Prečo si teda napriek tomu mnohokrát zvolí mozog práve tú ľahšiu a jednoduchšiu cestu? Náš mozog nás chráni. Inovácia a rozvoj stoja mozog oveľa viac energie a námahy ako staré dobré zabehnuté spôsoby realizácie nejakej činnosti. Práve z toho dôvodu sa nám náš mozog snaží vyhovieť a hľadá to jednoduchšie a na energiu menej náročné riešenie. To, že často takéto riešenie nie je z dlhodobého hľadiska to najlepšie, to už mozog v danej situácii nerieši. Cieľom mozgu je zabezpečiť nám prežitie dnes, nie o 5 či 10 rokov. Čím dlhšie sa ľudský mozog pohybuje v nejakom prostredí, tým sa s daným prostredím silnejšie stotožňuje. Aj veci či situácie, ktoré nám mohli byť kedysi nepríjemné a dokonca neakceptovateľné, sa po istom čase stávajú prirodzenými a akceptovanými. Ďalšie články nájdete aj na Linkedin: https://www.linkedin.com/today/author/38686991 SMART BRAIN PROJECT – diskusná skupina na Linkedin https://www.linkedin.com/groups?groupDashboard=&gid=4002106&trk=anet_ug_anlytx&goback=.gna_4002106 VIDEO inšpirácie na youtube https://www.youtube.com/channel/UCosv6ntXajFFsAVwkihmjBw COMM-PASS na Linkedin https://www.linkedin.com/company/comm-pass?trk=top_nav_home http://www.slideshare.net/COMM-PASS http://www.commpass.sk

1. Prečo si mozog zvolí
radšej ľahšiu cestu?
Keď som pred pár rokmi začínal s písaním článkov, mal som jediný cieľ.
Zaujať. Zviditeľniť sa. Propagovať sa. Chcel som, aby si ma trh všimol. Môj
jednoznačný cieľ bol zvýšiť záujem o naše služby a viac zarobiť. V princípe
ma až tak nezaujímalo, ako sa s mojimi myšlienkami stotožní čitateľ a či
mu reálne pomôžu v jeho práci. Až tak ma nezaujímalo, či sa po prečítaní
môjho článku bude čitateľovi lepšie a efektívnejšie fungovať v živote.
Z
dnešného pohľadu to vnímam ako veľmi ne-
profesionálne a sebecké nastavenie. Hoci som si
v danom čase nahováral, ako chcem ľuďom pro-
stredníctvom mojich myšlienok v článkoch po-
môcť, dnes viem, že mi o čitateľa vôbec nešlo. Išlo mi len
o seba a propagáciu spoločnosti, kde som pracoval. Chcel
som sa vykresliť čo najlepšie, aby som bol žiadaný, či už
na projektoch, alebo v poradenskej činnosti, alebo inej
potenciálnej spolupráci s budúcim klientom.
S odstupom času už viem vyhodnotiť, že táto snaha ma
stála veľmi veľa energie. Hoci mali moje články relatívne
vysokú čitateľnosť, v praxi mali jediný problém. Táto for-
ma marketingu nefungovala. Bolo treba zmenu.
Dnes sa snažím v mojich článkoch odovzdať čitateľom
moju vlastnú skúsenosť. Nebojím sa priznať si chyby.
Zmenil som svoje mentálne nastavenie z poučovania
na zdieľanie skúseností. Objavenie schopnosti povedať
40
Personalistikaariadenie
Autor: Peter Minárik | Executive partner COMM-PASS
si vlastný názor a neriešiť, ako to vníma moje okolie, mi
prinieslo nesmiernu voľnosť.
Pochopil som dôležitosť vnímania samého seba. Oveľa
častejšie ako kedysi si kladiem otázku: „Som spokojný
s tým, čo som odovzdal? Som spokojný sám so sebou?“
A na druhej strane, keď viem, že som dal so seba to naj-
lepšie, nie je pre mňa už tak dôležité vedieť, ako to vní-
malo okolie.
Je zaujímavé, ako sa človek počas života mení. Je zau-
jímavé vidieť, ako sa menia ľudské postoje a priority. Je
zaujímavé vidieť, ako mení postoj človeka k životu. Je
zaujímavé vidieť, ako sa mení postoj človeka k okoliu
a k iným ľuďom. Je zaujímavé vidieť, ako sa mení počas
života ľudský mozog.
Bude veľmi zaujímavé sa pozrieť na moje články o pár
rokov a sám som zvedavý, ako sa zmení môj štýl komu-
nikácie. Jedno je totiž jasné. Spôsob, akým človek píše
a vyjadruje svoje skúsenosti, je odrazom jeho vnímania
sveta a jeho pohľadu na život a prácu.
To, čo človek hovorí o okolí, hovorí o ňom oveľa viac, ako
si sám dokáže predstaviť. Ak vyjadríme názor na niekoho
v našom tíme v práci, nehovoríme veľa o ňom, ale povie-
me veľa o sebe. Na svet sa dívame našou optikou, našimi
skúsenosťami a našimi predsudkami. Svet vyhodnocuje-
me naším mozgom.
Aj toto ma naučilo, že niekedy je oveľa dôležitejšie po-
čúvať a vnímať, ako len hovoriť a pretláčať svoju pravdu.
Boli časy, keď som sa ľutoval. Sťažoval som sa, aké je to
náročné sa venovať rozvoju novej firmy bez akejkoľvek
podpory investora, bez zázemia. To, čo som kedysi vnímal
ako najväčšie nespravodlivosti trhu, ma najviac rozvíjalo.
Komentovať a ohovárať je jednoduché, ale bez násled-
nej konkrétnej aktivity je to úplne zbytočné. Dokonca
len strácame energiu a náš mozog sa ešte viac degeneruje.
Ak konáme a dávame mozgu nové podnety, máme šancu
na rozvoj. To je cesta, ako sa mať v živote lepšie. Náš mo-
zog sa evolučne vyvinul tak, aby nám zabezpečil prežitie.
Prežitie v náročných a meniacich sa situáciách.
Ľudský mozog veľmi pozitívne reaguje na zdravú sebakri-
tiku, po ktorej nasleduje konkrétna inovácia nášho fun-
govania. No nemá rád sebaľútosť.
Prečo si teda napriek tomu mnohokrát zvolí
mozog práve tú ľahšiu a jednoduchšiu cestu?
Náš mozog nás chráni.
Inovácia a rozvoj stoja mozog oveľa viac energie a ná-
mahy ako staré dobré zabehnuté spôsoby realizácie
nejakej činnosti. Práve z toho dôvodu sa nám náš mo-
zog snaží vyhovieť a hľadá to jednoduchšie a na energiu
menej náročné riešenie. To, že často takéto riešenie nie je
z dlhodobého hľadiska to najlepšie, to už mozog v danej
situácii nerieši. Cieľom mozgu je zabezpečiť nám preži-
tie dnes, nie o 5 či 10 rokov.
Naše stereotypy, naše mozgové mapy, o ktorých sme sa
bavili v predchádzajúcich článkoch, nás v podstate držia
v pasci. Hoci sa mozog snaží automatizáciou bežných
a stále sa opakujúcich činností snaží šetriť energiu,
z dlhodobého hľadiska nám touto činnosťou vôbec
nepomáha. V prípade, že niekomu sa dlhšie nedarí do-
siahnuť plánované výsledky, a ak to nie je práca alebo čin-
nosť, ktorá ho naozaj baví a napĺňa, len málokto vydrží
pokračovať. Aj to je dôvod, prečo nie každý je úspešný.
Ako reaguje väčšina ľudí, keď sa zastaví na „neriešiteľ-
nom“ probléme?
Ľudia najčastejšie reagujú na neriešiteľný
problém jednou z možností:
• začnú robiť a ešte viac opakovať tú istú činnosť, ktorú
robili doposiaľ, v domnienke, že ak zintenzívni tú istú
činnosť, problém sa musí vyriešiť,
• vzdajú sa a kapitulujú. Jednoducho nechajú problém
tak a neriešia ho,
• snažia sa pozrieť na problém inými očami, nie starým
pohľadom, ktorý ich do problému priniesol, ale novým
pohľadom, ktorý je neistý a náročný. Ale ani tento spô-
sob negarantuje pozitívne výsledky.
Ďalším dôvodom, prečo si náš mozog vyberá tú ľahšiu
cestu, je naša silná ovplyvniteľnosť našim okolím. Dnes
sme pod silným vplyvom médií, pod silným vplyvom so-
ciálnych sietí. Naše okolie má na nás silný vplyv a podve-
dome nás formuje. Žijeme v ilúziách.
To, čo často vidíme v televízii, na internete, Facebooku,
LinkedIne či iných sociálnych sieťach, nie je realita,
akú ľudia a firmy zažívajú. Je to cielene tvorený imidž,
ktorý o sebe prácne vytvárajú. Vidíme to, čo chceme vi-
dieť, alebo vidíme to, čo iní chcú iní, aby sme videli.
Mnoho ľudí potom stráca schopnosť žiť v realite a ilú-
zia ich robí nešťastnými. Porovnávajú sa s tým, čo vidia
v televízii, na internete či vo svojom okolí. Porovnáva-
jú, čo majú iní, koľko zarábajú, aké majú vzťahy, autá či
dovolenky. Porovnávajú výsledky, ale neporovnávajú to,
koľko ich to stálo práce a námahy na sebe pracovať a roz-
víjať sa. Každý človek, každý mozog je unikát. Každý sme
výsledkom svojich skúseností, zážitkov a nášho doteraj-
šieho života. Preto jediný, s kým má naozaj zmysel sa
porovnávať, je každý sám so sebou.
Vplyv prostredia, kde žijeme, na náš mozog je nao-
zaj silný. Ľudský mozog dokáže uveriť aj veciam, ktoré
vôbec nie sú pravdivé. Napríklad, ak sme denno-denne
„masírovaní“ reklamou na tie isté produkty či služby, sme
schopní uveriť, že sú naozaj kvalitné a prospešné. A ak
tieto produkty odporúčajú aj známe osobnosti – celeb-
rity, ľudská dôvera ešte viac narastá. Aj to je nástraha
nedostatku podnetov a slabej schopnosti vytvoriť si vlast-
ný názor.
Čím dlhšie sa ľudský mozog pohybuje v nejakom pro-
stredí, tým sa s daným prostredím silnejšie stotožňuje.
Aj veci či situácie, ktoré nám mohli byť kedysi nepríjemné
a dokonca neakceptovateľné, sa po istom čase stávajú pri-
rodzenými a akceptovanými.
Náš mozog je len taký, aké sú naše skúsenosti, zážit-
ky a podnety. Je na nás, aby sme dávali nášmu mozgu
nové, tvorivé podnety, ktoré budú náš mozog rozvíjať.
Veci nestačí len sledovať na internete a pasívne ich za-
žívať. Mozog reaguje na realitu. Ak nežijeme v realite,
nerozvíjame sa.
Ďalším dôvodom, prečo si mozog vyberá jednoduchšie
a ľahšie riešenie, je jeho cieľ eliminovať riziko možného 41

2. 42
Personalistikaariadenie
neúspechu. Strach nás limituje. Ako som spomínal, pri
robení náročných rozhodnutí sme ovplyvnení okolím.
Mozog si radšej vyberie bezpečné riešenie, ktoré nestojí
veľa energie a zabezpečí nám aké také prežitie, ako ná-
ročné a neisté riešenie, ktoré nás môže ohroziť. Náročné
rozhodnutia plné neistoty musíme urobiť vedome.
Na nedávnom workshope zameranom na implementá-
ciu základných princípov projektového manažmentu sa
účastníci stavali k ich projektom veľmi vágne, neverili, že
ich dokážu zrealizovať. Už dávno som nezažil takú dávku
negativity zo strany účastníkov. Vyhovárali sa na zlé pod-
mienky vo firme. Na nízke platy, na veľa roboty a neustály
stres. Snažili sa mi vysvetliť, ako vedenie firmy nedokáže
ohodnotiť ich náročnú a dobre vykonanú prácu. Každý
z nich mal 10 teoretických návrhov, ako postaviť firmu
na nohy a ako by zvýšenie platov okamžite zvýšilo moti-
váciu zamestnancov a znížilo fluktuáciu. Keď som sa ich
opýtal, prečo teda pracujú pre takú zlú firmu a nešli rad-
šej hľadať inú prácu, tak väčšina z ich zostala ticho. Stra-
tili argumenty. Aj napriek tomu, že boli tak nespokojní
s podmienkami v ich firme, napriek tomu tam pracovali
niektorí aj 10 rokov. Ľudský mozog vyhľadáva bezpečie.
Druhý deň workshopu som pochopil dôležitý princíp:
„Negativita je len obranná reakcia na strach.“ Väčšina
z účastníkov boli špecialisti. Špecialisti, ktorí dostali za