1. newsletter
apríl 2010 | číslo 2 | ročník 4
Editorial
Financovanie vysokých škôl a vedy je - popri kvalite
vzdelávania a samotnej výskumnej činnosti - v slo- téma čísla
venskom akademickom prostredí zrejme najčastej-
šie diskutovanou témou. Často sa spomína, a je to
možné veľmi presvedčivo dokázať, že vysoké školy
na Slovensku sú finančne zabezpečené vý-
Financovanie vysokých škôl
razne menej, ako vo vyspelých krajinách
či dokonca u našich susedov. Platí to v abso-
lútnych číslach i v ukazovateľoch vztiahnu-
tých pomerne k výške HDP týchto krajín.
Tento stav je chronický, vzťahuje sa aj na vedu
(a na iné inštitúcie, ktoré sa výskumom zaobera-
jú) a predstavuje bezpochyby významný limitujúci
faktor celkovej kvality i rozsahu vzdelávacej i vý-
skumnej činnosti na Slovensku.
Na druhej strane platí, že významným faktorom
ovplyvňujúcim vysoké školy a vedecké ustanoviz-
ne nie je len výška finančných prostriedkov, kto-
ré majú na svoju činnosť k dispozícii. Možno ešte
dôležitejší je spôsob, akým sú rozdeľované. Ten
totiž vytvára motivácie - podnecuje preferované
správanie, menej žiaduce správanie potláča alebo
sa k nemu správa indiferentne. V článkoch tohto
newslettra sa zaoberáme práve systémom financo-
vania verejných vysokých škôl a vedy na Slovensku,
porovnávame ho s českým a venujeme sa dôsled-
kom, ktoré mali zmeny v nastavení tohto systému
na správanie financovaných inštitúcií.
Ukazuje sa, a nie je to nič prekvapivé, že finančná
motivácia je veľmi silná. Vysoké školy rýchlo rea-
gujú na nové motivátory, ktoré financovateľ do sys-
tému zahrnie. Rýchlo sa prispôsobujú zmenenému
prostrediu. Zostavovateľ systému má v rukách silný
v čísle nájdete
nástroj, ktorým dokáže správanie vysokých škôl a
vedeckých inštitúcií významne ovplyvňovať. O to Systém financovania verejných vysokých
väčšia je ale zodpovednosť, ktorá na nich leží.
škôl a jeho zmeny od roku 2006
Otázkou navyše zostáva, či takto formované vyso- autor: Peter Mederly strana 2
ké školstvo je v súlade s potrebami a očakávaniami
študentov. Keď vidíme, ako finančné motivátory
fungujú, je stále zrejmejšie, že by fungovali aj v prí-
pade zavedenia školného na vysokých školách (veľ-
Financovanie vedy a výskumu v SR a ČR
mi pravdepodobne oboma smermi - aj vo vzťahu autori: Katarína Tichá Hudecová, Michal Považan strana 6
k študentom, z ktorých zatiaľ iba štvrtine záleží na
kvalite vzdelávania, ktoré na vysokej škole získava-
jú). V prospech zavedenia školného tak nehovorí Stav a trendy vo financovaní vedy
len možnosť, ako získať na fungovanie škôl viac pe-
ňazí, ale predovšetkým spôsob, akým by toto opat- a výskumu na slovenských verejných
renie ovplyvnilo správanie celého systému.
vysokých školách
Juraj Barta autor: Ján Pišút strana 9

2. Systém financovania
Systém financovania
Zohľadňuje sa tiež kvalifikačná štruktúra kvalifi
Zohľadňuje sa tiež
učiteľov vysokej školy. učiteľov vysokej školy.
Systém financovania
Zohľadňuje sa tiež kvalifikač
Koeficienty KPN pre jednotlivé študijné pre jedno
Koeficienty KPN od-
učiteľov vysokej školy.
verejných vysokých škôl škôl
verejných vysokých bory sú odvodené od bory sú odvodené od norm
normatívneho počtu
Koeficienty KPN pre jednotlivé
verejných vysokých škôl
študentov na vysokoškolsk
študentov na vysokoškolského učiteľa a od
bory sú odvodené od normatí
normatívneho počtu neučiteľov na vysoko- neuči
normatívneho počtu
a jeho zmeny zmeny od roku
a jeho od roku
študentov na vysokoškolského
školského učiteľa v danom študijnom od-danom
školského učiteľa v
normatívneho počtu neučiteľo
a jeho zmeny od roku bore. Pri prvom nastavení
bore. Pri prvom nastavení hodnôt KPN v
školského učiteľa v danom št
roku 2001 sa vychádzalo z aktuálnej vychádzalo z a
roku 2001 sa situácie
2006 2006 bore. Pri prvom nastavení ho
na Slovensku a z dostupných údajov a z dostupnýc
na Slovensku z iných
roku 2001 sa vychádzalo z aktu
2006 krajín. krajín.
na Slovensku a z dostupných ú
Koeficienty KEN preKoeficienty KEN pre jed
krajín.
jednotlivé študijné
odbory sa štandardne odbory sa štandardne odv
odvodzovali od prí-
Koeficienty KEN pre jednot
doc. Peter Mederly
doc. Peter Mederly slušného KPN podľa vzorca KEN = podľa vzorc
slušného KPN 0,5 x
odbory sa štandardne odvodz
(KPN+1). (KPN+1).
doc. Petermatematiky, fyziky
Fakulta Mederly
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky a informatiky slušného KPN podľa vzorca K
Výkon vysokej školy vo výskume sa určuje vo vý
Výkon vysokej školy
(KPN+1).
Univerzity Komenského, Komenského, a informatiky
Fakulta matematiky, fyziky Bratislava
Univerzity Bratislava na základe nasledovných kritérií: nasledovných kri
na základe
Výkon vysokej školy vo výsku
a) objem prostriedkov získanýchprostriedkov zís
a) objem na rieše-
Univerzity Komenského, Bratislava na základe nasledovných kritéri
nie výskumných projektovvýskumných projektov z
nie zo zahraničia,
a) objem prostriedkov získan
b) objem prostriedkov b) objem prostriedkov zí
získaných na
nie výskumných projektov zo z
riešenie výskumných projektovvýskumných projek
riešenie z domácich
b) objem prostriedkov získan
CIEĽOM TOHTO PRÍSPEVKU JE CHARAKTERIZOVAŤ
CIEĽOM TOHTO PRÍSPEVKU JE CHARAKTERIZOVAŤ zdrojov, zdrojov,
riešenie výskumných projektov
SYSTÉM FINANCOVANIA VEREJNÝCH VYSOKÝCH CHARAKTERIZOVAŤ
CIEĽOM TOHTO PRÍSPEVKU JE
SYSTÉM FINANCOVANIA VEREJNÝCHŠKÔL VYSOKÝCH ŠKÔL zdrojov, počet absolventov dok
c)
c) počet absolventov doktorandského
štúdia, štúdia,
NA SLOVENSKU ZAVEDENÝ ZÁKONOM VEREJNÝCH Z. Č. O
SYSTÉM FINANCOVANIA Č. 131/2002 VYSOKÝCH d)ŠKÔL O
NA SLOVENSKU ZAVEDENÝ ZÁKONOM Z 131/2002 početZ Z. študentov c) počet absolventov doktora
d) počet študentov dokto
doktorandského
štúdia,
NA SLOVENSKU ZAVEDENÝ ZMENE A DOPLNENÍ štúdia v dennej
VYSOKÝCH ŠKOLÁCH A O ZÁKONOM Č. 131/2002 Z. Z O
VYSOKÝCH ŠKOLÁCH A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH NIEKTORÝCHforme,d) počet študentov doktoran štúdia v dennej forme,
ZÁKONOV (ZÁKON O VYSOKÝCH ŠKOLÁCH), JEHO VÝVOJ ANIEKTORÝCH druh publikácií, umeleckej publikác
VYSOKÝCH ŠKOLÁCH A O ZMENE A DOPLNENÍ JEHO e) počet a A štúdia e) dennejaforme, v oblas
ZÁKONOV (ZÁKON O VYSOKÝCH ŠKOLÁCH), VÝVOJ v
počet druh
f ) počet výstupov
f ) počet výstupov v oblasti
e) počet a druh publikácií,
ZÁKONOV (ZÁKON 2006. 1 )
ZMENY 1
ZMENY PO ROKU 2006.PO) ROKUO VYSOKÝCH ŠKOLÁCH), JEHO VÝVOJ A tvorby, tvorby,
f ) počet výstupov v oblasti u
1) g) výskumná kapacita. g) výskumná kapacita.
ZMENY PO ROKU 2006. tvorby,
Všeobecná schéma pri Všeobecná schéma pri určo
určovaní rozpisu do-
g) výskumná kapacita.
Úvod Úvod c) dotácia na rozvoj vysokej školy, rozvoj vysokejje nasledovná: suma vyčlenená na dotá-
c) dotácia na tácií školy, tácií je nasledovná: suma vy
Všeobecná schéma pri určovan
Pod systémom financovania vysokýchfinancovania vysokých škôl c) dotácia naštuden-vysokej školy, študen- čiastkyje nasledovná: suma vyčlen
d) dotácia na sociálnu podporu na sociálnu ciu sa rozdelí na
d) dotácia podporu ciu sa rozdelí na čiastky zod
zodpovedajúce jed-
Úvod systémom škôl tov.
Pod
tov.
rozvoj tácií
notlivým oblastiam jej použitia oblastiam jej pou
budeme v tomto príspevku rozumieť spôsob d) dotácia na sociálnu podporu študen-
budeme v tomto príspevku rozumieť spôsob notlivým (napríklad
Pod systémom financovania vysokých škôl ciu sa rozdelí na čiastky zodpo
rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu zo štátneho rozpočtu verej-tov.Základné kritériá na rozpis každej znáklady a nana osobné nákladypo-použit
rozpisu dotácií verej- Základné kritériá na rozpis každej z uvede- na osobné uvede- vecné náklady) a a na vecn
notlivým oblastiam jej
budeme v tomto príspevku rozumieť spôsob
ných dotácií ustanovuje zákon. Podrobnosti zákon. Podrobnosti rozpíšu sa tieto čiastky rozpíšu
ných dotácií ustanovuje tom sa tieto čiastky tom vysokým školám
ným vysokým školámným vysokým školám uskutočňovaný Mi-Základné kritériá na rozpis každej z uvede-
uskutočňovaný Mi-
rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verej- na osobné náklady a na vecné n
rozpisu obsahuje metodika, ktorú vypraco-
nisterstvom školstva SR rozpisu obsahuje metodika, ktorú vypraco- na základe príslušných kr
na základe príslušných kritérií (napríklad
nisterstvom školstva SR (ministerstvo) podľa (ministerstvo) podľaných dotácií ustanovuje zákon. Podrobnosti
ným vysokým školám uskutočňovaný Mi- tom sa tieto čiastky rozpíšu vys
zákona o vysokých školách. o vysokých školách. a každoročne aktualizujekaždoročne aktualizuje ministerstvo. na osobné náklady sa roz-osobné
zákona váva váva a ministerstvo. čiastka vyčlenená čiastka vyčlenená na
nisterstvom školstva SR (ministerstvo) podľa rozpisu obsahuje metodika, ktorú vypraco- na základe príslušných kritér
Príspevok sa v prvej časti venuje stručnej cha- venuje stručnej cha-váva a každoročne aktualizuje ministerstvo. lí- čiastka vyčlenenáprepočí-
Príspevok sa v prvej časti Spôsoby rozpisu jednotlivých dotácií sajednotlivých podľa kritérií zohľadňujúcichkritérií zohľadň
Spôsoby rozpisu lí- píše dotácií sa píše podľa
na osobné ná
zákona o vysokých školách.
systému financovania šia. Používajú sa najmäšia. Používajú sa najmä dva postupy: rozpis píšetaný počet náročnosť
rakteristike súčasného rakteristike súčasného systému financovaniaSpôsoby postupy:jednotlivých dotácií saštudentov, personálnu študentov, perso
dva
rozpisu
rozpis taný počet lí-
podľa kritérií zohľadňujúc
Príspevok sa v prvej časti venuje stručnej cha-
vysokých škôl. Druhá vysokých škôl. Druhá časť je venovaná vý-šia. založený na anajmä dva vzdelávaní a odborov a študijných odborov a kvali
časť je venovaná vý- založený na výkone voPoužívajú sa výkone vo postupy: rozpis
vzdelávaní rozpis študijných rozpis kvalifikačnú štruktú-
taný počet študentov, personál
rakteristike súčasného systému financovania
založený na výkone vo výskume. výkone vo ru učiteľov). Na záver ru učiteľov). Na záver sa s
založený na Okrem výskume. Okrem
voju systému v obdobívoju systému až období rokov 2002 až 2009.založený na výkone vo vzdelávaní a rozpis
rokov 2002 v 2009. sa sumy rozpísané z
vysokých škôl. Druhá časť je venovaná vý- študijných odborov a kvalifika
toho sa v systéme používajú aj postupy častí dotácie pre danúčastí dotácie p
toho sa v systéme používajú aj postupy zalo-
V tretej časti je stručnetretej časti je stručne charakterizovanýzaložený na výkone vo výskume. Okrem
V charakterizovaný jednotlivých zalo- jednotlivých vysokú
voju systému v období rokov 2002 až 2009. ru učiteľov). Na záver sa sumy
projekt OECD „Systémy financovania „Systémyžené na poskytnutí toho sa vna poskytnutí základnej dotácie, inde- jednotlivých dostane ako škola
projekt OECD a ich žené dotácie, inde-
financovania a ich základnejsystéme používajú aj postupy zalo- vysoká škola ich častí vysoká pre
školu sčítajú a školu sčítajú a
dotácie
V tretej časti je stručne charakterizovaný
systémy“, na ktorom xový prístup vychádzajúci prístup vychádzajúci dotácie, inde-
xový rozpisu v
vplyv na vysokoškolskévplyv na vysokoškolské systémy“, na ktoromžené nazposkytnutípred- základnejjednu sumu,pred- použitie sumu, od roz-použit
z rozpisu v ktorej jednu závisí ktorej
školu sčítajú a vysoká škola ich
projekt OECD „Systémy financovania a ich
participovalo ktorého chádzajúcom roku, rozpis na základe roku, rozpishodnutia vysokej jednu
chádzajúcom kvality na základe kvality
participovalo aj Slovensko a v rámci aj Slovensko a v rámci ktoréhoxový prístup vychádzajúci z rozpisu v pred- školy. sumu, vysokej použitie z
hodnutia
ktorej
školy.
vplyv na vysokoškolské systémy“, na ktorom
prvému zhodnoteniu nového systé- základe individuálnychzáklade individuálnych hodnutia vysokej školy.
projektov, rozpis na
prišlo k nového systé- projektov, rozpis nachádzajúcom roku, rozpis na základe kvality
prišlo k prvému zhodnoteniu
participovalo aj Slovensko a v rámci ktorého
mu financovania vysokýchfinancovania vysokých škôl po vysokých škôl, rozpis nana základe individuálnychvývoja 2. História vývoja syst
2. História
mu škôl po piatich požiadaviek piatich požiadaviek vysokých škôl, rozpis na zákla-
zákla- systému
prišlo k prvému zhodnoteniu nového systé- projektov, rozpis
de zákonných nárokovde rozpis na základe a financovania
a zákonných nárokov rozpis na základe
rokoch jeho fungovania. Nasleduje fungovania. Nasleduje stručnýpožiadaviek vysokých škôl, rozpis na zákla-
rokoch jeho stručný
mu financovania vysokých škôl po piatich
financovania systém
2. História vývoja
niektorých iných výkonových ukazovateľov
zmien a zhodnotenie niektorých iných výkonových ukazovateľov Rozpis prostriedkov Rozpis prostriedkov štá
prehľad a zhodnotenie prehľadsystému finan- zmien systému finan-de zákonných nárokov a rozpis na základe
rokoch jeho fungovania. Nasleduje stručný financovania rozpoč-
štátneho
covania po roku 2006 a záver. po roku 2006 a záver.
covania (napríklad počtu ubytovaných študentov).
(napríklad počtu ubytovaných študentov). vysokým školám bol až do roku 2000 bol až
tuukazovateľov tu vysokým školám
prehľad a zhodnotenie zmien systému finan- niektorých iných výkonových Rozpis prostriedkov štátne
Pri určovaní výkonu voPri určovanísa vychá-vo vzdelávaní sa vychá- výlučne na takmer výlučne
vzdelávaní výkonu založený takmer založený indexovom
covania po roku 2006 a záver. (napríklad počtu ubytovaných študentov). tu vysokým školám bol až do
1. Charakteristika1. Charakteristika systému
systému dza z prepočítaného počtuzštudentov a ab- počtu študentov a ab-princípe. Podľa výkonu
dza prepočítaného („historickom“)
Pri určovaní výkonu vo vzdelávaní sa vychá- („historickom“) princípe.
založený takmer výlučne na
financovania vysokých škôl
financovania vysokých škôl
1. Charakteristika systému
solventov, pričom sa zohľadňuje aj rozdielnazohľadňuje aj rozdielna počtu študentov a koefi-
solventov, pričom sa odvodzovaného odvodzovaného od počtu št
dza z prepočítaného počtu študentov a ab- od („historickom“) princípe. Po
Podľa zákona o vysokých školách poskytuje personálna a vecná solventov, pričom sa zohľadňuje aj poskytovania odvodzovaného od počtu štude
personálna a vecná náročnosť stanovovaných cientov stanovovaných na b
Podľa zákona o vysokých školách poskytuje náročnosť poskytovania cientov na báze typu fakulty
financovania vysokých škôl rozdielna
rozpočtu v rôznych študijných odboroch študijných odboroch cientov stanovovaných na
vzdelávania v rôznych a upravovaných
ministerstvo zo štátneho rozpočtu zo štátnehovzdelávania verejnejpersonálna a vecná náročnosť poskytovania hlasovaním v orgánoch re- báze
ministerstvo verejnej a upravovaných hlasovaním
Podľa zákona o vysokých školách poskytuje
vyjadrená koeficientom personálnej vysokých škôl sa rozpisovalo len škôl s
prostriedky finančné vyjadrená koeficientom personálnej nároč- prezentácie nároč-
vysokej škole finančné vysokej školevo forme prostriedky vo formevzdelávania v rôznych študijných odboroch prezentácie vysokých
ministerstvo zo štátneho rozpočtu verejnej a upravovaných hlasovaním v
nasledovných štyroch dotácií: KPN a koeficientom ekonomickej ná- personálnej nároč- ná- celkovej sumy poskytova- sa ro
nasledovných štyroch dotácií: nosti nosti KPN a koeficientom ekonomickej z
niekoľko percent niekoľko percent z celkovej
vysokej škole finančné prostriedky vo forme vyjadrená koeficientom prezentácie vysokých škôl
ročnosti KEN (od roku 2008 saštátneho rozpočtu vysokým školám.
ročnosti KEN (od roku 2008 sa koeficient nej zo
a) dotácia na uskutočňovanie akreditova- nosti KPN a koeficientom ekonomickej ná-
a) dotácia na uskutočňovanie akreditova- koeficient nej zo štátneho rozpočtu v
nasledovných štyroch dotácií: niekoľko percent z celkovej sum
ných študijných programov, študijných programov, prestal používať KENKEN (od roku 2008 sanahradený ko- nej Vysoké školy rozpočtu vyso
ných KEN a bol nahradený ko- a bol
ročnosti
prestal používať Vysoké školy nemali žiadnu motiváciu šetriť,
koeficient zo štátneho
nemali žiadnu
a) dotácia na uskutočňovanie akreditova-
b) dotácia na výskumnú, vývojovú alebo KEN prestal používaťna bol pretože jednak na nespotrebované finančné mo
b) dotácia na výskumnú, vývojovú alebo eficientom KPN spolu eficientom KPN spolu so zmenou názvu sa
so zmenou názvu
a nahradený ko- pretože jednak sa nespotre
Vysoké školy nemali žiadnu
ných študijných programov,
“koeficient nákladovosti”prostriedky na
“koeficient nákladovosti” so skratkou KN). so skratkou KN).
umeleckú činnosť, umeleckú činnosť,
b) dotácia na výskumnú, vývojovú alebo eficientom KPN spolu so zmenou názvu na konci prostriedky sa nespotrebov
roku stali príjmom roku
pretože jednak
na konci
2 2
umeleckú činnosť, “koeficient nákladovosti” so skratkou KN). ARRA newsletternaapríl 2010 news ARRA
prostriedky | konci roku st

3. štátneho rozpočtu, teda „prepadli“ a vysoké zamestnancov rozpisovať na základe výko- najmä tým, ktoré nemajú schopnosť alebo
školy ich v ďalšom roku nemohli využiť, a nu vysokej školy vo výskume. Ako kritériá možnosť získavania grantov, vznikať problé-
jednak znížené čerpanie výdavkov napríklad na určenie výkonu vo výskume pre tento my s nedofinancovaním.
na energie malo za následok znížený prídel rozpis sa v roku 2005 stanovili úspešnosť v Nasledujúce dva grafy dokumentujú na vy-
na túto položku v ďalšom roku. získavaní zahraničných výskumných gran- braných skupinách študijných odborov vplyv
Súčasťou prideľovania finančných prostried- tov, domácich výskumných grantov, počet postupného zvyšovania objemov z dotácie na
kov zo štátneho rozpočtu boli aj tzv. záväzné absolventov doktorandského štúdia, počet uskutočňovanie akreditovaných študijných
ukazovatele, ktoré neumožňovali vysokým interných doktorandov po dizertačnej skúške programov rozpisovaných na základe výko-
školám v ich kompetencii presúvať finančné a výsledky dosiahnuté v publikačnej činnosti. nu vo výskume a zavedenia rozlišovania 1. a
prostriedky medzi jednotlivými kategória- Kritérium publikačnej činnosti sa uplatnilo z 2. stupňa štúdia pri určovaní prepočítaného
mi, napríklad medzi kategóriou mzdových technických dôvodov až od roku 2006. Ako počtu študentov na výšku dotácií prideľo-
prostriedkov a kategóriou prostriedkov na hodnotiace obdobie sa stanovilo obdobie po- vaných na základe výkonu vo vzdelávaní na
tovary a služby. sledných dvoch kalendárnych rokov (okrem jedného študenta (normatívov).
Ministerstvo v spolupráci s vysokými škola- kritéria počtu interných doktorandov po di-
mi pracovalo od začiatku roku 1999 na vý- zertačnej skúške, kde sa bral stav ku koncu Zvyšovanie objemu dotácie rozpisovanej
voji nového systému financovania, ktorý by októbra predchádzajúceho roka). Od roku podľa výkonu vo výskume sa odrazilo aj na
odstránil uvedené nedostatky. Pri vývoji sys- 2008 sa začal ako hodnotiace obdobie brať výške dotácie prideľovanej za jednotlivé vý-
tému sa v podstatnej miere využili skúsenosti iba predchádzajúci rok. V roku 2009 sa do- kony vo výskumnej činnosti. Vývoj v rokoch
zo zahraničia, najmä z Česka, Portugalska, plnilo kritérium výstupov umeleckej tvorby. 2003 až 2009 zachytávajú nasledujúce grafy.
Veľkej Británie, Izraela, Holandska a Dánska. Pokiaľ ide o pomerný objem časti rozpisova- Znázornené hodnoty zahŕňajú súčet dotácií
Nový systém financovania bol prvýkrát pou- nej podľa výkonu vo výskume, z počiatoč- za jednotlivé výkony v rámci rozpisu osob-
žitý v roku 2001 a bol založený prevažne na ných 15% v roku 2005 a 20% v rokoch 2006 ných nákladov z časti dotácie na vzdelávanie
výkonovom princípe. Systém z roku 2001 sa a 2007, stúpol v roku 2008 na 30% a v roku a v rámci rozpisu osobných nákladov a vec-
stal základom, na ktorom bol po prijatí no- 2009 na 35%. Pri takomto objeme začínajú ných nákladov z dotácie na výskum. Vzhľa-
vého zákona o vysokých školách v roku 2002 niektorým vysokým školám resp. fakultám, dom na to, že v rôznych rokoch sa používali
postavený súčasný systém financovania vyso- rôzne hodnotiace obdobia pre jednotlivé
kých škôl. parametre, bolo na účely porovnávania po-
Počas používania systému financovania v trebné hodnoty dotácií vhodným spôsobom
rokoch 2002 až 2009 zostali jeho základné normalizovať. Napríklad, za roky, v ktorých
princípy nezmenené. V rámci týchto princí- sa uplatňovalo 2-ročné hodnotiace obdobie,
pov sa však systém ďalej vyvíjal. Hlavné zme- sa pre účely porovnania uvádzajú dvojnásob-
ny sa uskutočnili v nasledovných oblastiach: né výšky dotácií.
a) zohľadňovanie počtov študentov 1.
ročníka,
b) koeficienty pre určovanie prepočítané-
ho počtu študentov,
c) percento objemu dotácií na osob-
né náklady rozpisované podľa výkonu vo
výskume,
d) aktualizácia rozpočtu podľa počtu
študentov v novom akademickom roku,
e) koeficient ekonomickej náročnosti
KEN,
f ) financovania umeleckých vysokých
škôl,
g) rozlišovanie vecných nákladov na vzde-
lávanie a na prevádzku,
h) špecifiká,
i) rozpis dotácie na výskumnú, vývojovú
alebo umeleckú činnosť,
j) dotácia na rozvoj vysokej školy,
k) rozpis dotácie na sociálnu podporu
študentov.
Všimnime si bližšie zmeny súvisiace s rozpi-
som časti dotácií na základe výkonu vo vý-
skume a ich dopad na výšku dotácie prideľo-
vanej na študenta.
Od roku 2005 sa začala časť dotácie na osob-
né náklady vysokoškolských učiteľov, od-
borných zamestnancov a administratívnych
ARRA newsletter | apríl 2010 3

4. nia boli uvedené existencia jasných a jedno- Prehľad hlavných zmien systému financova-
značne definovaných pravidiel rozpisu dotá- nia v rokoch 2007 až 2009 je nasledovný:
cií, konkrétne opatrenia motivujúce vysoké a) zvýšenie podielu objemu dotácie na
školy na zvyšovanie ich aktivít vo vzdeláva- osobné náklady rozpisovaného podľa výko-
cej aj výskumnej činnosti, pravidelné zvyšo- nu vo výskume z 20% v roku 2006 na 35%
vanie dotácií zo štátneho rozpočtu do vyso- v roku 2009,
kého školstva, adresná podpora pre rozvoj b) skrátenie hodnotiaceho obdobia vo
vo vybraných oblastiach a mechanizmus väčšine kritérií na určenie výkonu vo vý-
centrálnych rozvojových projektov, podpo- skume z 2 rokov na 1 rok,
ra prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu c) skončenie rozlišovania doktorandov
systémom sociálnych štipendií a existencia pred a po dizertačnej skúške na účely urče-
motivačných štipendií. nia dotácie výšky dotácie,
Ako slabé stránky systému financovania z d) zavedenie príspevku na informačné
hľadiska jeho princípov a pravidiel boli uve- systémy,
dené nasledovné: e) zavedenie príspevku na laboratórnu
a) napriek pravidelnému zvyšovaniu činnosť v technických, prírodovedných a
dotácií zo štátneho rozpočtu do vysokého informatických odboroch,
školstva v posledných rokoch je ich celkový f ) stotožnenie koeficientu KEN a koefi-
objem stále nedostatočný, cientom KPN,
b) systém neobsahuje účinnú možnosť g) zrušenie aktualizácie rozpočtu podľa
zabrániť tendenciám na znižovanie kvality počtu študentov v novom akademickom
v oblastiach, ktoré tvoria vstupy do systé- roku,
mu (motivácia k znižovaniu nárokov na h) zmena váhy študentov prvého ročníka
študentov od prijímacieho konania, počas v prvom stupni štúdia na výpočet prepočíta-
štúdia aj v jeho závere, motivácia k znižova- ného počtu študentov,
niu nárokov pri habilitáciách a vymenúva- i) zavedenie koeficientu uplatniteľnosti
cích konaniach), absolventov v praxi,
c) počiatočné nastavenie KPN a KEN j) zmena financovania umeleckých vyso-
v roku 2001 bolo odôvodnené; vysoko- kých škôl.
školský systém odvtedy prešiel vývojom, Zmenou s najväčším praktickým vplyvom
na základe ktorého je potrebné uvedené na systém bolo rýchle zvyšovanie podielu
koeficienty prehodnotiť, zatiaľ nie je k dotácií na osobné náklady rozpisovaných
3. Hodnotenie stavu systému finan- dispozícii spôsob, ako to urobiť; chýba aj podľa výkonu vo výskume, ktoré z 20 % cel-
covania vysokých škôl v roku 2006 odôvodnenie veľkosti koeficientov, ktorými kových výdavkov rozpočtovaných na osobné
V rokoch 2004 – 2006 sa Slovensko spolu sa rozlišuje váha študenta v jednotlivých náklady v roku 2006 stúplo na 35 % v roku
s ďalšími 8 krajinami zúčastnilo projektu stupňoch vysokoškolského vzdelávania, 2009. Na jednej strane tento nástroj podpo-
OECD s názvom “Systémy financovania a d) systém indikátorov používaných pre ruje vysoké školy, ktoré dosahujú vyšší výkon
ich vplyv na vysokoškolské systémy” (Fun- hodnotenie výskumu čiastočne zvýhodňuje vo výskumnej činnosti, čo je pozitívne. Na
ding Systems and their Effects on Higher ekonomicky náročné oblasti, v ktorých sa druhej strane rýchlosť zvyšovania objemu
Education Systems). Cieľom projektu bolo na riešenie výskumných projektov prideľu- dotácií rozpisovaných podľa výkonu vo vý-
formou národných štúdií o systémoch finan- jú v rámci grantov vyššie objemy finanč- skume v rokoch 2007 – 2009 podstatne pre-
covania vysokého školstva zúčastnených kra- ných prostriedkov. kračovala rýchlosť rastu celkových dotácií, čo
jín charakterizovať tieto systémy a zhodnotiť Štúdia pomenovala aj viaceré slabé stránky malo za následok znižovanie resp. stagnáciu
ich vplyvy na vysoké školstvo. Vychádzajúc z systému z hľadiska jeho implementácie. príspevku na jedného študenta určovaného
národných štúdií záverečná správa projektu podľa výkonu vo vzdelávaní, a tak prišlo k
zhrnula všeobecné závery k problematike sys- 4. Vývoj systému financovania paradoxnej situácii, že ministerstvo poskytu-
témov financovania. po roku 2006 je podstatne vyššie dotácie na žiaka základnej
Zhodou okolností sa záver projektu časovo Pri posudzovaní vývoja systému financova- a strednej školy ako na vysokoškolského štu-
zhodoval s ukončením činnosti predchádza- nia po roku 2006, teda zmien uskutočne- denta vo väčšine študijných odborov, hlavne
júceho vedenia ministerstva a národná štúdia ných novým vedením ministerstva, mož- prvého stupňa. Napríklad, v roku 2009 je
za Slovensko 2 ) tak obsahuje zhodnotenie no všeobecne konštatovať, že sa celková priemerný normatív na žiaka základnej ško-
stavu systému financovania a jeho dôsledkov filozofia systému v podstate nezmenila. ly 32 161 Sk, zatiaľ čo priemerný normatív
3 ) Neuskutočnila sa však žiadna podrobnej- na študenta učiteľstva v prvom stupni vyso-
na vysokoškolský systém za obdobie rokov
2002 – 2006, teda po piatich rokoch jeho šia analýza systému potrebná pre jeho ďal- koškolského vzdelávania je 24 823 Sk. Táto
fungovania. V rámci vypracovávania štúdie ší vývoj v smere posilňovania jeho silných situácia negatívne ovplyvňuje na vysokých
sa uskutočnil aj prieskum názorov predstavi- stránok a odstraňovania slabých. Naopak, školách s nižším výkonom vo výskume kva-
teľov vysokých škôl na systém financovania, niektoré zmeny uskutočnené v tomto ob- litu vzdelávania.
takže hodnotenie systému zahŕňa okrem ná- dobí čiastočne narušili konzistentnosť a
zorov ministerstva aj charakteristiku silných prehľadnosť systému. Slabé stránky systému Druhou vážnou zmenou bolo skrátenie ob-
a slabých stránok systému poskytnutú pred- identifikované v roku 2006 neboli odstrá- dobia pre hodnotenie výkonu vo výskume u
staviteľmi vysokých škôl. nené a predstavujú aktuálny problém aj v väčšiny kritérií z 2 rokov na 1 rok (navyše
Medzi silnými stránkami systému financova- súčasnosti. ešte s problematicky zvoleným začiatkom a
4 ARRA newsletter | apríl 2010

5. koncom – vo väčšine kritérií sa berie obdobie nemali podstatnejší praktický dopad a ich výkonových ukazovateľov. Zároveň je však
od 1. novembra roku pred predchádzajúcim vzťah k základnej filozofii systému možno potrebné mať neustále na zreteli nutnosť eli-
do 31. októbra predchádzajúceho roka – väč- chápať skôr ako indiferentný. Spomeňme minácie rizík, ktoré výber každej konkrétnej
šina výstupov vo výskume sa však prirodzene konkrétne dva príklady. Koeficient KAP vy- skupiny výkonových ukazovateľov so sebou
viaže na kalendárne roky). Skrátenie hodno- jadrený zložitým vzťahom bez zdôvodnenia prináša. A to je náročná úloha, ktorej riešenie
tiaceho obdobia má negatívny vplyv na sta- je nastavený tak, že ovplyvňuje rozpočet v si vyžaduje mať v prvom rade jasno v otázke,
bilitu financovania, a to najmä v situácii, keď zlomkoch percenta (jeho vplyv v roku 2009 kam má vysokoškolský systém smerovať. Od-
sa na základe výkonu vo výskume rozpisuje bol u väčšiny vysokých škôl menej ako 200 poveď na túto otázku je základom, od ktoré-
čoraz väčší objem prostriedkov. 000 Sk). Je teda prakticky bezvýznamný. ho sa musí odvíjať voľba a nastavenie výko-
Výraznejší praktický dopad spojený aj s istým Druhým príkladom je financovanie umelec- nových indikátorov a ich úpravy na základe
ústupom od podpory kvality malo zrušenie kých vysokých škôl. Tento problém bol akút- monitorovania ich pôsobenia. Tento proces
rozlišovania doktorandov pred dizertačnou ny od začiatku fungovania nového systému si však vyžaduje sústredené kvalifikované
skúškou a po dizertačnej skúške na účely ur- financovania, pretože umelecké vysoké školy spoločné úsilie ministerstva a relevantných
čenia výšky dotácie. Toto sa udialo jednak pri sa objektívne odlišujú niektorými charakte- orgánov vysokých škôl. Úsilie zamerané nie
určovaní prepočítaného počtu študentov, a ristikami od ostatných vysokých škôl. Rie- na uspokojovanie individuálnych záujmov,
jednak pri kritériu „počet študentov dokto- šenie, ku ktorému sa v priebehu vývoja do- ale na skutočný rozvoj vysokého školstva.
randského štúdia” používanom na hodnote- spelo, a ktoré bolo používané v rokoch 2006
nie výkonu vo výskume. V rámci tohto krité- a 2007, bolo v roku 2008 bez odôvodnenia
ria sa pôvodne brali do úvahy len doktorandi zrušené a v každom z rokov 2008 a 2009 na-
po dizertačnej skúške, teda tí, ktorí už vyko- hradené iným ad hoc pravidlom.
návajú v zmysle zákona najmä vedeckú časť Pozitívnym prvkom vývoja systému financo- 1 ) Príspevok vychádza z výskumnej práce
štúdia. Po zmene od roku 2007 sa v rámci vania po roku 2006 z hľadiska implementá- autora Transparentnosť a motivačnosť finan-
tohto kritéria berú do úvahy všetci doktoran- cie systému je sfunkčnenie centrálnych regis- covania vysokých škôl na Slovensku realizo-
di denného štúdia. trov, z ktorých sa čerpajú vstupné údaje do vanej v rámci projektu APVV-99-019005.
Za negatívnu zmenu treba považovať aj pod- systému. Príspevok bol skrátený pre potreby ARRA
statné zníženie financovania rozvojových Newsletter. Širšia verzia príspevku je uverej-
projektov podávaných jednotlivými vysoký- 5. Záver nená na stránke ARRA.
mi školami. Súčasný systém financovania slovenských ve-
rejných vysokých škôl je založený v prevažnej 2) Mederly P.: Systém financovania vysokého
Ďalšia skupina zmien nemala veľký praktický miere na výkone vysokej školy meranom vy- školstva na Slovensku a jeho vplyv na vysoko-
dopad, ale sú problematické zo systémového branou skupinou výkonových ukazovateľov. školský systém. Národná štúdia vypracovaná
hľadiska. Sem patrí v prvom rade porušenie Preto je vo svojej rozhodujúcej časti trans- v rámci OECD – IMHE projektu Systémy fi-
filozofie v oblasti špecifík. Zavedenie prí- parentný, čo patrí k jeho silným stránkam. nancovania a ich vplyv na vysokoškolské sys-
spevku na praktickú výučbu v technických, Zároveň motivuje vysoké školy k zvyšovaniu témy. Anglická verzia je dostupná na http://
prírodovedných a informatických odboroch výkonov v oblastiach, ktoré sú predmetom www.oecd.org/dataoecd/20/61/38308094.
nebolo podložené žiadnou kalkuláciou (na merania. Aj táto vlastnosť má viaceré pozi- pdf
rozdiel od iných špecifík, ako sú napríklad tívne dôsledky na vysokoškolský systém, zá-
pedagogické praxe alebo klinické pracovis- roveň je však zdrojom nežiaducich trendov, 3 ) Toto tvrdenie platí pre doterajší vývoj,
ká). Navyše, kritériá, podľa ktorých sa tieto najmä ohrozenia kvality v niektorých oblas- teda pre roky 2007 – 2009. Prvé zverejnené
prostriedky rozpisujú, sú v podstate založené tiach. návrhy ministerstva na metodiku rozpisu do-
na počtoch študentov, a preto zo systémové- tácií na rok 2010 (pozri napríklad www.ra-
ho hľadiska by bolo primeranejšie modelovať Problémy spojené s výkonovými ukazovateľ- davs.sk) obsahujú prvky, ktoré sa nezhodujú
ich v rámci ekonomickej náročnosti študijné- mi výstižne charakterizuje nasledovný citát s princípmi, na ktorých je systém postavený.
ho odboru ako v rámci špecifík (čo by bolo 4 ) : Výber výkonových ukazovateľov je vždy
uskutočniteľné, keby sa nebol zrušil osobitný diskutabilný ... len zriedka merajú priamo vý- 4) Burke, J.C.: Funding Public Colleges and
koeficient ekonomickej náročnosti študijné- konnosť vysokej školy v prioritných oblastiach Universities for Performance, The Rockefel-
ho odboru KEN). vysokého školstva alebo jej skutočný vplyv na ler Institute Press, Albany, New York, 2002
študentov ... Kvalita, čo je punc vysokého škol-
Do tejto skupiny zmien patrí aj stotožnenie stva, je veľmi prchavý a subjektívny atribút, ...
koeficientu KEN s koeficientom KPN, ktoré ktorý je veľmi ťažké kvantitatívne merať. ...
znevýhodnilo „lacné” študijné odbory, ako aj
zrušenie aktualizácie rozpočtu vzhľadom na Ak teda výkonové ukazovatele spôsobujú toľko
nové počty študentov zavedenej do systému problémov, prečo sa s nimi vôbec trápime? Od-
v roku 2006. Aktualizácia rozpočtu je plne poveď je jednoduchá: problémy s výkonovými
v súlade s celkovou filozofiou systému. Na ukazovateľmi sú veľké, ale nevyhnutnosť pou-
druhej strane treba uviesť, že implementácia žívať ich je ešte väčšia. Je to ako s demokraciou,
tohto opatrenia nebola v čase jeho zavedenia je akceptovateľná len keď sa porovná s inými al-
technicky dotiahnutá. Namiesto doriešenia ternatívami, ktoré prichádzajú do úvahy. Nech
tohto problému bolo opatrenie od roku 2007 sú výkonové ukazovatele akokoľvek nedokonalé,
zrušené. predstavujú jediný racionálny prostriedok na
hodnotenie výkonnosti.
Zvyšné zmeny z hore uvedeného zoznamu Efektívny systém financovania sa neobíde bez
ARRA newsletter | apríl 2010 5

6. Financovanie vedy len VEGA) je vnútornou vedeckou agentú-
rou Ministerstva školstva Slovenskej repub-
liky (ďalej len MŠ SR) a SAV. Zabezpečuje
a výskumu v SR a ČR vzájomne koordinovaný postup pri výbere a
hodnotení projektov základného výskumu
riešených na pracoviskách vysokých škôl a
Katarína Tichá Hudecová vedeckých ústavov SAV. Kultúrna a edukač-
ná grantová agentúra MŠ SR (KEGA) je tak-
Akademická rankingová a ratingová agentúra, Bratislava tiež vnútornou grantovou agentúrou MŠ SR
zameranou na finančnú podporu projektov
Michal Považan aplikovaného výskumu v oblasti školstva a
Akademická rankingová a ratingová agentúra, Bratislava tvorivého umenia, iniciovaných riešiteľmi z
verejných vysokých škôl alebo MŠ SR v sta-
Právnicka fakulta Univerzity Komenského, Bratislava novených tematických oblastiach z inštituci-
onálnych finančných prostriedkov verejných
vysokých škôl. Grantová agentúra MŠ SR
pre aplikovaný výskum (GAAV) bola zriade-
SLOVENSKO A ČESKÁ REPUBLIKA TVORILI DO ZAČIATKU ná na základe zákona o vysokých školách a
ROKA 1993 JEDEN ŠTÁT, TAKŽE MALI AJ PODOBNÝ SYSTÉM je rovnako ako VEGA a KEGA vnútornou
grantovou agentúrou MŠ SR zameraná na
VEDECKÝCH INŠTITÚCIÍ A ICH FINANCOVANIA. V OBIDVOCH finančnú podporu projektov výskumu a vý-
SÚČASTIACH SPOLOČNÉHO ŠTÁTU SA VEDA REALIZOVALA voja z oblasti aplikovaného výskumu.
PROSTREDNÍCTVOM VYSOKÝCH ŠKÔL, AKADÉMIÍ VIED A
Zaujímavejším ako inštitucionálne je finan-
REZORTNÝCH VEDECKÝCH ÚSTAVOV. covanie účelové, ktoré vo svojej podstate ob-
sahuje evidentný súťažný prvok. Znamená
to, že sa je o tieto financie potrebné uchá-
Najvýznamnejším miestom rozvoja vedy na menej jednotný.
dzať s projektmi, ktoré sú potom hodnotené
území bývalého Československa boli akadé- V tomto článku sa sústredíme na obdobie
v interakcií s ostatnými súťažiteľmi. Účelové
mie vied. Slovenská akadémia vied a umení po roku 1993, teda po rozdelení systému na
financovanie zahŕňa granty z Agentúry na
bola založená v roku 1942 a v roku 1953 sa dva nezávislé a samostatne fungujúce systé-
podporu výskumu a vývoja (APVV), štátne
pretransformovala na Slovenskú akadémiu my.
programy financované MŠ SR, štrukturál-
vied (ďalej len SAV). V roku 1953 vznikla
ne fondy Európskej únie a možné dotácie
Československá akadémia vied. Obidve in- Príspevok poukáže rozdiely v systéme gran-
z iných ministerstiev ako je MŠ SR. Postup
štitúcie vznikli zo zákona, ktorý upravoval tového financovania vedy a výskumu v
prideľovania financií sa líši v závislosti od
samotný vznik akadémie vied, jej vedeckých Slovenskej republike a v Českej republike
toho, či štát definuje oblasti, ktoré sú pre
ústavov, ako aj začleňovanie vedeckých spo- a jeho dôsledky na výstupy vedeckej čin-
spoločnosť kľúčové a ktoré majú šancu sa o
ločností do systému s jednotnou organizá- nosti. Za výstupmi vedeckej činnosti budú
peniaze uchádzať alebo či ide o tzv. otvorené
ciou. Kľúčovou úlohou bolo aj ustanovenie považované publikácie a citácie indexované
výzvy bez striktného určenia oblasti výsku-
spolupráce novovzniknutých ústavov s vyso- v databáze firmy Thomson Reuters Web of
mu – vývoja. Financie možno získavať aj v
kými školami. Knowledge.
rámci medzinárodných bilaterálnych alebo
multilaterálnych spoluprác.
Vysoké školy vznikali a zanikali na našich Publikácie a citácie boli získane z tejto da-
územiach od 14. storočia. Základy moder- tabázy za roky 1998 až 2007. Grantové fi-
Z dosiaľ napísaného jednoznačne vyplýva,
ného vysokého školstva na Slovensku boli nančné prostriedky za rok 2007.
že systém financovania vedy a výskumu v
položené až po roku 1918 a po demontáži
Slovenskej republike je veľmi komplikovaný,
uhorského vysokého školstva. Vysoké školy Grantové financovanie vedy neprehľadný a najmä rozdrobený. Existu-
tiež vznikli zo zákona a ten upravoval aj ich na Slovensku je veľké množstvo agentúr, z ktorých každá
postavenie ako centier výskumu a vzdeláva- Financovanie vedy a výskumu v Slovenskej
spravuje určitý obnos finančných prostried-
nia. republike je upravené a realizuje sa pod-
kov (ktorý je zvyčajne nedostatočný) a týmto
ľa zákona č. 172/2005 Z.z. o organizácií
drobením sa len umenšuje. Navyše náklady
Poslednú súčasť organizácie vedeckého života štátnej podpory výskumu a vývoja. Tento
na distribúciu finančných prostriedkov sa so
na Slovensku, resp. v bývalom Českosloven- zákon rozdeľuje štátne financie určené na
vznikom každej ďalšej grantovej agentúry lo-
sku, tvoria rezortné výskumné ústavy, ktoré vedu na inštitucionálne a účelové. Inštituci-
gicky stále zvyšujú.
vznikali v období socializmu. Po jeho páde aj onálne financovanie smeruje do Slovenskej
mnohé zanikli, resp. boli sprivatizované. Na- akadémie vied a na vysoké školy. Jeho úlo-
Špecifické postavenie v systéme financovania
priek tomu niektoré ústavy zostali súčasťou hou je zabezpečiť fungovanie a prevádzku
vedy a výskumu majú na Slovensku, ale aj
jednotlivých rezortov. Slovenskej akadémie vied a inštitucionál-
v Českej republike štrukturálne fondy Eu-
ne podporiť vedu a techniku na vysokých
rópskej únie. V súčasnosti prebiehajúcom
Vývoj systému vedy a výskumu, spolu so sys- školách. Medzi inštitucionálne zdroje mô-
programovom období 2007-2013 si vláda
témom ich financovania bol teda na území žeme zaradiť aj financie z grantov VEGA a
Slovenskej republiky stanovila za jednu z
bývalého Československa po roku 1918 viac- KEGA.2 Vedecká grantová agentúra (ďalej
priorít vedu a výskum. Aj preto sú a budú
6 ARRA newsletter | apríl 2010

7. najväčším zdrojom financií operačné progra- logická agentúra Českej republiky). Z tohto nisterstva školstva SR, ktoré obsahujú získa-
my Výskum a vývoj, Vzdelávanie a Konku- vyplýva, že Grantová agentúra Akadémie né prostriedky v rámci programov KEGA,
rencieschopnosť a hospodársky rast. vied ČR v roku 2009 nevyhlásila žiadnu ve- VEGA, APVV, projekty aplikovaného vý-
Na Slovensku je tiež veľká časť finančných rejnú súťaž o grantové projekty. skumu, budovania unikátnych pracovísk,
prostriedkov na vedu alokovaná zo štruk- projekty rozvoja IT a štátne projekty výsku-
turálnych fondov. Pretrvávajúcim problé- Grantová agentúra Českej republiky so síd- mu. V prípade Českej republiky boli všetky
mom je nedostatočné čerpanie finančných lom v Prahe bola zriadená na základe zákona dáta získane z oficiálneho portálu Minister-
prostriedkov z štrukturálnych fondov. Uchá- č. 130/2002 Sb. o podpore výskumu a vývoja stva školstva, mládeže a telovýchovy Českej
dzači o finančné prostriedky často uvádzajú z verejných prostriedkov. Jej hlavnou úlohou republiky www.vyzkum.cz. Pre potreby štú-
neúmernú byrokratickú záťaž pri uchádzaní sa má stať vyhlasovanie verejných výziev na die boli použité informácie týkajúce sa pro-
sa o tieto finančné prostriedky ako aj pri ich podporu projektov základného výskumu. jektov a výskumných zámerov pre rok 2007.
administrovaní. Agentúra je samostatnou rozpočtovou jed- Jedná sa o všetky financie získané z verejných
notkou hospodáriacou samostatne s účelový- zdrojov, neboli zahrnuté súkromné zdroje fi-
Napriek nominálnemu rastu verejných vý- mi a inštitucionálnymi prostriedkami pride- nancovania ani financovanie zo zahraničia –
davkov na vedu a techniku v Slovenskej re- lenými zákonom o štátnom rozpočte Českej napr. fondy EÚ.
publike ich podiel na HDP od roku 2006 republiky.
klesol a to z 0,47% HDP v roku 2006 na Do roku 2008 boli oba systémy financo-
0,38% HDP v rokoch 2007 a na 0,43% Nový grantový systém v Českej republike iba vania výrazne podobné a teda veľmi dobre
HDP v roku 2008. Až v roku 2009 (0,65% nabieha a tak ešte nie je možné konkrétne sa porovnateľné čo sa týka vzťahu finančných
HDP) došlo k nárastu financií v pomere k vyjadriť k jeho štruktúre a dopadu na celko- prostriedkov ako vstupov a publikácií a ci-
HDP k roku 2006, čo mohlo byť spôsobené vé fungovanie a financovanie vedy u našich tácií ako výstupov. V nasledujúcej časti prí-
prepadom HDP, ale aj významným náras- západných susedov. Pre porovnanie je možné spevku bude vychádzať z predpokladu, že
tom financovania zo štrukturálnych fondov uviesť, že v roku 2007 predstavovali výdavky systémy boli natoľko podobné, že samotný
Európskej únie.3 Celkový objem finančných na vedu a výskum v Českej republike 1,54% výkon vedy a výskumu ovplyvnili v minimál-
prostriedkov napriek tomu v roku 2009 HDP oproti už spomínaným 0,38% HDP nej miere. Do súvzťažnosti budú dané gran-
nedosiahol plánovaných 0,8% HDP. Lisa- na Slovensku. tové financie, počet tvorivých pracovníkov a
bonská stratégia predpokladá, že do vedy, výstupy vedy a výskumu.
výskumu a vzdelávania by mali štáty Eu- Rovnako ako na Slovensku, aj v Českej re-
rópskej únie investovať až 3 percentá HDP. publike sa pri financovaní vedy a výskumu Počet tvorivých pracovníkov chápe ako súčet
Práve toto percento by malo Európskej únií spolieha na štrukturálne fondy Európskej pracovných úväzkov pedagogických a vedec-
dopomôcť ku porovnateľnej konkurencie- únie. Situácia je teda podobná, najviac fi- kých pracovníkov.
schopnosti vo svetovom merítku. Lisabonská nancií je v českej republike alokovaných v
stratégia odporúča, aby členské štáty diverzi- operačných programoch v programovom ob- Graf č. 1:
fikovali celkový objem financií určených na dobí 2007-2013 Vzdelávanie pre konkuren-
vedu a výskum tak, aby jedna tretina išla zo cieschopnosť a Výskum a vývoj pre inovácie.
štátneho rozpočtu a dve tretiny z ostatných
zdrojov. Slovenská republika má vážne prob- Vedecké granty a vedecká produk-
lémy hlavne s investíciami z neštátnych zdro- cia: Prípad SR a ČR
jov do vedy a výskumu. Zlepšiť tento stav by Akademická rankingová a ratingová agentúra
mal zákon o stimuloch pre vedu a výskum, s (ďalej len ARRA) v roku 2009 v spolupráci
účinnosťou od augusta 2009, ktorý firmám s českým portálom Navigátorka.cz pripravi-
umožňuje získať dotácie i daňové úľavy pri la štúdiu s názvom „Porovnanie objemu fi-
investovaní najmä do aplikovaného výsku- nančných prostriedkov určených na vedu a
mu. výstupov vedy v SR a ČR“.4 Autori štúdie Z prvého grafu vidíme, že v Českej republi-
skúmali dáta získané v roku 2008 za pred- ke priemerne vyprodukoval tvorivý pracov-
Grantové financovanie vedy chádzajúce 10 ročné obdobie. Na jednej ník vysokej školy 2,11 publikácie vo Web of
v Českej republike strane boli analyzované počty publikácií a ci- Knowledge (WoK) za obdobie posledných
V Českej republike do roku 2008 kedy bola tácií v renomovaných vedeckých časopisoch 10 rokov.
schválená Reforma systému výskumu, vý- a vo Web of Knowledge (WoK), na druhej
voja a inovácií v Českej republike, existoval strane granty zo všetkých kompetitívnych Na Slovensku je to 1,27 publikácie na tvori-
podobný systém rozdrobenosti grantových otvorených grantových schém na Slovensku vého pracovníka. Z toho vidíme, že efektivita
agentúr ako na Slovensku. Zvedená reforma i v Českej republike (neboli zahrnuté finanč- tvorivých pracovníkov v Českej republike pri
si za cieľ zobrala zjednodušenie a zefektív- né prostriedky pre Centrá výskumu ČR - na publikovaní vedeckých publikácií je na vyššej
nenie podpory výskumu a vývoja a hlavne jedno také centrum s približne 50 tvorivými úrovni ako u nás. Pre zaujímavosť uvádzame
zabránenie deľbe finančných prostriedkov do pracovníkmi je alokovaných okolo 25 milió- aj absolútne čísla počtu publikácií vo WoK
malých a ešte menších kapitol a výziev. Čes- nov Kč ročne). Pri porovnávaní ako vstupy za posledných 10 rokov; na Slovensku ich
kej republike bude okrem vybraných rezort- do systému vedy a výskumu boli použité vyprodukovali 13.194, v Českej republike to
ných poskytovateľov účelových prostriedkov grantové financie, základom hodnotenia vý- bolo 37.743 vedeckých publikácií. Porovna-
(aj ich počet by sa mal zmenšiť) iba jedna stupov boli publikácie a citácie. nie nám skompletizujú počty úväzkov tvori-
grantová agentúra pre základný výskum vých pracovníkov, na Slovensku ich máme
(Grantová agentúra Českej republiky), a jed- Zdrojom informácií pre Slovenskú republiku 10.370,5 a v Českej republike 17.846,3.
na agentúra pre aplikovaný výskum (Techno- boli každoročne zverejňované tabuľky Mi-
ARRA newsletter | apríl 2010 7

8. Graf č. 2: Graf č. 4: jednu publikáciu ako aj na jedného
tvorivého pracovníka. V tomto ohľade
by sa dalo konštatovať, že základným
problémom slovenskej vedy sú pe-
niaze. Iný uhol pohľadu nastavuje
prepočet financií na jednu citáciu. Na
Slovensku je potrebné na jednu citáciu
viac peňazí ako v Českej republike,
t.j. slovenské vedecké práce sú menej
citované ako české a majú menší “im-
Ďalším zaujímavým indikátorom hod- Ak si finančné prostriedky predelíme pakt” na vedeckú komunitu.
notiacim nielen výkonnosť vedeckej počtom publikácií, dostaneme zau- Keď sa zamyslíme nad publiká-
práce, ale aj jeho ohlas (impact faktor) jímavý indikátor, ktorý odzrkadľuje ciami a citáciami prídeme k záveru,
vo vedeckej komunite, je porovnanie množstvo financií potrebných že skutočným výstupom vedeckej
počtu citácií na tvorivého pracovníka. vynaložiť na 1 publikáciu reálne pub- činnosti, ktorý dokáže aj opísať kval-
Z grafu vidíme, že dopad vedeckých likovanú vo WoK. V tomto kritériu itu publikácie sú citácie. V tomto par-
publikácií na odbornú verejnosť je v sme s Českou republikou v podobnej ametre Slovensko zaostáva.
Čechách približne dvakrát vyšší ako situácií. Ďalším záverom štúdie je poznanie, že
na Slovensku. Celkové počty citácií vo tak na Slovensku ani v Čechách pri-
WoK za obdobie posledných 10 rokov Graf č. 5:
padá menej ako jedna “karentovaná”
v absolútnych číslach boli v Slovenskej publikácia na jedného tvorivého pra-
republike 53.549 a v Českej republike covníka, čo je alarmujúce zistenie a
179.760. poukazuje na celkovú nízku efektivitu
vedy v oboch krajinách.
Graf č. 3:
1) V tomto príspevku sa nebudeme zaoberať
systémom rezortných výskumných ústavov a
Jediným parametrom, kde sme sa jeho financovaním. Obmedzíme sa iba na po-
ocitli pred Českou republikou je rovnanie financovania vedy cez akadémie vied
kritérium vynaložených finančných a vysoké školy v obidvoch krajinách.
prostriedkov na jednu citáciu. Zna-
mená to, že na Slovensku je potrebné 2) http://www.euractiv.sk/fileadmin/images/
Problémom Slovenskej republiky vynaložiť viac financií, aby pub- analyza_financovania_vedy_a_vyskumu_fi-
nal.pdf
zostáva objem finančných prostriedk- likácia zverejnená vo WoK bola
ov. Z grafu opäť jednoznačne vyplýva, odborníkmi aj rozoznaná a teda 3) http://www.ineko.sk/file_download/470
že na jedného tvorivého pracovníka v citovaná v ich ďalších prácach. Čiže
Českej republike, čiže pedagogického i keď v počtoch publikácií vzhľadom 4 ) Filip Karel, Jano Pišút, Michal Považan:
alebo vedeckého zamestnanca vysokej na financie môžeme Českej repub- Porovnanie vedeckej a výskumnej práce
školy, pripadá 1,7- násobku financií like konkurovať, reálny impact factor českých a slovenských vysokých škôl, Výsled-
ky pilotného projektu ARRA a Navigatorka.
viac ako na tvorivého pracovníka na slovenských prác je nižší. cz, 2009
Slovensku. Táto skutočnosť sa zákonite
premieta aj do výkonnosti, pretože Záver
tam, kde nie je finančné ohodnotenie Do roku 2008 bolo financovanie
a podmienky, tam sa stráca aj mo- vedy na Slovensku a v Českej re-
tivácia. A práve motivácia a nadšenie publike inštitucionálne podobné.
zohrávajú pri publikovaní dôležitú Vyznačovalo sa rozdrobenosťou na
úlohu. Nedostatok finančných pros- väčšie množstvo grantových agentúr,
triedkov obmedzuje možnosti ved- ktoré prerozdeľovali menšie objemy
cov venovať sa výskumu, limituje ich peňazí.
počet a najmä demotivuje mladých od Z porovnania oboch krajín vyplýva,
vedeckej kariéry. že finančné prostriedky na vedu sú
v Českej republike približne 1,7 -
krát vyššie ako na Slovensku tak na
8 ARRA newsletter | apríl 2010

9. a Spolková republika Nemecko (2,51
%HDP).
Stav a trendy vo financovaní Za Slovenskom sa nachádza už len
Bulharsko (0,50 %HDP), Cyprus
(0,40 %HDP) a Rumunsko (0,39
vedy a výskumu na sloven- %HDP). Česká republika je na ro-
zdiel od Slovenska asi v strede tabuľky
ských verejných vysokých (1,42 %HDP).
Pri porovnaní trendov financovania
VaV sa ukázalo, že Slovensko patrí k
školách 1 6 krajinám (Grécko, Bulharsko, Pol-
sko, Slovinsko, Malta a Slovensko),
Ján Pišút ktorých zaostávanie za ostanými kra-
jinami EU-27 sa zvyšuje.
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Výdavky na VVŠ v období 2000 –
Komenského, Akademická rankingová a ratingová 2008 rástli podstatne pomalšie ako
rast HDP. Pre VVŠ boli v roku 2006
agentúra výdavky na úrovni 0,75 %HDP, zatiaľ
čo v rámci OECD to bolo 1,5 % HDP.
V časti 4.2.3 Správy EUA sa uvádza,
že podpora systému VaV na VVŠ
1.Úvod potrebuje súrne zvýšenie financovania.
programu Výskum a vývoj (podpora
Financovanie vedy a výskumu na vere- Okrem nedostatočnej výšky finan-
výskumu, vývoja a infraštruktúry vys-
jných vysokých školách (VVŠ) pod- covania má Slovensko v podpore vedy
okých škôl) na roky 2007 – 2013 a z
statne ovplyvňuje kvantitu a kvalitu aj problém s veľmi fragmentovaným
Operačného programu Vzdelávanie
ich vedeckej a výskumnej práce. Pod- grantovým systémom a s nedostatočne
na roky 2007 – 2013. Podrobnejšie sa
pora vysokoškolskej vedy a výskum kompetitívnymi kritériami.
prvému z nich budeme venovať nižšie.
sú na Slovensku do vysokej miery
závislé od zdrojov štátneho rozpočtu. 2. Financovanie vedy a výskumu V Správe EUA sa konštatuje tiež, že:
Podpora z podnikateľských zdrojov je na VVŠ z pohľadu Správy Asociácie - väčšina prostriedkov pre univerzi-
pomerne nízka. európskych univerzít (EUA) ty sa rozdeľuje podľa počtu študentov,
Cieľom tohto príspevku je podať V roku 2008 bola ukončená Akreditá- - len 20% prostriedkov z rozpočtu
prehľad o trendoch financovanie cia verejných vysokých škôl European univerzít sa rozdeľuje podľa výsled-
vedy a výskumu (VaV) v uplynulých University Association (EUA) a bola kov výskumu, pričom toto číslo sa v
niekoľkých rokoch a porovnať ich fi- publikovaná jej záverečná správa „The najbližšej budúcnosti zvýši na 30%,
nancovanie v zahraničí. Slovak Higher Education System and (pozn. autora: v roku 2009 už 35%)
Prostredie, v ktorom VVŠ pôsobia je its Research Capacity“ [2]. Na viac- - je potrebných viac prostriedkov na
dané nielen financovaním ale aj legis- erých miestach sa táto správa pomerne grantové schémy,
latívou. Zo zákonov a podzákonných kriticky vyjadruje k financovaniu vedy - väčšia časť (1 744 miliónov SKK)
noriem sú dôležité: a výskumu na VVŠ. Uvedieme tu zo štátneho výskumného rozpočtu
- Novela zákona o vysokých školách niekoľko miest z citovanej Správy. je určená pre vládny sektor (SAV
č. 363/2007 Z.z. a s ňou súvisiace V časti 3.2 s názvom Financov- so svojimi 56 výskumnými ústavmi
Nariadenie vlády č. 474/2007 Z.z. anie vysokoškolských inštitúcií sa má rozpočet 1 481 miliónov SKK) a
Úplné znenie zákona o vysokých konštatuje, že Slovenská republika ďalšie prostriedky smerujú na 20 výs-
školách v znení neskorších úprav je v neposkytla vede a výskumu (na VVŠ) kumných ústavov, priamo riadených
zákone 175/2008 Z.z. prioritné postavenie. V roku 2007 ministerstvami. Výskum a vývoj na
- Zákony o štátnom rozpočte na poskytla SR na financovanie vedy a vysokých školách disponuje sumou 1
jednotlivé roky. výskumu len 0,51 % HDP, zatiaľ čo 305 miliónov SKK.
- Metodika Ministerstva školstva priemerom v EU-27 bolo 1,84 % Ďalej sa konštatuje, že zvlášť prob-
pre rozdelenie dotácie pre jednotlivé HDP. Najvyšší podiel na vedu a výs- lémovou je otázka podpory VaV
vysoké školy na jednotlivé roky. kum v tomto roku poskytli Izrael (4,71 súkromným sektorom. V súčasnosti
V rokoch 2008 a 2009 sa vyjasnili % HDP), Švédsko (3,86 %HDP), sa zdá, že súkromný sektor potrebuje
niektoré aspekty podpory vedy a Fínsko (3,43 %HDP), Švajčiarsko prostriedky zo štátneho rozpočtu na
výskumu na VVŠ z Operačného (2,93%HDP), Island (2,83 %HDP) to, aby investoval do VaV. Niektoré
ARRA newsletter | apríl 2010 9

10. sektory sa rýchlo rozvíjajú, naprík- SR, MH SR a MF SR, akreditovaných študijných pro-
lad IT a elektro-technologický sek- - 1.A.4 Návrh: Napĺňať priority SR gramov [podprogram 077 11 Posky-
tor, alé sú výnimkou a nie pravidlom. v oblasti vedy a výskumu, finančne tovanie vysokoškolského vzdelávania
Napríklad vo farmaceutickom výs- ich podporovať a usmerňovať výskum a zabezpečenie prevádzky vysokých
kume, prakticky neexistuje výskum na vysokých školách. Odporúčaný re- škôl]
v súkromnom sektore. Nie je preto alizátor: Vláda SR, MŠ SR. b) dotácia na výskumnú, vývojovú
žiadnym prekvapením, že podiel high Materiál bol prijatý na stretnutí SRK v alebo umeleckú činnosť [podprogram
– tech vývozu voči celkovému vývozu Čingove 25. 4. 2008. Uvidíme po čase 077 12 Vysokoškolská veda a tech-
je veľmi nízky v porovnaní s EU-25 a ako sa návrhy SRK budú realizovať. nika]
tvorí len 3,4%. c) dotácia na rozvoj vysokej školy
V rokoch pred 2007 malo hos- 3.1 Financovanie vedy a výskumu [podprogram 077 13 Rozvoj vys-
podárstvo SR veľmi dobrý ekonom- na verejných vysokých školách okého školstva]
ický rast HDP, ale bolo to spôsobené z prostriedkov štátneho rozpočtu d) dotácia na sociálnu podporu
najmä nízkou cenou práce a nízkou V materiáloch Ministerstva školstva o študentov [podprogram 077 15 So-
pridanou hodnotou práce v pod- financovaní verejných vysokých škôl ciálna podpora študentov vysokých
nikoch. sa jednotlivé druhy dotácií označujú škôl]
V ďalšom Správa EUA cituje SARIO názvami a číslami programov a pod-
(Slovak Investment and Trade Devel- programov. Podľa citovaného §89, V nasledujúcej tabuľke uvádzame
opment Agency), ktorá konštatuje, že ods (2) sa dotácia vysokej škole uvád- celkovú dotáciu pre verejné vysoké
- Hlavný problém je v tom, že za v programe „077- Vysokoškolské školy v rokoch 2003 – 2008 v tis.
finančné stimuly bránia univerzitám vzdelávanie a veda, sociálna podpora SK, a dotáciu na podprogram 077 12
sústrediť sa na výskum, pretože fi- študentov“ a delí sa na tieto štyri časti: Vysokoškolská veda a technika.
nancovanie je dané najmä počtom a) dotácia na uskutočňovanie
študentov. Sú potrebné ďalšie stimuly,
ktoré by podporili výskum a inovačné
aktivity s inštitúciami privátneho sek- Tab. 1. Celková dotácia pre verejné vysoké školy a dotácia na vysokoškolskú
toru., vedu a techniku v rokoch 2003 – 2008, údaje sú v tis. SK . Údaje za roky
- Hoci aplikovaný výskum je 2008 sú v euro a prepočítané na SKK. Čísla v zátvorke označujú úpravy
nedostatočný nemožno ho budovať rozpočtu počas kalendárneho roku na valorizáciu miezd a pod.
na úkor základného výskumu, ktorý
je tiež nedostatočne financovaný a je Rok Celková dotácia Dotácia na VŠ vedu a
základom pre aplikovaný výskum. techniku
- Je potrebné zvýšiť mzdy, aby sa ka-
2003 8 319 155 ( 9 409 155) 638 652
riéra v aplikovanom alebo základnom
výskume stala príťažlivejšou. 2004 9 439 832 ( 9 743 555) 948 874
Na sektorovú Správu EUA [2] re- 2005 10 350 000 (10 790 061) 1 066 388
agovala Slovenská Rektorská Konfer-
2006 11 514 000 (11 724 901) 1 119 080
encia (SRK) v materiáli [2]. Doku-
ment obsahuje úvodnú časť a časť 2 2007 12 049 544 (12 261 618) 1 240 333
– Návrhy dokumentu. Hneď za nad- 2008 12 865 232 1 240 333
pisom sa píše „Návrhy vychádzajú z
2009 473 701 721 eur = 44 504 910 eur =
predpokladu, že si ich osvoja orgány
14 270 738 tis SKK 1 340 750 tis SKK
štátnej správy, vysoké školy a aj ďalší
partneri vysokých škôl.“ Za každým 2010 456 175 655 eur =
návrhom je uvedený aj odporúčaný 13 742 247 tis SKK
realizátor. Uvedieme na ukážku aspoň
Zdroje: [3-15] a vlastné výpočty.
dva príklady z návrhov predložených
SRK:
- 1.A.2 Návrh: Vyrovnať
nerovnováhu v investíciách do výs- Tab. 2. Prostriedky pridelené verejným VŠ v rámci grantových agentúr
kumu v porovnaní s medzinárod- a inými formami súťaží, v tis. SK. V zátvorkách je údaj o počte projektov,
nými konkurentmi SR z verejných a na ktorých sa zúčastňujú verejné vysoké školy.
súkromných zdrojov. Odporúčaný re-
alizátor: Vláda SR v súčinnosti s MŠ
10 ARRA newsletter | apríl 2010