1. Recenzia publikácie:
Hawken, P.- Lovins, A.- Lovinsová, L. H.: Přírodní kapitalismus. Praha : Mladá
fronta, 2003, 480 s.
Asi pred desiatimi rokmi si niekoľkí vedci v Amerike a Nemecku uvedomili, že za
výsledkami ich bádania, doplnenými štúdiami z celého sveta, sa začína črtať nový koncept
hospodárenia ľudí. Rozpoznali rámec, ktorý môže byť všeobecne aktuálny pri hľadaní
odpovedí na otázky o budúcnosti ľudstva, jeho prežití ako druhu a jeho rozvoji ako
kultúrneho spoločenstva. Produktom uceleného tímového spracovania idey o novom spôsobe
hospodárenia je rozsiahla práca s titulom Prírodný kapitalizmus a podtitulom: ako sa rodí
ďalšia priemyselná revolúcia. Tá bola publikovaná v českom preklade tri roky po jej prvom
anglickom ( Natural Capitalism: Creating the Next Industrial Revolution) zverejnení. Je tak
včas k úžitku aj slovenskej odbornej verejnosti. Predstavuje pôvodné, mnohorozmerne tvorivo
prekvapivé dielo. Napĺňa sa ním Schumpeterov systémovo inovačný odkaz o príznakoch
hospodárenia ľudí, ktoré budú určujúce pre ich život v začínajúcom novom storočí.
Azda väčšina ľudí prijíma pre dvadsiate prvé storočie ako nosnú ideu o informatickej
budúcnosti spoločnosti. Tú rozsievajú najmä optimizmom naplnení preberatelia cudzích
myšlienok a premieňajú takmer na tabu. Trojica autorov Prírodného kapitalizmu ho
prekročila. Osvojila si videnie nádejnej budúcnosti ľudstva v jej prírodovedne utvorenom
základe. Je to obdoba myšlienky M. Mosného, ktorú vyslovil v jednej z diskusií v Klube
ekonómov pri Ekonomickej univerzite v Bratislave. Jej poznatkovým obsahom je: „prírode
treba prv porozumieť a potom ju možno poprosiť, aby nám poslúžila.“ Je to vedomosť, že
prírode nie je možno vtískať ľudské dobro, ale v porozumení jej bohatstva a ohraničení,
možno hľadať dobro pre ľudstvo. I preto, že príroda sa bez ľudského rodu zaobíde. Čo
neznamená, že to platí v opačnom smere.
Z uvedeného vychádzajú aj autori publikácie pri syntéze biologického
(environmentálneho), sociálneho a hospodárskeho nahliadania na cestu do nádejnej
celoplanetárnej budúcnosti ľudstva. Tú cestu jednoznačne rozpoznávajú a pomenúvajú ako
ďalšiu priemyselnú revolúciu. Možno v nej identifikovať novú logiku civilizačnej
podmienenosti. Je ňou postupnosť od prírodného kapitálu, cez sociálny kapitál až
k ekonomickému kapitálu. To ako protiklad oproti tradičnej predstave o závislosti sociálnej
oblasti (nie kapitálu) od ekonomického kapitálu, v prostredí bohatých zdrojov prírody
nekapitálovej povahy. Podľa uvedeného najužšie sú hospodárske javy ako zvláštna časť
mohutnejších sociálnych javov a najväčšiu mohutnosť a silu majú prírodné javy.
Mnohé nimi uvádzané fakty o začatí a očakávaní ďalších revolučných zmien v priemysle
svedčia o ich pôvode vo vede a jej podstatnom vplyve na budúci vývoj ľudstva. To však
autori v publikácii výraznejšie nevyjavili. Pozornosť sústreďujú prednostne na úžitky z vedy
v podobe nových progresívnych technológií a techniky, ich vplyvu na obsah a princípy
hospodárenia, spôsoby (politiky) jeho usporadúvania a regulovania, ako aj environmentálnym
a sociálnym súvislostiam a následkom takýchto zmien. Publikácia je tak odborne
neprehliadnuteľnou výpoveďou o možnej budúcnosti ľudstva.
Argumentácia o zhoršujúcom sa vzťahu prírody a ľudí a o nádejnej odpovedi na takúto
tendenciu v podobe ďalšej priemyselnej revolúcie, je autormi rozložená na pätnásť kapitol.
Prvá z nich predstavuje celkový hodnotiaci pohľad na konvenčné kapitalistické hospodárenie
a náčrt štyroch princípov – stratégií jeho prebudovania na prírodofilné hospodárstvo. Posledná

2. kapitola je určitou rekapituláciou problémov, začiatkov uplatňovania nových prístupov a
výzvou na transformáciu tradičného trhového hospodárstva. Druhá až štrnásta kapitola sú
venované jednotlivým oblastiam problémov a riešení – automobilizmus, plytvanie so zdrojmi,
stavebné nehnuteľnosti, odpad, vlákna, potrava, voda, klíma, ľudský kapitál a striedavo medzi
nimi aj otázkam: nových projektových a výrobných postupov, ich nákladovej zvládnutelnosti
a ako zväčšovať kapitál a vytvárať podmienky na ekonomicky, ale aj sociálne a ekologicky
efektívny trh. Na konci publikácie je uvedený viac ako 400 titulový zoznam literatúry zo
všetkých kontinentov sveta, žiaľ bez jediného odkazu na práce zo stredoeurópskeho regiónu.
Koncept publikácie s orientáciou na trhové hospodárstvo, jeho ekologické a sociálne
súvislosti, sa javí na začiatku jej čítania ako zhodný s ústavnou proklamáciou atribútov
hospodárstva Slovenskej republiky. Po jej preštudovaní bude asi zrejmé, že naše doterajšie
transformačné a integračné hospodárske smerovanie je úplne iné, v porovnaní s poznatkovým
obsahom Prírodného kapitalizmu. Obdobný rozdiel možno vybadať aj vo vzťahu k obsahu
bežne vyznávanej učebnicovej hospodárskej náuky.
Podľa Prírodného kapitalizmu, doterajší tradičný kapitalizmus je neudržateľnou
úchylkou vývoja spoločnosti. To preto, že likviduje svoj kapitál a odmieta hodnotu
prírodných zdrojov, prírodných živých systémov a ľudského (sociálno-kultúrneho) kapitálu.
Následkom toho ubúda prírodný kapitál rýchlejšie ako sa zvyšuje blahobyt ľudí a zároveň
jedna miliarda ľudí potrebuje prácu vôbec alebo nemá prácu, ktorá uživí ich rodiny. Príčiny
toho autori vidia v zle navrhnutých obchodných systémoch, v neúmernom populačnom raste a
márnivej spotrebe. Cieľom prestavby hospodárstva je blahobyt dosiahnutý zvyšujúcou sa
kvalitou služieb. Pritom pod službou autori rozumejú kvalitu dosahovaného úžitku
spotrebiteľom vo všeobecnosti a nie tendenciu mať viac, vlastniť väčší rozsah výrobkov.
Moment vlastnenia vecí sa považuje za sekundárny, teda nefinálny a zavŕšenie účelu
hospodárskeho diania sa rozumie v toku úžitkov – služieb. Napríklad nie vo vlastnení auta,
ale v dosahovanej či poskytovanej mobilite.
Zrekonštruovať doterajší hospodársky systém na prírodne a ľudsky udržateľný predpokladá
uplatniť štyri nadväzujúce stratégie: radikálne zvýšenie účinnosti využívania prírodného
kapitálu, uplatnenie princípov biologickej reprodukcie vo výrobe, obehu a finálnej spotrebe,
hospodárenie založené na prúdení úžitkov (služieb) k spotrebiteľovi a investovanie do
prírodného kapitálu. Ich implementáciou sa majú dosiahnuť prínosy, ktoré vo svojej
vzájomnej komplementárnej podpore povedú k obnove a rozvoju prírodného kapitálu, a tak
k dlhodobej prírodne udržateľnej prítomnosti ľudského druhu na Zemi, ako aj k náprave škôd
na sociálnom systéme a upevneniu jeho štruktúry.
Spoločnou črtou čiastkových stratégií Prírodného kapitalizmu je transformácia správania sa
ľudskej spoločnosti v jej planetárnom prostredí v prospech systémov podporujúcich život
v jeho všetkých formách. To jasne naznačuje, že nastupujúci hospodársky rozmer ľudského
jestvovania úplne prekračuje svoj doterajší disciplinárny teoretický rámec a v tom sa
rozhodujúco opiera o vedecké poznanie svojej prírodnej podstaty a jeho technickovedné –
technologické a technické zužitkovanie. Nový rámec sa črtá aj z hľadiska
spoločenskovedného pri formulovaní hodnôt, cieľov a programov spoločnosti, organizovaní a
regulovaní spoločenského života. Do popredia sa opäť, v príkrom rozpore so súčasnou
sociálnou kváziúspornosťou, dostáva význam občianskej informovanosti, participácie,
kooperácie popri súťaži, solidárnosti, zdravia, rodiny, vzdelanosti, komunálnej iniciatívy, až
po komunálny patriotizmus. Tradičný trhový hospodársky systém mnohé z nich narúša,
poškodzuje a ničí. V Prírodnom kapitalizme, služba ktorú poskytuje sociálny systém, ako aj
služba plynúca z biologických systémov, je považovaná za nutnú podmienku. Bez nich je
tradične zohľadňovaná ľudská ekonomická aktivita a vôbec ich planetárna prítomnosť,
považovaná za dlhodobo neudržateľnú. Z požiadavky nutnosti sociálnych a ekologických
služieb vyplýva ale požiadavka ich ohodnotenia a hodnotného nakladania s nimi.

3. Radikálne zvýšenie využitia prírodného kapitálu sa v Prírodnom kapitalizme spája so
znižovaním odpadu, na ktorý sa premieňa väčšina prírode odobratých zdrojov. A naviac, o
odpade sa uvažuje aj voči časti ľudského kapitálu. Práve cesta znižovania množstva odpadu,
až po jeho neprítomnosť, sa chápe ako hlavný smer zvyšovania zamestnanosti. Preto sa takto
zamerané hospodárske úsilie označuje tiež ako (viacgeneračné) obdobie čistenia Zeme,
odstraňovania škôd a obnovy prírodného prostredia. Značná pozornosť je venovaná úspore
energií so snahou o dosiahnutie urbanistických objektov a ich súborov schopných lokálne
vytvárať dostatok vlastnej energie a prípadne jej prebytok speňažovať.
Pre prírodný kapitalizmus je príznačná snaha o dosahovanie nie malých úspor
vynakladaného kapitálu malými zlepšeniami, ale dosahovanie vysokých, tradične až
nepredstaviteľných (nad 90%) a súčasne dosiahnutie vyššieho výnosu, teda aj rádovo rastúcej
hospodárskej efektívnosti. Takáto navonok kontradiktná snaha je autormi priebežne
vyvracaná a potvrdená ako reálne dosiahnuteľná príkladmi z praxe. Dosahované úspory sú
následkami integrovaného projektovania, v ňom snahy o optimalizáciu systému a nie jeho
častí či prvkov, čo vedie k opaku, k jeho pesimalizácii. V otázke vývoja kapitálu sa za
rozhodujúce považuje zastavenie úbytku prírodného kapitálu a jeho následné zväčšovanie.
Pritom za hlavné signály sa v tom nepovažujú zmeny HDP, ale zmeny schopnosti živých
systémov poskytovať ekosystémové služby, podporovať nimi život. Zásadne sa mení
nahliadanie na hodnotové vzťahy, predovšetkým priznaním hodnoty prírodným službám a
nestotožňovaním trhových cien tovarov a služieb s nákladmi na ne, ktoré sa uhrádzajú tretími
osobami (daňovými poplatníkmi), či inde, inokedy - až budúcimi generáciami. Vo vzťahu
k plneniu funkcie trhov autori naznačujú podstatné rozdiely medzi doteraz teoreticky
proklamovanými predstavami o vlastnostiach trhov a nedokonalosťami trhovej skutočnosti.
Na odstránenie trhových zlyhaní požadujú uplatniť tvorivú politiku. Problém potravín je
podľa Prírodného kapitalizmu zvládnuteľný biologizáciou poľnohospodárstva a nedostatok
vody možno odstrániť nie rozšírením jej zdrojov, ale jej lepším využitím, až po dosiahnutie
jej nadbytku.
Hlavná zvláštnosť prístupu autorov publikácie k hospodáreniu ľudí spočíva v redefinovaní
jeho hraníc - rozšírením o prírodnú časť skutočnosti, v jej chápaní ako kapitálu, jeho
hodnotovom zohľadnení a tak aj v spojení tradičného hospodárskeho nahliadania na svet
s prírodovedným. Ich dielo je výpoveďou prednostne o reálnom hospodárstve. Je výpoveďou
o ľudskom nakladaní s hodnotou matérie, energie a intelektu, prejavenej ich službami, ktorú
poskytujú ľuďom. Tým je publikácia zriedkavá, až výnimočná a osobitne vzácna.
Uplatneným prístupom opustili doteraz dominujúce, ako uvádzajú: „nazeranie na hospodárske
procesy ako na odhmotnený obeh hodnôt.“ Prírodný kapitalizmus nie je výpoveďou
prednostne o peniazoch, úveroch, rozpočtoch, inflácii, cenách, informáciách, účtovníctve,
štatistike, ktorými sa dodatočne reprezentuje (zastupuje) ukončené hospodárske dianie, či
zobrazujú (symbolizujú) prítomne prebiehajúce hospodárske deje alebo sa mini projektuje
(modeluje) jeho budúci vývoj a spôsoby jeho usmerňovania. V tom to nie je publikácia o
symbolickom hospodárstve, ale o reálnom hospodárstve. Čitateľ si ľahko vybaví čomu sa
prednostne takmer vo všeobecnosti venuje pozornosť v prítomnej dobovej teoretickej
hospodárskej literatúre. A prečo je to tak?
Autori vytvorili dielo, ktorého jadro má hlboký empirický základ. Nemali, ako naznačujú,
ambície teoretickej povahy. Následkom toho je pre čitateľa náročné osvojiť si pestrú mnohosť
novátorského poznatkového obsahu publikácie, tak ako je terminologicky označovaný a
usporiadaný. Takýto prístup je nie zriedkavý pre literatúru, ktorá stavia na faktoch z odbornej
a spoločenskej praxe a ktorá pochádza typicky z americkej proveniencie. V tomto prípade sa
za ňou už zreteľne črtá nový teoretický koncept, ktorý autori nechávajú dozrieť. Vyjadrujú tak
patričnú úctu empirickému poznaniu, ako rodičovi teoretickej úrovne poznania skutočnosti.
V tom sú nám nasledovania hodní. Nenadejať sa, že k životaschopnej teórii možno dospieť

4. preosiatím, prepísaním doterajších teórií. K živej teórii vedie cesta spočívajúca v hlbokom
pôvodnom poznávaní konkrétnej neopakovateľnej transformujúcej sa skutočnosti. Aj pre
uvedené potom zostáva na čitateľovi, aby si sám interpretoval v novom kontexte nosné pojmy
publikácie, ako: kapitalizmus, kapitál, prírodnosť, hodnota, hospodárstvo, efektívnosť a ich
súvislosti.
Publikácia Prírodný kapitalizmus môže svojim novátorským poznatkovým obsahom
významne ovplyvniť hospodársky rozmer nášho myslenia a konania.
Vladimír Choluj
Bratislava 29. február 2004