SlideShare une entreprise Scribd logo
1  sur  10
पृथ् वीचे अंत रं ग
पृथ्वीच्या अंतरं गाबद्दल मानवाच्या मनात कु तूहल आहे
पृथ्वीच्या पृष्ठभागापासून कें द्रापयर्यंत पदाथार्यंच्या गुणधर्मार्मात फरक आढळतो.
त्यानुसार पृथ्वीच्या अंतरं गाचे भूकवच, प्रावरण, व गाभा तीन भाग
मानले जातात .
१.भूकवच (िशिलावरण) - सर्वार्वांत बाहेरचा थर खडकांनी तयार झालेला
असर्तो. त्याला भूकवच म्हणतात. भूकवचाची जाडी सर्वर्वत्र नसर्ते. ती
भूखंडाखाली ४० िक.मी. सर्ागरतळाखाली ८ िक.मी. आढळते.
भूकवचाची सर्रासर्री जाडी 30 िक.मी. आहे. भूकवचाचे दोन भाग
के ले जातात.
अ) िसर्याल -िसर्िलका व अॅॅल्युमिमिनअम या पदाथार्वांच्या अिधिक्यामुमळे या थराला
िसर्याल म्हणतात. ही मुमलद्रव्ये वजनाने हलकी असर्तात. म्हणून वरच्या
भागात आढळतात. याची सर्रासर्री जाडी 29 िक.मी. आहे.
ब) िसर्मा - िसर्याल खाली असर्लेल्या थरासर् िसर्मा म्हणतात.
िसर्िलका व मॅग्नेिशियम या घटकद्रव्यांच्या प्रभावामुमळे याला िसर्मा नाव पडले.
हा िसर्यालपेक्षा वजनाने जड असर्तो.
याची जाडी १३ िक.मी. व सर्ागरतळाखाली ३ते ५ िक.मी. आहे.
२. प्रावरण - भूकवचाखालील थरास प्रावरण म्हणतात याची जाडी
सुमारे २८७० िक.मी. आहे. प्रावरण लोह – मॅग्नेिशिअम यांच्या
संयुगाने तयार झाले. प्रावरणात लाव्हारसाची िनमीती आहे.
३. गाभा - गाभा हा प्रावरणाच्याखाली पृथ्वीच्या कें द्रभागी आहे.
त्याची जाडी ३४७१. िक.मी. आहे. पृथ्वीचा गाभा िनके ल व लोह या
घटकद्रव्यांचा बनलेला आहे. गाभ्याचे बाह्यगाभा व अंतगार्गाभा असे
दोन भाग पडतात.
पृथ् वीच्या पृष्ठ ापासून कें द्रापयर्यंत होत जाणारे
बदल १)

पृथ्वी कें द्राकडे जाताना तापमानात ३२ मीटरला १० वाढ होते.
कें द्राजवळ तापमान ५०००० ल आढळते.
२) पृथ्वीच्या कें द्राकडे जाताना पदाथार्यंची घनता वाढत जाते.
३) भूकंपाच्या प्राथिमक लहरी अंतगर्गात भागातून प्रवास करतात. दुæयम
लहरी द्रवरुप गाभ्यातून प्रवास करु शिकत नाही.
४) पृथ्वीच्या अंतरं गातील थरांमधील तापमान, घनता, पदाथार्यंचे द्रव व
घनस्वरुप यातील फरक यामुळे पृथ्वीचे अंतरं ग अिस्थर स्वरुाापाचे
आहे हे लक्षात येते.
पृथ् वीच्या पृष्ठ ापासून कें द्रापयर्यंत होत जाणारे
बदल १)

पृथ्वी कें द्राकडे जाताना तापमानात ३२ मीटरला १० वाढ होते.
कें द्राजवळ तापमान ५०००० ल आढळते.
२) पृथ्वीच्या कें द्राकडे जाताना पदाथार्यंची घनता वाढत जाते.
३) भूकंपाच्या प्राथिमक लहरी अंतगतर्गत भागतातून प्रवास करतात. दुæयम
लहरी द्रवरुप गताभ्यातून प्रवास करु शकत नाही.
४) पृथ्वीच्या अंतरं गतातील थरांमधील तापमान, घनता, पदाथार्यंचे द्रव व
घनस्वरुप यातील फरक यामुळे पृथ्वीचे अंतरं गत अिस्थर स्वरुाापाचे
आहे हे लक्षात येते.

Contenu connexe

Tendances

ppt of our Solar system in hindi
ppt of our Solar system in hindippt of our Solar system in hindi
ppt of our Solar system in hindivethics
 
Introduction to tourism geography- Marathi
Introduction to tourism  geography- MarathiIntroduction to tourism  geography- Marathi
Introduction to tourism geography- MarathiMalhari Survase
 
पृथ्वी के प्रमुख परिमंडल ecosystem
पृथ्वी के प्रमुख परिमंडल ecosystemपृथ्वी के प्रमुख परिमंडल ecosystem
पृथ्वी के प्रमुख परिमंडल ecosystemankit singh
 
Climate of india
Climate of indiaClimate of india
Climate of indiabj786
 
Impact of tourism (paryatanache parinam- marathi)
Impact of tourism (paryatanache parinam- marathi)Impact of tourism (paryatanache parinam- marathi)
Impact of tourism (paryatanache parinam- marathi)Malhari Survase
 
Peninsular River System
Peninsular River SystemPeninsular River System
Peninsular River SystemVarun Devang
 
Social science ppt by usha
Social science ppt by ushaSocial science ppt by usha
Social science ppt by ushaUsha Budhwar
 
School Project-Class8-CBSE-Kannada-About Kannada poets-Slideshare
School Project-Class8-CBSE-Kannada-About Kannada poets-SlideshareSchool Project-Class8-CBSE-Kannada-About Kannada poets-Slideshare
School Project-Class8-CBSE-Kannada-About Kannada poets-SlideshareSwethaRM2
 
भारतीय मानसून
भारतीय मानसूनभारतीय मानसून
भारतीय मानसूनDinesh Gaekwad
 
हिंदी व्याकरण- क्रिया
हिंदी व्याकरण- क्रियाहिंदी व्याकरण- क्रिया
हिंदी व्याकरण- क्रियाPankaj Gupta
 
STRUCTURE AND PHYSIOGRAPHY OF INDIA
STRUCTURE AND PHYSIOGRAPHY OF INDIASTRUCTURE AND PHYSIOGRAPHY OF INDIA
STRUCTURE AND PHYSIOGRAPHY OF INDIASaloni777
 
ppt on hindi ke mahan kavi
ppt on hindi ke mahan kavippt on hindi ke mahan kavi
ppt on hindi ke mahan kaviBhavuk Jindal
 
Presentation of hindi (solar system)
Presentation of hindi (solar system)Presentation of hindi (solar system)
Presentation of hindi (solar system)Kunnu Aggarwal
 
rachana ke aadhaar par vaakyon ka bhed रचना के आधार पर वा􀅀य के भेद.pdf
rachana ke aadhaar par vaakyon ka bhed रचना के आधार पर वा􀅀य के भेद.pdfrachana ke aadhaar par vaakyon ka bhed रचना के आधार पर वा􀅀य के भेद.pdf
rachana ke aadhaar par vaakyon ka bhed रचना के आधार पर वा􀅀य के भेद.pdfsurajkanojiya13
 
Bade Bhai Saheb Class 10 X Hindi CBSE Revision Notes
Bade Bhai Saheb Class 10 X Hindi CBSE Revision NotesBade Bhai Saheb Class 10 X Hindi CBSE Revision Notes
Bade Bhai Saheb Class 10 X Hindi CBSE Revision NotesDronstudy.com
 

Tendances (20)

ppt of our Solar system in hindi
ppt of our Solar system in hindippt of our Solar system in hindi
ppt of our Solar system in hindi
 
Vaaky rachna ppt
Vaaky rachna pptVaaky rachna ppt
Vaaky rachna ppt
 
Introduction to tourism geography- Marathi
Introduction to tourism  geography- MarathiIntroduction to tourism  geography- Marathi
Introduction to tourism geography- Marathi
 
पृथ्वी के प्रमुख परिमंडल ecosystem
पृथ्वी के प्रमुख परिमंडल ecosystemपृथ्वी के प्रमुख परिमंडल ecosystem
पृथ्वी के प्रमुख परिमंडल ecosystem
 
Pollution
PollutionPollution
Pollution
 
Climate of india
Climate of indiaClimate of india
Climate of india
 
EARTH
EARTHEARTH
EARTH
 
Impact of tourism (paryatanache parinam- marathi)
Impact of tourism (paryatanache parinam- marathi)Impact of tourism (paryatanache parinam- marathi)
Impact of tourism (paryatanache parinam- marathi)
 
Peninsular River System
Peninsular River SystemPeninsular River System
Peninsular River System
 
The coastal plains g
The coastal plains gThe coastal plains g
The coastal plains g
 
Social science ppt by usha
Social science ppt by ushaSocial science ppt by usha
Social science ppt by usha
 
SANSAADHAN
SANSAADHANSANSAADHAN
SANSAADHAN
 
School Project-Class8-CBSE-Kannada-About Kannada poets-Slideshare
School Project-Class8-CBSE-Kannada-About Kannada poets-SlideshareSchool Project-Class8-CBSE-Kannada-About Kannada poets-Slideshare
School Project-Class8-CBSE-Kannada-About Kannada poets-Slideshare
 
भारतीय मानसून
भारतीय मानसूनभारतीय मानसून
भारतीय मानसून
 
हिंदी व्याकरण- क्रिया
हिंदी व्याकरण- क्रियाहिंदी व्याकरण- क्रिया
हिंदी व्याकरण- क्रिया
 
STRUCTURE AND PHYSIOGRAPHY OF INDIA
STRUCTURE AND PHYSIOGRAPHY OF INDIASTRUCTURE AND PHYSIOGRAPHY OF INDIA
STRUCTURE AND PHYSIOGRAPHY OF INDIA
 
ppt on hindi ke mahan kavi
ppt on hindi ke mahan kavippt on hindi ke mahan kavi
ppt on hindi ke mahan kavi
 
Presentation of hindi (solar system)
Presentation of hindi (solar system)Presentation of hindi (solar system)
Presentation of hindi (solar system)
 
rachana ke aadhaar par vaakyon ka bhed रचना के आधार पर वा􀅀य के भेद.pdf
rachana ke aadhaar par vaakyon ka bhed रचना के आधार पर वा􀅀य के भेद.pdfrachana ke aadhaar par vaakyon ka bhed रचना के आधार पर वा􀅀य के भेद.pdf
rachana ke aadhaar par vaakyon ka bhed रचना के आधार पर वा􀅀य के भेद.pdf
 
Bade Bhai Saheb Class 10 X Hindi CBSE Revision Notes
Bade Bhai Saheb Class 10 X Hindi CBSE Revision NotesBade Bhai Saheb Class 10 X Hindi CBSE Revision Notes
Bade Bhai Saheb Class 10 X Hindi CBSE Revision Notes
 

En vedette

En vedette (20)

Cell
CellCell
Cell
 
Global warming
Global warmingGlobal warming
Global warming
 
Lesson10
Lesson10Lesson10
Lesson10
 
उर्जा
उर्जा उर्जा
उर्जा
 
वनस्पतींचे अवयव आणि रचना
वनस्पतींचे अवयव आणि रचनावनस्पतींचे अवयव आणि रचना
वनस्पतींचे अवयव आणि रचना
 
रासायनिक अभिक्रिया
रासायनिक अभिक्रिया रासायनिक अभिक्रिया
रासायनिक अभिक्रिया
 
Disease
DiseaseDisease
Disease
 
पेशी रचना व सूक्ष्मजीव
पेशी रचना व सूक्ष्मजीव पेशी रचना व सूक्ष्मजीव
पेशी रचना व सूक्ष्मजीव
 
आपली पृथ्वी : आपली सूर्यमाला
आपली पृथ्वी : आपली सूर्यमाला आपली पृथ्वी : आपली सूर्यमाला
आपली पृथ्वी : आपली सूर्यमाला
 
प्रकाशाचे संक्रमण
प्रकाशाचे संक्रमणप्रकाशाचे संक्रमण
प्रकाशाचे संक्रमण
 
सजीवांचे वर्गीकरण
सजीवांचे वर्गीकरणसजीवांचे वर्गीकरण
सजीवांचे वर्गीकरण
 
जैविक विविधता
जैविक विविधता जैविक विविधता
जैविक विविधता
 
Reproduction in Living Things
Reproduction in Living ThingsReproduction in Living Things
Reproduction in Living Things
 
Propagation of Sound
Propagation of SoundPropagation of Sound
Propagation of Sound
 
Sound
SoundSound
Sound
 
नैसर्गिक साधनसंपत्ती
नैसर्गिक साधनसंपत्तीनैसर्गिक साधनसंपत्ती
नैसर्गिक साधनसंपत्ती
 
Improvement in food resources
Improvement in food resourcesImprovement in food resources
Improvement in food resources
 
नैसर्गिक साधनसंपत्ती
नैसर्गिक साधनसंपत्तीनैसर्गिक साधनसंपत्ती
नैसर्गिक साधनसंपत्ती
 
Animals shelter
Animals shelterAnimals shelter
Animals shelter
 
Classification of animals
Classification of animalsClassification of animals
Classification of animals
 

Plus de Jnana Prabodhini Educational Resource Center

Plus de Jnana Prabodhini Educational Resource Center (20)

Vivek inspire
Vivek inspireVivek inspire
Vivek inspire
 
Chhote Scientists
Chhote Scientists Chhote Scientists
Chhote Scientists
 
PSA Exam Pattern
PSA Exam Pattern PSA Exam Pattern
PSA Exam Pattern
 
Food and Nutrition
Food and Nutrition Food and Nutrition
Food and Nutrition
 
Measurement Estimation
Measurement EstimationMeasurement Estimation
Measurement Estimation
 
Food and preservation of food
Food and preservation of food Food and preservation of food
Food and preservation of food
 
The Organisation of Living Things
The Organisation of Living Things The Organisation of Living Things
The Organisation of Living Things
 
Effects of Heat
Effects of HeatEffects of Heat
Effects of Heat
 
Motion and Types of motion
Motion and Types of motionMotion and Types of motion
Motion and Types of motion
 
क्रांतीयुग
क्रांतीयुगक्रांतीयुग
क्रांतीयुग
 
Electric Charge
Electric ChargeElectric Charge
Electric Charge
 
Circulation of Blood
Circulation of BloodCirculation of Blood
Circulation of Blood
 
Transmission of Heat
Transmission of HeatTransmission of Heat
Transmission of Heat
 
वैदिक संस्कृती
वैदिक संस्कृतीवैदिक संस्कृती
वैदिक संस्कृती
 
Propagation of Light
Propagation of Light Propagation of Light
Propagation of Light
 
Natural Resources
Natural ResourcesNatural Resources
Natural Resources
 
हडप्पा संस्कृती
हडप्पा संस्कृतीहडप्पा संस्कृती
हडप्पा संस्कृती
 
जैन धर्म
जैन धर्मजैन धर्म
जैन धर्म
 
Characteristics of Living Things
Characteristics of Living ThingsCharacteristics of Living Things
Characteristics of Living Things
 
पृथ्वी आणि जीवसृष्टी
पृथ्वी आणि जीवसृष्टीपृथ्वी आणि जीवसृष्टी
पृथ्वी आणि जीवसृष्टी
 

पृथ्वी

  • 2. पृथ्वीच्या अंतरं गाबद्दल मानवाच्या मनात कु तूहल आहे पृथ्वीच्या पृष्ठभागापासून कें द्रापयर्यंत पदाथार्यंच्या गुणधर्मार्मात फरक आढळतो.
  • 3. त्यानुसार पृथ्वीच्या अंतरं गाचे भूकवच, प्रावरण, व गाभा तीन भाग मानले जातात .
  • 4. १.भूकवच (िशिलावरण) - सर्वार्वांत बाहेरचा थर खडकांनी तयार झालेला असर्तो. त्याला भूकवच म्हणतात. भूकवचाची जाडी सर्वर्वत्र नसर्ते. ती भूखंडाखाली ४० िक.मी. सर्ागरतळाखाली ८ िक.मी. आढळते. भूकवचाची सर्रासर्री जाडी 30 िक.मी. आहे. भूकवचाचे दोन भाग के ले जातात.
  • 5. अ) िसर्याल -िसर्िलका व अॅॅल्युमिमिनअम या पदाथार्वांच्या अिधिक्यामुमळे या थराला िसर्याल म्हणतात. ही मुमलद्रव्ये वजनाने हलकी असर्तात. म्हणून वरच्या भागात आढळतात. याची सर्रासर्री जाडी 29 िक.मी. आहे.
  • 6. ब) िसर्मा - िसर्याल खाली असर्लेल्या थरासर् िसर्मा म्हणतात. िसर्िलका व मॅग्नेिशियम या घटकद्रव्यांच्या प्रभावामुमळे याला िसर्मा नाव पडले. हा िसर्यालपेक्षा वजनाने जड असर्तो. याची जाडी १३ िक.मी. व सर्ागरतळाखाली ३ते ५ िक.मी. आहे.
  • 7. २. प्रावरण - भूकवचाखालील थरास प्रावरण म्हणतात याची जाडी सुमारे २८७० िक.मी. आहे. प्रावरण लोह – मॅग्नेिशिअम यांच्या संयुगाने तयार झाले. प्रावरणात लाव्हारसाची िनमीती आहे.
  • 8. ३. गाभा - गाभा हा प्रावरणाच्याखाली पृथ्वीच्या कें द्रभागी आहे. त्याची जाडी ३४७१. िक.मी. आहे. पृथ्वीचा गाभा िनके ल व लोह या घटकद्रव्यांचा बनलेला आहे. गाभ्याचे बाह्यगाभा व अंतगार्गाभा असे दोन भाग पडतात.
  • 9. पृथ् वीच्या पृष्ठ ापासून कें द्रापयर्यंत होत जाणारे बदल १) पृथ्वी कें द्राकडे जाताना तापमानात ३२ मीटरला १० वाढ होते. कें द्राजवळ तापमान ५०००० ल आढळते. २) पृथ्वीच्या कें द्राकडे जाताना पदाथार्यंची घनता वाढत जाते. ३) भूकंपाच्या प्राथिमक लहरी अंतगर्गात भागातून प्रवास करतात. दुæयम लहरी द्रवरुप गाभ्यातून प्रवास करु शिकत नाही. ४) पृथ्वीच्या अंतरं गातील थरांमधील तापमान, घनता, पदाथार्यंचे द्रव व घनस्वरुप यातील फरक यामुळे पृथ्वीचे अंतरं ग अिस्थर स्वरुाापाचे आहे हे लक्षात येते.
  • 10. पृथ् वीच्या पृष्ठ ापासून कें द्रापयर्यंत होत जाणारे बदल १) पृथ्वी कें द्राकडे जाताना तापमानात ३२ मीटरला १० वाढ होते. कें द्राजवळ तापमान ५०००० ल आढळते. २) पृथ्वीच्या कें द्राकडे जाताना पदाथार्यंची घनता वाढत जाते. ३) भूकंपाच्या प्राथिमक लहरी अंतगतर्गत भागतातून प्रवास करतात. दुæयम लहरी द्रवरुप गताभ्यातून प्रवास करु शकत नाही. ४) पृथ्वीच्या अंतरं गतातील थरांमधील तापमान, घनता, पदाथार्यंचे द्रव व घनस्वरुप यातील फरक यामुळे पृथ्वीचे अंतरं गत अिस्थर स्वरुाापाचे आहे हे लक्षात येते.