Nis médiá

Národný systém integrity spravovania na Slovensku, Transparency International Slovensko

Médiá

Zhrnutie

Právny rámec, upravujúci existenciu a fungovanie médií na Slovensku, vytvára priaznivé podmienky
pre rôznorodosť a nezávislosť mediálneho sektora. Ústava SR zaručuje médiám slobodu prejavu,
pričom nezávislosť médií je upravená viacerými zákonmi. Snahy o zasahovanie do nezávislej práce
médií sa v súčasnosti vyskytujú zriedkavo a nie sú závaţného charakteru, ide skôr o verbálne útoky
bez výraznejšieho dopadu na správanie médií.

Hoci v praxi existuje niekoľko ustanovení ohľadom integrity médií, tie nepokrývajú všetky aspekty,
týkajúce sa integrity zamestnancov a majú skôr odporúčací charakter. V súčasnosti nejestvuje
samostatný zákon, ktorý by zabezpečoval integritu zamestnancov v mediálnej oblasti. Slovenský
syndikát novinárov vydal Etický kódex, ktorý však nie je záväzný a jeho uplatňovanie závisí od
ľubovoľného rozhodnutia jednotlivých médií. Médiá sú pomerne aktívne v odhaľovaní korupcie, ale
v skutočnosti pokrývajú len malé percento korupčných prípadov, pričom investigatíva nepredstavuje
dominantnú činnosť slovenských médií.

Médiá
Celkové skóre: 69/ 100
Indikátor Legislatíva Prax

Zdroje 75 100
Kapacity
81/ 100
Nezávislosť 100 50

Transparentnosť 50 50

Systém
spravovania Zodpovedanie sa 75 75
58/ 100
Mechanizmy integrity 50 50

Vyšetrovanie a odhaľovanie
50
korupcie
Prínos
Informovanie verejnosti o
67/ 100 50
korupcii
Informovanie verejnosti o
100
aktivitách vlády

Štruktúra a organizácia

Slovenskí diváci majú k dispozícii 4 hlavné televízne stanice, ktoré tvoria 2 veľké komerčné stanice
(TV Markíza a TV JOJ), verejnoprávna Slovenská televízia (ďalej len STV) a súkromná spravodajská
stanica (TA3). Verejné vysielanie je financované prostredníctvom koncesionárskych poplatkov. V
správe Freedom House sa uvádza, ţe bývalý premiér R. Fico vykonával tlak na STV, aby priaznivo
1
informovala o aktivitách vlády. Rádiových staníc je niekoľko, pričom štátny Slovenský rozhlas je

1
Freedom House, Country Report Slovakia 2011.

1


financovaný podobne ako STV. Rada pre vysielanie a retransmisiu plní úlohu regulátora. Slovenské
printové média sú výhradne súkromné a pokrývajú prakticky celé spoločensko-politické názorové
spektrum. Medzi najčítanejšie denníky patria Nový Čas, Šport, SME, Pravda a Hospodárske noviny.
Po parlamentných voľbách v roku 2010 sa mnohí poprední novinári stali hovorcami orgánov štátnej
2
správy, čo predstavovalo značnú stratu ľudských zdrojov pre mediálny sektor. Ovplyvniť médiá sa
nesnaţia len politici, ale aj súkromný sektor – jednak tlakom na „priateľský“ obsah výmenou za
inzerciu, a tieţ úsilím preniknúť do vlastníckych štruktúr. Internetové médiá rastú obrovskou
rýchlosťou. Väčšina novín a časopisov uverejňuje posledné čísla na svojich webových stránkach, no
v niektorých prípadoch je časť informácii dostupná len pre platcov.

Hodnotenie

Zdroje (legislatíva)
Skóre: 75

V akej miere poskytuje právny rámec priaznivé prostredie pre rôzne nezávislé médiá?

Právny rámec, upravujúci existenciu a fungovanie médií, vytvára priaznivé podmienky pre ich
slobodnú a nezávislú činnosť. Napriek tomu sa však v súvislosti s legislatívou vyskytujú aj problémy,
napríklad nejednoznačné ustanovenia zákonov, ktoré však zároveň nebránia médiám pracovať
slobodne a nezávisle.

V zmysle zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o
3
telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“), musí
vysielateľ pred začatím vysielania poţiadať regulátora o licenciu. Týmto regulátorom je Rada pre
vysielanie a retransmisiu, ktorá ţiadosť posudzuje a následne vydá rozhodnutie. Ţiadosť o licenciu
musí spĺňať zákonom poţadované náleţitosti a obsahovať napríklad informácie o majiteľoch média,
informácie o finančných zdrojoch, o technickej a organizačnej podpore, špecifikáciu obsahu
a podobne. Rada je povinná zabezpečiť vyváţený obsah vysielania a pluralitu názorov. Na udelenie
licencie neexistuje právny nárok. Voči negatívnemu rozhodnutiu o ţiadosti o vydanie licencie je moţné
podať opravný prostriedok.

4
Nejednoznačnosť legislatívneho rámca, ovplyvňujúceho činnosť médií, spôsobuje v praxi často
problémy, najmä vo vzťahu s posudzovaním objektivity. Zákon o vysielaní a retransmisii je pomerne
vágny, čo umoţňuje rôzne interpretácie jeho ustanovení. Výsledkom môţe byť jeho rozporuplné
pôsobenie vo vzťahu k slobode médií. Zákon napríklad poţaduje, ţe spravodajstvo má byť objektívne
a vyváţené, bez toho, aby zároveň definoval, čo presne táto poţiadavka znamená. Respondenti
5
v rozhovoroch uviedli, ţe elektronické médiá prispôsobujú obsah svojho vysielania tak, aby sa vyhli
moţným problémom, ktoré im spôsobujú rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu, čo
samozrejme nie je priaznivé z pohľadu slobody tlače. Na internete takisto začala fungovať diskrétna
6
„samoregulácia“ v zmysle zákona o štátnom jazyku a zákona č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a
7
agentúrnom spravodajstve (ďalej tieţ „tlačový zákon“). Problematický je tieţ spôsob, akým sa do

2
Miroslav Kollár, Tomáš Czwitkovics a Zuzana Mistríková, Médiá, str. 271.
3
Zákon č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii, v znení neskorších predpisov („zákon o vysielaní a retransmisii) dostupný
na:www.Z.z.ierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=15393&FileName=00-z308&Rocnik=2000%2016 [cit. dňa 19 mája
2011].
4
Zákon o vysielaní a retransmisii.
5
Rozhovor autora s: P. Múdrym, riaditeľom Medzinárodného tlačového inštitútu (IPI), Bratislava, 06.4.2011, s E. Babitzovou,
generálnou riaditeľkou Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc, Bratislava, 03.5.2011 a s I. Štulajterom,
reportérom SME, Bratislava, 19.4.2011.
6
Zákon č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
7
Zákon č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve (ďalej tieţ „tlačový zákon“).

2


8
zákona o vysielaní a retransmisii transponovala Audiovizuálna smernica Európskej Únie, čím sa
obsah článkov, zverejňovaných prostredníctvom internetu, dostal prakticky pod kontrolu Rady pre
vysielanie a retransmisiu.

Na Slovensku nedochádza k obmedzovaniu slobody médií, hoci za posledných päť rokov sa do
zákonov zapracovali opatrenia, ktoré ich slobodu skôr okliešťujú.

Zriadenie printového média nepodlieha zákonu, zriaďovatelia majú iba povinnosť o jeho zaloţení
9
informovať Ministerstvo kultúry SR. Činnosť printových médií je upravená tlačovým zákonom. Nový
tlačový zákon, ktorý schválila predchádzajúca vláda R. Fica v apríli 2008, je do istej miery
10
obmedzujúci. Vznikol s neskrývanou motiváciou zvýšiť kontrolu médií. Pre médiá je dôleţitý nielen
právny rámec, vymedzujúci bezprostredne ich pôsobenie a obsah, ale aj kvalita podnikateľského
prostredia – vymoţiteľnosť práva, kvalita justície a podobne. Sloboda a nezávislosť slovenských médií
je do istej miery oslabená súdnictvom, ktoré je v rozhodovaní sporov často naklonené v neprospech
médií. Ţaloby na ochranu osobnosti sú často zneuţívané (napríklad poţadovaním priznania vysokej
nemajetkovej ujmy), pričom pre nezávislé, najmä menšie médiá znamenajú aţ existenčné ohrozenie.
Podmienky a kritériá na výkon ţurnalistickej profesie nie sú upravené osobitným zákonom.

Zdroje (prax)
Skóre: 100

V akom rozsahu existujú rôznorodé nezávislé médiá, ktoré poskytujú rôznorodosť názorov?

Na Slovensku existuje pluralita mediálnych zdrojov, pokrývajúcich celé politické a sociálne spektrum
spoločnosti. Slovenské médiá sa postupne pribliţujú k ideálnemu stavu poskytovania celého spektra
11
informácií a pohľadov. Je tu dostupné veľké mnoţstvo všetkých foriem médií (tlač, rádio, TV
vysielanie, internet).

Napriek tomu sa však vyskytujú isté nedokonalosti. Na Slovensku napríklad neexistuje nijaký
jednoznačne ľavicovo orientovaný denník. Rovnako sa ţiadne médium otvorene nehlási k pravicovej
orientácii. Najvýraznejšou črtou výstupov médií preto nie je politická orientácia, ale skôr povrchnosť
12
a nízka profesionalita. Štátne médiá (STV, Slovenský rozhlas (ďalej len SRo)) sa snaţia dodrţiavať
vyváţenosť názorov v súlade so zákonom č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o
13
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako („zákon o rozhlase a televízii Slovenska“), zatiaľ
čo komerčné média vytvárajú obsah na základe vlastných kritérií, najmä s ohľadom na sledovanosť a
čítanosť. Problém v súvislosti s poskytovaním rôznorodých pohľadov spočíva aj vo veľmi obmedzenej
veľkosti slovenského trhu, ktorý nepraje názorovým menšinám (nie sú dostatočne veľké na
generovanie dopytu, ktorý by médiám umoţnil komerčne preţiť).

8
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených
zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych
mediálnych sluţieb („smernica o audiovizuálnych mediálnych sluţbách“), dostupná na http://eur-
lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2010:095:0001:0024:SK:PDF. [cit. dňa 31 októbra 2011].
9
Znenie tlačového zákona dostupné na:
www.culture.gov.sk/uploads/4b/59/4b5965cc9c0cbd411b95c0d2e23ce81c/tlacovy_zakon.pdf [cit. dňa 19 mája 2011].
10
Trend, 7 apríla 2008, dostupný na: http://medialne.etrend.sk/tlac-spravy/novy-tlacovy-zakon-opaet-budi-obavy-v-
medzinarodnych-instituciach.html [cit. 19 mája 2011].
11
Rozhovor autora s P. Múdrym, E. Babitzovou, Z. Mistríkovou, prezidentka Rady pre reklamu a M. Leškom, komentátorom
denníka SME.
12
Slovenský rozhlas a televízia (RTVS, Rozhlas a televízia Slovenska) je štátnou televíznou a rozhlasovou inštitúciou.
Slovenská televízia a Slovenský rozhlas boli zlúčené v roku 2011.
13
www.stv.sk/chillout_items/5/4/8/548982_c26ebf.pdf [cit. dňa 19 mája 2011].

3


Jedným z hlavných problémov médií je odborná kvalita novinárov, čo má súvislosť s ich vzdelaním
14
a profesionálnymi skúsenosťami. Absolventom škôl chýba praktická príprava, a ani vo väčšine
redakcií sa mladým novinárov nevenuje zodpovedajúca pozornosť. Výsledkom je nízka profesionalita
spracovania tém a remeselné nedostatky. Postgraduálne vzdelávanie pre ţurnalistov taktieţ nie je na
vysokej úrovni.

Nezávislosť (legislatíva)
Skóre: 100

Existujú právne záruky, ktoré zabraňujú neodôvodneným zásahom do činnosti médií z vonkajšieho
prostredia?

15
Sloboda prejavu je zakotvená v Ústave a nezávislosť médií je garantovaná nasledovnými zákonmi:
16 17
Zákonom o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve, Zákonom o vysielaní a retransmisii
18
a Zákonom o rozhlase a televízii Slovenska. Primerane sa uplatňuje aj zákon o slobodnom prístupe
19
k informáciám.

Pokiaľ ide o zásahy štátnej moci do práce médií, Slovensko má štandardnú európsku právnu úpravu.
Neexistuje právna norma, ktorá by umoţňovala akýkoľvek priamy zásah štátnej moci do práce médií.
Sloboda a nezávislosť médií je legislatívne upravená Ústavou a ostatnými vyššie uvedenými zákonmi.
Právna norma taktieţ upravuje podmienky pre činnosť médií (prístup k informáciám, prideľovanie
vysielacích licencií a podobne).

20
Ako sme uviedli vyššie, sloboda prejavu je zaručená Ústavou a cenzúra na Slovensku je nezákonná.
21
Novinári majú právo zatajiť zdroj informácií, a to v zmysle tlačového zákona, ako aj zákona
22
o vysielaní a retransmisii. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní zachovávať
mlčanlivosť o zdroji informácií, aby sa nedala zistiť totoţnosť zdroja, ak o to poţiada fyzická osoba,
ktorá informáciu poskytla. Zároveň sú povinní zaobchádzať s písomnosťami a inými nosičmi údajov
tak, aby nemohlo dôjsť k odhaleniu totoţnosti zdroja informácií. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa
nevzťahuje na prípad, ak ide o zákonom uloţenú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu.

Problematickým je koncept verejných médií, ktoré sú náchylné k politickým zásahom. Napriek
skutočnosti, ţe verejné média Rozhlas a Televízia Slovenska (ďalej len RTVS) sú v súlade so
23
zákonom „nezávislé“, Rada RTVS, ktorá má právomoc vymenovať a odvolať riaditeľa RTVS
z funkcie, schvaľovať rozpočet a všetky dôleţité rozhodnutia, je vymenúvaná NR SR. Parlament
taktieţ schvaľuje výšku dotácií na programy „verejného záujmu“, bez ktorých by verejné médiá nemali
dostatočné zdroje na pokrytie nevyhnutných výdavkov.

Nezávislosť (prax)

14
Rozhovor autora s P. Múdrym, M. Leškom a B. Ondrášikom, pedagógom, Paneurópska vysoká škola, v Bratislave 11. mája
2011.
15
Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej Republiky (ďalej tieţ „Ústava“), článok 26, odsek 1-5.
16
Zákon č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve, v znení neskorších predpisov (tlačový zákon),
dostupný na: www.culture.gov.sk/uploads/4b/59/4b5965cc9c0cbd411b95c0d2e23ce81c/tlacovy_zakon.pdf [cit.19 mája 2011].
17
Zákon č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii, v znení neskorších predpisov, dostupný na:
www.Zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=15393&FileName=00-z308&Rocnik=2000%2016, [cit. dňa 19 mája 2011].
18
Zákon č. 532/2010 Z.z. o rozhlase a televízii Slovenska, v znení neskorších predpisov, dostupný na:
www.stv.sk/chillout_items/5/4/8/548982_c26ebf.pdf [cit. dňa 19 mája 2011].
19
Zákon č. 211/2000 Z.z. o Slobodnom prístupe k informáciám („zákon o slobode informácii“), dostupný na:
www.Zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=15295&FileName=00-z211&Rocnik=2000 [cit. dňa 19 mája 2011].
20
Článok 26, odsek 1-5 Ústavy.
21
§ 4 tlačového zákona.
22
§ 15c zákona o vysielaní a retransmisii.
23
Zákon o Rozhlase a televízii Slovenska.

4


Skóre: 50

V akej miere sú médiá pri svojej činnosti slobodné - bez neodôvodnených zásahov zvonku?

Štát, ako aj iní, vonkajší aktéri, príleţitostne zasahujú do aktivít médií. Tieto prípady zasahovania
zvyčajne nie sú váţne (ide napríklad výhraţné verbálne útoky) a nemajú signifikantné dôsledky na
správanie sa médií. Udeľovanie licencií (v prípade elektronických médií), ktoré spadá do kompetencie
Rady pre vysielanie a retransmisiu, je vykonávané transparentne a v súlade s jasnými pravidlami.
Printové a internetové média nie sú povinné ţiadať o licenciu.

Snahy o zasahovanie do nezávislej práce médií sa v súčasnosti vyskytujú zriedkavo a nesúvisia
s legislatívou, ale viac s presadzovaním ekonomických a nimi krytých politických záujmov. V
predchádzajúcich rokoch sme boli svedkami narastajúceho počtu ţalôb politikov na ochranu
osobnosti. Súdy vo väčšine prípadov rozhodli v ich prospech a médiá boli donútené zaplatiť vysoké
24
odškodné – príkladom môţe byť kauza „Fico verzus SME“. Rozhodnutia súdov v neprospech médií
majú vplyv na prácu médiá a nepriamo aj na ich nezávislosť.

V uplynulých rokoch došlo k pokusom o ovplyvnenie médií prostredníctvom „inzertných peňazí“. Išlo
najmä o PR kampane, zamerané na podporu vládnych programov financovaných zo štrukturálnych
25
fondov EÚ.

Média v praxi nepociťujú nátlak od politikov, ale prevaţne od lobistov a z dôvodu rôznych
ekonomických záujmov inzerentov či majiteľov médií. Snahy politikov o ovplyvňovanie obsahu médií
sa vyskytujú len zriedkavo a vo väčšine prípadov sú neúspešné. Reálnu hrozbu pre nezávislosť médií
predstavuje zlá vymoţiteľnosť práva a zdĺhavosť súdnych sporov. Vplyv politiky a justície na
fungovanie médií je síce zrejmý, ale svojim rozsahom neohrozuje ich nezávislosť.

Komerčné média často konajú v prospech zadávateľov reklám. Niekedy dochádza k priamemu tlaku
alebo podmieňovaniu obsahu predstave inzerenta, ale vo väčšine prípadov to prebieha sofistikovanou
formou, napríklad pomocou mediálnych partnerstiev či spolupráce rôzneho druhu. O týchto praktikách
26
však mlčia médiá aj inzerenti.

Aktuálne nie je známy ţiaden prípad priameho politického zásahu do práce médií. Zastrašovanie,
vyhráţanie sa novinárom, nemá charakter bezprostredného ohrozenia nezávislosti médií. Oproti
minulosti sa nevyskytujú ani prípady, v ktorých by vláda odmietla poskytovať informácie konkrétnemu
médiu.

Transparentnosť (legislatíva)
Skóre: 50

Existujú legislatívne ustanovenia, ktoré zabezpečujú transparentnosť v aktivitách médií?

Právna úprava je pomerne podrobná, ale nepokrýva všetky aspekty súvisiace s transparentnosťou
médií a má medzery. Médiá musia pravidelne raz za rok zverejniť štruktúru vlastníkov. Túto povinnosť
si síce plnia v súlade so zákonom, reálne však vlastníctvo média v niektorých prípadoch ostáva
utajené.

24
Hospodárske Noviny: Fico vs. Plus 7 Dni, 25 marec 2009, dostupné na: http://marketer.hnonline.sk/c1-36450050-fico-vyhral-
spor-nad-tyzdennikom-plus-7-dni [cit. 19 mája 2011]; a http://tvnoviny.sk/spravy/domace/fico-vysudil-od-sme-ospravedlnenie-a-
6639.html[cit. 19 mája 2011].
25
Viac informácií: www.monitoringfondov.eu/article.php?nastenkovy-tender [cit. 19 mája 2011].
26
Rozhovor autora so: Z. Mistríkovou, B. Ondrášikom, I. Štulajterom a s Magdou Vášáryovou, poslankyňou NR SR, Bratislava,
10. mája 2011.

5


V tejto oblasti významnú úlohu zohrávajú mimovládne organizácie, ktoré sa snaţia zvýšiť
transparentnosť vlastníckych vzťahov v médiách. Ako pozitívny príklad moţno uviesť spoluprácu TIS
s týţdenníkom TREND, ktorej výsledkom je zverejnenie prehľadu o vlastníkoch médií pod názvom
27
„Kto vlastní slovenské média“ na internete. Prehľad poskytuje detailné informácie o jednotlivých
slovenských médiách, napríklad údaje o majiteľoch, manaţéroch, štatutárnych orgánoch či
o drţiteľoch licencií jednotlivých médií od roku 1993.

Transparentnosť (prax)

Skóre: 50

V akej miere existuje transparentnosť médií v praxi?

Hoci médiá zvyčajne zverejňujú relevantné informácie o svojich aktivitách, tieto sú často len čiastkové
a neaktuálne.

28
Povinnosti vyplývajúce so zákona si médiá vo väčšine plnia. Informácie, ktoré o sebe a svojich
vlastníkoch poskytnú, sú vo viacerých prípadoch formálne a neodzrkadľujú skutočný stav.

29
Medzi najkontroverznejšie médiá v tejto súvislosti patria spravodajská televízia TA3 a denník
30
Pravda. V porovnaní s minulosťou, keď vlastníci médií neboli identifikovateľní, sa však situácia
zlepšila. Len časť printových médií publikuje na internete interné dokumenty, ako napríklad etické
kódexy, základné informácie o pracovníkoch a podobne – takýmito médiami sú napríklad spoločnosť
31 32
Plus 7, vydávajúca denník Plus 1 Deň a týţdenník Plus 7 Dní, alebo denník SME. Zákon však
zverejňovanie týchto informácii nevyţaduje.

Zodpovedanie sa (legislatíva)
Skóre: 75

Existujú právne ustanovenia na kontrolu médií a ich zodpovedanie sa za svoje aktivity?

Elektronické média sú regulované zákonom o vysielaní a retransmisii, pričom regulátor, teda Rada pre
vysielanie a retransmisiu, v zmysle tohto zákona má právomoc dohliadať na činnosť a správanie
médií. Printové médiá nie sú regulované, ich zodpovednosti sú definované v tlačovom zákone a v
33
niektorých ďalších právnych normách, napríklad v Občianskom zákonníku.

Právny rámec, upravujúci zodpovednosti médií na Slovensku, je na štandardnej úrovni, porovnateľnej
s inými krajinami EÚ. Elektronické média nie sú povinné predkladať regulátorovi správy, ak ich o to
priamo nepoţiada. Subjekt, ktorého dobrá povesť bola poškodená zverejnením nepravdivých údajov,
má nárok zverejniť svoj názor na danú záleţitosť, pričom tieto opravné mechanizmy sa líšia
v závislosti od typu média. V prípade elektronických médií môţe Rada pre vysielanie a retransmisiu

27
„Kto vlastní Slovenské médiá“: Prehľad vlastníkov, konateľov a drţiteľov licencií od roku 1993, dostupný na:
www.etrend.sk/weby/vlastnicimedii/media/search [cit. dňa 20 mája 2011].
28
§ 6 odsek 2 a 3 Tlačového zákona.
29
SME, 24 apríla 2006, dostupné na: www.sme.sk/c/2687202/joj-a-ta3-su-indicie-ze-ich-vlastni-jeden-clovek.html [cit. dňa 20.
mája 2011].
30
SME, 8. septembra 2009: http://spw.blog.sme.sk/c/240658/Pre-novinara-je-principialna-vec-vediet-pre-koho-pise.html, [20.
mája 2011]; a Týţdeň, 9 jún 2010, dostupné na: www.tyzden.sk/nazivo-doma/je-pravda-ze-pravda-sficovatela.html [cit. dňa 20.
mája 2011].
31
Etický kódex novinára spoločnosti 7 plus: www.7plus.sk/7plus/eticky-kodex-spolocnosti-7-plus-s-r-o.html [cit. dňa 23 mája
2011].
32
Etický kódex SME: www.sme.sk/c/3498627/eticky-kodex-dennika-sme.html [cit. dňa 23. mája 2011].
33
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov.

6


nariadiť uverejnenie opravy, respektíve oznámenia o porušení zákona. Printové médiá sa riadia
34
tlačovým zákonom, podľa ktorého má dotknutá osoba právo na uverejnenie odpovede v prípade, ţe
zverejnené informácie boli nepravdivé a poškodzovali dôstojnosť alebo dobrú povesť dotknutej osoby.

Právo na opravu je upravené v ustanovení § 7 tlačového zákona. Ţiadosť o vykonanie opravy musí
byť doručená do 30 dní odo dňa uverejnenia, v opačnom prípade toto právo zaniká. Vydavateľ je
povinný uverejniť opravu do 8 dní odo dňa doručenia ţiadosti o zverejnenie opravy. Právo na odpoveď
môţe byť uplatnené do 30 dní od uverejnenia tvrdenia, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia
fyzickej osoby, alebo dobrej povesti právnickej osoby. Vydavateľ alebo tlačová agentúra sú povinní
uverejniť odpoveď do 3 dní od dňa doručenia ţiadosti. Ak vydavateľ odmietne uverejniť opravu alebo
odpoveď, o tejto povinnosti rozhodne súd.

Problematickým je najmä samotné riešenie sporov na súdoch. Média i dotknuté osoby častejšie volia
dohodu (napríklad dobrovoľné uverejnenie opravy, vysvetlenie, poskytnutie priestoru na reakciu a
podobne) neţ konanie pred súdom, ktoré je zdĺhavé a nepredvídateľné. Rada pre vysielanie
35
a retransmisiu vynucuje zodpovednosť pokutami, prípadne inými postihmi.

Vo vzťahu k verejnosti vystupujú médiá zvyčajne zodpovedne. Konkrétne porušenie pravidiel,
nesprávne či chybné spracovanie informácií, si zvyčajne riešia média interne. Len ojedinele sa
36
vyskytujú spory, ktoré sú zosobnené vo vzťahu autor a dotknutá osoba.

Zodpovedanie sa (prax)
Skóre: 75

V akej miere sa médiá v praxi zodpovedajú za svoje výstupy?

Zodpovednosť slovenských médií za svoju činnosť je legislatívne upravená príslušnými zákonmi,
37
zákonom o vysielaní a retransmisii, tlačovým zákonom a čiastočne zákonom o reklame.

Problematické sú nejednoznačné interpretácie zákonov, rozhodnutia súdov, ako aj dlhotrvajúce súdne
spory. V posledných rokoch došlo k mnohým ţalobám voči médiám zo strán politikov (najmä bývalý
premiér R. Fico, bývalý minister spravodlivosti Š. Harabin). Súdy často rozhodli v prospech politikov,
vďaka čomu si politici na médiách vysúdili vysoké odškodné za poškodenie „dobrej povesti“. Rada pre
vysielanie a retransmisiu posudzuje prípady prekročenia zákona elektronických médií na základe
vlastného podnetu alebo na podnet od občana či inštitúcie. Vzhľadom k tomu, ţe interpretácia zákona
je nejednoznačná, posudzovanie porušenia zákona môţe byť problematické, najmä v prípadoch
sporov o definovanie „vyváţeného a objektívneho spravodajstva“. Jedno z komerčných rádií napríklad
38
dostalo sankciu za pouţitie slova „papaláši“ v spojení s politikmi vo svojom spravodajstve.

Čo sa týka printových médií, Tlačová rada pôsobí len ako málo rešpektovaná „morálna“ autorita, ktorá
nemá moţnosti vynucovať nápravu alebo uloţiť sankciu. Prakticky všetky printové médiá vytvorili
veľký priestor pre blogovanie, ktorý poskytuje nielen spätnú väzbu pre médiá, ale zároveň je aj
39
účinným mechanizmom zodpovedania sa médií za svoju činnosť.

Na Slovensku doposiaľ nebol zriadený inštitút mediálneho ombudsmana, pričom prevaţná väčšina
respondentov ho nepovaţuje za dôleţitý. Časť respondentov si však naopak myslí, ţe vo vzťahu
k zodpovedaniu sa médií za svoju prácu by to bol účinný nástroj. V kaţdom prípade, slovenské média,
34
Tlačový zákon.
35
Rozhovory s P. Múdrym, E. Babitzovou a M. Leškom.
36
Ibid.
37
Zákon č.147/2001 Z.z. o Reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
38
Rozhovor s E. Babitzovou.
39
Rozhovor autora s P. Múdrym a M. Leškom.

7


najmä printové, spravidla bez meškania napravia chybne uverejnené informácie (napr. denník SME,
40
týţdenník TREND, denník Pravda).

Mechanizmy integrity (legislatíva)
Skóre: 50

Existujú ustanovenia na zabezpečenie integrity zamestnancov médií?

Hoci existujú právne ustanovenia, upravujúce mechanizmy integrity, nepokrývajú všetky aspekty
súvisiace s bezúhonnosťou zamestnancov médií. Navyše, nemajú podobu záväzných pravidiel, ale
len odporúčací charakter.

Na Slovensku doposiaľ nebol prijatý zákon, ktorý by sa osobitne venoval problematike integrity
zamestnancov médií. Ak konajú novinári protiprávne, podliehajú ustanoveniam Občianskeho
a Trestného zákonníka, najmä v prípadoch ako sú ohováranie, uráţka na cti, obvinenia z korupcie
41
a pod. Integritu pracovníkov médií môţu upravovať aj interné etické kódexy. Dodrţiavanie takýchto
interných kódexov však nie je záväzné.

Mechanizmy integrity (prax)
Skóre: 50

Ako je integrita zamestnancov médií zabezpečená v praxi?

Na Slovensku prevaţuje mierny a skôr reaktívny prístup k zabezpečovaniu integrity pracovníkov
médií. Treba však podotknúť, ţe kritéria na integritu zamestnancov sa postupne zvyšujú. Existuje síce
profesijný etický kódex, ktorý vznikol na pôde Slovenského syndikátu novinárov, nie je však záväzný a
je na vôli konkrétneho média, nakoľko a či vôbec sa ním riadi.

Vo väčšine redakcií existujú aspoň základné kritériá pre posudzovanie integrity zamestnancov a
spolupracovníkov. Sú zaloţené na všeobecne rešpektovaných pravidlách ako sú pravdivosť,
42
korektnosť, neprijímanie výhod a podobne. Niektoré redakcie majú detailne spracované etické
kódexy (napríklad denník SME či STV). Zlyhania zamestnancov alebo spolupracovníkov médií sú
v praxi riešené interne a individuálne. Z dostupných informácií vyplýva, ţe tieto zlyhania spravidla
nenadobúdajú dramatické rozmery. V slovenskej ţurnalistickej praxi je štandardné, ţe novinári čerpajú
z viacerých zdrojov informácií, tieto informácie majú úsilie pred uverejnením overiť a informujú
o všetkých stránkach danej problematiky.

V poslednom období sa v oblasti médií dostáva do popredia téma prijímania darov a výhod. Otázka sa
stala pálčivou pred niekoľkými rokmi – po tom, čo vyšlo najavo, ţe súkromná poisťovňa zaplatila
43
novinárom oddychový pobyt v zahraničí. Prijatie menších darov a výhod sa toleruje, hoci nemoţno
povedať, ţe by táto prax bola beţná alebo príliš rozšírená.

Zisťovanie a odhaľovanie korupcie v praxi
Skóre: 50

V akom rozsahu sú média aktívne a úspešné pri zisťovaní a odhaľovaní korupčných prípadov?

40
Monitoring slovenských médií (Newton 2009, 2010, 2011).
41
Ustanovenie § 373 Trestného poriadku.
42
Etický kódex Slovenského syndikátu novinárov dostupný na: www.ssn.sk.
43
Fico bráni Tomanovú útokom, SME, 6.8.2007, dostupné na www.sme.sk/c/3426227/fico-brani-tomanovu-utokom.html.

8


Médiá sú aktívne v odhaľovaní korupčných prípadov, ale reálne sa sústredia len veľmi malý počet
najvypuklejších prípadov a len výnimočne v týchto prípadoch dochádza k následnému obvineniu a
úspešnému usvedčeniu páchateľov.

Investigatívna ţurnalistika nie je dominujúca v práci médií. Hoci je v niektorých korupčných prípadoch
veľmi citeľná, v iných je naopak prakticky neprítomná. Všeobecne sa dá povedať, ţe médiá sa snaţia
o odhaľovanie korupcie a sú v tom čiastočne úspešné. Úspešnejšie z hľadiska dosiahnutia dôsledkov
(odsúdenie vinníkov, zrušenie korupčného obchodu a pod.) sú však spravidla len vtedy, keď všetky
kľúčové informácie získajú od informátorov. Inými slovami, kapacita ich investigatívy je veľmi
limitovaná. Len ojedinele však sledujú korupčné kauzy aţ do ich uzavretia. Hlavnou príčinou je dĺţka
vyšetrovania a skutočnosť, ţe len málo prípadov skončí následným obvinením. Verejnosť od médií
často očakáva, ţe na seba „prevezmú“ úlohu vyšetrovateľa, čo však nie je moţné. Z názorov
respondentov vyplýva, ţe médiá nedostatočne vyuţívajú moţnosť ovplyvňovať verejnú mienku a tým
zvyšovať verejný tlak na odhaľovanie a potrestanie korupcie.

Väčšina významných médií má vlastných investigatívnych novinárov, ale počet programov
44
zameraných na investigatívu v posledných rokoch klesá. Investigatívne správy sa sporadicky
objavujú v televíznych správach, pričom odhalenie veľkých korupčných káuz je zriedkavé. Printové
médiá sú v tejto oblasti aktívnejšie. Podarilo sa im odhaliť niekoľko významných prípadov v súvislosti s
45
korupciou vysokopostavených činiteľov. Na Slovensku absentuje médium, ktoré by sa výlučne
venovalo investigatívnej ţurnalistike.

Informovanie verejnosti o korupcii v praxi
Skóre: 50

V akej miere sú médiá aktívne a úspešné pri informovaní verejnosti o korupcii a jej dopadoch na
krajinu?

Médiá sa snaţia informovať verejnosť o korupcii a jej dôsledkoch, ale správy sú často obmedzené,
neobjektívne alebo majú nízku kvalitu. Vzdelávanie novinárov v súvislosti s odhaľovaním korupcie na
Slovensku je tieţ na veľmi nízkej úrovni. Problematike sa čiastočne venuje Katedra ţurnalistiky
Univerzity Komenského v Bratislave, tretí sektor je v tejto oblasti pomerne pasívny. V rámci redakcií
sa o téme korupcie hovorí prevaţne len na neformálnej úrovni. Hoci médiám nemoţno uprieť snahu
o časté pokrývanie problematiky, na vnímaní korupcie vo verejnosti je badateľné, ţe tu absentujú
programy zamerané na vzdelávanie ľudí o korupcii, jej prejavoch, dôsledkoch a spôsoboch, akými je
moţné s ňou efektívne bojovať. Povedomie verejnosti o korupcii vzrastá v priamej úmere s mediálnou
46
intenzitou pokrývania tejto tematiky.

Informovanie verejnosti o aktivitách vlády
Skóre: 100

Do akej miery sú médiá aktívne a úspešné pri informovaní verejnosti o aktivitách vlády a vládnych
činiteľoch?

44
V súčasnosti je na televíznej obrazovke len jeden program zameraný na investigatívu - „Reportéri“ na RTVS.
45
Napr. článok o výdavkoch futbalovej reprezentácie na nákup liečiv a medicínskej techniky od štátnej firmy uverejnený
v týţdenníku TREND (autor G. Beer), články o mafii v denníku SME (autor T. Nicholson).
46
Monitoring slovenskej tlače (Newton 2009, 2010, 2011), Slovensko 2009 – Súhrnná správa o stave spoločnosti a trendoch na
rok 2010, IVO Bratislava 2009. Rozhovor autora s I. Štulrajterom, N. Slávikovou a E. Babitzovou.

9


Médiá sú vo všeobecnosti veľmi aktívne a úspešné v informovaní verejnosti o činnosti vlády a
verejných inštitúcií.

Elektronické i printové média prinášajú pravidelne aktuálne a nestranné informácie o aktivitách vlády,
parlamentu, orgánov štátnej správy a politických strán. V porovnaní s minulosťou došlo k výraznému
zlepšeniu etických noriem a uţ takmer nedochádza k miešaniu spravodajských informácií
a komentárov. V ostatnom čase sa neprejavili ani evidentné prípady manipulácie. Médiá občas
47
nepriamo naznačia vlastné preferencie voľbou tém a rozsahom spravodajstva.

47
Rozhovor autora s I. Štulrajterom, E. Babitzovou, B. Ondrášikom a M. Leškom.

10

Nis médiá

Recommandé

Recommandé

Contenu connexe

Similaire à Nis médiá

Similaire à Nis médiá (6)

Plus de Transparency International Slovakia

Plus de Transparency International Slovakia (20)

Nis médiá