SlideShare une entreprise Scribd logo
1  sur  21
Télécharger pour lire hors ligne
SÚČASNÉ PREMENY ŠKOLSKÉHO
KURIKULA NA SLOVENSKU
I. ČASŤ
KURIKULÁRNA REFORMA, JEJ VÝCHODISKÁ
A CIELE
VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV –
ŠKOLA, ŠKOLSKÉ KURIKULUM,
KURIKULÁRNA REFORMA
ŠKOLA
Je účelová spoločenská inštitúcia vo verejnom či súkromnom
vlastníctve. Hlavným cieľom školy je zabezpečiť, aby si deti aj
dospelí osvojili sústavy všeobecných i špecifických
charakterových vlastností, vedomostí, zručností, návykov,
zvykov, postojov, záujmov, motívov, názorov, presvedčení,
etických a estetických návykov či zvykov, hodnôt aj noriem
platiacich v societe a potrebných pre život v spoločnosti.
I. Turek (2008, s. 198-199) konštatuje, že škola by mala
rešpektovať a postupne uplatňovať trendy v procesuálnej
stránke vzdelávania, ktoré smerujú:
OD
• odovzdávania
encyklopedických vedomostí
žiakovi
• vyučovania
• pasivity žiaka
• uniformity, centralizmu
K, KU
• komplexnému rozvoju
osobnosti, rozvoju
schopnosti učiť sa
• učeniu sa
• aktivite, samostatnosti,
tvorivosti,
prežívaniu práce žiaka
• rôznorodosti, pluralite
• autoritárstva, dogmatizmu
• učiteľa-neomylnej autority
• orientácie na priemerného žiaka
• frontálnej práce žiakov
• súťaživosti žiakov
• dôrazu na obsah učiva
• kriedy a tabule
• izolovaných predmetov
• informačno-receptívnej a
reproduktívnej metódy
• humanizácii vyučovania
• učiteľovi-poradcovi,
koordinátorovi práce žiakov
• diferencovanému a
individuálnemu
prístupu k žiakom
• skupinovej práci
• kooperatívnosti žiakov
• dôrazu na celý proces
vyučovania,
učenia sa i výchovy
• vyučovacej technike
• ich integrácii
• heuristickým metódam,
metódam problémového
vyučovania
• individuálneho skúšania pri
tabuli a hodnotenia prevažne
vedomostí a zručností
• domácich úloh
• dôrazu na disciplínu,
poslušnosť žiakov
• dominancie slova učiteľa a
učebnice ako zdroja
poznatkov
• preferencie verbálnej a
matematicko-logickej
inteligencie, ľavej hemisféry
mozgu
• objektivizujúcim formám
skúšania, sebahodnoteniu,
uprednostňovaniu
pozitívneho hodnotenia celej
osobnosti žiaka
• námetom pre voľný čas
• akceptácii žiaka, úcte k jeho
osobnosti
• využívaniu primárnych
zdrojov informácií
• rovnosti všetkých ôsmich
druhov inteligencie, oboch
mozgových hemisfér
• prevažne intelektuálneho
zamerania
• stability skupín žiakov- tried
• izolácie školy od života
• vyváženej proporcionalite
rozvoja kognitívnej,
afektívnej a psychomotorickej
stránky
• prirodzeným životným
skupinám žiakov,
zoskupovaniu žiakov podľa
cieľov vyučovania
• spojeniu školy so životom
komunity
ZÁKLADNÉ FUNKCIE ŠKOLY
• personalizačná
• socializačná
• akulturačná
• kvalifikačná
• diferenciačná a selektívna
• humanizačná (hodnotová)
• transformačná
• integračná
ŠKOLSKÉ KURIKULUM
J. Průcha (2002, s. 237) kurikulum charakterizuje
prostredníctvom nasledujúcej definície:
1. Kurikulum v užšom zmysle slova reprezentuje
vzdelávací program, projekt, plán.
2. Kurikulum v širšom zmysle slova predstavuje
akékoľvek plánované či neplánované učenie, ktoré
prebieha v škole alebo v iných inštitúciách.
3. Kurikulum tvorí výber z kultúry spoločnosti, pričom
vzniká v procese kultúrnej analýzy.
• J. Maňák (in: J. Maňák-T. Janík-V. Švec, 2008, s. 14) kurikulum
chápe ako obsah vzdelania (učivo) v širšom zmysle slova a
proces jeho osvojovania, t. j. ako všetky skúsenosti žiaka
(učiaceho sa), ktoré získava v školskom (vzdelávacom) prostredí
a činnosti spojené s jeho osvojovaním i hodnotením.
E. Walterová (1994, s. 9) usudzuje, že kurikulum odpovedá na
sedem základných otázok:
• prečo (zmysel, hodnoty, funkcie a ciele vzdelávania);
• koho (ktorú časť populácie);
• ako (pomocou akých učebných stratégií);
• kedy (v ktorých obdobiach života, v akých časových úsekoch, s
akými časovými dotáciami);
• v čom (pomocou akého obsahu);
• za akých podmienok (v akom prostredí)
• s akými efektami (aké výsledky sú očakávané) vzdelávať?
• Kurikulum je súhrnná informácia o vzdelávacích zámeroch,
hovorí komplexne o vyučovaní alebo o vzdelávacom procese a
jeho dôležitých bodoch, o realizácii a výsledkoch. Prekračuje
rámec učebných osnov a učebného plánu. Súčasťou kurikula sú
informácie o učebných cieľoch, obsahu učiva, organizácii učiva,
o vyučovacích a študijných metódach a prostriedkoch, o
spôsobe kontroly a hodnotenia. Kurikulum odpovedá na
otázky : koho, prečo, v čom, ako, kedy, za akých podmienok, s
akými očakávaniami, budeme vzdelávať.
ČLENENIE KURIKULA
• z hľadiska obsahu
• plánované – učebné osnovy, plán, ciele, predpokladaný obsah a organizácia,
formy a metódy, dohodnutý spôsob kontroly a hodnotenia
• realizované – realizovaný priebeh obsahu, metód, foriem, kontrola a
hodnotenie, miera odchýlky od plánovaného
• osvojené – naplnenie plánovaných cieľov, miera osvojenia obsahu kurikula
• z hľadiska účelovej učebnej činnosti
• formálne – komplexný projekt k získaniu uznávaných certifikátov a
kvalifikácií
• neformálne – ciele a obsahy k doplneniu formálneho vzdelávania – získavané
z neformalizovaného prostredia
• informálne – skryté – patria sem vzdelávacie klíma – vzťahy, image,
podniková kultúra
• z hľadiska zamerania kurikula
• na predmetný prístup – projektovaný vzdelávací proces, zameraný
špecificky podľa logiky vyučovanej disciplíny
• na praktickú orientáciu – predávané znalosti a zručnosti majú konkrétny,
merateľný cieľ
• na rozvoj osobnosti – iniciatíva, kreativita, komunikácia, tímová práca,
nesenie rizika
• na sociálne záujmy a potreby – zamerané na utváranie sociálnych
postojov a väzieb
• z hľadiska zamýšľaného poňatia kurikula
• zamýšľané – plánované, projektované, vytvárané, vypracované
• skryté – vzniknuté pri realizácii vplyvom prostredia, kultúry vzťahu
medzi študujúcimi, vzťahu študujúcich k lektorovi, študujúcich k
predmetu, inštitúcii,...
• z hľadiska prístupu
• inštrukcionistické – jednoznačne určené, lineárne, systematické (učenie
je pasívne, učiteľ učí, demonštruje, vysvetľuje, žiak kopíruje a integruje,
obsah učenia je chápaný ako uzatvorený systém znalostí a prvkov)
• konštruktivistické – založené na situáciách, ktorých výsledky nie je
možné predvídať ( učenie je aktívne, konštruktívne, výsledky sa nedajú
predpovedať, študent hrá aktívnu rolu, určuje si ju sám. Učiteľ je
poradca, pomáha stanovovať učebný proces. Obsah učenia a znalostí nie
je definovaný)
• z hľadiska vzdelávacieho konceptu – kurikulum pre
• ďalšie vzdelávanie – zamerané na získavanie znalostí, lineárne doplnenie
učenia v priebehu života
• pre celoživotné učenie – pre obnovovanie a získavanie kompetencií v
novom kontexte ( spojenie medzi znalosťami získanými v počiatkoch
vzdelávania a znalosťami získanými neskôr a medzi teoretickými a
praktickými znalosťami.)
KURIKULÁRNA REFORMA
• zmena obsahu učiva
• transformácia metód, podmienok, foriem, spôsobov i
organizácie času výchovy, resp. vzdelávania spojených najmä s
učiteľom
• finančné aj legislatívne zabezpečenie zmien
• postupnosť krokov
KURIKULÁRNA REFORMA Z ROKU 2008-
NEÚSPECH
DÔVODY NEÚSPECHU
• nepripravenosť, nekoncepčnosť, nejasné ciele
• neadekvátne finančné zabezpečenie
• nedostatočná politická a verejná podpora
• ignorovanie roly učiteľov v procese implementácie
kurikulárnej reformy
CIELE KURIKULÁRNEJ REFORMY 2021-2026
• Hlavným cieľom kurikulárnej reformy je zlepšenie gramotnosti
a zručností žiakov potrebných pre 21. storočie (kritické
myslenie, digitálne a mäkké zručnosti). Cieľom je rozvíjať
kritické myslenie a mäkké zručnosti žiakov ako schopnosť
riešiť problémy, spracovávať informácie, pracovať v tíme,
argumentovať a klásť otázky, preberať iniciatívu a
zodpovednosť, tvoriť a realizovať osobné projekty. Žiaci by
mali byť schopní porozumieť a analyzovať rôzne perspektívy a
kriticky vyhodnotiť súčasné globálne a medzikultúrne otázky.
Žiaci by mali pre dosiahnutie základnej úrovne digitálnych
zručností vedieť pracovať s internetom v štyroch základných
oblastiach: vyhľadávanie informácií, komunikácia, riešenie
problémov a vytváranie digitálneho obsahu .
• Na dosiahnutie hlavného cieľa je potrebné posilniť výučbu
žiakov prostredníctvom skúseností.
ČASOVÝ ROZVRH KURIKULÁRNEJ REFORMY
• Vytvorenie a zahájenie činnosti pracovných skupín (odborných
komisií pre tvorbu jednotlivých komponentov kurikula) na
Štátnom pedagogickom ústave: Q2 2021
• Vytvorenie odbornej komisie pre učebnice a didaktické
prostriedky: Q2 2021
• Informačná kampaň pre učiteľov, vedenie škôl a laickú
verejnosť k pripravovaným zmenám: priebežne 2021-2023
• Úprava procesu schvaľovania učebníc: Q4 2021
• Vzdelávanie autorských kolektívov a recenzentov učebníc v
súvislosti so zmenami v kurikule a v procese schvaľovania
učebníc: od Q1 2022
• Obnovovanie učebnicového fondu v súvislosti s kurikulárnou
reformou: od Q1 2022
• Vytvorenie kapacít kurikuláreho manažmentu na krajskej
úrovni: Q1 2022
• Pilotný projekt regionálnych centier kurikulárneho manažmentu
a podpory škôl: Q3 2021 – Q2 2022
• Sprevádzkovanie dynamickej online platformy pre vývoj
školského kurikula: Q3 2022
• Vytvorenie základnej siete regionálnych centier kurikulárneho
manažmentu a podpory škôl (16 regiónov): Q3 2022
• Kompletizácia kurikula pre všetky cykly základného
vzdelávania: Q4 2022
• Schválenie úplnej verzie ŠVP pre základné školy: Q1 2023
• Otvorenie možnosti implementácie kurikula vo všetkých
cykloch základného vzdelávania: Q3 2023
• Dotvorenie úplnej siete 40 regionálnych centier kurikulárneho
manažmentu a podpory škôl: Q3 2024
• Zverejňovanie sprievodných/podporných/metodických
materiálov: 2022 – 2024
• Zavedenie on-line maturity na všetkých gymnáziách a
stredných školách: Q4 2025
• Zavedenie elektronického systému testovania (eTest) do plno
organizovaných ZŠ a SŠ: Q4 2025
• Vzdelávanie riaditeľov škôl a vedúcich kurikulárnych tímov
škôl: 2022 – 2026
• Nové kurikulum je implementované vo všetkých školách
(ukončenie prechodného obdobia): Q3 2026

Contenu connexe

Similaire à Súčasné premeny školského kurikula na Slovensku prezentácia I.časť.pptx

Model hodnotenia kvality školy (2007)
Model hodnotenia kvality školy (2007)Model hodnotenia kvality školy (2007)
Model hodnotenia kvality školy (2007)noveskolstvo.sk
 
Reforma školstva v súvislostiach (2008)
Reforma školstva v súvislostiach (2008)Reforma školstva v súvislostiach (2008)
Reforma školstva v súvislostiach (2008)noveskolstvo.sk
 
Nemôžeme múdrosť len získavať, musíme ju aj používať
Nemôžeme múdrosť len získavať, musíme ju aj používaťNemôžeme múdrosť len získavať, musíme ju aj používať
Nemôžeme múdrosť len získavať, musíme ju aj používaťIndicia
 
Zuzana Zimenová | Školský systém na Slovensku a inkluzívne vzdelávanie
Zuzana Zimenová | Školský systém na Slovensku a inkluzívne vzdelávanieZuzana Zimenová | Školský systém na Slovensku a inkluzívne vzdelávanie
Zuzana Zimenová | Školský systém na Slovensku a inkluzívne vzdelávanienoveskolstvo.sk
 
Tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania (2016)
Tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania (2016)Tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania (2016)
Tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania (2016)noveskolstvo.sk
 
Učiace sa Slovensko (marec 2017)
Učiace sa Slovensko (marec 2017)Učiace sa Slovensko (marec 2017)
Učiace sa Slovensko (marec 2017)noveskolstvo.sk
 
Plan-prace-MS-Sevcenkova-35-2016-2017
Plan-prace-MS-Sevcenkova-35-2016-2017Plan-prace-MS-Sevcenkova-35-2016-2017
Plan-prace-MS-Sevcenkova-35-2016-2017Miroslav Gendes
 
2 atestačná práca
2 atestačná práca2 atestačná práca
2 atestačná prácaMiroslav Fric
 
Tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania - vysoké školstvo (2016)
Tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania - vysoké školstvo (2016)Tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania - vysoké školstvo (2016)
Tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania - vysoké školstvo (2016)noveskolstvo.sk
 
Ivan Kalas - Ucebne aktivity ziakov pre 21. storocie
Ivan Kalas - Ucebne aktivity ziakov pre 21. storocieIvan Kalas - Ucebne aktivity ziakov pre 21. storocie
Ivan Kalas - Ucebne aktivity ziakov pre 21. storocieIndicia
 
Ako podporujeme inkluzívne prostredie a vzdelávanie (ukážky aktivít)_Kovačov...
 Ako podporujeme inkluzívne prostredie a vzdelávanie (ukážky aktivít)_Kovačov... Ako podporujeme inkluzívne prostredie a vzdelávanie (ukážky aktivít)_Kovačov...
Ako podporujeme inkluzívne prostredie a vzdelávanie (ukážky aktivít)_Kovačov...Indicia
 
Zuzana Zimenová | Systémové podmienky inkluzívneho vzdelávania (2013)
Zuzana Zimenová | Systémové podmienky inkluzívneho vzdelávania (2013)Zuzana Zimenová | Systémové podmienky inkluzívneho vzdelávania (2013)
Zuzana Zimenová | Systémové podmienky inkluzívneho vzdelávania (2013)noveskolstvo.sk
 
M. Beblavý: Ako posunúť Slovensko na ceste k lepším vysokým školám
M. Beblavý: Ako posunúť Slovensko na ceste k lepším vysokým školámM. Beblavý: Ako posunúť Slovensko na ceste k lepším vysokým školám
M. Beblavý: Ako posunúť Slovensko na ceste k lepším vysokým školámNové idey pre Slovensko
 
Zuzana Zimenová | Systémové prekážky inkluzívneho vzdelávania v SR (2012)
Zuzana Zimenová | Systémové prekážky inkluzívneho vzdelávania v SR (2012)Zuzana Zimenová | Systémové prekážky inkluzívneho vzdelávania v SR (2012)
Zuzana Zimenová | Systémové prekážky inkluzívneho vzdelávania v SR (2012)noveskolstvo.sk
 
Ako sa stať Vnímavou školou_Révészová
Ako sa stať Vnímavou školou_RévészováAko sa stať Vnímavou školou_Révészová
Ako sa stať Vnímavou školou_RévészováIndicia
 
Ján Horecký: „Jedenkrát čapil, sedem ich zabil“ alias Globálne kurikulum
Ján Horecký: „Jedenkrát čapil, sedem ich zabil“ alias Globálne kurikulumJán Horecký: „Jedenkrát čapil, sedem ich zabil“ alias Globálne kurikulum
Ján Horecký: „Jedenkrát čapil, sedem ich zabil“ alias Globálne kurikulumIndicia
 
Návrh zásad k novele zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský...
Návrh zásad k novele zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský...Návrh zásad k novele zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský...
Návrh zásad k novele zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský...noveskolstvo.sk
 
Reforma školstva v spoločenskom kontexte (2008)
Reforma školstva v spoločenskom kontexte (2008)Reforma školstva v spoločenskom kontexte (2008)
Reforma školstva v spoločenskom kontexte (2008)noveskolstvo.sk
 
Plán práce Materskej školy Ševčenkova 35 na školský rok 2013/2014
Plán práce Materskej školy Ševčenkova 35 na školský rok 2013/2014Plán práce Materskej školy Ševčenkova 35 na školský rok 2013/2014
Plán práce Materskej školy Ševčenkova 35 na školský rok 2013/2014PROMOSPRAVY.sk
 
Ako môže inkluzívne vzdelávanie úspešne fungovať
Ako môže inkluzívne vzdelávanie úspešne fungovaťAko môže inkluzívne vzdelávanie úspešne fungovať
Ako môže inkluzívne vzdelávanie úspešne fungovaťnoveskolstvo.sk
 

Similaire à Súčasné premeny školského kurikula na Slovensku prezentácia I.časť.pptx (20)

Model hodnotenia kvality školy (2007)
Model hodnotenia kvality školy (2007)Model hodnotenia kvality školy (2007)
Model hodnotenia kvality školy (2007)
 
Reforma školstva v súvislostiach (2008)
Reforma školstva v súvislostiach (2008)Reforma školstva v súvislostiach (2008)
Reforma školstva v súvislostiach (2008)
 
Nemôžeme múdrosť len získavať, musíme ju aj používať
Nemôžeme múdrosť len získavať, musíme ju aj používaťNemôžeme múdrosť len získavať, musíme ju aj používať
Nemôžeme múdrosť len získavať, musíme ju aj používať
 
Zuzana Zimenová | Školský systém na Slovensku a inkluzívne vzdelávanie
Zuzana Zimenová | Školský systém na Slovensku a inkluzívne vzdelávanieZuzana Zimenová | Školský systém na Slovensku a inkluzívne vzdelávanie
Zuzana Zimenová | Školský systém na Slovensku a inkluzívne vzdelávanie
 
Tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania (2016)
Tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania (2016)Tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania (2016)
Tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania (2016)
 
Učiace sa Slovensko (marec 2017)
Učiace sa Slovensko (marec 2017)Učiace sa Slovensko (marec 2017)
Učiace sa Slovensko (marec 2017)
 
Plan-prace-MS-Sevcenkova-35-2016-2017
Plan-prace-MS-Sevcenkova-35-2016-2017Plan-prace-MS-Sevcenkova-35-2016-2017
Plan-prace-MS-Sevcenkova-35-2016-2017
 
2 atestačná práca
2 atestačná práca2 atestačná práca
2 atestačná práca
 
Tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania - vysoké školstvo (2016)
Tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania - vysoké školstvo (2016)Tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania - vysoké školstvo (2016)
Tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania - vysoké školstvo (2016)
 
Ivan Kalas - Ucebne aktivity ziakov pre 21. storocie
Ivan Kalas - Ucebne aktivity ziakov pre 21. storocieIvan Kalas - Ucebne aktivity ziakov pre 21. storocie
Ivan Kalas - Ucebne aktivity ziakov pre 21. storocie
 
Ako podporujeme inkluzívne prostredie a vzdelávanie (ukážky aktivít)_Kovačov...
 Ako podporujeme inkluzívne prostredie a vzdelávanie (ukážky aktivít)_Kovačov... Ako podporujeme inkluzívne prostredie a vzdelávanie (ukážky aktivít)_Kovačov...
Ako podporujeme inkluzívne prostredie a vzdelávanie (ukážky aktivít)_Kovačov...
 
Zuzana Zimenová | Systémové podmienky inkluzívneho vzdelávania (2013)
Zuzana Zimenová | Systémové podmienky inkluzívneho vzdelávania (2013)Zuzana Zimenová | Systémové podmienky inkluzívneho vzdelávania (2013)
Zuzana Zimenová | Systémové podmienky inkluzívneho vzdelávania (2013)
 
M. Beblavý: Ako posunúť Slovensko na ceste k lepším vysokým školám
M. Beblavý: Ako posunúť Slovensko na ceste k lepším vysokým školámM. Beblavý: Ako posunúť Slovensko na ceste k lepším vysokým školám
M. Beblavý: Ako posunúť Slovensko na ceste k lepším vysokým školám
 
Zuzana Zimenová | Systémové prekážky inkluzívneho vzdelávania v SR (2012)
Zuzana Zimenová | Systémové prekážky inkluzívneho vzdelávania v SR (2012)Zuzana Zimenová | Systémové prekážky inkluzívneho vzdelávania v SR (2012)
Zuzana Zimenová | Systémové prekážky inkluzívneho vzdelávania v SR (2012)
 
Ako sa stať Vnímavou školou_Révészová
Ako sa stať Vnímavou školou_RévészováAko sa stať Vnímavou školou_Révészová
Ako sa stať Vnímavou školou_Révészová
 
Ján Horecký: „Jedenkrát čapil, sedem ich zabil“ alias Globálne kurikulum
Ján Horecký: „Jedenkrát čapil, sedem ich zabil“ alias Globálne kurikulumJán Horecký: „Jedenkrát čapil, sedem ich zabil“ alias Globálne kurikulum
Ján Horecký: „Jedenkrát čapil, sedem ich zabil“ alias Globálne kurikulum
 
Návrh zásad k novele zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský...
Návrh zásad k novele zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský...Návrh zásad k novele zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský...
Návrh zásad k novele zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský...
 
Reforma školstva v spoločenskom kontexte (2008)
Reforma školstva v spoločenskom kontexte (2008)Reforma školstva v spoločenskom kontexte (2008)
Reforma školstva v spoločenskom kontexte (2008)
 
Plán práce Materskej školy Ševčenkova 35 na školský rok 2013/2014
Plán práce Materskej školy Ševčenkova 35 na školský rok 2013/2014Plán práce Materskej školy Ševčenkova 35 na školský rok 2013/2014
Plán práce Materskej školy Ševčenkova 35 na školský rok 2013/2014
 
Ako môže inkluzívne vzdelávanie úspešne fungovať
Ako môže inkluzívne vzdelávanie úspešne fungovaťAko môže inkluzívne vzdelávanie úspešne fungovať
Ako môže inkluzívne vzdelávanie úspešne fungovať
 

Súčasné premeny školského kurikula na Slovensku prezentácia I.časť.pptx

  • 1. SÚČASNÉ PREMENY ŠKOLSKÉHO KURIKULA NA SLOVENSKU I. ČASŤ KURIKULÁRNA REFORMA, JEJ VÝCHODISKÁ A CIELE
  • 2. VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV – ŠKOLA, ŠKOLSKÉ KURIKULUM, KURIKULÁRNA REFORMA ŠKOLA Je účelová spoločenská inštitúcia vo verejnom či súkromnom vlastníctve. Hlavným cieľom školy je zabezpečiť, aby si deti aj dospelí osvojili sústavy všeobecných i špecifických charakterových vlastností, vedomostí, zručností, návykov, zvykov, postojov, záujmov, motívov, názorov, presvedčení, etických a estetických návykov či zvykov, hodnôt aj noriem platiacich v societe a potrebných pre život v spoločnosti.
  • 3. I. Turek (2008, s. 198-199) konštatuje, že škola by mala rešpektovať a postupne uplatňovať trendy v procesuálnej stránke vzdelávania, ktoré smerujú: OD • odovzdávania encyklopedických vedomostí žiakovi • vyučovania • pasivity žiaka • uniformity, centralizmu K, KU • komplexnému rozvoju osobnosti, rozvoju schopnosti učiť sa • učeniu sa • aktivite, samostatnosti, tvorivosti, prežívaniu práce žiaka • rôznorodosti, pluralite
  • 4. • autoritárstva, dogmatizmu • učiteľa-neomylnej autority • orientácie na priemerného žiaka • frontálnej práce žiakov • súťaživosti žiakov • dôrazu na obsah učiva • kriedy a tabule • izolovaných predmetov • informačno-receptívnej a reproduktívnej metódy • humanizácii vyučovania • učiteľovi-poradcovi, koordinátorovi práce žiakov • diferencovanému a individuálnemu prístupu k žiakom • skupinovej práci • kooperatívnosti žiakov • dôrazu na celý proces vyučovania, učenia sa i výchovy • vyučovacej technike • ich integrácii • heuristickým metódam, metódam problémového vyučovania
  • 5. • individuálneho skúšania pri tabuli a hodnotenia prevažne vedomostí a zručností • domácich úloh • dôrazu na disciplínu, poslušnosť žiakov • dominancie slova učiteľa a učebnice ako zdroja poznatkov • preferencie verbálnej a matematicko-logickej inteligencie, ľavej hemisféry mozgu • objektivizujúcim formám skúšania, sebahodnoteniu, uprednostňovaniu pozitívneho hodnotenia celej osobnosti žiaka • námetom pre voľný čas • akceptácii žiaka, úcte k jeho osobnosti • využívaniu primárnych zdrojov informácií • rovnosti všetkých ôsmich druhov inteligencie, oboch mozgových hemisfér
  • 6. • prevažne intelektuálneho zamerania • stability skupín žiakov- tried • izolácie školy od života • vyváženej proporcionalite rozvoja kognitívnej, afektívnej a psychomotorickej stránky • prirodzeným životným skupinám žiakov, zoskupovaniu žiakov podľa cieľov vyučovania • spojeniu školy so životom komunity
  • 7. ZÁKLADNÉ FUNKCIE ŠKOLY • personalizačná • socializačná • akulturačná • kvalifikačná • diferenciačná a selektívna • humanizačná (hodnotová) • transformačná • integračná
  • 8. ŠKOLSKÉ KURIKULUM J. Průcha (2002, s. 237) kurikulum charakterizuje prostredníctvom nasledujúcej definície: 1. Kurikulum v užšom zmysle slova reprezentuje vzdelávací program, projekt, plán. 2. Kurikulum v širšom zmysle slova predstavuje akékoľvek plánované či neplánované učenie, ktoré prebieha v škole alebo v iných inštitúciách. 3. Kurikulum tvorí výber z kultúry spoločnosti, pričom vzniká v procese kultúrnej analýzy.
  • 9. • J. Maňák (in: J. Maňák-T. Janík-V. Švec, 2008, s. 14) kurikulum chápe ako obsah vzdelania (učivo) v širšom zmysle slova a proces jeho osvojovania, t. j. ako všetky skúsenosti žiaka (učiaceho sa), ktoré získava v školskom (vzdelávacom) prostredí a činnosti spojené s jeho osvojovaním i hodnotením.
  • 10. E. Walterová (1994, s. 9) usudzuje, že kurikulum odpovedá na sedem základných otázok: • prečo (zmysel, hodnoty, funkcie a ciele vzdelávania); • koho (ktorú časť populácie); • ako (pomocou akých učebných stratégií); • kedy (v ktorých obdobiach života, v akých časových úsekoch, s akými časovými dotáciami); • v čom (pomocou akého obsahu); • za akých podmienok (v akom prostredí) • s akými efektami (aké výsledky sú očakávané) vzdelávať?
  • 11. • Kurikulum je súhrnná informácia o vzdelávacích zámeroch, hovorí komplexne o vyučovaní alebo o vzdelávacom procese a jeho dôležitých bodoch, o realizácii a výsledkoch. Prekračuje rámec učebných osnov a učebného plánu. Súčasťou kurikula sú informácie o učebných cieľoch, obsahu učiva, organizácii učiva, o vyučovacích a študijných metódach a prostriedkoch, o spôsobe kontroly a hodnotenia. Kurikulum odpovedá na otázky : koho, prečo, v čom, ako, kedy, za akých podmienok, s akými očakávaniami, budeme vzdelávať.
  • 12. ČLENENIE KURIKULA • z hľadiska obsahu • plánované – učebné osnovy, plán, ciele, predpokladaný obsah a organizácia, formy a metódy, dohodnutý spôsob kontroly a hodnotenia • realizované – realizovaný priebeh obsahu, metód, foriem, kontrola a hodnotenie, miera odchýlky od plánovaného • osvojené – naplnenie plánovaných cieľov, miera osvojenia obsahu kurikula • z hľadiska účelovej učebnej činnosti • formálne – komplexný projekt k získaniu uznávaných certifikátov a kvalifikácií • neformálne – ciele a obsahy k doplneniu formálneho vzdelávania – získavané z neformalizovaného prostredia • informálne – skryté – patria sem vzdelávacie klíma – vzťahy, image, podniková kultúra
  • 13. • z hľadiska zamerania kurikula • na predmetný prístup – projektovaný vzdelávací proces, zameraný špecificky podľa logiky vyučovanej disciplíny • na praktickú orientáciu – predávané znalosti a zručnosti majú konkrétny, merateľný cieľ • na rozvoj osobnosti – iniciatíva, kreativita, komunikácia, tímová práca, nesenie rizika • na sociálne záujmy a potreby – zamerané na utváranie sociálnych postojov a väzieb • z hľadiska zamýšľaného poňatia kurikula • zamýšľané – plánované, projektované, vytvárané, vypracované • skryté – vzniknuté pri realizácii vplyvom prostredia, kultúry vzťahu medzi študujúcimi, vzťahu študujúcich k lektorovi, študujúcich k predmetu, inštitúcii,...
  • 14. • z hľadiska prístupu • inštrukcionistické – jednoznačne určené, lineárne, systematické (učenie je pasívne, učiteľ učí, demonštruje, vysvetľuje, žiak kopíruje a integruje, obsah učenia je chápaný ako uzatvorený systém znalostí a prvkov) • konštruktivistické – založené na situáciách, ktorých výsledky nie je možné predvídať ( učenie je aktívne, konštruktívne, výsledky sa nedajú predpovedať, študent hrá aktívnu rolu, určuje si ju sám. Učiteľ je poradca, pomáha stanovovať učebný proces. Obsah učenia a znalostí nie je definovaný) • z hľadiska vzdelávacieho konceptu – kurikulum pre • ďalšie vzdelávanie – zamerané na získavanie znalostí, lineárne doplnenie učenia v priebehu života • pre celoživotné učenie – pre obnovovanie a získavanie kompetencií v novom kontexte ( spojenie medzi znalosťami získanými v počiatkoch vzdelávania a znalosťami získanými neskôr a medzi teoretickými a praktickými znalosťami.)
  • 15. KURIKULÁRNA REFORMA • zmena obsahu učiva • transformácia metód, podmienok, foriem, spôsobov i organizácie času výchovy, resp. vzdelávania spojených najmä s učiteľom • finančné aj legislatívne zabezpečenie zmien • postupnosť krokov
  • 16. KURIKULÁRNA REFORMA Z ROKU 2008- NEÚSPECH DÔVODY NEÚSPECHU • nepripravenosť, nekoncepčnosť, nejasné ciele • neadekvátne finančné zabezpečenie • nedostatočná politická a verejná podpora • ignorovanie roly učiteľov v procese implementácie kurikulárnej reformy
  • 17. CIELE KURIKULÁRNEJ REFORMY 2021-2026 • Hlavným cieľom kurikulárnej reformy je zlepšenie gramotnosti a zručností žiakov potrebných pre 21. storočie (kritické myslenie, digitálne a mäkké zručnosti). Cieľom je rozvíjať kritické myslenie a mäkké zručnosti žiakov ako schopnosť riešiť problémy, spracovávať informácie, pracovať v tíme, argumentovať a klásť otázky, preberať iniciatívu a zodpovednosť, tvoriť a realizovať osobné projekty. Žiaci by mali byť schopní porozumieť a analyzovať rôzne perspektívy a kriticky vyhodnotiť súčasné globálne a medzikultúrne otázky. Žiaci by mali pre dosiahnutie základnej úrovne digitálnych zručností vedieť pracovať s internetom v štyroch základných oblastiach: vyhľadávanie informácií, komunikácia, riešenie problémov a vytváranie digitálneho obsahu . • Na dosiahnutie hlavného cieľa je potrebné posilniť výučbu žiakov prostredníctvom skúseností.
  • 18. ČASOVÝ ROZVRH KURIKULÁRNEJ REFORMY • Vytvorenie a zahájenie činnosti pracovných skupín (odborných komisií pre tvorbu jednotlivých komponentov kurikula) na Štátnom pedagogickom ústave: Q2 2021 • Vytvorenie odbornej komisie pre učebnice a didaktické prostriedky: Q2 2021 • Informačná kampaň pre učiteľov, vedenie škôl a laickú verejnosť k pripravovaným zmenám: priebežne 2021-2023 • Úprava procesu schvaľovania učebníc: Q4 2021 • Vzdelávanie autorských kolektívov a recenzentov učebníc v súvislosti so zmenami v kurikule a v procese schvaľovania učebníc: od Q1 2022
  • 19. • Obnovovanie učebnicového fondu v súvislosti s kurikulárnou reformou: od Q1 2022 • Vytvorenie kapacít kurikuláreho manažmentu na krajskej úrovni: Q1 2022 • Pilotný projekt regionálnych centier kurikulárneho manažmentu a podpory škôl: Q3 2021 – Q2 2022 • Sprevádzkovanie dynamickej online platformy pre vývoj školského kurikula: Q3 2022 • Vytvorenie základnej siete regionálnych centier kurikulárneho manažmentu a podpory škôl (16 regiónov): Q3 2022
  • 20. • Kompletizácia kurikula pre všetky cykly základného vzdelávania: Q4 2022 • Schválenie úplnej verzie ŠVP pre základné školy: Q1 2023 • Otvorenie možnosti implementácie kurikula vo všetkých cykloch základného vzdelávania: Q3 2023 • Dotvorenie úplnej siete 40 regionálnych centier kurikulárneho manažmentu a podpory škôl: Q3 2024 • Zverejňovanie sprievodných/podporných/metodických materiálov: 2022 – 2024
  • 21. • Zavedenie on-line maturity na všetkých gymnáziách a stredných školách: Q4 2025 • Zavedenie elektronického systému testovania (eTest) do plno organizovaných ZŠ a SŠ: Q4 2025 • Vzdelávanie riaditeľov škôl a vedúcich kurikulárnych tímov škôl: 2022 – 2026 • Nové kurikulum je implementované vo všetkých školách (ukončenie prechodného obdobia): Q3 2026