2. VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV –
ŠKOLA, ŠKOLSKÉ KURIKULUM,
KURIKULÁRNA REFORMA
ŠKOLA
Je účelová spoločenská inštitúcia vo verejnom či súkromnom
vlastníctve. Hlavným cieľom školy je zabezpečiť, aby si deti aj
dospelí osvojili sústavy všeobecných i špecifických
charakterových vlastností, vedomostí, zručností, návykov,
zvykov, postojov, záujmov, motívov, názorov, presvedčení,
etických a estetických návykov či zvykov, hodnôt aj noriem
platiacich v societe a potrebných pre život v spoločnosti.
3. I. Turek (2008, s. 198-199) konštatuje, že škola by mala
rešpektovať a postupne uplatňovať trendy v procesuálnej
stránke vzdelávania, ktoré smerujú:
OD
• odovzdávania
encyklopedických vedomostí
žiakovi
• vyučovania
• pasivity žiaka
• uniformity, centralizmu
K, KU
• komplexnému rozvoju
osobnosti, rozvoju
schopnosti učiť sa
• učeniu sa
• aktivite, samostatnosti,
tvorivosti,
prežívaniu práce žiaka
• rôznorodosti, pluralite
4. • autoritárstva, dogmatizmu
• učiteľa-neomylnej autority
• orientácie na priemerného žiaka
• frontálnej práce žiakov
• súťaživosti žiakov
• dôrazu na obsah učiva
• kriedy a tabule
• izolovaných predmetov
• informačno-receptívnej a
reproduktívnej metódy
• humanizácii vyučovania
• učiteľovi-poradcovi,
koordinátorovi práce žiakov
• diferencovanému a
individuálnemu
prístupu k žiakom
• skupinovej práci
• kooperatívnosti žiakov
• dôrazu na celý proces
vyučovania,
učenia sa i výchovy
• vyučovacej technike
• ich integrácii
• heuristickým metódam,
metódam problémového
vyučovania
5. • individuálneho skúšania pri
tabuli a hodnotenia prevažne
vedomostí a zručností
• domácich úloh
• dôrazu na disciplínu,
poslušnosť žiakov
• dominancie slova učiteľa a
učebnice ako zdroja
poznatkov
• preferencie verbálnej a
matematicko-logickej
inteligencie, ľavej hemisféry
mozgu
• objektivizujúcim formám
skúšania, sebahodnoteniu,
uprednostňovaniu
pozitívneho hodnotenia celej
osobnosti žiaka
• námetom pre voľný čas
• akceptácii žiaka, úcte k jeho
osobnosti
• využívaniu primárnych
zdrojov informácií
• rovnosti všetkých ôsmich
druhov inteligencie, oboch
mozgových hemisfér
6. • prevažne intelektuálneho
zamerania
• stability skupín žiakov- tried
• izolácie školy od života
• vyváženej proporcionalite
rozvoja kognitívnej,
afektívnej a psychomotorickej
stránky
• prirodzeným životným
skupinám žiakov,
zoskupovaniu žiakov podľa
cieľov vyučovania
• spojeniu školy so životom
komunity
7. ZÁKLADNÉ FUNKCIE ŠKOLY
• personalizačná
• socializačná
• akulturačná
• kvalifikačná
• diferenciačná a selektívna
• humanizačná (hodnotová)
• transformačná
• integračná
8. ŠKOLSKÉ KURIKULUM
J. Průcha (2002, s. 237) kurikulum charakterizuje
prostredníctvom nasledujúcej definície:
1. Kurikulum v užšom zmysle slova reprezentuje
vzdelávací program, projekt, plán.
2. Kurikulum v širšom zmysle slova predstavuje
akékoľvek plánované či neplánované učenie, ktoré
prebieha v škole alebo v iných inštitúciách.
3. Kurikulum tvorí výber z kultúry spoločnosti, pričom
vzniká v procese kultúrnej analýzy.
9. • J. Maňák (in: J. Maňák-T. Janík-V. Švec, 2008, s. 14) kurikulum
chápe ako obsah vzdelania (učivo) v širšom zmysle slova a
proces jeho osvojovania, t. j. ako všetky skúsenosti žiaka
(učiaceho sa), ktoré získava v školskom (vzdelávacom) prostredí
a činnosti spojené s jeho osvojovaním i hodnotením.
10. E. Walterová (1994, s. 9) usudzuje, že kurikulum odpovedá na
sedem základných otázok:
• prečo (zmysel, hodnoty, funkcie a ciele vzdelávania);
• koho (ktorú časť populácie);
• ako (pomocou akých učebných stratégií);
• kedy (v ktorých obdobiach života, v akých časových úsekoch, s
akými časovými dotáciami);
• v čom (pomocou akého obsahu);
• za akých podmienok (v akom prostredí)
• s akými efektami (aké výsledky sú očakávané) vzdelávať?
11. • Kurikulum je súhrnná informácia o vzdelávacích zámeroch,
hovorí komplexne o vyučovaní alebo o vzdelávacom procese a
jeho dôležitých bodoch, o realizácii a výsledkoch. Prekračuje
rámec učebných osnov a učebného plánu. Súčasťou kurikula sú
informácie o učebných cieľoch, obsahu učiva, organizácii učiva,
o vyučovacích a študijných metódach a prostriedkoch, o
spôsobe kontroly a hodnotenia. Kurikulum odpovedá na
otázky : koho, prečo, v čom, ako, kedy, za akých podmienok, s
akými očakávaniami, budeme vzdelávať.
12. ČLENENIE KURIKULA
• z hľadiska obsahu
• plánované – učebné osnovy, plán, ciele, predpokladaný obsah a organizácia,
formy a metódy, dohodnutý spôsob kontroly a hodnotenia
• realizované – realizovaný priebeh obsahu, metód, foriem, kontrola a
hodnotenie, miera odchýlky od plánovaného
• osvojené – naplnenie plánovaných cieľov, miera osvojenia obsahu kurikula
• z hľadiska účelovej učebnej činnosti
• formálne – komplexný projekt k získaniu uznávaných certifikátov a
kvalifikácií
• neformálne – ciele a obsahy k doplneniu formálneho vzdelávania – získavané
z neformalizovaného prostredia
• informálne – skryté – patria sem vzdelávacie klíma – vzťahy, image,
podniková kultúra
13. • z hľadiska zamerania kurikula
• na predmetný prístup – projektovaný vzdelávací proces, zameraný
špecificky podľa logiky vyučovanej disciplíny
• na praktickú orientáciu – predávané znalosti a zručnosti majú konkrétny,
merateľný cieľ
• na rozvoj osobnosti – iniciatíva, kreativita, komunikácia, tímová práca,
nesenie rizika
• na sociálne záujmy a potreby – zamerané na utváranie sociálnych
postojov a väzieb
• z hľadiska zamýšľaného poňatia kurikula
• zamýšľané – plánované, projektované, vytvárané, vypracované
• skryté – vzniknuté pri realizácii vplyvom prostredia, kultúry vzťahu
medzi študujúcimi, vzťahu študujúcich k lektorovi, študujúcich k
predmetu, inštitúcii,...
14. • z hľadiska prístupu
• inštrukcionistické – jednoznačne určené, lineárne, systematické (učenie
je pasívne, učiteľ učí, demonštruje, vysvetľuje, žiak kopíruje a integruje,
obsah učenia je chápaný ako uzatvorený systém znalostí a prvkov)
• konštruktivistické – založené na situáciách, ktorých výsledky nie je
možné predvídať ( učenie je aktívne, konštruktívne, výsledky sa nedajú
predpovedať, študent hrá aktívnu rolu, určuje si ju sám. Učiteľ je
poradca, pomáha stanovovať učebný proces. Obsah učenia a znalostí nie
je definovaný)
• z hľadiska vzdelávacieho konceptu – kurikulum pre
• ďalšie vzdelávanie – zamerané na získavanie znalostí, lineárne doplnenie
učenia v priebehu života
• pre celoživotné učenie – pre obnovovanie a získavanie kompetencií v
novom kontexte ( spojenie medzi znalosťami získanými v počiatkoch
vzdelávania a znalosťami získanými neskôr a medzi teoretickými a
praktickými znalosťami.)
15. KURIKULÁRNA REFORMA
• zmena obsahu učiva
• transformácia metód, podmienok, foriem, spôsobov i
organizácie času výchovy, resp. vzdelávania spojených najmä s
učiteľom
• finančné aj legislatívne zabezpečenie zmien
• postupnosť krokov
16. KURIKULÁRNA REFORMA Z ROKU 2008-
NEÚSPECH
DÔVODY NEÚSPECHU
• nepripravenosť, nekoncepčnosť, nejasné ciele
• neadekvátne finančné zabezpečenie
• nedostatočná politická a verejná podpora
• ignorovanie roly učiteľov v procese implementácie
kurikulárnej reformy
17. CIELE KURIKULÁRNEJ REFORMY 2021-2026
• Hlavným cieľom kurikulárnej reformy je zlepšenie gramotnosti
a zručností žiakov potrebných pre 21. storočie (kritické
myslenie, digitálne a mäkké zručnosti). Cieľom je rozvíjať
kritické myslenie a mäkké zručnosti žiakov ako schopnosť
riešiť problémy, spracovávať informácie, pracovať v tíme,
argumentovať a klásť otázky, preberať iniciatívu a
zodpovednosť, tvoriť a realizovať osobné projekty. Žiaci by
mali byť schopní porozumieť a analyzovať rôzne perspektívy a
kriticky vyhodnotiť súčasné globálne a medzikultúrne otázky.
Žiaci by mali pre dosiahnutie základnej úrovne digitálnych
zručností vedieť pracovať s internetom v štyroch základných
oblastiach: vyhľadávanie informácií, komunikácia, riešenie
problémov a vytváranie digitálneho obsahu .
• Na dosiahnutie hlavného cieľa je potrebné posilniť výučbu
žiakov prostredníctvom skúseností.
18. ČASOVÝ ROZVRH KURIKULÁRNEJ REFORMY
• Vytvorenie a zahájenie činnosti pracovných skupín (odborných
komisií pre tvorbu jednotlivých komponentov kurikula) na
Štátnom pedagogickom ústave: Q2 2021
• Vytvorenie odbornej komisie pre učebnice a didaktické
prostriedky: Q2 2021
• Informačná kampaň pre učiteľov, vedenie škôl a laickú
verejnosť k pripravovaným zmenám: priebežne 2021-2023
• Úprava procesu schvaľovania učebníc: Q4 2021
• Vzdelávanie autorských kolektívov a recenzentov učebníc v
súvislosti so zmenami v kurikule a v procese schvaľovania
učebníc: od Q1 2022
19. • Obnovovanie učebnicového fondu v súvislosti s kurikulárnou
reformou: od Q1 2022
• Vytvorenie kapacít kurikuláreho manažmentu na krajskej
úrovni: Q1 2022
• Pilotný projekt regionálnych centier kurikulárneho manažmentu
a podpory škôl: Q3 2021 – Q2 2022
• Sprevádzkovanie dynamickej online platformy pre vývoj
školského kurikula: Q3 2022
• Vytvorenie základnej siete regionálnych centier kurikulárneho
manažmentu a podpory škôl (16 regiónov): Q3 2022
20. • Kompletizácia kurikula pre všetky cykly základného
vzdelávania: Q4 2022
• Schválenie úplnej verzie ŠVP pre základné školy: Q1 2023
• Otvorenie možnosti implementácie kurikula vo všetkých
cykloch základného vzdelávania: Q3 2023
• Dotvorenie úplnej siete 40 regionálnych centier kurikulárneho
manažmentu a podpory škôl: Q3 2024
• Zverejňovanie sprievodných/podporných/metodických
materiálov: 2022 – 2024
21. • Zavedenie on-line maturity na všetkých gymnáziách a
stredných školách: Q4 2025
• Zavedenie elektronického systému testovania (eTest) do plno
organizovaných ZŠ a SŠ: Q4 2025
• Vzdelávanie riaditeľov škôl a vedúcich kurikulárnych tímov
škôl: 2022 – 2026
• Nové kurikulum je implementované vo všetkých školách
(ukončenie prechodného obdobia): Q3 2026