Zuzana Humajová prezentovala na medzinárodnej konferencii Inovácie v škole, ktorú v dňoch 10.-12. novembra 2006 organizovalo Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní, výsledky analýzy Čitateľská gramotnosť ako problém kvality vzdelávania v slovenskom základnom školstve, ktorá je jedným z výstupov KI v oblasti vzdelávacej politiky. Viac na www.noveskolstvo.sk

1. Čitateľská gramotnosť
ako problém kvality vzdelávania
v slovenskom základnom
školstve
Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

2. Vývoj pojmu „gramotnosť“
 posuny vo význame pojmu súvisia so
spoločenským kontextom
 význam sa postupne posúval:
gramotný je
 ten, kto sa vie podpísať
 ten, kto vie čítať a písať
 ten, kto má základné vzdelanie
 ten, kto má rozvinuté kľúčové kompetencie
 súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

3. Gramotnosť ako sociokultúrny jav
 gramotnosť = synonymum vzdelania
 fragmentácia tradičného významu
 typy gramotnosti
 druhy gramotnosti
 úrovne gramotnosti

4. Východisko projektu
 Výskumy OECD PISA
 zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov
 nezisťujú úzko špecializované vedomosti
z jednotlivých predmetov

5. Gramotnosť očami OECD PISA
 gramotnosť = schopnosť
 aplikovať vedomosti a zručnosti
z kľúčových oblastí daného predmetu
 analyzovať a efektívne komunikovať
svoje názory a postoje a
 interpretovať a riešiť problémy
v rozličných situáciách
 proces nadobúdania gramotnosti =
celoživotný proces

6. Čitateľská gramotnosť
podľa OECD PISA
 je definovaná ako spôsobilosť
porozumieť písanému textu, používať
písaný text a premýšľať o ňom
 je predpokladom rozvíjania
čitateľových vedomostí a potenciálu,
ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť
do života v spoločnosti

7. Výskum OECD PISA testuje
 všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku,
vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie
účelu textu,
 získavanie informácií,
 interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte,
uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi
informácií a vyvodenie záverov,
 posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v
texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o
probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný
svoj názor obhájiť,
 posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie
kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje
poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

8. Výsledky slovenských žiakov
 PISA rozlišuje
 5 úrovní čitateľskej gramotnosti
 Slovenský priemerný žiak dosiahol
 priemernú úroveň: 2

9. Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

10. Slovenský žiak
 v oblasti získavania informácií
 vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju
zaradiť
 zložitejšie operácie vykoná len zriedka

11. Slovenský žiak
 v interpretovaní textov
 vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a
porozumieť základným vzťahom
 vie vysvetliť význam určitej časti textu ale
len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba
jednoduchšie závery

12. Slovenský žiak
 v rámci reflexie textu
 dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími
vedomosťami, či vysvetliť text na základe
svojich skúseností a postojov

13. Slovenský žiak
 má veľké problémy
 s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami
 s úlohami, v ktorých má zostaviť samostatnú
odpoveď (túto úlohu sa často ani nepokúša
riešiť)

14. Príčiny neúspechu
slovenských žiakov
 PISA je správou o nastavení školského
systému
 dôraz sa kladie na
 nácvik dekódovania písaného textu
 čítanie nahlas
 presnosť
 rýchlosť
 nedostatočný je nácvik pochopenia textu
 preferuje sa naratívny text (epický, poviedka,
rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

15. Porovnanie s fínskym úspechom
 fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu
 fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako
priorita
 dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ●
bezplatnosť vzdelania a podporných služieb
 úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ●
vysoká profesionalita
 zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie
kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov
 systém „flexibilného zgrupovania“
 hustá sieť verejných knižníc
 podpora médií (televízia, tlač)
 čítanie ako koníček

16. Analýza učebných štandardov
vybraných predmetov ZŠ
 základné kritérium
 Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo
vzdelávaní
 6 úrovní
 každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym
slovesom“
 predpoklad
 vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam
čitateľskej gramotnosti

17. Výsledky výskumu
 pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci
vedeli
 opakovať, reprodukovať, opísať, označiť,
 pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať,
 formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť,
vyriešiť, vyhľadať,
 diskutovať
 celkový priemer: 2,52
 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá
cieľu
 všeobecne porozumieť a získať informácie

18. Porovnanie s domácim výskumom
 Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR
2003
Literárne centrum, 2003
 charakteristika slovenského čitateľa
 Výskum IKT vo vzdelávaní
Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005
 selekcia informácií a porozumenie textu
 Mladý človek s televízne správanie
Iuventa, 2001
 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

19. Čitateľská gramotnosť vo svete
 International Reading Association
(IRA)
 deti učiť čítať spôsobom, ktorý
 rešpektuje ich potreby
 buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu
čítať stále náročnejší text
 poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s
čítaním
 zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu
 deti hodnotiť spôsobom, ktorý
 pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby
 zahŕňa ich do procesu hodnotenia

20. International Reading Association
 výborne pripravený učiteľ, orientovaný na
vlastné zdokonaľovaním sa
 rovný prístup k širokému výberu kníh a iných
materiálov na čítanie v triede, v škole
a v lokálnych knižniciach
 rovný prístup k technológiám, ktoré sa
používajú na zlepšenie procesu výučby čítania
 zabezpečenie optimálnych možností výučby
čítania pre všetky deti

21. Ďalšie rezolúcie IRA
vytvorenie podporného prostredia
 etika obchodníka
 faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu
 spolupráca s tlačenými médiami
 orientácia médií na mládež a na podporu čítania
 podpora akademických hodností
knihovníkov
 špecializovaní tréneri čítania

22. Výnimočné postavenie školy
 je prirodzené
 z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej
praxe
 je ohrozené
 z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja
 je neudržateľné
 z perspektívy chápania gramotnosti ako
sociokultúrneho javu

23. Nové faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 nová koncepcia vzdelávacej politiky
 čitateľská gramotnosť ako spoločenská
priorita
 nová komunikácia problému
 oživenie verejnej diskusie

24. Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 uskutočnenie reformy vzdelávania
 inovácia obsahu vzdelávania
 participácia školskej komunity na
procese vzdelávania
 otvorenie trhu s učebnicami a učebnými
textami
 cielená podpora a motivácia učiteľov
 otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním
učiteľov

25. Ďalšie faktory v rozvoji
čitateľskej gramotnosti
 podpora pedagogického výskumu
 prepojenie knižničnej politiky so
vzdelávacou praxou
 zapojenie verejno-právnych médií do
procesu vzdelávania

26. Realizácia projektu
 Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
 vedúci výskumného tímu:
Doc. PaedDr. René Bílik, CSc.
 odborný garant projektu:
Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.
 manažér projektu:
Mgr. Zuzana Humajová
 projekt vznikol za finančnej podpory
Nadácie otvorenej spoločnosti

27. Ukončenie projektu
 december 2006
 zverejnenie výsledkov: na webstránkach
Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika
 www.konzervativizmus.sk
 www.noveskolstvo.sk

28. Ďakujem za pozornosť
Mgr. Zuzana Humajová