2. Argumentácia:
Tému osídľovania Ameriky a následný život v anglických kolóniách v Amerike
som si vybrala preto, pretože veľmi úzko súvisí s mojim štúdiom a to konkrétne
so štúdiom americkej kultúry. Táto téma ma pri čítaní učebnice a následne aj
článkov na internete veľmi zaujala a rozhodla som sa ju v krátkosti spracovať do
tejto práce. Keďže táto téma je nepochybne veľmi obšírna, rozhodla som sa
zamerať len na pár, podľa mňa, najdôležitejších okamihov v histórii.
Anotácia:
Práca sa zameriava na oboznámenie čitateľa s ranným osídľovaním Ameriky
a vznikom prvých anglických kolónií na tomto území, založením prvých miest,
vytváraním vzťahov medzi jednotlivými národmi, ktoré na kontinente žili ešte
pred alebo zároveň s Angličanmi ale aj vzťahmi medzi samotnými kolonistami.
Taktiež poukazuje na život v kolóniách, úlohu ženy ako matky a rozdelenie
spoločnosti podľa spoločenských vrstiev obyvateľov.
Kľúčové slová:
-Amerika
-Anglicko
-osídlenie
-kolónie
-kolonisti
-expedície
-založenie miest
3. Osídľovanie Ameriky
Za najznámejší míľnik osídľovania Ameriky sa nepochybne považuje rok
1492 a s ním príbeh Krištofa Kolomba, ktorý sa vylodil tam, kde nemal a „objavil
Ameriku“. Ten, kto sa do problematiky trochu viac pozrie zistí, že Kolumbus
teda vôbec nebol prvý, ale podstatné je, že to viac-menej „odštartovalo“ vlnu
migrácie obyvateľov a čo je hlavné, Angličanov, ktorý sa rozhodli vybudovať
v Amerike Nové Anglicko.
Táto migrácia sa začala na konci 16., resp. začiatkom 17. storočia. Prvé
stále osídlenia boli v podstate podniky, malé komunity nepripravené na
podmienky, ktoré ich čakali. Samozrejme, okrem nich (a dávno pred nimi) na
kontinente žili aj domorodí Indiáni, s ktorými sa spočiatku snažili zmiešať svoju
anglickú kultúru, ale neskôr zistili, že tá je tak rozdielna, že sa rozhodli úplne
izolovať- vytvoriť si uzavretú spoločnosť. To sa ukázalo ako v podstate
nemožná úloha, pretože okrem Indiánov v Amerike žili kolonisti, bádatelia,
obchodníci zo Španielska, Francúzska a Holandska, imigranti z ostatných kútov
Európy a neskôr aj Afriky, z čoho vznikol veľký kultúrny mix.
Jamestown
Prvú expedíciu kolonistov vyslala Londýnska spoločnosť do Virgínie. 144
mužov sa plavilo na troch lodiach- Godspeed, Discovery a Susan Constant. Cestu
prežilo len 104 mužov, ktorí sa vplavili do zátoky Chesapeake, kde v roku 1607
založili prvé mesto Jamestown. Prežívali v ťažkých podmienkach až do zimy
1609-1610, ktorá je známa aj ako „Starving Time“. Jedli, čo našli- psy, mačky,
potkany, hady, muchotrávky, či dokonca telá mŕtvych mužov. Zlepšenie prišlo
s príchodom kapitána Johna Smitha, ktorý nie práve najetickejším spôsobom
toto mesto zachránil (kradnutie jedla a unášanie domorodcov). Obrat prišiel,
keď si uvedomili potencionál tabaku a jeho pestovania. Začali vznikať veľké
tabakové plantáže, vznikol tzv. „Headright system“- ten, kto už žil v kolónii
získal 100 akrov pôdy, každý nový prisťahovalec 50 akrov. V roku 1619 prišlo do
Chesapeaku prvých 20 Afričanov, ktorí postupne vystriedali „bielych“ v úlohe
sluhov, čo vytvorilo prvé základy otroctva.
Prvotný odpor Angličanov k Indiánom bol pravdepodobne spôsobený ich
pocitom nadvlády a „vrchnosti“, ale za prežitie Jamestownu mohli vďačiť práve
4. týmto Indiánov, ktorí im prezradili svoje hospodárske technológie ako pestovať
plodiny, pre ktoré bola klíma vo Virgínia vhodná- fazuľu, tekvicu, zeleninu
a hlavne kukuricu. Rýchlo sa naučili kombinovať to, čo vypestovali s tým, čo
mohli uloviť, za čo opäť vďačili Indiánom, ktorí im ukázali výhody plavby na
kanoe, oproti ťažkopádnym anglickým plavidlám.
Maryland
Vznik kolónie v Marylande prebiehal podobne ako ten vo Virgínii. 200-300
mužov pod vedením Lorda Baltimora (Leonard Calvert) sa plavilo na dvoch
lodiach Ark a Dove. Založili malé mestečko St.Mary’s a ako aj predtým ich
predchodcovia vo Virgínii, spriatelili sa s Indiánmi, ktorí im pomohli zžiť sa
s okolím a ponúkli im svoju pomoc a rady. Calvertovci potrebovali do
Marylandu prilákať viac ľudí a tak, aj napriek tomu, že boli katolíci, podporovali
migráciu protestantov uvedomujúc si, že katolíci budú vždy v menšine.
Plymouth
V roku 1620 vodcovia Scroobyho skupiny (puritánski separatisti) dostali
povolenie usadiť sa vo Virgínii. „The Pilgrims“ ako sami seba nazývali, sa plavili
na lodi Mayflower a usadili sa na Cape Code, čo síce nebola ich destinácia, ale
bolo už príliš neskoro v roku plaviť sa ešte ďalej na Juh. Ako aj pre všetkých
ostatných, prvá zima bola poriadnou skúškou. Polovica z nich zahynula na
podvýživu, choroby a zimu. Napriek tomu kolónia prežila a to opäť raz vďaka
významnej pomoci Indiánov. Po prvom zbere úrody pozvali kolonisti na oslavu
toho, že prežili, ktorá je dnes známa ako Deň vďakyvzdania. Bohužiaľ, vzťahy
medzi kolonistami a Indiánmi neboli takéto idylické veľmi dlho- 13 rokov po
tom, ako prišli epidémia kiahní, ktorú si „priviezli“ so sebou, vyhubila skoro
všetkých Indiánov okolo Plymouthu.
Život v kolóniách
Život kolonistov v začiatkoch osídľovania nebol pre nich ľahký. Hoci sa
snažili doslova „preniesť“ anglickú kultúru do Ameriky, skoro sa ukázalo, že
kultúra kolonistov bude odlišná od tej v Anglicku. Hlavnými ukazovateľmi bolo
nepochybne prostredie a podmienky, v ktorom žili, národy, ktoré ich
obklopovali a v neposlednom rade ťažkosti, ktoré museli prekonať. Prví osadníci
boli z malej časti z vyššej spoločnosti, ktorí do Ameriky prišli kvôli pozemkom,
5. no väčšia časť bola zo strednej alebo nižšej triedy, robotníci a hlavne na Juhu
a v strednej časti to boli sluhovia, z ktorých len ¼ boli ženy. Pracovali za cestu
do Ameriky, jedlo a príbytok. Títo sluhovia mali stanovenú službu na 4-5 rokov,
po skončení mali (muži) dostať oblečenie, nástroje, niekedy dokonca aj kúsok
pôdy, ženy sa mali po službe vydať.
Keďže kolónie sa potrebovali zväčšovať, čo sa, samozrejme, nedalo
zabezpečiť len migráciou stále nových a nových osadníkov, ľudia si postupne
začali uvedomovať význam reprodukcie a tým pádom aj žien. Tie sa vydávali vo
veku 20,21 (niekde výnimočne aj 17,18) rokov a v priemere rodili každé dva
roky. Za život zvykli porodiť približne 8 detí, hoci veľa z nich zvyklo pri pôrode
zomrieť. Priemerná dĺžka života bola v tom období okolo 40 rokov, jedno zo
štyroch detí umrelo ešte v rannom detstve a polovica z nich umrela pred
dvadsiatym rokom života. To bolo nepochybne spôsobené ako ťažkými
životnými podmienkami, tak aj zlou, resp. nerozvinutou medicínou, ktorá v tom
čase stála na veľmi vrtkých základoch dávnej antickej a stredovekej medicíny.
Časová os:
6. Citácia:
BRINKLEY, Alan. The unfinished nation: a concise history of the American
people. 6th ed. New York: McGraw-Hill, c2010, 1 sv. (různé stránkování). ISBN
9780077286347.
Relevantné informácie
Dôveryhodný zdroj
Obsiahly text
Odborná monografia
Zaujímavé čítanie
Wikipedia:About. Wikipedia: the free encyclopedia [online]. St.Petersburg
(Florida): Wikipedia Foundation, 5 November 2001, last modified on 1 January
2013 at 23:35 [vid. 2013-01-06]
Dostupné z http://sk.wikipedia.org/wiki/Dejiny_USA
Relevantné informácie
Prídavné informácie
Krátky rozsah
Nedávno aktualizované
Dobrý a rýchly prístup k textu
