížiť a a v nej nájdeme napríklad tabuľku (údaje Chemistry 4 142 23 521 5,68
dosiahnuť porovnateľný stav v hospodárstve sú z marca 2008). Údaje predstavujú sú- Biology & Bio- 2 386 12 622 5,29
chem
a vo vede a výskume. Výsledky porovnania čet za posledných 10 rokov a 10 mesiacov Pharm & Toxicol-
potom ukazujú aké rozdiely je potrebné v (1.1.1997 – 31.10.2007). Vedecké oblasti 380 1 822 4,79
ogy
budúcnosti prekonať. S istou dávkou opti- (Fields) sú definované autormi ESI, v dru- Geosciences 548 2 580 4,71
mizmu sa môžeme takto pozerať na porovna- hom stĺpci sú počty článkov z danej krajiny Engineering 1 209 4 999 4,13
nie výstupov vedy a výskumu na Slovensku s v danom období (v časopisoch zaradených Space Science 305 1 075 3,52
krajinami OECD. do databázy WOS), v treťom stĺpci je cel- Plant&Anim Sci 1 710 5 743 3,36
Porovnanie celkových výstupov vedy a vý- kový počet citácií (v tých istých časopisoch) Enviro/Ecology 702 2 352 3,35
skumu poskytuje veľmi agregované (ustred- na články v druhom stĺpci a v poslednom Agricult Sciences 453 1 404 3,10
nené) veličiny. Mimoriadne špičky – ak exis- stĺpci je priemerný počet citácií na práce z Materials Sci 1 626 4 224 2,60
tujú – sa v takýchto veličinách môžu stratiť. druhého stĺpca. Mathematics 722 1 583 2,19
Niekedy sa mimoriadne špičky vyskytnú a Kvalitnejšie práce sú spravidla citované Social Sci General 310 453 1,46
ich vedecký výkon nemá silnú koreláciu s častejšie ako menej kvalitné práce. Prie- Multidisciplinary 19 39 2,05
úrovňou v ich okolí, (napríklad Albert Ein- merný počet citácií na jednu prácu sa pre- Psychiatry/Psychol 392 627 1,60
stein vo Švajčiarsku v roku 1905) ale ako jav to často považuje za kritérium kvality prác. Computer Sci 407 585 1,44
je to čoraz zriedkavejšie a špičky sa objavujú Predchádzajúca tabuľka však ukazuje, že v Econom&Business 602 293 0,49
2 ARRA newsletter | apríl 2009
3. krajinu, výsledky spočítame a delíme počtom kých oblastiach, napr. v genetike a v klinickej sme označili ako „Pcit/Pobyv“ a označuje po-
krajín. Pri druhom najprv spočítame všetky medicíne. čet citácií na milión obyvateľov danej krajiny.
publikácie v krajinách OECD a všetky citá- Zdôraznime ešte, že do tohto hodnotenia Tento parameter súvisí s kvantitou vedeckej
cie a potom všetky citácie delíme všetkými kvality boli zahrnuté len publikácie v databá- produkcie určitej krajiny OECD.
publikáciami. Pri našich analýzach sme pou- ze WOS, publikácie v časopisoch mimo tejto Názvy vedeckých oblastí sú skratky z úpl-
žívali druhú z týchto definícií. Táto definícia databázy tu zahrnuté nie sú. nejších názvov uvedených v Tab. 1. Krajiny
váži príspevky jednotlivých krajov počtom ich Hodnotenie kvantity počtu publikácií na každom obrázku uvádzame v poradí podľa
obyvateľov a zdá sa nám byť vhodnejšou. pre Slovensko v jednotlivých vedeckých ob- parametru „Cit p Pap“.
lastiach (Fields) je znázornené na obrázku 2. Všetky údaje, ktoré sme tu uviedli sú
Kritérium kvantity Kvantita vedeckej produkcie je tu charakteri- ustrednené cez jednotlivé krajiny a teda cez
Určite je viacero možností ako sa pokúsiť zovaná počtom citácií na milión obyvateľov pomerne veľké celky. Interpretácia dát je dô-
charakterizovať kvantitu výskumu. Dve naj- Slovenska deleným priemerom krajín OECD, ležitá, spravidla nie je jednoduchá a vyžaduje
jednoduchšie sú: a) merať kvantitu počtom teda počtom citácií na všetky krajiny OECD ďalšie informácie.
publikácií, b) merať kvantitu počtom citácií. deleným počtom obyvateľov všetkých krajín Dáta ukazujú celkové silné a slabšie strán-
Otázka je určite na hlbšiu diskusiu, ale pre OECD v miliónoch. ky jednotlivých krajín, ale doplňujúce infor-
účely tejto štúdie sme sa rozhodli používať na Dáta hovoria samé za seba, poznamenajme mácie sú podstatné. Napríklad je známe, že v
meranie kvantity počty citácií. Bez toho, že by však, že aj tu sú relevantné poznámky k pred- USA sú aj slabšie, aj silnejšie, aj úplne špičko-
sme vzali do úvahy počty obyvateľov jednotli- chádzajúcemu obrázku. Ďalším faktorom, vé univerzity, pričom práve špičkové univerzi-
vých krajín by takáto informácia nemala veľký ktorý tieto výsledky ovplyvnil, je aj výška fi- ty prispievajú podstatne k novým poznatkom.
zmysel, preto budeme pri hodnotení jednotli- nancovania vedy a výskumu na Slovensku. Podobná situácia je v Anglii, kde k špičke, po-
vých krajín používať parameter rovnateľnej s USA patrí Oxford, Cambridge
Porovnanie Slovenska s krajinami OECD a Bristol a s podobným javom sa stretávame
(Percento citácií)FieldKrajina v jednotlivých oblastiach aj vo Švajčiarsku a v iných krajinách. Z tohto
(Percento obyvateľov)FieldKrajina Každý z nasledujúcich obrázkov sa týka hľadiska by bolo zaujímavé porovnať najlep-
jednej vedeckej disciplíny v rozdelení podľa šie slovenské vysoké školy so zahraničnými.
Percento citácií v danom „Field“ sa počíta databázy ESI WOS. Problémom je ale to, že v databáze ESI WOS
vzhľadom na všetky citácie krajín OECD v Pri každej krajine uvádzame dva parametre. nájdeme len veľmi obmedzené informácie o
tomto „Field“ a percento obyvateľov sa počíta Prvý je označený ako „Cit p Pap“ a označuje slovenských vysokých školách.
vzhľadom na krajiny OECD. priemerný počet citácií na jednu publikáciu (z K interpretácií dát na obrázkoch uvedených
Priemer OECD možno zas počítať dvomi danej oblasti). Tento parameter súvisí s kva- vyššie je často potrebná dodatočná informácia,
rôznymi spôsobmi. Budeme postupovať tak litou prác z danej krajiny. Druhý parameter ktorá nie je vždy ľahko dostupná. Príkladom
ako v predchádzajúcom prípade.
Porovnanie Slovenska a OECD v jednot- Obrázok 1. Porovnanie kvality vedeckej produkcie SR a OECD
livých oblastiach vedy a výskumu Porovnanie SR a OECD v (Cit/Pub) pre SR / Priemer OECD
Na obrázku 1 porovnávame kvalitu publi-
kácií zo SR s priemerom OECD v jednotli- 1
vých oblastiach. 0,8
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Slo- 0,6
vensko je veľmi úspešné v oblasti inžinier-
0,4
skych vied. Číslo v tomto stĺpci je ale trocha
0,2
klamné. Ak sa pozrieme na dáta podrobnejšie,
zistíme, že k úspešnosti Slovenska tu najviac 0
ClinMed
PharmTo
Imunnol
MolBGen
Comput
Engin
Chemistr
Microbiol
PlantAni
BiolBioch
SocialG
MaterSci
Enviro
GeoSci
EconBus
Maths
Neurosci
SpaceSc
Psych
Physics
Agricult
prispievajú publikácie v časopise „Nuclear In-
struments and Methods“, v ktorom publikujú
podrobnosti o konštrukcii svojich experimen-
tálnych zariadení veľké medzinárodné kolabo- Zdroj: Dáta ESI WOK a vlastné výpočty
rácie obsahujúce aj slovenských fyzikov. Týka
sa to najmä prebiehajúcich a pripravovaných Obrázok 2. Porovnanie kvantity vedeckej produkcie Slovenska s OECD ako celkom
experimentov v CERN (Európsky ústav pre
časticový výskum v Ženeve). Porovnanie Slovenska s priemerom OECD v (PCit / Pobyv)
K pomernej úspešnosti fyziky v tomto
0,7
porovnaní prispievajú aj články veľkých me- 0,6
dzinárodných kolaborácií spolupracujúcich 0,5
na experimentoch v časticovej fyzike. Podľa 0,4
0,3
pravidiel používaných v databáze WOS sa
0,2
určitá publikácia pripisuje (s váhou 1) kaž- 0,1
dej krajine, z ktorej pochádza aspoň jedna zo 0
ClinMed
PharmTo
Imunnol
MolBGen
Comput
Engin
Chemistr
Microbiol
PlantAni
BiolBioch
SocialG
skupín, ktoré sú členom veľkej medzinárodnej
MaterSci
Enviro
GeoSci
EconBus
Maths
Neurosci
SpaceSc
Psych
Physics
Agricult
kolaborácie.
Veľké medzinárodné kolaborácie – aj keď v
menšej miere – sa vyskytujú aj v iných vedec- Zdroj: Dáta ESI WOS a vlastné výpočty
ARRA newsletter | apríl 2009 3
4. Obr.3 OECD Econo Busin Obr. 4 OECD Chemistry
USA USA
Sw eden Netherlan.
Sw itzerl. Sw itzerl.
England Denmark
Canada Sw eden
Belgium England
Netherlan. Canada
Denmark Germany
France Belgium
Norw ay France
New Zeal. Australia
Hungary Italy
Italy Ireland
Ireland Austria
Finland Cit p Pap Spain Cit p Pap
South Kor. Pcit/Pob New Zeal. Pcit/Pob
Australia Japan
Mexico Finland
Iceland Norw ay
Spain Greece
Austria Portugal
Germany Hungary
Poland Czech r.
Luxemb. South Kor.
Portugal Mexico
Japan Slovakia
Greece Poland
Turkey Iceland
Czech r. Turkey
Slovakia Luxemb.
0 2 4 6 8 0 5 10 15 20
Obr. 6 OECD Physics
Obr. 5 OECD Mathematics
Sw itzerl.
Denmark
Denmark
USA
USA
England
Netherlan.
Sw itzerl.
Austria
Norw ay
Germany
Netherlan.
England
Austria
Finland
Belgium
New Zeal.
Australia
Sw eden
Sw eden
Canada
Germany
France
France
Spain
Finland
Iceland Italy
New Zeal. Belgium Cit p Pap
Cit p Pap
Canada Pcit/Pob Norw ay Pcit/Pob
Italy Hungary
Spain Australia
Czech r. Ireland
Greece Portugal
Ireland Greece
Japan Japan
Portugal Slovakia
Slovakia Poland
Hungary Czech r.
Poland South Kor.
South Kor. Mexico
Mexico Iceland
Turkey Turkey
Luxemb. Luxemb.
0 1 2 3 4 5 0 2 4 6 8 10 12 14 16
4 ARRA newsletter | apríl 2009
5. je vplyv publikácií v časopise „Nuclear Instru- hlásení vlády SR.
Obr.7 OECD Engineering
ments and Methods“ na oblasť inžinierskych O rastúcom význame vedy a vý-
vied, možný väčší vplyv veľkých medzinárod- skumu a o raste jej podpory sa ho- Denmark
ných kolaborácií na oblasť fyziky a pod. vorí (aj keď bez konkrétnych čísel) Sw itzerl.
vo vládnom dokumente „Moder- Belgium
Financovanie vedy a výskumu na Slo- nizačný program Slovensko 21“, Netherlan.
Sw eden
vensku a v krajinách EÚ dostupné v [4]. USA
O financovaní vedy a výskumu na Sloven- Je zaujímavé porovnať aj celkové Iceland
sku sa často diskutuje. Uvedieme tu preto len výdavky na vedu a výskum a nielen Finland
niekoľko faktov. %HDP. Údaje pochádzajúce z [2] Germany
France
Financovanie vedy a výskumu bolo analy- sú pre niekoľko krajín uvedené v Norw ay
zované v tzv. Sektorovej správe Európskej aso- Tab. 3. Australia
ciácie univerzít o stave vysokého školstva v SR Niekedy sa znižovanie %HDP Austria
[1]. Konštatuje sa v nej, že väčšina prostried- na vedu a výskum na Slovensku England
Hungary Cit p Pap
kov pre univerzity sa rozdeľuje podľa počtu dáva do súvislosti s tým, že na Slo-
Czech r. Pcit/Pob
študentov, len 20% prostriedkov z rozpočtu vensko v najbližších rokoch prídu Slovakia
univerzít sa rozdeľuje podľa výsledkov výsku- značné prostriedky na vývoj a vý- Spain
mu, pričom toto číslo sa v najbližšej budúc- skum zo Štrukturálnych fondov Italy
nosti zvýši na 30% (už sa zvýšilo – poznámka Európskej Únie. Tieto prostriedky Canada
New Zeal.
autorov), je potrebných viac prostriedkov na budú určite prínosom, otázne je Ireland
grantové schémy, väčšia časť (1 744 miliónov ale to, či toto nesystémové a do- Poland
SKK) zo štátneho výskumného rozpočtu je časné riešenie môže plne nahradiť Japan
určená pre vládny sektor (SAV so svojimi 56 systémové kroky. V tabuľke 5. uvá- Greece
Portugal
výskumnými ústavmi má rozpočet 1 481 mi- dzame príspevky zo Štrukturálnych Turkey
liónov SKK) a ďalšie prostriedky smerujú na fondov EU na výskum a vývoj v South Kor.
20 výskumných ústavov, priamo riadených nasledujúcich rokoch [5]. Luxemb.
ministerstvami. Výskum a vývoj na vysokých Mexico
školách disponuje sumou 1 305 miliónov 0 1 2 3 4 5 6 7
SKK.
Tabuľka 2. Trendy vo financovaní vedy a vývoja Tabuľka 3. Výdavky na
Správa obsahuje viacero tabuliek, z kto-
Vedci a inžinieri V a V v roku 2006 v
rých vidno, že v 27 krajinách EÚ je na vedu Intenzita výskumu a vývoja,
výdaje na V a V ako % HDP ako % pracovnej niektorých krajinách EÚ
a výskum určených v priemere 1,84% HDP, sily v miliónoch EUR
zatiaľ čo na Slovensku to bolo v roku 2006 2000 2005 2006 2006
Výdavky na
len 0,49%. Pritom v Českej republike je to Priemer EU 27 1,86 1,84 1,84 4,8 Krajina VaV
1,42% a napríklad v Švédsku 3,86% a v Švaj- Belgicko 1,97 1,84 1,83 7,9 Belgicko 5798
čiarsku 2,93%. Bulharsko 0,52 0,49 0,48 3,0 ČR 1761
Podrobnejšie údaje ukazujúce aj trendy v Česká republika 1,21 1,41 1,54 3,3 Dánsko 5394
období 2000 – 2006, viac v tabuľke 2 pre- Dánsko 2,24 2,45 2,43 6,0 Írsko 2306
vzatej z [2]. Nemecko 2,45 2,48 2,51 5,7 Maďarsko 900
Z tabuľky vidno, že priemer podielu vý- Estónsko 0,61 0,93 1,14 4,0 Portugalsko 1201
davkov na vedu a výskum zo štátneho rozpoč- Írsko 1,12 1,26 1,32 6,8 Slovinsko 486
tu v EU 27 bol v roku 2006 rovný 1,84% Grécko n. a. 0,58 0,57 4,3 Slovensko 217
HDP, zatiaľ čo na Slovensku to bolo len Španielsko 0,91 1,12 1,16 4,6 Fínsko 5761
0,49% HDP. Francia 2,15 2,13 2,12 4,8 Rumunsko 444
Ešte vážnejší ako podiel výdavkov na vedu a Taliansko 1,05 1,10 n. a. 3,1
výskum je trend tohto podielu. Na Slovensku Tabuľka 4. Štrukturálne
Cyprus 0,24 0,40 0,42 4,2
z tabuľky vidíme klesajúci trend, zatiaľ čo v fondy pre Operačný
Lotyšsko 0,44 0,56 0,69 3,4 program Výskum a
EU27 je tento podiel stabilný. Klesajúci trend
Litva 0,59 0,76 0,80 4,1 vývoj pre ciele Konver-
na Slovensku pokračoval aj v roku 2007, keď
Luxembursko 1,65 1,57 1,47 5,6 gencia a Regionálna
podiel výdavkov štátneho rozpočtu na vedu a
Maďarsko 0,78 0,94 1,00 4,2 konkurencieschopnosť
výskum bol už len 0,39% HDP [3] a predpo-
Malta n. a. 0,54 0,55 3,9 a zamestnanosť spolu v
klad na rok 2008 je 0,44% HDP. Rozpočet
Holandsko 1,82 1,73 1,72 5,6 miliónoch EUR
na rok 2009 sa bude možno ešte upravovať v
Rakúsko 1,91 2,41 2,45 3,0 Rok Štrukturálne fondy
súvislosti s celosvetovou finančnou krízou a
preto tu príslušný údaj neuvádzame. Poľsko 0,64 0,57 0,56 5,2 2007 172,0
Je pravdou, že HDP Slovenska v niekoľ- Portugalsko 0,76 0,81 n. a. 2,7 2008 167,4
kých posledných rokoch rástol o 6-9% ročne, Rumunsko 0,37 0,41 0,46 4,0 2009 161,1
takže pokles financovania vedy a výskumu v Slovinsko 1,41 1,46 1,59 5,5 2010 148,6
% HDP odpovedal miernemu nárastu nomi- Slovensko 0,65 0,51 0,49 3,0 2011 160,0
nálnej podpory vedy a výskumu. Ale ako sa Fínsko 3,34 3,48 3,45 6,7 2012 176,5
uvádza podrobne v [3], tieto čísla sú podstat- Švédsko n. a. 3,89 3,82 6,5 2013 223,8
ne menšie ako prísľuby v programovom vy- Anglicko 1,85 1,76 n. a. 4,9 Spolu 1209,4
ARRA newsletter | apríl 2009 5
