3. ŢIVOTOPIS
Martin Kukučín, vlastným menom Matej
Bencúr (* 17. máj 1860, Jasenová – † 21. máj
1928, Pakrac, Chorvátsko) bol slovenský
prozaik, dramatik a publicista. Bol
najvýznamnejším predstaviteľom slovenského
literárneho realizmu, zakladateľ modernej
slovenskej prózy. Je po ňom pomenovaná
planétka (23444) Kukučín.
4. Narodil sa v zemianskej rodine, v obci Jasenová ako syn Jána
Bencúra Juriša a Zuzany, rodenej Paškovej. Mal dvoch bratov a
jednu sestru. Vzdelanie získal na vyššom evanjelickom gymnáziu
v Revúcej (1871-1874), Martine a v Banskej Bystrici
(1875), gymnázium navštevoval v Keţmarku a dokončil v Šoproni
(1884-1885). Chcel sa prihlásiť na teologickú fakultu v
Bratislave, no kvôli protislovenskej atmosfére, ktorá na fakulte
vládla, sa napokon rozhodol pre štúdium na lekárskej fakulte v
Prahe (1885-1893).
5. Pochovaný bol dočasne v
Záhrebe, v roku 1928 boli jeho
telesné pozostatky prevezené do
Martina na Národný cintorín, kde ho
pochovali 29. októbra 1928.
6. JEHO DIELA
1883 – Na hradskej ceste, poviedka 1885 – Rysavá jalovica
1886 – Neprebudený 1890 – Keď báčik z Chochoľova
umrie, poviedka 1891 – Na podkonickom bále 1892 – Koniec a
začiatok 1892 – Dve cesty 1894 – Dies irae 1899 –
Hody, poviedka 1911 / 1912 – Dom v stráni, román z prostredia
Brača 1922 – Črty z ciest. Prechádzky po Patagónii, cestopis
1922 – Mladé letá, spomienky na štúdium 1926 – Mať
volá, román o chorvátskych vysťahovalcoch v Čile 1929 –
Bohumil Valizlosť Zábor, historický román 1929 – Lukáš Blahosej
Krasoň, historický román 1930 – Košútky. Klbká. Rozmarínový
mládnik.
7. LITERATURA
Svoju literárnu tvorbu odštartoval v roku
1883 poviedkou „Na hradskej ceste“.
Spočiatku sa venoval hlavne písaniu
poviedok a noviel, v ktorých sa vracia do
svojej mladosti a k svojim prvým
zamestnaniam, no taktieţ takmer
fotograficky podáva obraz dedinského
ţivota a sedliackeho zmýšľania
8. Jeden z najvýznamnejších slovenských
spisovateľov, ako predstaviteľ realizmu
uţ od prvých prác smeroval k novému
stupňu vo vývine slovenskej realistickej
prózy.