Emerging markets

1. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
PANEURÓPSKA VYSOKÁ
ŠKOLA
FAKULTA EKONÓMIE A PODNIKANIA
Ak. rok: 2011/12 Vypracovala: Ficová Antónia
Ročník:5.r Ďurčová Soňa
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

2. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Forma štúdia: denná
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

3. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
OBSAH
OBSAH.......................................................................................................................................2
ÚVOD.........................................................................................................................................3
2 Charakteristika súčasnej situácie.............................................................................................5
3 Pšenica.....................................................................................................................................6
Zdroj: Zdroj: Food Outlook: Global market analysis, November 2011, Dostupné
na:<http://www.fao.org/docrep/012/ak349e/ak349e00.pdf>, p.4, citované 3. 12.2011.............6
Zdroj: Zdroj: Food Outlook: Global market analysis, November 2011, Dostupné
na:<http://www.fao.org/docrep/012/ak349e/ak349e00.pd, p.14, citované 3. 12.2011...............7
4 Mäso........................................................................................................................................8
Zdroj: Zdroj: Food Outlook: Global market analysis, November 2011, Dostupné
na:<http://www.fao.org/docrep/012/ak349e/ak349e00.pdf>, p.10, citované 3. 12.2011...........8
4.1 Bravčové mäso..................................................................................................................9
4.2 Zvyšujúca sa konzumácia mäsa........................................................................................9
5 Ryža.......................................................................................................................................12
Zdroj: Food Outlook: Global market analysis, November 2011, Dostupné
na:<http://www.fao.org/docrep/012/ak349e/ak349e00.pdf>, p.6, citované 3. 12.2011...........12
6 Ryby.......................................................................................................................................13
Zdroj: Food Outlook: Global market analysis, November 2011, Dostupné
na:<http://www.fao.org/docrep/012/ak349e/ak349e00.pdf>, p.12, citované 3. 12.2011.........13
Zdroj: Food Outlook: Global market analysis, November 2011, Dostupné
na:<http://www.fao.org/docrep/012/ak349e/ak349e00.pdf>, p.73, citované 3. 12.2011.........14
7 VÝROBA RASTLINNÝCH POTRAVÍN ...........................................................................15
7.1 Geneticky modifikované potraviny.................................................................................15
7.2 Zmeny v obsahu a zložení plodiny.................................................................................16
7.3 Zmeny v tolerancií rastlín voči vonkajším podmienkam................................................16
7.4 Svetový obchod s potravinami........................................................................................16
8 AKO VYRIEŠIŤ POTRAVINOVÚ KRÍZU?.......................................................................17
9 BEZPEČNOSŤ POTRAVÍN.................................................................................................17
9.1 Svet sa musí pripraviť na výrobu potravín pre 9 miliárd ľudí........................................18
9.2 Svet produkuje dostatok potravín pre rok 2050..............................................................19
ODPORÚČANIA......................................................................................................................21
QUIZ.........................................................................................................................................22
ZÁVER.....................................................................................................................................23
POUŽITÉ ZDROJE..................................................................................................................24
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Ď u r č o v á , F i c o v á 2

4. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
ÚVOD
edným z dôvodov nedostatku potravín je narastajúci počet obyvateľov na našej planéte,
spojený s narastajúcimi požiadavkami a životným štandardom ľudí.J Zatiaľ, čo každý rok narastie počet obyvateľov približne o 78 miliónov, zároveň sa
zmenšuje priestor súčasnej či potenciálnej poľnohospodárskej pôdy v dôsledku výstavby
ciest, nových domov, letísk, golfových ihrísk atď.
Mnohé intenzívne využívané poľnohospodárske pôdy sú vyčerpané a nedokážu
poskytnúť dostatočnú úrodu, dochádza k erózii pôdy následkom výrubu veľkých plôch lesov,
púšte sa rozširujú a dochádza k úbytku vodných zdrojov.
Na jednej strane teda máme zvyšujúcu sa potrebu nakŕmiť viac a viac ľudí a na strane
druhej privysoký životný štandard v ekonomicky rozvinutých krajinách, ktorý nie je z
dlhodobého hľadiska udržateľný.
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Ď u r č o v á , F i c o v á 3

5. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
1 FAO (Food and Agriculture Organization of the United Nations)
e to organizácia, ktorá pomáha krajinám dosiahnúť udržateľný rozvoj poľnohospodárstva,
v závislosti na raste svetovej populácie, pri zachovaní prirodzeného prostredia, ochrane
verejného zdravia a podpore sociálnej spravodlivosti. FAO pomáha poľnohospodárom
diverzifikovať výrobu potravín, ochranu zdravia rastlín a zvierat, znížiť ťažkú prácu
v poľnohospodárstve využitím automatizácie, šetrí prírodné zdroje. FAO sa snaží tiež pomôcť
pri zlepšení výživy, kvality a bezpečnosti konečných potravinových výrobkov a tým aj
minimalizovať riziká pre ľudské zdravie.
J
Prognózy ukazujú, že hoci rast populácie a poľnohospodárstva sa spomalí, výroba
potravín bude aj naďalej vyššia než populačný rast.
• Orná pôda sa zmenšuje na osobu. Znížila sa z 0,38 ha v roku 1970 na 0,23 ha v roku
2000, s projektovaným poklesom na 0,15 ha na osobu v roku 2050.
• V južnej Ázii sa používa 94 percent z potenciálnej ornej pôdy. Na rozdiel od
Subsaharskej Afriky kde to je len 22 percent potenciálnej ornej pôdy na pestovanie.
• V Subsaharskej Afrike ženy prispievajú 60 a 80 percent práce na výrobu potravín.
• Živočíšna výroba v súčasnej dobe predstavuje približne 40 percent z celkového
poľnohospodárstva.1
1
Dostupné na:<http://www.fao.org/docrep/014/am859e/am859e01.pdf>, citované 3. 12.2011
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Ď u r č o v á , F i c o v á 4

6. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
2 Charakteristika súčasnej situácie
Z neistoty na finančných trhov vyplývajú ekonomické problémy, ktoré majú vplyv na
medzinárodné trhy s potravinami, kde sme svedkami rôznych rozhodnutí jednotlivých krajín,
ktorými sa snažia ochrániť svoje zásoby komodít, ako je uvedené nižšie:2
• India nedávno odstránila zákaz vývozu ryže.
• Ukrajina pozastavila cla na vývoz pšenice a kukurice, zavedené v júli 2011, aj keď
daň na vývoz jačmeňa bola zachovaná. Celkovo sa očakáva, že Ukrajina a jej
export zaznamená takmer 22 mln ton obilnín v roku 2011/12 v porovnaní s takmer
13 mln ton v roku 2010/11.
• Export Ruskej federácie predstavuje 21 miliónov ton v roku 2011/12, druhá
najväčšia úroveň.
• Nepriaznivé klimatické podmienky v juhovýchodnej Ázii, hlavne záplavy v tejto
oblasti sú významné najmä globálnych trhoch, pre komoditu ryža.
• Thajsko (najväčší svetový vývozca ryže) v poslednej dobe
oznámilo významné zmeny jeho politiky hlavne ryže vzhľadom na klimatické
podmienky. Thajská vláda údajne drží veľké zásoby - asi 5 miliónov ton ryže.
• FAO zvýšila svoju predpoveď svetovej produkcie ryže v roku 2011 o 2 milióny
ton od septembra. Výhľad bol podporený úrodou, predovšetkým v Bangladéši,
Číne, India a Vietname.
• V súčasnej dobe je odhad 482 miliónov ton (723 miliónov ton nelúpanej), svetovej
produkcie ryže, čo by bolo o 3,3 percenta vyššie ako v roku 2010, vyplývajúce z
pekného počasia a atraktívnych cien, ktoré povzbudili výrobcov k rozšíreniu
plochy na pestovanie ryže.
V nasledujúcich stranách sa budeme bližšie venovať produkcii hlavných komodít, zvolili
sme si pšenicu, ryžu, mäso a ryby.
2
AMIS market report No. 1, FAO, p.1, dostupné na:
http://www.fao.org/fileadmin/templates/worldfood/images/AMIS_MARKET_REPORT_NO_1.pdf, citované 3.
12.2011
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Ď u r č o v á , F i c o v á 5

7. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
3 Pšenica
Na danej Tabuľke č.1 a Tabuľke č.2 je možné vidieť svetovú produkciu obilia,
spotrebu na osobu/rok, ale aj cenový index.
Rekordný zber v roku 2011 podľa FAO pravdepodobne zvýši dodávky pšenice do
sveta, čo vedie k oživeniu zásob. Oveľa väčšia úroda, než sa očakávalo na začiatku sezóny,
globálna produkcia pšenice má nárast o 6 percent nad úrovňou minulého roka. Aj keď, ako
sezóna postupovala, vyhliadky na túto komoditu sa zhoršili v niektorých hlavných
producentských krajín, ako sú Spojené štáty a niektoré krajiny EÚ. Pri pohľade do
budúcnosti, v zime má pšenica podmienky na výsadbu na severnej pologuli. Úroda má v roku
2012 priaznivé podmienky, s výnimkou Spojených štátov, kde sú dlhodobé suchá na juhu a na
Ukrajine, kde sú podmienky tiež nepriaznivo suché. Najnovšie údaje ukazujú na 2,2
percentuálny nárast celosvetovej pšenice v roku 2011/12. Svetový obchod so pšenicou má
predpoveď sa zvýšiť o 4,4 percenta v roku 2011/12. V Ruskej federácii, tohtoročné oživenie
domácej produkcie a odstránenie vývozných obmedzení by mohlo mať za následok vývoz na
18,5 milióna ton. Okolo 302 USD za t, priemerná cena za pšenicu v mesiaci október 2011
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Ď u r č o v á , F i c o v á 6
Zdroj: Zdroj: Food Outlook: Global market analysis, November 2011, Dostupné
na:<http://www.fao.org/docrep/012/ak349e/ak349e00.pdf>, p.4, citované 3. 12.2011

8. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
bola výrazne nižšia, v porovnaní 364 USD za tonu za obdobie Apríl 2011 a 482 USD za tonu
v marci 2008.
Na hore uvedenej Tabuľke č. 3 je možné
vidieť budúce ceny pšenice, za obdobie
december 2011, december 2012.
Vyššie uvedené Tabuľky č. 4 a č. 5 znázorňujú najväčších importérov a exportérov pšenice.
Daná Tabuľka č. 6 znázorňuje najväčších
producentov pšenice.
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Ď u r č o v á , F i c o v á 7
Zdroj: AMIS market report No. 1, FAO, p. 6, dostupné na:
http://www.fao.org/fileadmin/templates/worldfood/images
/AMIS_MARKET_REPORT_NO_1.pdf, citované 3.
12.2011
Zdroj: Zdroj: Food Outlook: Global market analysis,
November 2011, Dostupné
na:<http://www.fao.org/docrep/012/ak349e/ak349e00.p
d, p.14, citované 3. 12.2011

9. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
4 Mäso
Globálna produkcia mäsa podľa FAO zaznamenala rast iba o 1 percento čo
predstavuje 295 miliónov ton, v porovnaní s minulým rokom 2010. Brazília a Čína, hlavní
dodávatelia tvoria 40 percent globálnej produkcie mäsa. V apríli 2011 na mäso vzrástol FAO
cenový index na rekord 180 bodov, čo je najvyššia úroveň za existencie 20 rokov indexu. Od
apríla sa ceny trochu zmiernili, čo sa odráža v cene mäsa FAO index, ktorý skĺzol až 3 body
177 do októbra 2011. Ceny mäsa zostávajú stále vysoké ako je možné vidieť na Tabuľke č.7
a č. 8 uvedené vyššie.
Na danom Grafe č.1 je možné vidieť spotrebu
hydinového mäsa, bravčového mäsa,
jahňacieho mäsa a hovädzieho na osobu s
prognózou až do roku 2030.
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Ď u r č o v á , F i c o v á 8
Zdroj: Zdroj: Food Outlook: Global market analysis, November 2011, Dostupné
na:<http://www.fao.org/docrep/012/ak349e/ak349e00.pdf>, p.10, citované 3. 12.2011

10. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
4.1 Bravčové mäso
Ako je možné vidieť na Tabuľke č.2 135,5% zvýšenie celkovej produkcie mäsa je
riadené populačného rastom a rastom HDP. Aj keď obe, populácia a HDP sú dôležité, takmer
dvojnásobný rast HDP na obyvateľa je dôležitejším faktorom než 40,4% nárast v počte
obyvateľov.
• Zhrnutie: V globálnom meradle bude na svete viac než dvojnásobok mäsa v priebehu
najbližších 45 rokov. Za obdobie 2005 až 2050 sa odhaduje, že svetová populácia
vzrastie o 40,4%.
• Zlou správou je, že aj pri pomalšom tempe, absolútny nárast výroby 359,3 milióna ton
mäsa je podstatne viac, než sme schopní vyrobiť na našej produktívnej
poľnohospodárskej pôde.
• Dôsledky: Bez ďalších, a možno menej produktívnych pôd k dispozícii v priebehu
nasledujúcich 50 rokov tento predpokladaný nárast produkcie mäsa predstavuje veľký
problém pre poľnohospodárov a aj životné prostredie. Viac mäsa znamená viac krmív
a krmivá budú musieť byť niekde vyrábané. Na podporu vyššej úrovne produkcie
živočíšnej výroby v roku 2050 je nutné, aby výnosy z plodín sa zdvojnásobili, ak
chceme zvýšiť produkciu mäsa v súlade s rastom HDP a počtu obyvateľov, ktorý sa
takmer určite stane v najbližších 45 rokoch. Na dosiahnutie tejto úrovne je potrebný
poľnohospodársky výskum zameraný na zvýšenie výnosov plodín resp. kŕmiv by
malo byť prioritou.
• Neschopnosť podstatne zvýšiť výnosy poľnohospodárskych plodín v súlade s odhadmi
produkcie mäsa bude mať za následok zvýšený tlak, aby sa zvýšila rastlinná
produkcia. Ak sa bude výroba kŕmnych plodín presúvať do okrajových pozemkov
výsledkom bude zničené životné prostredie, zvýšená erózia pôdy, zvýšenie znečistenia
vôd, zníženie lokalitu divokej zveri a zvýšené používanie chemických hnojív a ďalšie
vstupy.3
4.2 Zvyšujúca sa konzumácia mäsa
Aj keď úroda obilnín sa z roka na rok zvyšuje, iba niečo viac ako polovica je určená
pre ľudskú konzumáciu - zvyšok slúži ako krmivo pre dobytok.
• Konzumácia mäsa v bohatých krajinách je v porovnaní so svetovým priemerom až o
80% vyššia - v USA pripadne ročne na jedného obyvateľa 137,5 kg mäsa, v
3
Dostupné na: <http://farmecon.web.officelive.com/Documents/Projections%20of%20Global%20Meat
%20Production%20Through%202050.pdf>, citované 3. 12.2011
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Ď u r č o v á , F i c o v á 9

11. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Holandsku je to až 160,5 kg mäsa, zatiaľ čo napr. v Indii je ročná spotreba mäsa na
jedného obyvateľa len 5,5 kg (A new Era of World Hunger?, FES Briefing Paper,
2008).
• Ľudia v bohatých krajinách majú spotrebiteľské návyky, ktoré vyžadujú stále viac
pôdy, vody a palív - čerstvé tropické ovocie po celý rok, exotickú kávu, veľké
množstvá mäsa a rýb. Zároveň sa častejšie stravujú v reštauráciách, kde sa podávajú
prehnane veľké porcie a dochádza k väčšiemu plytvaniu jedlom.
• K obyvateľom bohatých krajín sa už pridáva aj rastúca stredná vrstva rýchlo sa
rozvíjajúcich krajín, akými sú Čína a India. V Číne napríklad od roku1985 stúpla
ročná spotreba mäsa na jedného obyvateľa o 150 %. (A new Era of World Hunger?,
FES Briefing Paper, 2008).
Tabuľka č. 9: Produkcia mäsa na 1osobu
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Ď u r č o v á , F i c o v á 10
Dostupné na:
<http://farmecon.web.officelive.com/Documents/Projections%20of
%20Global%20Meat%20Production%20Through%202050.pdf>,
citované 3. 12.2011

12. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Graf č.2: Celková produkcia a produkcia mäsa na 1osobu
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Ď u r č o v á , F i c o v á 11
Dostupné na:
<http://farmecon.web.officelive.com/Documents/Projections%20of
%20Global%20Meat%20Production%20Through%202050.pdf>,
citované 3. 12.2011

13. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
5 Ryža
Ako je možné vidieť na Tabuľke č. 10 a Grafe č.3 globálne využitie ryže podľa FAO
očakáva zvýšenie o 2,4 percenta v roku 2012, čo je vedené hlavne väčším dopytom po
potravinách. V prepočte na hlavu, je to nárast o 1 %, na 57 kg za rok. Medzinárodné ceny
ryže vzrástli hore od júna 2011, čo odráža najprv sprísnenie na trhu a následné vyhlásenie
novej cenovej politiky v Thajsku, a obavy z dopadov záplav v juhovýchodnej Ázii.
Zdroj: Food Outlook: Global market analysis, November 2011, Dostupné
na:<http://www.fao.org/docrep/012/ak349e/ak349e00.pdf>, p.30, citované 3. 12.2011
Vyššie uvedené Tabuľka č. 11 a Graf č.4 uvádzajú najväčších exportérov a importérov ryže.
Na danej Tabuľke č. 12 nižšie je možné vidieť, ceny ryže na medzinárodných trhoch a podľa
indexu FAO.
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Ď u r č o v á , F i c o v á 12
Zdroj: Food Outlook: Global market analysis, November 2011, Dostupné
na:<http://www.fao.org/docrep/012/ak349e/ak349e00.pdf>, p.6, citované 3. 12.2011

14. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
6
Ryby
Ryby podľa FAO indexu cien
dosiahli najvyššiu hodnotu niekedy v marci 2011, potom cenová hladina klesla na niektoré
rybárske komodity, Tabuľka č. 13 a Grafe č.5.
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Ď u r č o v á , F i c o v á 13
Zdroj: Food Outlook: Global market analysis, November 2011, Dostupné
na:<http://www.fao.org/docrep/012/ak349e/ak349e00.pdf>, p.12, citované 3. 12.2011
Zdroj: AMIS market report No. 1, FAO, p. 5, dostupné na:
http://www.fao.org/fileadmin/templates/worldfood/images
/AMIS_MARKET_REPORT_NO_1.pdf, citované 3.
12.2011

15. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Najväčším importérom rybích produktov resp.
kreviet je EU, potom USA ako je vidieť na
Grafe č.6.
Nasledujúce Graf č. 7 -9 zobrazujú ročný rast produkcie, spotreby a obchodu od roku 2006 až
po 2010. A spotrebu na 1osobu podľa regiónov.
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Ď u r č o v á , F i c o v á 14
Zdroj: Food Outlook: Global market analysis,
November 2011, Dostupné
na:<http://www.fao.org/docrep/012/ak349e/ak3
49e00.pdf>, p.73, citované 3. 12.2011
Zdroj: World food and agriculture in
review, June 2010, Dostupné na:
<http://www.fao.org/docrep/013/i205
0e/i2050e07.pdf>, p.73, citované 3.
12.2011

16. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
7 VÝROBA
RASTLINNÝCH POTRAVÍN
7.1 Geneticky modifikované potraviny
Genetická modifikácia je vedomý zásah človeka do genetickej informácie živého tvora
a geneticky modifikované potraviny sú potraviny vyrobené z geneticky modifikovaných
plodín, či živočíšnych zdrojov. Pri genetickej modifikácii ide o zložitý proces, v rámci
ktorého sa upravuje genofond organizmu odobratím, vymenením či pridaním časti
chromozómu. Takouto hybridizáciou sa podarilo „vyrobiť" rôzne chiméry: mrazuvzdorný
zemiak pomocou génu preneseného zo severskej ryby; zemiak, kukurica a bavlník, ktoré
samy hubia svojich škodcov vďaka produkcii látky škodlivej pre hmyz, ktorú tvoria pomocou
génu prenesenému z druhu Bacillus thuringiensis (tzv. Bt-toxín, pozmenené rastliny sú potom
označované ako Bt); sóju, repku olejnú a iné plodiny odolné voči niektorým herbicídom,
pričom túto vlastnosť získali od pôdnych baktérií Streptomyces.
Inými slovami, ide o také kríženie rôznych organizmov, ktoré by vo voľnej prírode
nebolo možné. Napriek tomu, že vedci dávajú širokej verejnosti do pozornosti mnohé výhody,
ktoré tieto plodiny majú a ubezpečujú nás o ich bezpečnosti, kritici stále poukazujú na fakt, že
o genetickej modifikácií a jej vplyve na človeka a životné prostredie ešte stále veľa nevieme.
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Ď u r č o v á , F i c o v á 15

17. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Tak závažný zásah do genetickej informácie živých organizmov so sebou prináša ešte mnoho
nevysvetlených otázok a neodhalených dôsledkov.
7.2 Zmeny v obsahu a zložení plodiny
Vyššie koncentrácie cukru, tukov, zmeny v zafarbení a chuti. Vedci poukazujú na
možnosť vytvoriť plodiny, ktoré majú vyšší obsah vitamínov a živín, a tak dokážu naplniť
výživové potreby ľudí vo väčšej miere. Napríklad zvýšením obsahu železa v ryži by sa dalo
zabrániť narastajúcemu počtu ľudí trpiacich anémiou v chudobných krajinách, kde je ryža
hlavnou potravinou (http://www.eufic.org). Na druhej strane je však potrebné poukázať na
fakt, že miešanie génov jednotlivých rastlín a živočíchov môže u spotrebiteľov viesť k
alergickým reakciám (ak napr. človek s alergiou na orechy, v domnienke, že konzumuje sóju
v skutočnosti konzumuje sóju s génom orecha).
7.3 Zmeny v tolerancií rastlín voči vonkajším podmienkam
V súvislosti s meniacou sa klímou vyvinuli vedci plodiny, ktoré dokážu rásť a plodiť
aj v podmienkach, ktoré sú bežne na pestovanie týchto plodín nevhodné. Vyvinuli rastliny,
ktoré majú zvýšenú toleranciu voči suchu, soli, chladu, mrazu a horúčave ako aj toleranciu
voči záplavám (http://www.eufic.org/article/sk/3/6/rid/19/). Hrozbu pre životné prostredie
môžu ale takéto modifikované organizmy vytvárať tým, že vnesená odolnosť voči chorobám,
pesticídom a špecifickým podmienkam životného prostredia poskytuje geneticky
modifikovaným „super rastlinám“ výhodu v konkurenčnom boji s prirodzenou faunou a
flórou. To v konečnom dôsledku ohrozuje celkovú druhovú rozmanitosť našej planéty
(http://www.greenpeace.org/slovakia). GM rastliny môžu postupne úplne vytlačiť svojich
prirodzených príbuzných z ich pôvodných biotopov. Ich peľ tiež môže kontaminovať pôvodné
druhy, a tak sú potom cudzie gény voľne šíriteľné a môžu spôsobiť neočakávané a netušené
zmeny v životnom prostredí a ekosystéme.4
7.4 Svetový obchod s potravinami
• Obchod výrazne ovplyvňuje svetový systém pestovania a pohybu potravín. Ale voľný
obchod, ktorý bol vyhlasovaný za všeliek na svetový hlad, spôsobuje skôr opačný efekt
ako sa hlásalo. Najväčší propagátori voľného obchodu a globalizácie - USA a EÚ - sami
nenasledujú pravidlá voľného obchodu a to tým, že výrazne dotujú domáce
poľnohospodárstvo a umelo stláčajú ceny na export týchto potravín. Zároveň vyžadujú,
4
Dostupné na: <http://www.dolceta.eu/slovensko/Mod5/Geneticky-modifikovane-potraviny.html>,
citované 1. 12.2011
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Ď u r č o v á , F i c o v á 16

18. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
aby chudobné krajiny prijali tento dovoz, čo má za následok likvidáciu miestnych
drobných farmárov a pestovateľov (A new Era of World Hunger?, FES Briefing Paper,
2008).
• V súčasnosti 90% svetového obchodu s obilninami ovládajú 3 spoločnosti (ADM,
Cargill a Bunge), spoločnosť Monsanto má pod kontrolou 1/5 svetového obchodu so
semenami a tri ďalšie veľké spoločnosti ovládajú 1/2 svetového agrochemického trhu.
Berúc do úvahy toto monopolné postavenie, nie je prekvapujúce, že s nástupom svetovej
potravinovej krízy narástli zisky u ADM o 36%, Cargill o 128% a veľké korporácie
zaoberajúce sa dobytkom zaznamenali nárast až o 475 % od roku 2007 (Holt- Gimenéz:
The world food crisis, 2008).
8 AKO VYRIEŠIŤ POTRAVINOVÚ KRÍZU?
Na svete je dostatok potravín pre zdravý a plnohodnotný život všetkých jeho
obyvateľov, problém je však v ich prerozdelení a dostupnosti. Existujú však všeobecné
riešenia, ktoré by za dodržania určitých podmienok pomohli napraviť túto smutnú realitu:5
• celosvetová podpora domácej a lokálnej výroby na základe sociálnej, ekologickej a
ekonomickej spravodlivosti a ľudských práv na zdravé potraviny,
• stabilizácia a garancia spravodlivých cien farmárom, výrobcom aj spotrebiteľom,
• pozastavenie nadmernej výroby biopalív,
• navrátenie pôdy maloroľníkom a podpora ich rozvoja,
• podpora tradičných prístupov k pestovaniu plodín a chovu zvierat,
• demokratizácia celosvetového obchodu s potravinami.
9 BEZPEČNOSŤ POTRAVÍN
• Nebezpečné potraviny spôsobujú mnoho akútnych a celoživotných ochorení, od
hnačkového ochorenia až po rôzne formy rakoviny. WHO odhaduje, že potravinami a
vodou vzniknuté hnačkové ochorenia dohromady zabijú asi 2,2 miliónov ľudí ročne,
1,9 miliónov detí.
5
Dostupné na:< http://www.dolceta.eu/slovensko/Mod5/Produkcia-potravin-a-hlad-vo-svete.html>,
citované 2. 12.2011
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Ď u r č o v á , F i c o v á 17

19. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
• Ochorení z potravín a ohrozenia bezpečnosti potravín predstavujú rastúci problém pre
verejné zdravie a WHO poslaním je pomôcť členským štátom, aby posilnili svoje
programy pre zlepšenie bezpečnosti potravín - celú cestu od výroby až po konečnú
spotrebu.
• V máji 2010 Svetové zdravotnícke zhromaždenie schválilo nové uznesenie o
bezpečnosti potravín: Presadzovanie iniciatívy pre bezpečnosť potravín (WHA63.3).
Toto uznesenie bude použitý na aktualizáciu súčasnej globálnej stratégii WHO pre
bezpečnosť potravín.6
9.1 Svet sa musí pripraviť na výrobu potravín pre 9 miliárd ľudí
O 40 rokov by ich na nej malo žiť vyše 9 miliárd. Predstavitelia vlád z 50 krajín, ktorí
sa zišli 21. januára 2011 v Berlíne, vyzvali na boj proti špekuláciám a rastom cien na
agrárnych trhoch. V nich vidia ohrozenie zabezpečenia dostatku potravín pre obyvateľov
planéty. Predstavitelia vlád sa obrátili s výzvou na členov skupiny G20, aby prijali opatrenia
proti manipulácii cien v agrárnom sektore.
Koncom týždňa žiadali tisíce ľudí v Berlíne radikálnu zmenu v agrárnej politike. Pod
mottom Máme toho dosť! žiadali geneticky nemanipulované potraviny, zdravo a poctivo
vyrábané produkty, ekologické poľnohospodárstvo v Európe, celosvetovú agrovýrobu
ohľaduplnú k zvieratám a získavanie produktov nepoškodzujúcich klímu planéty.
Šéfka poslancov klubu Zelených v nemeckom parlamente Renate Künastová pred
demonštrantami povedala, že treba skončiť s veľkochovmi zvierat.
Podľa oficiálnych odhadov vzrastie v roku 2050 počet obyvateľov na svete zo
súčasných 6,9 na 9,1 miliardy. Nemecká ministerka poľnohospodárstva Ilse Aignerová
varovala pred hladovými vzburami v chudobnejších krajinách. "Nepokoje v Alžírsku a
Tunisku majú svoje príčiny aj v rastúcich cenách potravín," uviedla. Jej francúzsky kolega
Bruno Le Maire v súvislosti s možnosťami skupiny G20 dodal: "Dúfam, že sa do konca tohto
roka dopracujeme ku konkrétnym riešeniam."
Na stretnutí v Berlíne sa zúčastňujú aj predstavitelia takých dôležitých agrárnych
krajín ako Rusko, Francúzsko a Španielsko, ale aj z Malawi a Kene. Predstaviteľ Spojených
štátov však na stretnutí chýbal. Aignerová uviedla, že ak sa má zabezpečiť dostatok potravín
pre pribúdajúce obyvateľstvo, ich produkcia musí vzrásť o 70 %.7
6
Dostupné na: <http://www.who.int/foodsafety/publications/general/en/strategy_en.pdf>, citované 1. 12.2011
7
Dostupné na:<http://dnes.atlas.sk/ekonomika/financie/725336/svet-sa-musi-pripravit-na-vyrobu-potravin-pre-9-
miliard-ludi->, citované 2. 12.2011
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Ď u r č o v á , F i c o v á 18

20. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
9.2 Svet produkuje dostatok potravín pre rok 2050
Problém je v prístupe a distribúcie. Ak svetová populácia prekročí 7miliárd,
nakŕmenie takejto populácie sa stáva veľkým problémom. Všetko úsilie zamerané na zvýšenie
produkcie potravín.
V súčasnej dobe je z celkového množstva jedla, ktoré sa vyrába na celom svete je
dostačujúce na pokrytie dennej potreby pre 11,5 miliardy ľudí.
V roku 1996 Svetový potravinový summit, politickí predstavitelia sa zaviazali, že
vytiahnu polovicu svetovej populácie z hladu (v tej dobe to bolo niekde okolo 840 miliónov),
v rokoch 2015. Inými slovami, do roku 2010, mali odstrániť vo svete aspoň 300 miliónov ľudí
zo zoznamu. Namiesto toho sa počet zvýšil zo 85 miliónov na 925 miliónov.
Fakty spotreby:
• Priemerný Američan spotrebuje asi 125 kg mäsa, vrátane 46 kg hydinového mäsa.
• Kým Indovia zaostávajú, Číňania rýchlo dobiehajú americký životný štýl.
• Číňania spotrebujú asi 70 kg mäsa v priemere každý rok, vrátane 8.7 kg hydinového
mäsa. Indický priemer je približne 3,5 kg mäsa, veľa z toho (2,1 kg) z hydiny.
• Keď to všetko dáte dohromady to, že Číňania sú najväčší konzumenti mäsa a z
pochopiteľných dôvodov - pohlcujú takmer 100 miliónov ton ročne.
• Amerika nie je ďaleko, konzumujú asi 35 miliónov ton mäsa za rok.8
Raj Patel, pracovník pre Institute for Food and Development Policy, je autorom knihy
„The Value of Nothing" and "Stuffed and Starved", a taktiez autorom článku „So Much for
Market Efficiency“ v New York Times z dňa 15. februára 2011. Kde sa venuje potravinovej
inflácií. Ako dôvody k návratu potravinovej inflácii uvádza: dopyt po mäse stúpa hlavne
v stredne príjmových ekonomikách, ceny ropy idú hore, čo zvyšuje aj náklady na samotnú
výrobu potravín a dopravy. Na druhej strane sa zneužívajú potravinárske plodiny na výrobu
biopalív.
Ďalej uvádza, že každá ľudská civilizácia pochopila, že je potrebné mať plán na
klimatické zmeny. V priebehu storočí, spoločnosť vyvinula nástroje pre zásoby obilia,
diverzifikáciu plodín a "morálne ekonomiky" zas pre zaistenie nedostatočného prístupu k
potravinám v čase krízy. Globálna ekonomická liberalizácia zlikvidovala tieto rezervy v
8
Dostupné na: <http://devinder-sharma.blogspot.com/2011/11/world-produces-enough-food-for-year.html>,
citované 2. 12.2011
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Ď u r č o v á , F i c o v á 19

21. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
prospech štíhlej línie obchodu. Aj keď je globálna recesia, nezamestnanosť zostáva vysoká a
mnoho ľudí trpí hladom - 75 miliónov ľudí trpí podvýživou, čo je viac v porovnaní s rokom
2008. V tejto dobe vlády zoškrtávajú prostriedky na programy pre chudobných v rámci
úsporných opatrení proti inflácii. Z toho vyplýva, že Egypťania, ale aj ostatní ľudia vedia
veľmi dobre, že zmeny ceny potravín a zmena klímy, sú 2 základné atribúty, ktoré môžu viesť
k revolúciám, až k potravinovej kríze.9
V prípade ak sa celkové zásoby potravín vo svete sa rozdelia rovným dielom - všetky
pestované potraviny rozdelené v rovnakých častiach - bol by dosť pre každého, ba i niektoré
krajiny by ušetrili, čo znamená, že dnes /v roku 2011/ sa produkuje 10 percent viac jedla, než
je potrebné pre každého z celkového počtu 7mld obyvateľov.
Treba zobrať do úvahy, že veľmi husto obývané krajiny sú často bohaté a môžu
dovážať potraviny z chudobnejších krajín: Holandsko, má 385 obyvateľov na kilometer
štvorcový, Spolková republika Nemecko má 248 obyvateľov /km štvorcový/, Japonsko má
319 obyvateľov /km štvorcový. Na druhej strane priemerná hustota obyvateľstva v Afrike je
nízka, no ako kontinent má dosť pôdy pre podporu existujúcej populácie v celej Afrike, no
približne 14 krajín nemá dostatok vyhovujúcej pôdy na pestovanie, vzhľadom ku klimatickým
podmienkam t.j. nízkym zrážkam.10
9
Dostupné na: <http://www.nytimes.com/roomfordebate/2011/02/15/is-the-world-producing-enough-food/the-
false-promise-of-efficiency>, citované 3. 12.2011
10
Dostupné na: <http://www.womenaid.org/press/info/food/food4.html>, citované 3. 12.2011
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Ď u r č o v á , F i c o v á 20

22. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
ODPORÚČANIA
1. Skontrolujte si svojich výrobcov potravín.
Pri nákupe potravín uprednostnite ekologicky vyprodukované potraviny, ak je
to možné. Zistite si čo najviac o výrobcoch potravín, ktoré kupujete - podmienky, v
akých sú chované zvieratá, používanie pesticídov atď.
2. Začnite si pestovať vlastné jedlo.
Na začiatok vám stačí pár črepníkov na balkóne alebo niekoľko hriadok v
záhradke. Ideálne sú bylinky, rôzne druhy zeleniny či ovocia, takto môžete znížiť
závislosť na obchodných reťazcoch, ktoré aj tak dovážajú tieto komodity zo
zahraničia. Na druhej strane ískate nové zručnosti, chutné a zdravé potraviny. A ak sa
vám záhradníčenie zapáči, môžete si so susedmi skrášliť okolie paneláku alebo
prenajať malú záhradku.
3. Možnosť voľby.
Je určite dôležité stavať sa kriticky k novým systémom a značeniam. Prečo
však na Slovensku ešte vždy pochybujeme o biopotravinách, ktoré sú uznávané vo
všetkých vyspelých krajinách? Nech je to akokoľvek, sloboda človeka (a spotrebiteľa)
spočíva práve v jeho možnosti voľby.
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Ď u r č o v á , F i c o v á 21

23. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
QUIZ
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Ď u r č o v á , F i c o v á 22
40% - Správne. V roku 2007 bol ukončený doteraz najkomplexnejší výskum dotovaný
Európskou úniou, porovnávajúci kvalitu Bio produktov s bežnými komerčne
vypestovanými a vyprodukovanými výrobkami. Výsledky tohto porovnania ukázali, že v
prípade bio ovocia a zeleniny je obsah prirodzených antioxidantov (látok prospešných
pre srdce a zabraňujúcich rakovine) až o 40% vyšší ako v bežne dopestovaných
plodinách.
160kg – Správne. Konzumácia mäsa v ekonomicky rozvinutých krajinách je v porovnaní
so svetovým priemerom až o 80% vyššia. V USA pripadne ročne na jedného obyvateľa
137,5 kg mäsa, v Holandsku je to 160,5 kg mäsa, zatiaľ čo v prevažne vegetariánskej
Indii je ročná spotreba mäsa na jedného obyvateľa len 5,5 kg.

24. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
ZÁVER
nášho pohľadu každá krajina môže čeliť problémom s dostatkom potravín. Nakoľko
potraviny buď sa vyrábajú mimo domácej krajiny, a potom už záleží len na vzťahoch
medzi jednotlivými krajinami a úrovňou ich medzinárodného obchodu, resp. zmluvami, ktoré
môžu obmedziť reštriktívne opatrenia napr. pri vývoze alebo dovoze potravín.
Z
V danej práci sme vychádzali predovšetkým z internetových zdrojov, a pevne veríme,
že poskytnuté informácie boli užitočné pre konečného prijímateľa.
Pri spracovaní sem použili metódy analýza, syntéza, dedukcia, indukcia, komparácia.
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Ď u r č o v á , F i c o v á 23

25. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
POUŽITÉ ZDROJE
1) FAO, dostupné na:<http://www.fao.org/docrep/014/am859e/am859e01.pdf>, citované
3. 12.2011
2) AMIS market report No. 1, FAO, p.1, dostupné na:
http://www.fao.org/fileadmin/templates/worldfood/images/AMIS_MARKET_REPOR
T_NO_1.pdf, citované 3. 12.2011
3) Food Outlook: Global market analysis, November 2011, Dostupné
na:<http://www.fao.org/docrep/012/ak349e/ak349e00.pdf>, p.4, citované 3. 12.2011
4) http://farmecon.web.officelive.com/Documents/Projections%20of%20Global
%20Meat%20Production%20Through%202050.pdf>, citované 3. 12.2011
5) World food and agriculture in review, June 2010, Dostupné na:
<http://www.fao.org/docrep/013/i2050e/i2050e07.pdf>, p.73, citované 3. 12.2011
6) http://www.dolceta.eu/slovensko/Mod5/Geneticky-modifikovane-potraviny.html>,
citované 1. 12.2011
7) WHO, dostupné na:
<http://www.who.int/foodsafety/publications/general/en/strategy_en.pdf>, citované 1.
12.2011
8) http://www.biospotrebitel.sk/clanok/1825-5-kontrastov-sucasneho-sveta-bio-
potravin.htm>, citované 1. 12.2011
9) http://dnes.atlas.sk/ekonomika/financie/725336/svet-sa-musi-pripravit-na-vyrobu-
potravin-pre-9-miliard-ludi->, citované 2. 12.2011
10) http://devinder-sharma.blogspot.com/2011/11/world-produces-enough-food-for-
year.html>, citované 2. 12.2011
11) NYT, dostupné na: <http://www.nytimes.com/roomfordebate/2011/02/15/is-the-
world-producing-enough-food/the-false-promise-of-efficiency>, citované 3. 12.2011
12) http://www.womenaid.org/press/info/food/food4.html>, citované 3. 12.2011
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Ď u r č o v á , F i c o v á 24