1. Dušan Strecha
Kurz práce s informacemi
27. 12. 2012
Meč si zachováva historický význam v podobe symbolu

2. Dušan Strecha
Kurz práce s informacemi
1. 12. 2012
Anotácia
Táto práca sa zameriava na rôzne možné využitia meča v oblastiach netýkajúcich sa boja, či
už v priebehu dejín alebo v prítomnosti. Meč bol a naďalej je pre rôzne kultúry podstatný ako
symbol a napriek tomu, že podlieha zmenám si zachováva svoj význam.
V prvej časti práce, zameranej na dejiny, je skúmaný dopad meča na systém spoločenských
vrstiev v Japonsku, sekudárny význam krížového (kruciformného) tvaru mečov v krížiackých
výpravách a dôležitosť ovládania istej zručnosti v šerme medzi šľachtou v Európe. V rámci
prechodu do prítomnosti sú predstavené implikácie dôvodov pre využívanie mečov v modernej
kinematografií.
Kľúčové slová: meč, symbol, spoločnosť, kresťanstvo, česť, film

3. Dušan Strecha
Kurz práce s informacemi
27. 12. 2012
Argumentácia
Túto tému som si vybral kvôli svojmu záujmu o koncept boja s mečom a častú
misinterpretáciu jeho praktikovania v modernej dobe. Téma sa nijak nevzťahuje k môjmu štúdiu
(Anglický jazyk) a účelom práce bola demonštrácia schopnosti písania akademických esejí v
anglickom jazyku, avšak pre účel KPI ako jediná vyhovovala rozsahovo. Keďže som mal o téme
prečítané materiály a venujem sa jej aj mimo štúdia, na spracovanie argumentov pre dokázanie
mojej tézy som využil predovšetkým predchádzajúce znalosti, ktoré som sa snažil potvrdiť zdrojmi.

4. Dušan Strecha
Kurz práce s informacemi
27. 12. 2012
Meč si zachováva historický význam v podobe symbolu
Len niekoľko nástrojov v dejinách ľudstva zostáva naďalej využívaných po ich technickom
prekonaní. Avšak finesa a zručnosť, ktoré sú potrebné na dokonalé ovládanie meča, ho udržali
nažive – nie pre jeho pôvodné využitie; prežil ako symbol. Jeho význam, značne rôznorodý v
priebehu histórie, nepreukazuje žiaden náznak zániku a aj v dnešnej dobe si zachováva zmysel,
rozličný pre každú kultúru. Zároveň ho však jeho unikátny význam v rôznych obdobiach činí
jediným nástrojom, ktorý napriek dokonalej funkčnosti menil svoju podobu, aby vyhovoval
presvedčeniu, viere, spoločenskému postaveniu alebo národnosti svojho majiteľa. Tento význam
však nebol obmedzený výhradne na bojisko.
Kultúra, ktorá integrovala meč do svojej spoločnosti na najdlhší čas, je pravdepodobne
Japonsko. Do dnešného dňa je japonská katana - krátky meč so zahnutou jednostrannou čepeľou -
žiadaná po celom svete a to v značných počtoch. Tradícia jej výroby, používania či dokonca
samotného vlastníctva formovala spoločenské dejiny celej krajiny po stáročia. Japonsko sa dokonca
muselo uchýliť k zavedeniu prísneho zákazu vlastníctva strelných zbraní počas trvania šogunátu
Tokugawu. Jedným z dôvodov pre takúto reguláciu bola nemysliteľná situácia, aby obyčajný
sedliak mohol zabiť samuraja z 50 metrov.1 Neslúžilo to len ako preventívne opatrenie; celý
spoločenský systém Japonska bol ohrozený takým zvratom v moci. Pred strelnými zbraňami
sedliaci nesmeli vlastniť žiaden druh zbrane, čo vysvetľuje adaptáciu rôznych poľnohospodárskych
nástrojov pre bojové účely; dnes veľmi populárne japonské nože kunai pôvodne slúžili na
rozrývanie pôdy.2 (Perrin, 65-68)
Európske šermiarstvo, rozdielne zároveň aj v mečoch, aj v technike boja, malo vlastné
tradície a zvyky. V historickom období využívania mečov prevládal v hlavných armádnych
oddieloch kruciformný tvar meča. Jeho široká záštita poskytovala majiteľovi značnú výhodu v boji
s cudzím nepriateľom, ktorý nebol zvyknutý a trénovaný na blok alebo odrazenie od podobnej
zbrane. Rovnako dôležitý bol však význam pre rytierov prináležiacich k bojovým jednotkám cirkvi.
Obdobie využívania kruciformných mečov bolo obdobím krížiackych výprav – náboženských
výpravných vojen – a pretože verný krížiak v zemi kacírov neustále, i počas bitky, držal v rukách
1. Reclaiming the blade [film] Režie Daniel McNicoll. USA, Galatia Films; 2009.
2. PERRIN, Noel. Giving Up the Gun: Japan's Reversion to the Sword, 1543-1879. 2. vyd.
Boston: David R. Godine Publisher, 1979, s. 65-68.

5. symbol svojej viery vďaka krížovému tvaru meča, nikdy nezabudol na svoje povinnosti a záväzky.
Zároveň však nepriateľským protivníkom dával jasne najavo, proti akej moci bojujú a aká moc ich
potenciálne porazí a ovládne – kresťanstvo.3
Vo vyššej spoločnosti Európy bol meč používaný predovšekým ako nástroj na obranu cti
jednotlivca. V skorých dňoch európskej šľachty zahŕňali povinnosti bohatých takmer výlučne
návštevy spoločenských udalostí a preto si často krátili voľné chvíle tréningom šermu. Následkom
toho boli šľachtici viac pripravení a vycvičení pre prípad duelu, ktoré neboli ničím neovyklým. V
neskorších dňoch technologického pokroku mal šľachtic v prípade, že bol vyzvaný na duel, na
výber bojovať na meče alebo na pištole. Zatiaľ čo druhá možnosť bola volená častejšie kvôli
možnosti, že náhodná šťastná strela zachráni život inak neschopnému bojovníkovi, meč
predstavoval istú úroveň zručnosti a sebazdokonaľovania.4 Tradícia porazenia oponenta v boji na
základe vyššej zručnosti je dodnes zachovaná pre rekreačné zámery vo forme športového šermu,
kde sa využívajú tri rôzne druhy mečov: šabľa, fleuret a kord. Boj s každou variantou tvorí vlastnú
disciplínu a hoci sú podobné, ich pravidlá sa značne líšia.6 Avšak športový šerm nie je jediným
spôsobom, ktorým sa boj s mečom drží pri živote. Nadšenci, často odetí v dobových kostýmoch, sa
zúčastňujú LARPov (Live Action Role Play), prípadne len nekoordinovane nadšenecky trénujú.
Napriek tomu, že ľudstvo sa hrdí a vyžíva v pokroku, snaží sa taktiež zachovať svoje
tradície a dejiny a zvykne spomínať na jednoduchšie časy. Najvýraznejšiu podobu kultúry meča v
dnešných časoch je možné nájsť vo filme. Jej reprezentáciu sa nachádza v každom žánri a pre rôzne
účely, počínajúc duelom s cieľom obrany cti v snímke Gróf Monte Christo a končiac kultovou
klasikou Hviezdne Vojny IV: Nová nádej, ktorá prikladá vysokú mieru významu 'svetelnému meču',
zbrani založenej na čistej energií. Vo filme starý majster svetelný meč označuje ako : "...elegantná
zbraň pre civilizovanejšiu dobu,"5, čím kladie dôraz na dôležitosť tak kultivovanej zbrane v období
pokročilých strelných zbraní. Jej zahrnutie v science-fiction filme mu pridáva istú úroveň noblesy;
príbehu z budúcnosti dodáva pocit hrdinskej legendy.1
1. Reclaiming the blade [film] Režie Daniel McNicoll. USA, Galatia Films; 2009.
3. NICKEL, Helmut. Arms & Armors: From the Permanent Collection. New Series, 1991. Vol. 49,
No. 1, p. 14
4. LeVAQUE-MANTY, Mika. Dueling for Equality. Political Theory, 2006. p. 716-717
5. Star Wars: Episode IV - A New Hope [film] Režie George Lucas. USA, Twentieth Century
Fox Film Corporation, 1977.
6. Oficiálna stránka Slovenského šermiarskeho zväzu. [online]. Grandiflorum webs: ©2006.
[cit. 6. 12. 2012]. Dostupné z: http://www.slovak-fencing.sk/co-je-serm.html

6. Pokladať meč iba za primitívny nástroj využívaný za jednoduchších čias by znamenalo
ponižovať jednu z najnáročnejších, široko využívaných zbraní v dejinách ľudstva. Tradície rôznych
kultúrnych využití meča nejavia žiadne známky úpadku v mysliach a skutkoch ľudí a hoci sa ich
moderné využitie mení tak, aby vyhovovalo dobovým potrebám, slúžia ako dôkaz úcty k tradíciam
a kultúre.

8. Použité zdroje
1) Reclaiming the blade [film] Režie Daniel McNicoll. USA, Galatia Films; 2009.
Film obsahuje mnoho informácií ohľadne moderného využitia meča a prehovory
odborníkov, ktorí ho využívajú vo svojich povolaniach. Subjektívne názory jednotlivcov slúžili ako
základný stimul pre túto prácu.
2) PERRIN, Noel. Giving Up the Gun: Japan's Reversion to the Sword, 1543-1879. 2. vyd.
Boston: David R. Godine Publisher, 1979, s. 65-68. ISBN 0879237732.
Perrinove zhrnutie zbrojných praktík Japonska v druhej polovici tisícročia nepriamo ponúka
koncentrované informácie o vplyve zmien v bojovom vybavení na každodenné stránky ľudského
života. Kniha je pre túto prácu vyhovujúca sústredením na centrálnu tému, jednu krajinu a
špecifickú zbraň.
3) NICKEL, Helmut. Arms & Armors: From the Permanent Collection. In: New Series, Vol. 49,
No. 1, Arms & Armors: From the Permanent Collection. New York: The
Metropolitan Museum of Art, 1991, s. 14. ISSN: 00261521
Hoci Nickel opisuje kruciformný tvar meča skôr z jeho bojovej stránky, venuje niekoľko
odstavcov i jeho implikáciam mimo bojiska. Arms & Armor som využil ako špecifický zdroj, preto
pre mňa nie je možné vypísať viac dôvodov.
4) LeVAQUE-MANTY, Mika. Dueling for Equality: Masculine Honor and the Modern
Politics of Dignity. In: Political Theory. New York: Sage Publications, 2006, s. 716-
717. ISSN 00905917
LeVauqeMantyho článok vynikajúco opisuje opodstatnenia bojovej etiky duelov a dôležitosť
zachovávania praktík šermu medzi stredovekou európskou šľachtou. Článok je zameraný
predovšetkým na politickú a sociálnu stránku duelov, menej na samotný boj.
5) Star Wars: Episode IV - A New Hope [film] Režie George Lucas. USA, Twentieth Century
Fox Film Corporation, 1977.

9. 6) Oficiálna stránka Slovenského šermiarskeho zväzu. [online]. Grandiflorum webs: ©2006.
[cit. 6. 12. 2012]. Dostupné z: http://www.slovak-fencing.sk/co-je-serm.html
Pre otázky týkajúce sa moderného športového šermu som sa rozhodol využiť priamo
oficálny slovenský portál. Opäť, relatívne špecifický zdroj, ktorého výber neviem opodstatniť
viacerými dôvodmi.