Žiacka práca dištančného vzdelávania.

1. Petra Marčeková
SMERY 20. STOROČIA

2. Impresionizmus je umelecký smer, ktorý vznikol koncom 19. storočia
-za zakladateľa hudobného impresionizmu sa považuje francúzky skladateľ
Claude Debussy
V širšom slova zmysle je to tvorivý postoj zameraný na zachytenie obrazných
predstáv. Uprednostňuje sa senzuálna príjemnosť vnímania hudby.
Impresionizmus v hudbe sa začal zdôrazňovaním momentálnych vnemov, ale
čoskoro sa zameral na obnovenie funkcie.
- hlavný cieľ farebnosť, vnucovanie svojích myšlienok iným, náladovosť
Predstavitelia: Claude Debussy, Maurice Ravel, Albert Roussel
IMPRESIONIZMUS

3. (* 22. august 1862, Saint-Germain-en-Laye, Francúzsko – † 25. marec 1918, Paríž)
Bol francúzsky hudobný skladateľ, je považovaný za zakladateľa hudobného
impresionizmu. Jeho odkaz spočíva okrem jednej opery hlavne v niekoľkých významných
orchestrálnych dielach a klavírnej tvorbe. Počas štúdia na konzervatóriu prišla ponuka učiť
hru na klavír deti Nadeždy von Meck, slávnej mecenášky Čajkovského. Debussymu sa však
zapáčila Nadeždina dcéra a preto požiadal pani vo Meck o jej ruku. Narazil však na
spoločenské rozdiely. Odpoveďou pani von Meck bol lístok na vlak do Paríža. Po návrate,
napriek konfliktom s profesormi, alebo možno práve preto, ctižiadostivý Debussy túžil
získať trofej najcennejšiu – prestížnu Rímsku cenu (Grand prix de Rome). V roku 1884
získal prvé miesto a teda štipendium na študijný pobyt vo Vile Medici v Ríme. V roku 1909
sa u Debussyho objavili prvé príznaky rakoviny hrubého čreva. V roku 1917 mu lekári
urobili kolostómiu a ostal pripútaný na lôžko. Zomrel 25. marca 1918. Kvôli nepriaznivým
spoločenským udalostiam a nemeckému bombardovaniu Paríža mu nebol vystrojený štátny
pohreb. Je pochovaný na cintoríne Cimetière de Passy spolu s manželkou a dcérou Chou-
Chou, ktorá zomrela len rok po ňom na diftériu.
CLAUDE DEBUSSY

4. Klavírna tvorba: Arabesky, Pour le piano, Rytiny, Masques, Ostrov radosti (L'Isle
Joyeuse, 1904), Obrazy I. a II., Detský kútik, Prelúdiá I. a II., Na bielych a čiernych,
Etudy I. a II., Suite Bergamasque (jej súčasťou je Claire de Lune)
Komorná tvorba: Sláčikové kvarteto g-mol, Syrinx, Sonáta pre violončelo a klavír,
Sonáta pre flautu, violu a harfu, Sonáta pre husle a klavír
Orchestrálne skladby: Jar (Printemps, 1887), Fantázia pre klavír a orchester, Faunovo
popoludnie (Prélude à l'après-midi d'un faune, 1892 – 1894), Nokturná (Nocturnes, 1897 –
1899), Kráľ Lear, More (La Mer, 1903 – 1905), Tance (Danses, 1904), Rapsódia pre altový
saxofón a orchester (1901 – 1911), Rapsódia pre klarinet a orchester (1909 – 1910), Obrazy
pre orchester (Images pour orchestre, 1909 – 1912)
Balety: Khamma, Jeux, La Boite a joujoux
Opera: Pelléas a Melisanda
Jediná dokončená opera. Pracoval na nej 26 rokov.
DIELA

5. Neoklasicizmus je štýlová orientácia v
hudbe 20. storočia, reakcia na
subjektivisticky zameranú neskoro-
romantickú hudbu.
-nadväzuje na estetický ideál,
kompozičnú techniku a charakteristické
výrazové prostriedky skladateľov 18.
storočia, predovšetkým Wolfganga
Amadea Mozarta a Josepha Haydna,
menej na Ludwiga van Beethovena.
-využívaním foriem staršej hudby z
obdobia klasicizmu a baroka skladatelia
chceli priblížiť novú hudbu širokým
vrstvám poslucháčov
Predstavitelia:
Bohuslav Martinů
Benjamin Britten
Paul Hindemith
NEOKLASICIZMUS

6. Dodekafónia alebo dvanásťtónová
hudba je kompozičná technika a druh
hudby, založenej na rovnoprávnom
využití všetkých dvanástich
tónov chromatickej stupnice
-o vytvorenie dvanásťtónového systému
sa stretávame v prvých dvoch
desaťročiach 20. storočia u Golyševa,
Hauera, ale predovšetkým u rakúskeho
skladateľa Arnolda Schönberga, ktorého
dodekafonický systém bol
najprepracovanejší, takže ho môžeme
považovať za „otca dodekafónie“.
-v prísnej dodekafónii sa nesmie žiaden
tón zopakovať skôr, kým nezaznie
všetkých ostatných 11 tónov.
Arnold Schönberg
DODEKAFONIA

7. (* 13. september 1874, Viedeň, Rakúsko – † 13. júl 1951, Los Angeles, Kalifornia, USA)
Bol rakúsky skladateľ, jeden z najdôležitejších zjavov hudby 20. storočia. Väčšinu svojich
hudobných skladieb vytvoril mimo tradičný tonálny systém – v tzv. atonalite. Vymyslel tiež
metódu hudobnej skladby dodekafóniu používajúcu 12 tónovú hudobnú stupnicu.
Schönberg začal svoj hudobný vývoj ako violončelista a skladateľ-samouk. Skladateľsky bol
Schönberg najviac ovplyvnený Antonínom Dvořákom a Richardom Wagnerom. Neskôr sa
stal rozhodným stúpencom Johannesa Brahmsa a Gustava Mahlera. Prvé Schönbergove
skladby obsahujú typické rysy neskorého romantizmu: Zjasnená noc, Piesne z Gurre,
symfonická báseň Pelleas a Melisanda, zbor Mier na Zemi). Od roku 1908 začala jeho hudba
opúšťať tradičný tonálny systém. Od tohto okamihu sa stala jeho hudba atonálnou.
(Schönberg sám navrhoval pojem „atonikal“, z ktorého sa vyvinuli pojmy atonálny a
atonalita). Medzi jeho klasické atonálne diela patrí Drei Klavierstücke (Tri skladby pre
klavír), z roku 1909.
Významné diela: Erwartung, Verklärte Nacht, Ein Überlebender aus Warschau
ARNOLD SCHÖNBERG

8. Serialistické skladby sa veľmi odlišujú od tradičných skladieb.
Systém vnútorného usporiadania skladby často poslucháč nie je schopný postrehnúť a
hudba mnohokrát pôsobí chaotickým dojmom. K najznámejším skladateľom patria:
Olivier Messiaen, Pierre Boulez, Karlheinz Stockhausen, Igor Stravinskij, Benjaminn
Britte, Arvo Pärt, Alfred Schnittke, Aaron Copland, Elliott Carter, George Perle,
Dmitrij Šostakovič, Witold Lutosławski
-ako reakcia na komplikovanú a ťažko uchopiteľnú serialisticku hudbu vznikol
minimalizmus. V období okolo polovice 20. storočia sa stal serializmus jednou z
hlavných používaných techník.
SERIALIZMUS

9. Trvá až do polovice 20. storočia. Už
to však nie je všeobecný módny
trend, iba záležitosť skupiny
umelcov a poslucháčov. Oficiálne sa
skončil na prelome 19. a 20. storočia,
max. do 1. svetovej vojny.
Predstavitelia: Richard Strauss, Josef
Suk, Vítězslav Novák, M. Sch.
Trnavský, C. Franck, C. Saint-Saëns
César Franck Camille Saint-Saëns
Josef Suk Richard Strauss
Vítězslav Novák Mikuláš Schneider-
Trnavský
DOZNIEVAJÚCI
ROMANTIZMUS

10. Hudba ovplyvnená expresionizmom bola populárna predovšetkým v Rakúsku a
Nemecku, skladatelia odmietali tradičné hudobné prostriedky a snažili sa ich
nahradzovať novými. Vznikol na konci 1. svetovej vojny, ako odraz hrôz a vojnovej
tragédie. Typickým predstaviteľom tohto štýlu je tzv. II. viedenská škola – Arnold
Schönberg a jeho žiaci Alban Berg a Anton Webern.
Znaky: Nová harmónia – skôr disharmónia založená na kvartovej stavbe akordov (klasická je terciová),
alebo sekundových zhlukov tónov a pomerne agresívnej dynamike v spojení s výrazným a nepravidelným
rytmom.
Perdstavitelia: Alban Berg – Rakúšan, Ernst Křenek – Rakúšan, Arnold Schönberg – Rakúšan, Anton
Webern, Paul Hindemith – Nemec, Alexandr Nikolajevič Skrjabin – Rus, Béla Bartók – Maďar, Alois
Hába – Čech
EXPRESIONIZMUS

11. Je podobne, ako neoklasicizmus reakciou na štýly rozvracajúce hudobné princípy. Ako
zdroj inšpirácie však používa ľudovú hudbu, často hudbu rôznych exotických krajín.
• nové protiromantické chápanie umenia sa prejavilo aj v novom ponímaní
ľudového umenia
• skladatelia študovali najstaršie ľudové piesne a na základe tohto štúdia
objavili nové zákony hudobnej reči, nový hudobný výraz
• takto vznikol v 20.st. neofolklórizmus alebo nové národné školy
Predstavitelia: Leoš Janáček, Béla Bartok, Zoltán Kodály, Igor Stravinskij
NEOFOLKLORIZMUS

12. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ