Autori skúmajú vývoj schopností / zručností (skills) v školskom systéme v Európe, zameriavajú sa na 1. a 2. stupeň študentov a skúmajú rozdiely medzi krajinami. Hľadajú odpovede na otázky: Aké sú schopnosti žiakov? Ako sa tieto schopnosti vyvíjali postupom času? Aký dôsledok mal vývoj v schopnostiach dopad na platy na trhu práce?

1. KOHÉZIA A PONUKA
VŠEOBECNÝCH ZRUČNOSTÍ
V EURÓPE
(BRUNELLO, GARIBALDI, WASMER) (2007)
Laura Lippová

2. VÝSKUM
 Autori skúmajú vývoj schopností/zručností (skills) v
školskom systéme v Európe
 Zameriavajú sa na 1. a 2. stupeň študentov
 Skúmajú rozdiely medzi krajinami
Hlavné otázky:
 Aké sú schopnosti ţiakov?
 Ako sa tieto schopnosti vyvíjali postupom času?
 Aký dôsledok mal vývoj v schopnostiach dopad na
platy na trhu práce?

3. POROVNANIE SCHOPNOSTÍ ŢIAKOV MEDZI
KRAJINAMI, POROVNANIE DĹŢKY ŠKOLSKEJ
DOCHÁDZKY
 Schopnosti skúmajú na základe dát z
medzinárodného prieskumu gramotnosti:
IALS (International adult literacy survey) –
medzinárodné porovnávanie schopností u
dospelej populácie
 IALS testoval základné zručnosti (prose,
document, literacy)
 Dáta zbierané v rokoch 1994, 1996, 1998

4. VÝSLEDKY
 Najvyššie skóre v gramotnosti dosiahlo
Švédsko
 Najnižšie Poľsko
 US niekde tesne nad priemerom
 Priemerné skóre, ktoré dosiahli v US sa
skoro rovná priemernému skóre v EU
(prekvapenie, ako dôvod uviedli, ţe na
testovaní sa nezúčastnili krajiny s nízkym
ľudským kapitálom – Grécko, Španielsko..)
 (z testovania vylúčili imigrantov)

5. VÝSLEDKY
Schopnosti testovaných v EU sú
porovnateľné so schopnosťami
testovaných vUS
Avšak priemerný Američan
(native- born) má lepšie výsledky
ako priemerný Európan (native-
born)

6. ROKY ŠKOLSKEJ DOCHÁDZKY
 Skúmali pomer medzi rokmi školskej dochádzky a
schopnosťami/dosiahnutým vzdelaním
Výsledky:
 Dosiahnuté vzdelanie je skoro rovnaké v Holandsku
a Švajčiarsku (avšak rýchlejšie rastie v Holandsku)
 Belgicko a Nemecko tieţ pomerne na rovnakej
úrovni ( avšak rýchlejšie rastie Belgicko)

7. Severeské krajiny:
 Fínsko najvyšší rast v dosiahnutom vzdelaní (z
najniţšieho levelu sa za 35 rokov vypracoval na
najvyšší)
Juţná a východná Európa:
 Dosiahnuté vzdelanie ľudí narodených v 1960s
je nízke (neinvestovalo sa do vzdelania)
 Taliansko – rastie dosiahnuté vzdelanie
 Maďarsko, Poľsko – rastú schopnosti/zručnosti
 Česko podobne ako Holandsko

8. SCHOPNOSTI ŠTUDENTOV, KTORÍ SÚ STÁLE
V ŠKOLE
Priemerné výkony študentov:
 PISA (Program for international student
assesment) – testovaná matematika, veda,
čítanie u 15 ročných študentov
 Pre získanie skorších dát TIMSS (Third
international Math ans Science study) –
testovanie 14 ročných študentov

9. VÝSLEDKY
 Najlepšie výsledky dosiahlo Fínsko
 EU pomerne rovnaké výsledky zo schopnosti
čítania ako US, avšak EU lepšia v matematike
 Zlepšenie v čítaní: Írsko, Holandsko
 Zhoršenie v čítaní: Francúzsko, Maďarsko
 Matematika zlepšenie: UK, Dánsko
 Matematika zhoršenie: Rakúsko, Madarsko,
Belgicko
(nie je to úplne presné, kedţe PISA a TIMSS sú
rozdielne meradlá, vznikajú odchýlky)

10. POMER ŠTUDENT/UČITEĽ
 V 1990s bol počet ţiakov na učiteľa redukovaný v
US
 Konštantný v EU (avšak Irsko, Holandsko zníţili
počet ţiakov na učiteľa; opačne Rakúsko a Nórsko,
ktoré zvýšili tento počet)
Výsledok skúmania autorov:
 Počet študentov na učiteľa má vplyv na výkon
študentov (hlavne pri znevýhodnených skupinách) v
čítaní
 Pri matematike nevykazuje ţiadny vzťah

11. NEROVNOSTI V PLATOCH
 Autori sa snaţili preukázať, ako vplývajú
zmeny v schopnostiach jedincov na zmeny
v platoch
 Schopnosti jedincov vplývajú na platy z 2
dôvodov:
 Priamy efekt – lepšie schopnosti = lepšie
platy
 Nepriamy efekt – net supply of skills will
lower the price of skills

12. VÝSLEDKY:
 Na platy vplýva kvalita výučby
 Nárast dosiahnutého vzdelania bez nárastu
schopností nemá vplyv na trh práce

13. ZÁVERY:
 US predchádza EU v raste vzdelania
 V základných schopnostiach (basic skills) Európa
rastie rýchlejšie neţ US
 PISA preukázala, ţe Európski študenti sú lepší neţ
US študenti v matematike, ale pomerne rovnakí v
čítaní
 V rokoch 1960s US investovala viac do vzdelania

14. ZÁVERY:
 Pomer študent/učiteľ bol redukovaný v US, ale v
Európe konštantný
 Európa má väčší rozdiel medzi školami neţ US
 Na trhu práce sú dôleţité schopnosti, ktoré majú
študenti – kvalita vedomostí je dôleţitá pre
pracovný trh

15. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ 