1. Explikácia:
Ak sa americké ministerstvo zahraničných vecí zaoberá slobodou slova a tlače na
Slovensku a vyjadrí sa kriticky, má to znamenať, že tu je ohrozené základné ľudské
právo - sloboda prejavu? A ak tá istá US-správa konštatuje, že verejnoprávne médiá
prijali štátne peniaze, má to znamenať, že sú predmetom politického vplyvu vlády? Ak
správa cituje Miklósa Harasztihu, ktorý ľutuje schválenie mediálneho zákona (jún
2008) a v súvislosti s ním aj uzákonené poňatie práva na opravu alebo odpoveď, má
to znamenať, čo tvrdí činovník OBSE a s ním aj us-správa, že Slovensko núti svoje
médiá, aby sa stali predmetom politických ústupkov, čo je v rozpore s medzinárodnými
záväzkami krajiny chrániť slobodu médií? Alebo je pravda to, že na Slovensku sú
médiá až tak slobodné, že sa v protiklade so svojím poslaním, teda poskytovať
objektívne informácie, stali skôr aktérmi politického boja, ako konštatuje mediálny
analytik Pavol Dinka? Kde je pravda? Aké je poslanie novinára? Aký je stav
slovenského novinárstva? Môže už aj pre Slovensko platiť, čo povedal Noam Chomsky o
americkej tlači, že spojenie kapitálu a médií je v súčasnosti to isté ako diktatúra
v totalitnom režime?
Odpovedia spisovatelia a publicisti: Andrej Ferko, Roman Michelko a
Pavol Dinka.
A s nimi revolučný tribún Ján Budaj, vysokoškolský učiteľ Samuel Brečka
a vydavateľ novín Sergej Fulmek.
2. Namiesto tankov nás okupujú médiá
=>
Mečiar Fico Dzurinda
Traja slepí hrobári
Našej vedy kultúry
---------------------------------------------------
4. Mysliteľ = pravda
Herci = lož
Negatívna filozofia dejín
---------------------------------------------------
5. Model spoločnosti EU vs. 3-vrstvovy
Mafia
Médiá – partokracia – byrokracia
Populácia
Ústredný hodnotový konflikt
---------------------------------------------------
6. Aký je rozsah cenzúry?
Dokedy budeme zakázaní?
Osvald Záhradník a spol. ~ Clementis
---------------------------------------------------
8. SVINSTVO => ODMENA
Horthy => Vydavateľ
Hanobenie => Šéfredaktor, Show
Koncentráky => Film
Cenzúra => Milióny
Slota, Kotleba => Slota, Kotleba vs. SNP
---------------------------------------------------
9. ---------------------------------------------------
Metoda navadzania
Napr. Kratko zije krtko…
Najväčšia ohavnosť v postfašistickom SME
Nemate chut vidly
vydavatelstvá ako Kaligram nerušene vydávajú knihy, v ktorých sa obhajuje vojna, ako v knihe fašistického sudcu
Istvána Bibó. Na web stránke diskusnej skupiny sme-l súvisiacej s postfašistickým denníkom Alexeja Fulmeka
dokonca uverejnili nabádanie na zaútocenie ulice s vidlami na parlament s naznaceným prirovnaním slobodne
zvolených ludí ku hnoju. Ked som na to podal podnet na prokuratúru, ututlalo sa.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Najväčšia ohavnosť v Pravde
Pravda 20. 02. 2009 13:00
Juraj Jakubisko: S Deanou sa „pozabudol“
Ale čo tie panny, v ktorých krvi sa kúpala?
10. Predovšetkým, v krvi sa nedá kúpať. Krv sa zráža. Ja som sa raz chcel kúpať v mlieku, ani to sa nedá. Dosť smrdí
(smiech). Navyše, keď si zoberiete, koľko mala na svojich panstvách v tých časoch vojen ľudí – keby „zhuntovala“
650 panien, stratila by všetky pracovné sily. To po prvé. A po druhé – nájsť 650 panien, to je veľký problém aj
dnes...
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Slovensko nie je slobodná krajina
Záverečné slovo. Drahí ľudia slovenskí, dialóg s okupantami nie je možný. Preto som celý čas čítal
vopred napísaný monológ. Najväčšou hrozbou pre našu slobodu je tretí nástup fašizmu v jeho
historickej kolíske. Šokujúco ho podporuje Rusko a trpí Európa. Možno nám znovu po storočí
pomôže Amerika. Najväčšou hrozbou pre našu slobodu zvnútra je mediálna okupácia. Máme
zalepené ústa. Preto nám môžu vnucovať Slotu s Mojsejovou a propagovať Kotlebu. Trochu nádeje
sľubuje internet, no kým sa to rozkošatí, Slovensko nie je slobodná krajina. Želám vám i tak pekné
sviatky. A keď sa delil nespravodlivý spoločný štát, Milan Kňažko povedal - bude pršať. Už prší a
vonku sa zotmelo. Táto noc nebude krátka.
Ľudia, ktorí sa prostituujú kolaboráciou s okupantami, predávajú svoje mená a tváre vytváraniu
zdania legitimity – aj Biľak a Čalfa boli formálne legálni, ale okupáciu, ktorú reprezentovali, to
nelegitimovalo. A dnes - iba čo vstali noví stalinisti – takisto im prekáža Povstanie, katolícka viera,
Cyril s Metodom, Štúr a “buržoázny nacionalizmus”. A prostred nových stalinistov jeden
11. staronový. Profesor Kusý robí dnes to isté, čo kedysi Pezlár – a svoj modus vivendi vlastne
nezmenil ani Rudo Chmel. Okupácia nie je legitímna a verím, že sa tak deje za chrbtom EU a USA.
Bohužiaľ, koloniálna Budapešť a Praha nezmenili svoje nepartnerské nazeranie na Slovensko, ako
o tom svedčí ich mnohoraká spolupráca v tomto duchu, najnovšie sa pročeské HN stali tribúnou
pre fašistický Jobbik a recipročne promaďarská Pravda tribúnou pre českého propagandistu
Jakubiska. Negatívna filozofia dejín pochádza z Prahy a Budapešti a jej “klasici” už sto rokov
ostávajú Masaryk a Tisza. Niet slovenského národa. Tót nem ember. Toto je koľká okupácia?
Počítajme. 1. Do roku 1918 policajná, Černová. 2. Vojenská, legionári. 3. Republika rád 1919. 4.
Homolov puč. 5. Malá vojna, slovenský Pearl Harbour. 6. Viedenská arbitráž. 7. Nemci 1944. 8.
Rusi, odvlečenci, Beneš, 1945. 9. ŠtB 1949-1964. 14-ročná skrytá občianska vojna, procesy, vzbury,
štrajky, Biela légia... 10. 1968 na Kádárov podnet. 11. Médiá dnes s negatívnou filozofiou dejín
namiesto tankov. Vynechal som Poliakov, no kvôli kompletnosti treba povedať, že z našich susedov
nás neokupovali jedine Rakúšania, za čo im aj touto cestou ďakujem. Beda národu, ktorému
mysliteľov nahradili herci, ktorých najväčším úspechom je Slotov výrok o tankoch. To je vrchol
vášho divadielka pre zahraničie, ktorý už neprekonáte, páni okupanti. To je váš najvydarenejší
mediálny klenot. Slovenskí politici mediálnu okupáciu bezvýhradne akceptujú, lebo im vyhovuje.
O tom bude môj ďalší vstup.
List vedenia STV o trezorových filmoch odovzdaný ÚPN
12. Na seminári ÚPN „1988 - Rok pred zmenou" som pripomenul komunistickú cenzúru predstavenia Tutungeria pred 20 rokmi. Folkeri, maloformisti a
ochranári boli v tom období významnejšími vrstvami rezistencie než vtedajší disidenti. Inscenácia študentského divadla Pegasnik mohla mať premiéru, ale
súdruhovia zakázali reprízy. Žiaľ, nezmenilo sa odvtedy nič. Okupácia tankami sa premenila na okupáciu mediálnu. Nesmú sa medializovať úspechy
slovenskej vedy, spisovatelia majú inscenačný a publikačný zákaz, zanikli desiatky žánrov (film, autentická dráma a Festival inscenácii slovenských hier, TV
inscenácie, komorná opera, chvíľky poézie, monumentálne sochárstvo, animovaný film, Sládkova pantomíma, opereta atď.). Najvýznamnejší žijúci dramatik
má napríklad inscenačný zákaz už 18 rokov a mnohí neželaní autori sú podobne odsúdení bez akéhokoľvek súdu a práva na obhajobu. Na prvej scéne SND
teraz uviedli dokonca stalinistami v roku 1949 cenzurovanú verziu Suchoňovej Krútňavy a v trezore STV väznia desiatky hraných a dokumentárnych filmov. V
médiách sa veľa a mnoho dočítate o dvojmiliardovej kauze Tipos, predtým 25-miliardovej kauze ČSOB, ale už nie o štyristomiliardovej kauze, ktorú opisuje
bankový expert Ján Valach v knihe Okradli nás (Samo 1997). Keď som túto knihu ako dôkaz poskytol bulvárnemu denníku, najprv ju v redakcii stratili a
potom mi ju vrátili… po 18 mesiacoch… Premiéri Mečiar, Fico a Dzurinda sú traja slepí hrobári slovenskej vedy, informatizácie aj kultúry a nesú politickú
zodpovednosť za ich trvalé financovanie na chvoste Európy, absenciu pluralitných médií a neslobodu prejavu. Naopak, postfašistické médiá ako denník Sme
systematicky vytvárajú zo slovenských vedcov a umelcov, občanov druhej kategórie, ktorí nesmú mať medializované úspechy ani názory, ba ani právo na
odpoveď. Na vynovenom portáli Pravdy už celkom chýba záložka pre kultúru. Najlepší mladý vedec EÚ, mladučkí objavitelia pohonu guľového robota, o
ktorý sa zaujíma NASA, a ďalších okolo 150 víťazov národných a svetových juniorských súťaží sa tento rok so svojou záplavou zlatých medailí, radosti a
ocenení nedostali ani do správ, ani do veľkých médií. Bežný človek nesleduje portál SAV, nečíta Quark, ani PC Revue a upierajú mu pocit hrdosti na približne
stovku každoročných úspechov našej vedy na národnej (Ceny Literárneho fondu, Ceny SAV…) a svetovej úrovni. Áno, v médiách môže každý tretí deň
vystupovať úspešný slovenský vedec, ale tým by vyvolával neželaný pocit hrdosti. Najvyššie dotovanú výročnú Cenu Wernera von Siemens minulý týždeň
nasnímala iba TA3 a bežný človek asi vôbec nevie, že nad ňou existujú ešte superprestížne matičné „nobelovky". Najcitovanejší slovenský vedec s
fenomenálnym svetovým ohlasom ostáva pre našu verejnosť neznámy. Výročné oceňovanie vrcholných vedeckých výkonov aj Týždeň vedy médiá ignorujú,
ba keď sa povie slovenská veda, bežný človek v mediálne okupovanej krajine si už ani nepredstaví žiadnu konkrétnu tvár. Slovenská veda nemá jedinú
mediálne etablovanú tvár. V rezorte kultúry v intenciách dlhodobej politiky SMK doteraz zakazujú dotovať internetovú prezentáciu umeleckých zoskupení a
na pokraji existencie živoriacich kultúrnych časopisov. Týždeň vedy ostáva žobrajúcou rukou, natiahnutou k veľkým médiám, márne. Slovenská verejnosť už
nepozná svoju spisovateľskú a vedeckú elitu, ba okupačné médiá nevládzu za dlhé desaťročia od kandidáta na Nobelovu cenu Milana Rúfusa uverejniť ani
jednu báseň. Zo všetkých účtov na Slovensku zmizli peniaze a Slovensko sa potom „vďaka" jánošíkovskej počítačovej finte stane svetovou finančnou
superveľmocou - dva motívy z trezorového filmu, ktorý daňoví poplatníci financovali a od roku 1996 nesmú vidieť. Pracovníkom ÚPN som odovzdal kópiu
tejto trezorovej komédie na DVD a list, ktorým vedenie STV potvrdzuje, že aj za vlády premiéra Fica Slovensko ostáva neslobodnou krajinou. Má to jedinú
diskutabilnú výhodu - za rozdúchavanie etnického konfliktu nesú plnú zodpovednosť iredentistické médiá (ako ich označuje historik Anton Hrnko) pod
kontrolou cudzích záujmov, čo majú v Bruseli vytrvalo hlásiť všetci naši voči tradičnej maďarskej agresii doposiaľ totálne neúspešní či skorumpovaní
diplomati. Ozbrojená agresia z juhu trvala na Slovensku súhrnne 25 rokov z 20. storočia a polovica z desiatky ozbrojených okupácii prišla z Budapešti, ktorá
13. nanovo frapantne porušuje mierovú zmluvu, čo znamená iba signál na vojnu. A média napodiv nehľadajú, kto financuje fašistické bandy aj s nimi súčinnú
systematickú slotovskú propagandu, ako sa metodicky organizujú ich zahraničné provokácie, ale sa pokúšajú cynicky zameniť úlohu agresora a obete…
Protitotalitnú pamäť národa v správe ÚPN treba nevyhnutne rozšíriť za 16. november 1989 a systematicky dokumentovať nedemokratické praktiky
mediálnych okupantov. Propagácia až praktizácia fašizmu v denníku Uj Szó v kauzách ako vlani pohon na Martina Sarvaša, kde 30. júna 2007 publikovali
najohavnejšiu Hitlerovu predstavu, či najnovšia „etická" kauza okolo TA3 ukazujú len, že tu nanovo máme mediálnych uebermenschov a ich médiami vo
vrcholnej politike natvrdo zakríknutých politických hrobárov dialógu, vedy a kultúry. Kým totalitný režim formálne padol, totalita v médiách, bohužiaľ,
prekvitá. Slovensko nie je slobodná krajina. Okupačné tanky nahradili médiá. Bohužiaľ.
Andrej Ferko autor trezorových filmov
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/7-4-4.htm
Andrej Ferko
Slovensko nie je slobodná krajina
(Strucné dejiny cenzúry po roku 1989)
Existenciálna dimenzia („pravda“) sa zjavuje v dejinách, ale jej významy prekracujú historickú situáciu.
Christian Norberg – Schulz
14. Existenciálna dimenzia („pravda“) sa zjavuje v dejinách, ale jej významy prekracujú historickú situáciu, napísal fenomenológ architektúry Christian Norberg–
Schulz. Prežili sme historickú situáciu po vypršaní tajnej dohody velmocí, podla ktorej na 50 rokov patrila Stredná Európa Stalinovi a jeho nástupcom. Má
velký význam od zaciatku a pri vstupe do EU merat poprevratový režim jeho vlastnými pravidlami. Patrí medzi ne aj ústavne zakotvená sloboda prejavu a
etika verejnej komunikácie...
Sloboda prejavu patrí medzi základné ludské práva a tie majú výbornú vlastnost – každý rozpozná ich porušovanie, netreba na to rafinovanú špecializáciu.
Politickí predstavitelia a mediálni feudáli radi oznacujú Slovensko za demokratickú a slobodnú krajinu. Nie je to bohužial pravda.
Nová moc nastúpila za pomoci lži o zabitom študentovi a ostala dodnes prepletená s bývalou tajnou políciou a používa jej metódy. Aj preto politici a
novinári dodnes dlhujú verejnosti nesporné vysvetlenie udalostí, ktoré sa zacali študentskou demonštráciou v uliciach Bratislavy 16. novembra 1989. Z
pocitu mediálnej manipulácie vznikol 1. decembra samizdat Hlas kotolne, ktorý intelektuálne poctivo reflektoval absurdity. Ani tento casopis ani chýrny
ochranársky zborník Bratislava/nahlas dodnes v údajnej slobode prejavu nemohli vyjst a vstúpit do bežnej distribúcie.
S cenzúrou v Prahe zacal Pavel Tigrid, ktorý na verejnej demonštrácii nepustil k mikrofónu Alexandra Dubceka. V Bratislave Ján Budaj zakázal v denníku
Verejnost uverejnovat úryvky z Hlasu kotolne, šéfredaktor Eugen Gindl zakázal po dvoch pokracovaniach uverejnit dokoncenie clánku Reaktor bude! a
predseda docasnej vlády Milan Cic osobne zakázal v televízii odvysielat správu o vzbure väznov v Leopoldove. Ak pripustíme, že tento zákaz bol
odôvodnitelný obavou o rozšírenie vzbury do iných väzníc, bude to v tomto prehlade jediný pripustitelne odôvodnitelný zákaz.
S cenzúrou v divadle zacal dramaturg Martin Porubjak a ním nahuckaní herci SND, ktorí uprostred skúšok cenzurovali hru Mikuláša Kocana Diabol. Iba
výdavky na temer doskúšanú inscenáciu predstavovali stovky tisíc korún z verejných penazí a dodnes nie je jasné, ako riaditel Dušan Jamrich túto škodu
zatutlal. Samozrejme, omnoho väcšia škoda vznikla v morálnej oblasti. Ideológiu prenasledovania autentických slovenských dramatikov formuloval Martin
Porubjak rasistickou vetou Niet slovenskej drámy. Odvtedy platí v slovenskej divadelnej dramaturgii de facto cierna listina autorov, ktorých diela sú
odsúdené na nehranie. Tento proces bez súdu dospel k rozsudku, proti ktorému niet odvolania. Aj úspešné a totálne vypredané predstavenia ako Pacho sa
vracia v Nitre zrazu zmizli z repertoáru, znicil sa Festival inscenácií slovenských hier a Národné divadelné centrum sa už nesmie volat národné.
S cenzúrou v priamom TV prenose zacala Zuzana Bubílková v Prahe a pokracoval Milan Markovic v Bratislave. Do ich relácií zdaleka pricestovali ludia, aby
nedostali slovo. V prípade Markovic išlo o povolebnú diskusiu. Pán Igor Uhrík, predstavitel slovenského exilu, pricestoval do Bratislavy z USA, aby mu ako
jedinému hostovi zo zahranicia moderátor Milan Markovic nedovolil prehovorit ani slovo.
Cenzúru zahranicného umeleckého súboru si dovolil Milan Knažko. Tento v bývalom režime chudobný robotnícky chlapec po prevrate zmenil image a stal sa
– možno aj na vlastné prekvapenie - po reštitúciách nehnutelností a dalších nie celkom objasnených zbohatnutiach vrátane médiami tolerovanej nizuckej
15. ceny jeho supervily bohatým multimilionárom. Ako minister kultúry navštívil za štátne peniaze pán Knažko v Moskve divadlo, ktoré hralo hru Osvalda
Záhradníka. Ked ale túto hru mali tí istí herci hrat v Bratislave, minister porušil dohodu a ruské divadlo v Bratislave hrat nesmelo. Predstavenie odohrali vo
Viedni, v slobodnej krajine. Tento minister zlikvidoval aj divadelnú scénu svetových kvalít a prinútil míma Milana Sládka druhý raz na emigráciu. O Knažkovi
preto koluje aj nasledujúci vtip. Preco je Milan Knažko najlepší cenzor sveta? - Podarilo sa mu umlcat aj míma.
V cechoslovakistickom casopise Historická revue, ktorého jedným z cielov je mlcat o zlocinoch cechoslovakizmu, nevlastný brat prezidenta Kováca zoškrtal
text historika, ktorému odborne nesiaha ani po clenky. Dr. Ladislav Deák potom v Literárnom týždenníku uverejnil originálne znenie clánku aj s vyznacenými
škrtmi od Dušana Kováca. Tento škandál viedol ku vzniku proticasopisu História.
V databáze denníka SME (stav 1. 9. 2003) je o básnikovi Milanovi Rúfusovi jeden riadok, obsahujúci dátum a miesto narodenia.
Špeciálnym druhom cenzúry je porušenie tlacového zákona. Poškodený má právo na uverejnenie opravy, ale redakcie ako SME, Új Szó, Domino ci Pravda
majú de facto cierne listiny ludí, ktorí sa opravy nedovolajú. Ked mi Divadelný ústav a jeho riaditelka Silvia Hroncová ukradli autorstvo novely v knihe Dráma
2000, mediálny partner Domino odmietol uverejnit primeranú opravu. Ked v denníku s ukradnutým názvom SME (pôvodne názov literárneho casopisu
madarských Slovákov) uverejnili na jedinej strane asi 5O lží o budmerickom kaštieli, ktorý by údajne rád sprivatizoval jeden z mediálnych bossov, poškodení
nedostali možnost vyvrátit tieto lži bod po bode. Podobne postupovali cechoslovakistické Mosty, ked uverejnili lož o Jergušovi Ferkovi. Ked ich navela
prinútil, aby opravu uverejnili, spravili tak co najneskôr a v neprimeranom rozsahu. Jedným z cielov Mostov, Kultúrneho života, Domina a SME je tiež mlcat o
zlocinoch cechoslovakizmu, na ktorých podpore sa mimochodom vo vtedajšej mediálnej polovacke osobne podielali matka a otec súcasných šéfredaktorov
– stalinisti Sona Cechová a Milan Šimecka. Aj preto je 14 rokov trvajúca obcianska vojna proti Necechom, Židom a Slovákom (kampan proti buržoáznemu
nacionalizmu), sudetský zlocin a madarizácia v týchto tendencných periodikách tabu. Bulvárny prozaik Peter Pištanek sa tam však môže beztrestne hrdit
svojou „fašistoidnostou“ a volat po zriadení koncentracných táborov...
Presne v tejto protipluralitnej intencii Ján Štrasser ako šéfredaktor Slovenských pohladov totalitne cenzuroval akúkolvek diskusiu o zvrchovanosti, hoci
práve tá viedla k vzniku prvého demokratického štátu v našich dejinách.
Dnes je 8. výrocie. STV v pondelok 1. apríla 1996 mala premiérovat komédiu o pocítacovej kriminalite v réžii Luby Veleckej. Scenár Lúpež dejín, ktorý vyhral
anonymnú sútaž, napísali Ján Drgonec a Andrej Ferko. V den premiéry ráno vyšla zrejme objednaná „recenzia“ Jozefa Puškáša a na jej základe na obed Milan
Polák a Jozef Darmo vecernú premiéru zrušili. Komédia je dodnes v trezore spolu s dalšími, napr. film Strecha úniku režiséra Párnického ci TV seriál
Ochotníci Jána Solovica. Takisto v den premiéry zrušil odvysielanie chvílky poézie v réžii Martina Tapáka šéfdramaturg Marián Puobiš. Porušil tým okrem
pravdivosti uverejnenej reklamy, slobody prejavu a iných noriem aj programovú štruktúru STV. Hrané i dokumentárne filmy v trezore STV ponechali
16. postupne Jozef Darmo, Igor Kubiš, Milan Materák a Richard Rybnícek. Títo cenzori postupne menia argumentáciu, ale trezorové filmy zakázaných autorov
neodškriepia.
Na tieto a takéto prípady by mala dozerat licencná rada, Rada STV, Rada pre reklamu, Únia slovenských televíznych tvorcov, Slovenské centrum PEN, výbor
NR SR pre kultúru, etická komisia SSN... Minimálne dokumentovat by ich mali tvorcovia správ o stave Slovenska IVO a Matica slovenská a riešit celý rad
dalších inštitúcií až po predsedu parlamentu. Kým Jozef Migaš a iní politici takéto podnety jednoducho ignorujú, Miro Cipár, Luboš Jariabka, Brano Rezník,
Lubo Fifík, Štefan Bucko ci Jozef Slovák ešte jednoduchšie zariadili, aby sa nimi riadené orgány jednotlivými škandálmi nezaoberali. Páchatelia neetickostí
ako Robert Kotian ignorujú kroky AZEN, Aliancie za etiku novinárov. Kvôli kauze Hríb-STV v týchto dnoch vznikol otvorený list skupiny mediálnych expertov,
ktorý sa transformuje na peticnú akciu. Nenávistou sršiaci clovek, ktorý verejne obhajuje zlocinca ako bol jeho priatel Žalud, nepatrí na verejnoprávnu
obrazovku.
Noviny a casopisy, ktoré pestujú pluralitu názorov, dostávajú oproti iným protizmluvne znížené alebo takmer rok oneskorené financie. V tejto tragickej
situácii je teraz Literárny týždenník, ktorý už vychádza obtýžden. Možno povedat, že Ministerstvo kultúry porušovaním zmluvy a neplatením cenzuruje
každé druhé císlo. Na verejne položené otázky vrchnost neodpovedá. Nežijeme v slobodnej krajine.
Hoci tento text môže zachytit len cast faktov o tejto praxi v rozpore s etikou i zákonmi, dá sa na základe politického zaradenia cenzorov odhadnút ich
ideologická motivácia. Ide vo všeobecnosti prevažne o kolonializmus, konkrétne o jeho dve podoby – pražský a madarský. Podrobnú analýzu tradície
mediálnych metód revizionistickej agresie možno nájst v bestselleri Madarské (seba)klamy. Relikty tejto totality ostávajú a pôsobia. Nežijeme v slobodnej
krajine. Postfašisti beztrestne vytvárajú ludí druhej kategórie, ktorých práva neplatia. Ludia druhej kategórie sú obetami postfašistických ciernych skriniek,
nenávisti šírenej v diskusných skupinách ako sme-l a demokratickú slovenskú štátnost ohrozuje revizionistická propaganda na web stránkach SMK, Új Szó a
mnohých dalších postfašistických zoskupení. Nemáme ani efektívnu sebaobranu ani slobodu prejavu.
Dokonca vydavatelstvá ako Kaligram nerušene vydávajú knihy, v ktorých sa obhajuje vojna, ako v knihe fašistického sudcu Istvána Bibó. Na web stránke
diskusnej skupiny sme-l súvisiacej s postfašistickým denníkom Alexeja Fulmeka dokonca uverejnili nabádanie na zaútocenie ulice s vidlami na parlament s
naznaceným prirovnaním slobodne zvolených ludí ku hnoju. Ked som na to podal podnet na prokuratúru, ututlalo sa.
Filmy v trezore, zakázané predstavenia, v poslednej chvíli zrušené premiéry, porušovania autorských a osobnostných práv, znicenie festivalu slovenských
hier, bežné až každodenné nerešpektovanie zákonov ani etiky komunikácie – to všetko do Európy nepatrí a 1. máj vítam ako šancu na postupnú
europeizáciu terajšieho aziatskeho stavu mediálnej svojvôle predovšetkým v postfašistických periodikách na Slovensku.
Slovensko nie je slobodná krajina. Vstup do únie nám dáva nádej, že sloboda aj v podobe mediálnej etiky raz príde.
17. Text pre medzinárodnú konferencieu Etika komunikácie, kapitál v Európskej únii, 1. 4. 2004 Púchov
nájdeme rovnaké problémy: potláčaní informácií, skreslených správ, zamietnutie právo na odpoveď, neschopnosť rozlišovať medzi faktami, názory a
hypotézy, osobné tlaky, sociálne a akademické niekedy problémy s finančnou ...
http://www.recherche.enac.fr/~alliot/lang.html
