SlideShare une entreprise Scribd logo
1  sur  25
जे पदार्थ र्थ तार्पवल्यार् नंतर कार्ळे होतार्त त्यार्ंत कार्बनर्थन हार् प्रमुख घटक असतो.
कार्बनर्थन हार् जवळ जवळ सवर्थ प्रार्णीजन्य आणिण वनस्पतीजन्य पदार्थ ार्र्थचार् घटक असतो.
आणपण इंधन म्हणून वार्परत असलेले सवर्थ पदार्थ र्थ तसेच हवेतील
कार्बनर्थनडार्यऑक्सार्ईड मध्येही कार्बनर्थन हार् प्रमुख घटक आणहे.
कार्बनर्थन अणुअंक - ६
अणुवस्तुमार्नार्ंक – १२ संयुजार् -४
आणपण आणपली उर्जेची गरज मुख्यतःकार्बनर्थनी इंधनार्ंपार्सून भार्गवतो.
• जीवार्श्म इंधने हार् कार्बनर्थनी इंधनार्ंचार् एक प्रमुख प्रकार्र आणहे.
• जीवार्श्म इंधनार्ंपैकी दगडी कोळसार् कार्ही िविशिष्ट प्रकार्रार्ंत आणढळतो.
कोळशिार्चे प्रकार्र
• कोळसार् कार्बनर्थनचे प्रमार्ण
अॅॅथ्रेसार्ईट ८० %
िबनटूिमनस ६०%
िलग्नार्ईट २२%
पीट ११%
कार्बनर्बनचे गुणधर्म र्ब
• कार्बनर्बन पार्ण्यार्त िविरघळत नार्ही. (अविविद्रार्व्यतार् )
• कार्बनर्बन बनहुरुपतार् हार् गुणधर्म र्ब दर्शवर्बिवितो .
• बनहुरुपतार् म्हणजे एकच म ूलद्रव्य एकार्पेक्षार् अविधर्क रूपार्ंत आढळणे
• एकार्च म ूलद्रव्यार्च्यार् यार् िभिन्न रूपार्ंचे रार्सार्यिनक गुणधर्म र्ब सम ार्न
परंतु भिौतितक गुणधर्म र्ब िभिन्न अवसतार्त.
• िनसगार्र्बत बनहुरूपतार् दर्ार्खविविणार्री इतर म ूलद्रव्ये सल्फर, फॉस्फरस
कार्बनर्बन स्फिटिकी आिण अवस्फिटिकी रुपार्त आढळतो.
स्फिटिकी
रूपे
• िहरार्
• ग्रॅफार्ईटि
• फु लेरीन्स
अवस्फिटिकी रूपे
• कोक
• कोल
• दर्गडी कोळसार्
िहरार्
िनिम ती – लार्खवो विषार्र्बपूविी प्रचंड दर्ार्बनार्खवार्ली कार्बनर्बनच्यार्
स्फटिीकीकरणार्ने रचनार् प्रत्येक कार्बनर्बन अवणु भिोविती ठरार्िविक
अवंतरार्विर चार्र कार्बनर्बन अवणू
िहऱ्यार्चे गुणधर्म र्ब
• शवुद्ध िहरार् तेजस्विी,कठीण आिण िविजेचार् दर्ुविार्र्बह्क अवसतो.
• िहरार् उच्च तार्पम ार्नार्विर तार्पिविल्यार्स त्यार्तून कार्बनर्बनडार्यऑक्सार्ईड
बनार्हेर पडतो.
• िहऱ्यार्विर आम्ल , अवल्कली यार्ंचार् पिरणार्म  होत नार्ही.
• शवुद्ध कार्बनर्बनविर दर्ार्बन दर्ेऊन कृत्र ित्रिम  िहरार् तयार्र करतार्नार्
करतार्त
उपयोग
• कार्च कार्पण्यार्सार्ठी
• िडिलग म िशवनम ध्ये
• अवलंकार्रार्ंनम ध्ये
ग्रॅफार्ईटि
• रचनार् एकम ेकार्ंपार्सून ठरार्िविक अवंतरार्विर अवसलेल्यार् सहार् कार्बनर्बन
अवणूंची षटिकोनार्त म ार्ंडणी. प्रत्येक कार्बनर्बन अवणूंभिोविती ठरार्िविक
अवंतरार्विर तीन कार्बनर्बन अवणूं
ग्रॅफाईट गुणधर्म र्म
• काळे, गुळगुळीत , म ऊ
• उष्णता आणिण िविजेचे सुविाहक
ग्रॅफाईटचे उपयोग
• पेिन्सलम ध्ये
• विंगण म्हणून
( म ऊ असल्याने घर्षणर्मण टाळण्यासाठी)
• कोरडया िविद्युत घर्टात
• खूप प्रकाश देणाऱ्या आणकर्म लॅप म ध्ये
फु लेरीन्स
• रचना फु टबॉलप्रम ाणे
• गुणधर्म र्म अित विाहकतेशी संबंिधर्त
फु लेिरनचे विैशिशष्टय
• फु लेिरन्सच्या काबर्मनी रुपासाठी हॅरॅल्ड कोटो, रॉबटर्म कलर्म आणिण िरचडर्म स्म ाली
यांना १९९६ चे रसायन शास्त्राचे नोबेल पािरतोिषणक
काबर्मनचे अस्फिटकी रूप – चारकोल
• िनिम ती ऑक्सिक्सजनच्या अपुऱ्या पुरविठयात लाकडासारखे विनस्पतीजन्य पदाथ र्म
जाळून
• गुणधर्म र्म सछीद्र्ता . कम ी घर्नता
काबर्मनची ऑक्सिक्सजनबरोबर ियाक्रिया
• काबर्मन हविेत जाळल्यास ऑक्सिक्सजनशी संयोग पावितो. या ियाक्रियेत
काबर्मनडायऑक्सक्साईडची िनिम ती होते.
काबर्मनची संयुगे
• काबर्मनडाय ऑक्सक्साईड
• आणढळ हविेत , तसेच खडू , शहाबादी फरशी, संगम रविर यांत
संयुग स्विरुपात
• काही संयुगांच्या रासायिनक ियाक्रियेतूनही काबर्मनडायऑक्सक्साईडची
िनिम ती
• उदा. संगम रविराविर , खाण्याचा सोडा यांविर िलबू िपळले असता.
• प्रयोगशाळेतील काही रसायनांम धर्ील अिभिक्रियाक्रिया
कार्बनर्बनडार्यऑक्सार्ईडची इतर संयुगार्ंबनरोबनर अभिभिक्रियाक्रियार्
उपयोग
• शीतपेयार्ंमध्ये
• शुष्क बनफ र्ब तयार्र करण्यार्सार्ठी
• आग िविझविण्यार्सार्ठी
• खार्ण्यार्चार् आिणि धुण्यार्चार् सोडार् तयार्र
करण्यार्सार्ठी
• विनस्पतींनार् अभन्न तयार्र करण्यार्सार्ठी
िमथेन
कार्बनर्बन आिणि हार्यड्रोजनचे संयुग
• रेणिू सूत्र CH4
• आढळ दलदलीच्यार् प्रदेशार्त
• गुणिधमर्ब द्रविीकरणि करतार् येत नार्ही.
• रंगहीन .चविहीन.गंधहीन.हविेपेक्षार् हलकार्.
• पार्ण्यार्त अभद्रार्विणिीय
• हविेच्यार् सार्िनध्यार्तपेटविविलार् अभसतार् िनळ्यार् ज्योतीने जळतो.
िनिमती
गोबनर गॅस संयंत्रार्त . प्रयोग शार्ळेत
• उपयोग
• इंधन म्हणिून
• अभिसटवीलीनच्यार् िनिमतीत

Contenu connexe

Tendances

www.AulasDeQuímicaApoio.com - Química - Cálculo Estequimétrico (Parte 1)
www.AulasDeQuímicaApoio.com  - Química -  Cálculo Estequimétrico (Parte 1)www.AulasDeQuímicaApoio.com  - Química -  Cálculo Estequimétrico (Parte 1)
www.AulasDeQuímicaApoio.com - Química - Cálculo Estequimétrico (Parte 1)Aulas de Química Apoio
 
La ballade des pendus _ Villon
La ballade des pendus _ VillonLa ballade des pendus _ Villon
La ballade des pendus _ VillonValeriaEmiliaGaite
 
Pawan CO2 hindi ppt
Pawan CO2 hindi pptPawan CO2 hindi ppt
Pawan CO2 hindi pptPawan Kumar
 
Gás Natural (Natural Gas, Gas Natural)
Gás Natural (Natural Gas, Gas Natural)Gás Natural (Natural Gas, Gas Natural)
Gás Natural (Natural Gas, Gas Natural)Carlos Calácio
 
Nmr spectroscopy of fluorine 19
Nmr spectroscopy of fluorine 19Nmr spectroscopy of fluorine 19
Nmr spectroscopy of fluorine 19zakia afzal
 
विषय वस्तु - क्षेत्रमिति
विषय वस्तु - क्षेत्रमितिविषय वस्तु - क्षेत्रमिति
विषय वस्तु - क्षेत्रमितिUMESH MISHRA
 
To estimate the amount of nitrite present in the given sodium nitrite solutio...
To estimate the amount of nitrite present in the given sodium nitrite solutio...To estimate the amount of nitrite present in the given sodium nitrite solutio...
To estimate the amount of nitrite present in the given sodium nitrite solutio...Mithil Fal Desai
 
Combined spectra problem (ir, nmr & mass) format of organic molecules
Combined spectra problem (ir, nmr & mass) format of organic moleculesCombined spectra problem (ir, nmr & mass) format of organic molecules
Combined spectra problem (ir, nmr & mass) format of organic moleculesDr. Krishna Swamy. G
 
Green Chemistry in Toxicology.pptx
Green Chemistry in Toxicology.pptxGreen Chemistry in Toxicology.pptx
Green Chemistry in Toxicology.pptxVijithaVikneshwaran
 
Merits and demerits of crystal field theory
Merits and demerits of crystal field theoryMerits and demerits of crystal field theory
Merits and demerits of crystal field theoryMithil Fal Desai
 
Coordination complexes-bonding and magnetism.pdf
Coordination complexes-bonding and magnetism.pdfCoordination complexes-bonding and magnetism.pdf
Coordination complexes-bonding and magnetism.pdfAnjali Devi J S
 
NMR Questions and Answers
NMR Questions and AnswersNMR Questions and Answers
NMR Questions and AnswersChris Sonntag
 

Tendances (20)

www.AulasDeQuímicaApoio.com - Química - Cálculo Estequimétrico (Parte 1)
www.AulasDeQuímicaApoio.com  - Química -  Cálculo Estequimétrico (Parte 1)www.AulasDeQuímicaApoio.com  - Química -  Cálculo Estequimétrico (Parte 1)
www.AulasDeQuímicaApoio.com - Química - Cálculo Estequimétrico (Parte 1)
 
चुंबकत्व
चुंबकत्वचुंबकत्व
चुंबकत्व
 
पाण्याचे गुणधर्म
पाण्याचे गुणधर्मपाण्याचे गुणधर्म
पाण्याचे गुणधर्म
 
La ballade des pendus _ Villon
La ballade des pendus _ VillonLa ballade des pendus _ Villon
La ballade des pendus _ Villon
 
Pawan CO2 hindi ppt
Pawan CO2 hindi pptPawan CO2 hindi ppt
Pawan CO2 hindi ppt
 
Gás Natural (Natural Gas, Gas Natural)
Gás Natural (Natural Gas, Gas Natural)Gás Natural (Natural Gas, Gas Natural)
Gás Natural (Natural Gas, Gas Natural)
 
Triangle
TriangleTriangle
Triangle
 
Nmr spectroscopy of fluorine 19
Nmr spectroscopy of fluorine 19Nmr spectroscopy of fluorine 19
Nmr spectroscopy of fluorine 19
 
विषय वस्तु - क्षेत्रमिति
विषय वस्तु - क्षेत्रमितिविषय वस्तु - क्षेत्रमिति
विषय वस्तु - क्षेत्रमिति
 
नैसर्गिक साधनसंपत्ती
नैसर्गिक साधनसंपत्तीनैसर्गिक साधनसंपत्ती
नैसर्गिक साधनसंपत्ती
 
To estimate the amount of nitrite present in the given sodium nitrite solutio...
To estimate the amount of nitrite present in the given sodium nitrite solutio...To estimate the amount of nitrite present in the given sodium nitrite solutio...
To estimate the amount of nitrite present in the given sodium nitrite solutio...
 
Combined spectra problem (ir, nmr & mass) format of organic molecules
Combined spectra problem (ir, nmr & mass) format of organic moleculesCombined spectra problem (ir, nmr & mass) format of organic molecules
Combined spectra problem (ir, nmr & mass) format of organic molecules
 
मृदा
मृदामृदा
मृदा
 
पृथ्वी आणि जीवसृष्टी
पृथ्वी आणि जीवसृष्टीपृथ्वी आणि जीवसृष्टी
पृथ्वी आणि जीवसृष्टी
 
Green Chemistry in Toxicology.pptx
Green Chemistry in Toxicology.pptxGreen Chemistry in Toxicology.pptx
Green Chemistry in Toxicology.pptx
 
Merits and demerits of crystal field theory
Merits and demerits of crystal field theoryMerits and demerits of crystal field theory
Merits and demerits of crystal field theory
 
CHE 10: Organicka chemie
CHE 10: Organicka chemieCHE 10: Organicka chemie
CHE 10: Organicka chemie
 
Coordination complexes-bonding and magnetism.pdf
Coordination complexes-bonding and magnetism.pdfCoordination complexes-bonding and magnetism.pdf
Coordination complexes-bonding and magnetism.pdf
 
organic
organicorganic
organic
 
NMR Questions and Answers
NMR Questions and AnswersNMR Questions and Answers
NMR Questions and Answers
 

En vedette (20)

Conc phy กสพท54
Conc phy กสพท54Conc phy กสพท54
Conc phy กสพท54
 
Biosimilars & Biowaivers
Biosimilars & BiowaiversBiosimilars & Biowaivers
Biosimilars & Biowaivers
 
Cell transport notes
Cell transport notesCell transport notes
Cell transport notes
 
Global Tourism Cities Conference 2013 Presentation Material
Global Tourism Cities Conference 2013 Presentation MaterialGlobal Tourism Cities Conference 2013 Presentation Material
Global Tourism Cities Conference 2013 Presentation Material
 
Software testing
Software testingSoftware testing
Software testing
 
Islands
IslandsIslands
Islands
 
Images
ImagesImages
Images
 
Osha intro
Osha introOsha intro
Osha intro
 
Skin
Skin Skin
Skin
 
Eating disorder’s
Eating disorder’sEating disorder’s
Eating disorder’s
 
Computer Engineering
Computer Engineering Computer Engineering
Computer Engineering
 
Onclology
OnclologyOnclology
Onclology
 
งานคอมแก ส ง
งานคอมแก ส งงานคอมแก ส ง
งานคอมแก ส ง
 
Nuclear energy
Nuclear energyNuclear energy
Nuclear energy
 
Drug intoxication
Drug intoxicationDrug intoxication
Drug intoxication
 
M.tech ps
M.tech psM.tech ps
M.tech ps
 
Waste
WasteWaste
Waste
 
Parts of speech
Parts of speechParts of speech
Parts of speech
 
P.point seminar hasil
P.point seminar hasilP.point seminar hasil
P.point seminar hasil
 
learning english by using media
learning english by using medialearning english by using media
learning english by using media
 

Plus de Jnana Prabodhini Educational Resource Center

Plus de Jnana Prabodhini Educational Resource Center (20)

Vivek inspire
Vivek inspireVivek inspire
Vivek inspire
 
Chhote Scientists
Chhote Scientists Chhote Scientists
Chhote Scientists
 
PSA Exam Pattern
PSA Exam Pattern PSA Exam Pattern
PSA Exam Pattern
 
Food and Nutrition
Food and Nutrition Food and Nutrition
Food and Nutrition
 
Measurement Estimation
Measurement EstimationMeasurement Estimation
Measurement Estimation
 
Food and preservation of food
Food and preservation of food Food and preservation of food
Food and preservation of food
 
Reproduction in Living Things
Reproduction in Living ThingsReproduction in Living Things
Reproduction in Living Things
 
The Organisation of Living Things
The Organisation of Living Things The Organisation of Living Things
The Organisation of Living Things
 
Effects of Heat
Effects of HeatEffects of Heat
Effects of Heat
 
Motion and Types of motion
Motion and Types of motionMotion and Types of motion
Motion and Types of motion
 
क्रांतीयुग
क्रांतीयुगक्रांतीयुग
क्रांतीयुग
 
Electric Charge
Electric ChargeElectric Charge
Electric Charge
 
Circulation of Blood
Circulation of BloodCirculation of Blood
Circulation of Blood
 
Transmission of Heat
Transmission of HeatTransmission of Heat
Transmission of Heat
 
Propagation of Sound
Propagation of SoundPropagation of Sound
Propagation of Sound
 
वैदिक संस्कृती
वैदिक संस्कृतीवैदिक संस्कृती
वैदिक संस्कृती
 
Propagation of Light
Propagation of Light Propagation of Light
Propagation of Light
 
Natural Resources
Natural ResourcesNatural Resources
Natural Resources
 
हडप्पा संस्कृती
हडप्पा संस्कृतीहडप्पा संस्कृती
हडप्पा संस्कृती
 
जैन धर्म
जैन धर्मजैन धर्म
जैन धर्म
 

कार्बन आणि कार्बनची संयुगे

  • 1.
  • 2. जे पदार्थ र्थ तार्पवल्यार् नंतर कार्ळे होतार्त त्यार्ंत कार्बनर्थन हार् प्रमुख घटक असतो.
  • 3. कार्बनर्थन हार् जवळ जवळ सवर्थ प्रार्णीजन्य आणिण वनस्पतीजन्य पदार्थ ार्र्थचार् घटक असतो.
  • 4. आणपण इंधन म्हणून वार्परत असलेले सवर्थ पदार्थ र्थ तसेच हवेतील कार्बनर्थनडार्यऑक्सार्ईड मध्येही कार्बनर्थन हार् प्रमुख घटक आणहे.
  • 5. कार्बनर्थन अणुअंक - ६ अणुवस्तुमार्नार्ंक – १२ संयुजार् -४
  • 6. आणपण आणपली उर्जेची गरज मुख्यतःकार्बनर्थनी इंधनार्ंपार्सून भार्गवतो. • जीवार्श्म इंधने हार् कार्बनर्थनी इंधनार्ंचार् एक प्रमुख प्रकार्र आणहे. • जीवार्श्म इंधनार्ंपैकी दगडी कोळसार् कार्ही िविशिष्ट प्रकार्रार्ंत आणढळतो.
  • 7. कोळशिार्चे प्रकार्र • कोळसार् कार्बनर्थनचे प्रमार्ण अॅॅथ्रेसार्ईट ८० % िबनटूिमनस ६०% िलग्नार्ईट २२% पीट ११%
  • 8. कार्बनर्बनचे गुणधर्म र्ब • कार्बनर्बन पार्ण्यार्त िविरघळत नार्ही. (अविविद्रार्व्यतार् ) • कार्बनर्बन बनहुरुपतार् हार् गुणधर्म र्ब दर्शवर्बिवितो . • बनहुरुपतार् म्हणजे एकच म ूलद्रव्य एकार्पेक्षार् अविधर्क रूपार्ंत आढळणे • एकार्च म ूलद्रव्यार्च्यार् यार् िभिन्न रूपार्ंचे रार्सार्यिनक गुणधर्म र्ब सम ार्न परंतु भिौतितक गुणधर्म र्ब िभिन्न अवसतार्त. • िनसगार्र्बत बनहुरूपतार् दर्ार्खविविणार्री इतर म ूलद्रव्ये सल्फर, फॉस्फरस
  • 9. कार्बनर्बन स्फिटिकी आिण अवस्फिटिकी रुपार्त आढळतो. स्फिटिकी रूपे • िहरार् • ग्रॅफार्ईटि • फु लेरीन्स
  • 10. अवस्फिटिकी रूपे • कोक • कोल • दर्गडी कोळसार्
  • 11. िहरार् िनिम ती – लार्खवो विषार्र्बपूविी प्रचंड दर्ार्बनार्खवार्ली कार्बनर्बनच्यार् स्फटिीकीकरणार्ने रचनार् प्रत्येक कार्बनर्बन अवणु भिोविती ठरार्िविक अवंतरार्विर चार्र कार्बनर्बन अवणू
  • 12. िहऱ्यार्चे गुणधर्म र्ब • शवुद्ध िहरार् तेजस्विी,कठीण आिण िविजेचार् दर्ुविार्र्बह्क अवसतो. • िहरार् उच्च तार्पम ार्नार्विर तार्पिविल्यार्स त्यार्तून कार्बनर्बनडार्यऑक्सार्ईड बनार्हेर पडतो. • िहऱ्यार्विर आम्ल , अवल्कली यार्ंचार् पिरणार्म होत नार्ही. • शवुद्ध कार्बनर्बनविर दर्ार्बन दर्ेऊन कृत्र ित्रिम िहरार् तयार्र करतार्नार् करतार्त
  • 13. उपयोग • कार्च कार्पण्यार्सार्ठी • िडिलग म िशवनम ध्ये • अवलंकार्रार्ंनम ध्ये
  • 14. ग्रॅफार्ईटि • रचनार् एकम ेकार्ंपार्सून ठरार्िविक अवंतरार्विर अवसलेल्यार् सहार् कार्बनर्बन अवणूंची षटिकोनार्त म ार्ंडणी. प्रत्येक कार्बनर्बन अवणूंभिोविती ठरार्िविक अवंतरार्विर तीन कार्बनर्बन अवणूं
  • 15. ग्रॅफाईट गुणधर्म र्म • काळे, गुळगुळीत , म ऊ • उष्णता आणिण िविजेचे सुविाहक
  • 16. ग्रॅफाईटचे उपयोग • पेिन्सलम ध्ये • विंगण म्हणून ( म ऊ असल्याने घर्षणर्मण टाळण्यासाठी) • कोरडया िविद्युत घर्टात • खूप प्रकाश देणाऱ्या आणकर्म लॅप म ध्ये
  • 17. फु लेरीन्स • रचना फु टबॉलप्रम ाणे • गुणधर्म र्म अित विाहकतेशी संबंिधर्त
  • 18. फु लेिरनचे विैशिशष्टय • फु लेिरन्सच्या काबर्मनी रुपासाठी हॅरॅल्ड कोटो, रॉबटर्म कलर्म आणिण िरचडर्म स्म ाली यांना १९९६ चे रसायन शास्त्राचे नोबेल पािरतोिषणक
  • 19. काबर्मनचे अस्फिटकी रूप – चारकोल • िनिम ती ऑक्सिक्सजनच्या अपुऱ्या पुरविठयात लाकडासारखे विनस्पतीजन्य पदाथ र्म जाळून • गुणधर्म र्म सछीद्र्ता . कम ी घर्नता
  • 20. काबर्मनची ऑक्सिक्सजनबरोबर ियाक्रिया • काबर्मन हविेत जाळल्यास ऑक्सिक्सजनशी संयोग पावितो. या ियाक्रियेत काबर्मनडायऑक्सक्साईडची िनिम ती होते.
  • 21. काबर्मनची संयुगे • काबर्मनडाय ऑक्सक्साईड • आणढळ हविेत , तसेच खडू , शहाबादी फरशी, संगम रविर यांत संयुग स्विरुपात • काही संयुगांच्या रासायिनक ियाक्रियेतूनही काबर्मनडायऑक्सक्साईडची िनिम ती • उदा. संगम रविराविर , खाण्याचा सोडा यांविर िलबू िपळले असता. • प्रयोगशाळेतील काही रसायनांम धर्ील अिभिक्रियाक्रिया
  • 23. उपयोग • शीतपेयार्ंमध्ये • शुष्क बनफ र्ब तयार्र करण्यार्सार्ठी • आग िविझविण्यार्सार्ठी • खार्ण्यार्चार् आिणि धुण्यार्चार् सोडार् तयार्र करण्यार्सार्ठी • विनस्पतींनार् अभन्न तयार्र करण्यार्सार्ठी
  • 24. िमथेन कार्बनर्बन आिणि हार्यड्रोजनचे संयुग • रेणिू सूत्र CH4 • आढळ दलदलीच्यार् प्रदेशार्त • गुणिधमर्ब द्रविीकरणि करतार् येत नार्ही. • रंगहीन .चविहीन.गंधहीन.हविेपेक्षार् हलकार्. • पार्ण्यार्त अभद्रार्विणिीय • हविेच्यार् सार्िनध्यार्तपेटविविलार् अभसतार् िनळ्यार् ज्योतीने जळतो.
  • 25. िनिमती गोबनर गॅस संयंत्रार्त . प्रयोग शार्ळेत • उपयोग • इंधन म्हणिून • अभिसटवीलीनच्यार् िनिमतीत