Ce diaporama a bien été signalé.
Nous utilisons votre profil LinkedIn et vos données d’activité pour vous proposer des publicités personnalisées et pertinentes. Vous pouvez changer vos préférences de publicités à tout moment.

E-zdroje v krajinách Vyšehradskej skupiny

294 vues

Publié le

Príspevok z konferencie Digitálna knižnica, ktorá sa uskutočnila 10. - 12. 11. 2014

Publié dans : Sciences
  • Soyez le premier à commenter

E-zdroje v krajinách Vyšehradskej skupiny

  1. 1. E-zdroje v krajinách Vyšehradskej skupiny Stručné porovnanie koordinovaných nákupov Mgr. Ladislav Svršek – Mgr. Lucia Poledníková (Albertina icome Bratislava, s.r.o.) Príspevok porovnáva základné údaje o koordinovaných nákupoch elektronických informačných zdrojov (EIZ) pre podporu vedy, výskumu a vzdelávania v krajinách Vyšehradskej skupiny (Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko – V4). Porovnávané sú predovšetkým množstvo a pestrosť zdrojov, ich dostupnosť a napokon aj základné spôsoby koordinácie v jednotlivých krajinách. Úvod Koordinovaný nákup EIZ (niekedy nazývaný aj ako konzorciálny alebo skupinový) je efektívny spôsob, ako sprístupniť potrebné informačné zdroje širšiemu používateľskému zázemiu za prijateľných podmienok. Vyjednávacia pozícia tzv. „buying group“ – teda skupiny (potenciálnych) zákazníkov je voči poskytovateľom týchto služieb vždy lepšia ako pri „individuálnych“ nákupoch, i keď prináša isté kompromisy. Rovnako je tento spôsob efektívnejší aj smerom k alokovaniu potrebného rozpočtu – či už ide o čerpanie finančných prostriedkov z rozpočtu alebo i s pomocou grantov a pod. V Slovenskej republike už niekoľko rokov zabezpečuje EIZ pre akademické inštitúcie predovšetkým Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) prostredníctvom projektov NISPEZ a aktuálne NISPEZ II. (1) (2). V súčasnosti začína CVTI SR pracovať na tretej verzii projektu NISPEZ, a preto je vhodné pokúsiť sa o porovnanie podobných aktivít so susednými štátmi. Vybrali sme krajiny V4, pretože sú nám geograficky i geopoliticky najbližšie. Zdroje dát Pre porovnanie jednotlivých krajín a ich projektov sme vychádzali z verejne dostupných zdrojov, z informácií, ktoré sme získali v komunikácii s akademickými inštitúciami, dodávateľmi EIZ a z vlastných skúseností ako spoločnosti, ktorá mnohých dodávateľov zastupuje. Z tých oficiálnych štatistických a informačných zdrojov možno uviesť nasledujúce: - Eurostat (http://epp.eurostat.ec.europa.eu/) - Český statistický úřad (http://vdb.czso.cz/vdbvo/uvod.jsp) - Központi Statisztikai Hivatal (Maďarský centrálny štatistický úrad – https://www.ksh.hu/) - Główny Urząd Statystyczny (Poľský centrálny štatistický úrad – http://stat.gov.pl/) - Štatistický úrad SR (http://slovak.statistics.sk/) - Ministerstvo školství, mládeže a tělovýchovy České republiky (http://www.msmt.cz/) - Nemzeti Erőforrás Minisztérium (Ministerstvo národných zdrojov Maďarska – http://www.nefmi.gov.hu/) - Ministerstwo Nauki i Szkolnictwa Wyższego (Ministerstvo vedy a vysokoškolského vzdelávania Poľskej republiky – http://www.nauka.gov.pl/) - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (https://www.minedu.sk/)
  2. 2. Výber dát Tento príspevok nemá ambície splniť prísne kritériá vedeckej štúdie, napriek tomu sme sa snažili vybrať podľa možnosti konzistentné a porovnateľné dáta pre jednotlivé výstupy. Platnosť dát sa pohybuje v rozmedzí rokov 2012 (niektoré demografické údaje) až 2014 (aktuálne informácie o projektoch a dostupných EIZ). Z pohľadu používateľov a inštitúcií sa do výberu dostali predovšetkým akademické inštitúcie (vysoké školy a univerzity) na úrovni štátnych a verejných (podľa členenia v SR) – t.j. bez súkromných. K nim potom pribudli akadémie vied (ako celok – ústavy len ako pomerná časť) a špecializované vedecké knižnice ako napr. technické, lekárske a pod. Vynechali sme úroveň verejných vedeckých knižníc a nižšie (v ČR sú v rámci projektov zapojené aj krajské a mestské knižnice) a nemocnice a zdravotnícke zariadenia. Cieľom bolo porovnávať približne podobné portfólio inštitúcií, aké je zahrnuté v projektoch NISPEZ. Do porovnania EIZ sme napokon zahrnuli predovšetkým plnotextové databázy a databázy, ktoré obsahujú dáta a nástroje pre vedu, výskum a vzdelávanie. Vynechali sme čisto bibliografické databázy, scientometrické databázy a prípadné nadstavbové nástroje, ako sú napríklad discovery služby. Predovšetkým pre scientometrické databázy (Web of Science a SCOPUS) platí, že sú dostupné takmer pre všetky inštitúcie, ktoré ich potrebujú. Pre porovnanie pokrytia odborov sme vybrali štyri základné odborové skupiny: - Spoločenské vedy a umenie - Medicína a zdravie - Prírodné vedy - Technológie a výroba Pre posúdenie pomerov odborov v rámci konkrétnych EIZ bol použitý pomer počtu titulov publikácií pre ten-ktorý konkrétny odbor, prípadne kvalifikovaný odhad (pokiaľ nebolo možné získať zoznamy titulov s priradením odborov alebo sa jednalo o inak špecifické služby). Krajiny vyšehradskej skupiny Krajiny V4 sú Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko. Pomer veľkosti týchto krajín je (predpokladáme) všeobecne známy. Pokiaľ by sme ich porovnali z pohľadu počtu obyvateľov, najväčšie je Poľsko (viac ako 38,5 mil.), za ním nasleduje Česko (10,5 mil.) a Maďarsko (takmer 10 mil.) a Slovensko je najmenšie (takmer 5,5 mil.). Z pohľadu pomeru počtu vysokoškolských študentov a vedcov k populácii sú však rozdiely minimálne. Nasledujúci graf ukazuje, že sú krajiny V4 z tohto hľadiska dosť podobné.
  3. 3. Graf 1: Pomer študentov a vedcov k celkovej populácii v krajinách V4 (3) Nie všetky údaje sa vťahujú na celkovú populáciu – pop (20-24) znamená populácia vo veku 20 – 24 rokov, aktívna pop znamená obyvateľstvo v produktívnom veku. Aj keď sa v tomto príspevku nezaoberáme financovaním a cenami EIZ, pre vykreslenie obrazu o vede a školstve v krajinách V4 ponúkame ešte jeden graf. Graf 2: Pomer výdavkov na vzdelávanie, vedu a výskum k HDP v krajinách V4 (3) Zaostávanie Slovenska v tejto oblasti je viditeľné. Elektronické informačné zdroje v krajinách V4 Nasledujúca tabuľka ukazuje dostupnosť konkrétnych EIZ pre inštitúcie v krajinách V4. Treba poznamenať, že v prípade 100% zastúpenia sú to často národné licencie (predovšetkým Poľsko) a nulové zastúpenie nemusí nutne znamenať, že zdroj nie je v danej krajine nikde dostupný – len nie
  4. 4. je získavaný formou koordinovaného nákupu (napr. Nature alebo JSTOR na Slovensku). Zastúpenie sa vzťahuje na vybranú skupinu inštitúcií, ako je to uvedené vyššie. Poradie EIZ je dané celkovým priemerným zastúpením krížom cez všetky krajiny V4. Zaujímavý môže byť ešte údaj v prvom riadku tabuľky, ktorý vyjadruje priemerný počet EIZ dostupných pre jednu inštitúciu v danej krajine – aj tu je Slovensko mierne pozadu. E-zdroj Česko Maďarsko Poľsko Slovensko Priemerný počet zdrojov na inštitúciu 6,53 6,59 9,64 5,23 1 EBSCO-Host 80,65% 100,00% 100,00% 100,00% 2 SpringerLink 72,90% 100,00% 100,00% 80,00% 3 Elsevier Freedom Collection 73,35% 100,00% 100,00% 60,00% 4 Wiley-Blackwell 56,19% 0,00% 100,00% 68,00% 5 ProQuest Central 40,65% 0,00% 31,30% 76,00% 6 Nature (NPG) 6,52% 34,38% 100,00% 0,00% 7 JSTOR (rôzne kolekcie/inštitúciu) 35,48% 100,00% 0,00% 0,00% 8 Science (AAAS) 0,00% 31,25% 100,00% 0,00% 9 Cambridge University Press 16,13% 53,13% 21,37% 0,00% 10 Knovel Library 16,13% 0,00% 19,85% 48,00% Do prvej desiatky EIZ vošli zdroje, ktorých priemerné zastúpenie v krajinách V4 je nad 20 % 11 ACM Digital Library 9,81% 34,38% 0,00% 32,00% 12 IEEE 9,81% 0,00% 22,14% 28,00% 13 SciFinder 0,00% 15,63% 18,32% 25,20% 14 OECD iLibrary 25,81% 0,00% 31,30% 0,00% 15 Literature Resource Center (MLA) 25,81% 28,13% 0,00% 0,00% 16 Oxford University Press 16,13% 0,00% 35,11% 0,00% 17 Global Marketing Information Database 12,90% 0,00% 31,30% 0,00% 18 Lippincott Williams and Wilkins 22,58% 0,00% 19,85% 0,00%
  5. 5. 19 Grove Dictionary of Music Online (OUP) 16,13% 25,00% 0,00% 0,00% V tejto časti sú EIZ, ktorých priemerné zastúpenie v krajinách V4 je nad 10 % 20 Grove Dictionary of Art Online (OUP) 9,68% 28,13% 0,00% 0,00% 21 American Chemical Society 0,00% 0,00% 37,40% 0,00% 22 American Institute of Physics 0,00% 0,00% 33,59% 0,00% 23 Literature Online 32,26% 0,00% 0,00% 0,00% 24 REAXYS 0,00% 9,38% 16,79% 5,60% 25 Institute of Physics 0,00% 0,00% 22,90% 0,00% Toto je hranica 5% priemerného zastúpenia v krajinách V4 26 SAGE 19,35% 0,00% 0,00% 0,00% 27 Music Online Listening Music Online Reference (ASP) 19,35% 0,00% 0,00% 0,00% 28 Emerald 0,00% 0,00% 17,56% 0,00% 29 Art Source 12,97% 0,00% 0,00% 0,00% 30 ATLA Religion Database with Serials 12,90% 0,00% 0,00% 0,00% 31 Brepolis 9,74% 0,00% 0,00% 0,00% 32 Ovid Biomedical Collections (archív) 0,00% 0,00% 5,34% 0,00% Pokrytie odborov v krajinách V4 V jednotlivých prehľadoch pokrytia odborov po krajinách V4 je vidieť nielen celkový počet dostupných EIZ, ale aj ich pestrosť.
  6. 6. Graf 3: Pokrytie odborov v konkrétnych EIZ v Česku Graf 4: Pokrytie odborov v konkrétnych EIZ v Maďarsku
  7. 7. Graf 5: Pokrytie odborov v konkrétnych EIZ v Poľsku Graf 6: Pokrytie odborov v konkrétnych EIZ na Slovensku Pri celkovom porovnaní všetkých krajín V4 je vidieť, že relatívne najvyváženejšie pokrytie má Poľsko. V Česku je vďaka niektorým špecifickým databázam prevaha spoločenských vied, na Slovensku je to zase spojenie prírodných vied a technológií. V Maďarsku sú v akademických inštitúciách cez koordinované nákupy najmenej dostupné EIZ v oblasti medicíny a zdravia.
  8. 8. Graf 7: Porovnanie pokrytia odborov pre všetky krajiny V4 Spôsoby koordinácie nákupov EIZ v krajinách V4 Ku koordinovanému nákupu pristupujú v jednotlivých krajinách odlišne. Pomerne ťažko sa hľadajú spoločné znaky a parametre, ktoré by sa dali porovnávať. Zamerať sa dá najmä na: - Výber koordinátorov nákupov. - Výber inštitúcií, ktoré majú nárok vstupovať do koordinovaných nákupov ako používatelia EIZ. - Výber EIZ a ich „prerozdelenie“ medzi jednotlivé inštitúcie. - Spôsob financovania vrátane prípadnej spoluúčasti. - Administratíva projektov, využívanie EIZ, spätná väzba a pod. Z tohto dôvodu uvádzame len základné informácie, ktoré sa nám podarilo získať v textovej forme.
  9. 9. Česko V súčasnej dobe pracuje na novom spôsobe koordinácie s väčšou centralizáciou. Doteraz si „buying groups“ vytvárali samotné inštitúcie, ktoré mali o konkrétne EIZ záujem, vybrali si vlastného koordinátora a uchádzali sa o finančné prostriedky z rôznych grantových zdrojov poskytovaných ministerstvami. Súčasťou grantových výziev a pravidiel bola aj povinná spoluúčasť na financovaní, ktorá sa pohybovala od 25 % vyššie. Maďarsko Rovnako si nákupy EIZ koordinujú samotné inštitúcie. Presný spôsob financovania sa nám nepodarilo overiť, ale ministerstvá prispievajú na koordinované nákupy financiami podľa vlastného uváženia, prípadne na základe rokovaní s koordinátormi a zúčastnenými inštitúciami. Maďarsko preto vychádza v tomto porovnaní ako krajina, kde je potrebná najvyššia spoluúčasť – 50 až 75 %. Poľsko V Poľsku ministerstvo platí najviac „národných licencií“. Ostatné koordinované nákupy sú inicializované samotnými inštitúciami a spoluúčasť na financovaní sa pohybuje na úrovni 50 %. Slovensko Pôvodný model, kedy spoločné nákupy koordinovali jednotlivé inštitúcie, prešiel na prelome rokov 2008/2009 do centralizovaného nákupu prostredníctvom projektov NISPEZ, ktoré koordinuje CVTI SR. Výber aktuálne dostupných zdrojov vychádzal z pôvodných „konzorcií“ a upravuje sa na základe prieskumu medzi (potenciálnymi) používateľmi. Na Slovensku je jediná „národná licencia“ a to na databázy EBSCO (financuje Slovenská národná knižnica). Spolufinancovanie inštitúciami doteraz nebolo požadované. Záver Tento prehľad ukazuje niektoré spoločné znaky, ale aj podstatné rozdiely v tom, ako si ktorá krajina predstavuje zabezpečovanie EIZ pre vedu, výskum a vzdelávanie. Údaje a porovnania by sa dali ešte upresniť, ale v celkových pomeroch zrejme nebudú podstatné rozdiely. Zaujímavé by mohli byť detailnejšie informácie o konkrétnych modeloch fungovania koordinovaných nákupov v jednotlivých krajinách, informácia o zdrojoch financovania, rozhodovacích procesoch prípadne aj o konkrétnych finančných objemoch. V súčasnej dobe sa pripravujú viaceré zmeny, ktoré súvisia aj s novým programovým obdobím pre možnosti čerpať dotácie z Európskej únie – toto všetko by sa dalo znova porovnať o niekoľko mesiacov, prípadne o rok. Odkazy 1. Centrum vedecko-technických informácií SR. Špecifický cieľ č. 1: Koordinácia výberu a optimalizácia portfólia elektronických informačných zdrojov pre výskum a vývoj. Národný informačný systém podpory výskumu a vývoja na Slovensku – prístup k elektronickým informačným zdrojom (NISPEZ). [Online] 2008. [Citované: 01. 12 2014.] http://nispez.cvtisr.sk/index.php?&menu=4. 2. Centrum vedecko-technických informácií SR. Projekt NISPEZ II. Národný informačný systém podpory výskumu a vývoja na Slovensku – prístup k elektronickým informačným zdrojom II (NISPEZ II). [Online] 2013. [Citované: 01. 12 2014.] http://nispez2.cvtisr.sk/. 3. Eurostat. Browse/Search Database. Eurostat Statistics. [Online] 2014. [Citované: 01. 12 2014.] http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database.

×