SlideShare une entreprise Scribd logo

1 komplet dp PDF

•
•
V
Vladimir Slachtovsky
1  sur  123
Télécharger pour lire hors ligne
SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE Fakulta architektúry Evidenčné číslo: FA-10804-18443 Udržateľnosť panelových bytových domov Dizertačná práca 2013 Ing. arch. Vladimír Šlachtovský
SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE Fakulta architektúry Evidenčné číslo: FA-10804-18443 UDRŽATEĽNOSŤ PANELOVÝCH BYTOVÝCH DOMOV Dizertačná práca Študijný program: architektúra Číslo študijného odboru: 3507 architektúra a urbanizmus Názov študijného odboru: 5.1.1 Architektúra a urbanizmus Školiace pracovisko: Ústav architektúry obytných budov Školiteľ: doc. Ing. arch. Andrea Bacová, PhD. Bratislava, 2013 Ing. arch. Vladimír Šlachtovský
2 Práca je vypracovaná v súlade s Vyhláškou č.233/2011 Z.z. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Rozsah dizertačnej práce: Práca obsahuje 5 AH (autorských hárkov) textu, 162 obrázkov, 2 schémy, 5 tabuliek.
3 ČESTNÉ PREHLÁSENIE Prehlasujem na svoju česť, že dizertačnú prácu som spracoval samostatne a že som uviedol všetku použitú literatúru. V Bratislave, 20. 08. 2013...............................
4 Moje poďakovanie patrí: Mojim rodičom, sestre, priateľke, celej rodine a všetkým blízkym. Poďakovanie za to, že pri mne stáli nielen počas náročného doktorandského štúdia, ale pomáhali mi tiež pri neľahkých situáciách, ktoré život priniesol aj počas tohto obdobia. Za odborné rady a cenné informácie ďakujem: Ing. Jaroslavovi Zigovi (riaditeľovi spoločnosti Prefa Sučany, a.s.), Ing. Marekovi Hatrákovi (regionálnemu vedúcemu predaja, Caparol Slovakia, s.r.o.), Ing. arch. Mariánovi Mackovi (Rehau, s.r.o), Ing. Štefanovi Šogorovi ( Domus real, s.r.o., správcovská spoločnosť), Ing. arch. Ingrid Konrad, hlavnej architektke hlavného mesta SR Bratislavy, Ing. Romanovi Grünnerovi ( Universität für Bodenkultur Wien), Prof. Ing. Zuzane Sternovej, CSc. (TSÚS). Špeciálne poďakovanie patrí: Mojej školiteľke, doc. Ing. arch. Andrei Bacovej, PhD., ktorá má veľkú zásluhu na úspešnom dokončení tejto dizertačnej práce, za odborné vedenie a v dnešnej dobe veľmi vzácny ľudský prístup; a tiež kolektívu ústavu obytných budov a ústavu občianskych budov na Fakulte architektúry STU v Bratislave: doc. Ing. arch. Mariánovi Malovanému, PhD., Ing. arch. Petrovi Lovichovi, PhD., Ing. arch. Edite Vráblovej, PhD., Ing. arch. Branislavovi Puškárovi, PhD., Ing. arch. Jánovi Pavúkovi, PhD., Ing. arch. Stanislavovi Majcherovi, PhD., Ing. arch. Dagmar Mikuškovej, PhD., Ing. arch. Dušanovi Feriancovi, PhD., Mgr. Kristínke Baňákovej a kolegom doktorandom Ing. arch. Michalovi Czafíkovi, Ing. arch. Danielovi Szabovi a Ing. arch. Mercedes Ortego Gonzalez.
5 ABSTRAKT Panelové domy sú a na dlhú dobu aj ostanú najčastejšou a zároveň nenahraditeľnou formou bývania na našom území. Preto si vyžadujú obnovu, ktorá zabezpečí ich dlhodobú udržateľnosť a prispôsobí kvalitu bývania požiadavkám súčasnej spoločnosti. V 50. až 90. rokoch 20. storočia bolo počas hromadnej bytovej výstavby použitých viacero konštrukčných sústav. Mnohé typy ponúkajú široké spektrum možností ďalšieho rozvoja. Potenciál, ktorý je v súčasnosti nedostatočne využitý, skrýva fasáda. Rozsiahlou obnovou fasády možno výrazne zlepšiť energetickú efektivitu stavby, jej architektonický výraz, ale aj kultiváciu obytného prostredia a v neposlednom rade zlepšenie kvality bývania. V súčasnej dobe je obnova fasády limitovaná iba na kontaktné zateplenie a plošné farebné riešenia. Primárne sa zameriava na technický stav a opravu systémových porúch spôsobených nekvalitnou realizáciou a nasledovne aj zanedbanou údržbou. Prevádzka, hmotovo- priestorové riešenie, vizuálne stvárnenie a dlhodobá udržateľnosť ostávajú naďalej v úzadí. Vo svete však existujú aj riešenia, ktoré myslia na budúcnosť a sú realizovateľné aj v našich podmienkach. Kľúčové slová: panelový bytový dom, obnova, udržateľnosť, bývanie, rekonštrukcia
6 ABSTRACT The concrete apartment blocks are currently the most prevalent form of housing in Slovakia and their status of indispensability will probably persist in the near future as well. Therefore, they require a comprehensive renovation, which would be able to secure a long- term sustainability, as well as the quality of housing required by modern society. There are various types of structural systems built in Slovakia between 1950´s and 1990´s. Almost all of them offer possibilities of further development. The potential, which is recently under-used is hidden in the facade. By an extensive renovation of the facade, it is possible to rapidly improve the energy efficiency, to cultivate the residential environment, to improve the quality of living and also the architecture itself. Nowadays, the renovation of concrete-apartment blocks is limited to low-cost solutions aimed at the thermal insulation and superficial paint-in. Primarily, the renovation fixes bad condition and the system failures. Important fact is, that this solution is not sustainable. Functioning of the houses, as well as the architecture and sustainability still remain in the background. Nevertheless, there are numerous solutions, which are planned for the future, and which are already viable.
7 PREDHOVOR Panelové bytové domy a najmä otázka ich budúcnosti je problematikou, ktorá si vzhľadom na plynúci čas a vysoký podiel v rámci bývania celej populácie Slovenska čoraz viac vyžaduje pozornosť. Ich súčasný stav je alarmujúci a to najmä vďaka dlhodobému zanedbávaniu ich údržby. V poslednom desaťročí je badateľná zvýšená snaha o ich obnovu, avšak často sa jedná výlučne o nevyhnutné opravy vzniknutých porúch, bez akejkoľvek pridanej hodnoty. V mnohých prípadoch pri procese obnovy chýba prítomnosť estetického cítenia i odbornosti, a výsledok je zjavný- nastáva invázia farieb a do slovenských miest a sídlisk sa vkráda architektonický chaos. Čiastočne je to aj dôsledkom túžby obyvateľstva zabudnúť na sivú a jednotvárnu minulosť, avšak bez absencie zdravého úsudku. Preto je nevyhnutné aby sa po rokoch tejto témy chopili architekti. Problém samozrejme nie je iba vo farebnosti, či materialite fasád. Obnovu panelových bytových domov je potrebné poňať komplexne, čiže nechápať ju len ako záležitosť stavebných inžinierov, ale ako zásah, ktorý má výrazný vplyv na kvalitu bývania, na životné prostredie aj kultúru. Jej cieľom by malo byť vytvorenie moderného, kultivovaného, ekologického a trvalo udržateľného priestoru pre dôstojný život súčasnej, ale aj ďalších generácií. Úlohou tohto výskumu bolo diagnostikovať stav a potreby panelových bytových domov na Slovensku a na základe toho nájsť použiteľné riešenie, ktoré zodpovedá vyššie uvedenému cieľu.
8 OBSAH 1 Úvod Definícia predmetu výskumu Ciele a metodika spracovania dizertačnej práce Súčasný stav riešenej problematiky Výskumná časť Ciele výskumu Metodika výskumu Hypotézy Definícia pojmov 2 Historický vývoj panelových obytných štruktúr Vývoj panelových obytných štruktúr Európe Bytová výstavba v západnej Európe Bytová výstavba v strednej a východnej Európe Priebeh panelovej výstavby na území SR 3 Analýza súčasnej situácie panelových bytových domov v SR Problémy panelových bytových domov a ich prostredia Súčasný prístup k obnove panelových bytových domov na Slovensku Potenciál panelových bytových domov SWOT analýza 4 Prehľad najčastejších konštrukčných sústav 5 Požiadavky na onovu panelových bytových domov - diagnostika 11 12 13 13 14 15 16 17 18 22 22 22 23 24 26 26 29 31 33 37 46
9 Technické požiadavky Požiadavky na dopravné riešenie Požiadavky na energetickú úsporu Architektonické požiadavky Požiadavky na zlepšenie kvality bývania Požiadavky na univerzálnosť a bezbariérový pohyb 6 Obnova panelových bytových domov Komplexná obnova Obnova fasád panelových bytových domov Plošná obnova "Mäkká" rekonštrukcia Obnova zásahom do hmoty Radikálna rekonštrukcia Obnova dvojitým opláštením Príklady komplexnej obnovy panelových bytových domov v Európe a na Slovensku 7 Aplikačné overovacie štúdie Popis vybraného objektu - sekciový bytový dom P 1.15 Pôvodný stav 1. aplikačná- overovacia štúdia - súčasná obnova (plošná obnova) Variant súčasnej obnovy s použitím grafitového polystyrénu 2. aplikačná- overovacia štúdia - obnova "mäkkou" rekonštrukciou (štúdia plošnej obnovy) 3. aplikačná- overovacia štúdia - obnova radikálnou rekonštrukciou (štúdia obnovy zásahom do hmoty) 46 47 48 49 52 53 56 56 59 60 62 63 64 67 69 79 79 79 81 84 84 87
10 4. aplikačná- overovacia štúdia - obnova dvojitým opláštením (štúdia obnovy zásahom do objemu) 8 Záver 9 Zoznam použitých zdrojov Zoznam knižných zdrojov Zoznam internetových zdrojov Ďalšie zdroje 10 Zoznam použitých obrázkov 90 94 104 104 107 109 110
11 1 ÚVOD Panelové obytné domy sú na našom území aj v dnešnej dobe stále najrozšírenejším druhom bývania a preto je nevyhnutné sa touto problematikou zaoberať. Ich životnosť sa vďaka zanedbávaniu skracuje a mnohé nevyhovujú požiadavkám súčasnej spoločnosti. Väčšina obyvateľov slovenských miest je sústredená práve v panelových sídliskách, ktoré na rozdiel od vyspelých európskych krajín nespĺňajú iba funkciu sociálneho bývania, ale poskytujú strechu nad hlavou až 38% populácie Slovenska. Ich úroveň však tejto skutočnosti nezodpovedá a to po každej stránke. Či už sa jedná o obytné prostredie, alebo samotný bytový dom, je nutné nájsť cestu k ich skvalitneniu. Potenciál pre dosiahnutie tohto skvalitnenia, ktorý je v súčasnosti nedostatočne využitý, sa nachádza vo fasáde. Rozsiahlou a kvalitnou obnovou fasády možno výrazne zlepšiť energetickú efektivitu stavby, ale tiež jej architektonický výraz. To je predpokladom k vytvoreniu trvalo udržateľnej architektúry. Podľa odborníka na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, A.M. Omera z Nottinghamu by mali byť budovy navrhované tak, aby sa maximálne redukovala potreba mechanického vykurovania a až 45% energie potrebnej na zabezpečenie tepelnej pohody v budove je možné ušetriť kvalitným technologickým riešením, ako napr. dvojitá fasáda, tieniace systémy a nové izolačné materiály v kombinácii s prirodzeným vetraním.( Omer, A.M.: (2006), Renewable building energy systems and passive human comfort solutions.In: Renewable and Sustainable Energy Reviews. ISBN 0-13-095246-X, www.sciencedirect.com/science, 2.10.2006) Obrázok 2 Charakterisktický pohľad na panelové sídlisko na Slovensku.   Obrázok 1 Charakterisktický pohľad na panelové sídlisko  na  Slovensku.  Na  obrázku  sú  panelové  domy  P1.14    z  80.  rokov  20.  storočia  v  Bratislavskej Petržalke  Obrzok  3  Charakterisktický  pohľad  na  panelové sídlisko  na  Slovensku.  Na  obrázku  sú  panelové domy  P1.14    z  80.  rokov  20.  storočia  v Bratislavskej Petržalke 
12 Na území SR je v súčasnosti obnova fasády limitovaná iba na nízko efektívne kontaktné zateplenie a zmeny farebného riešenia. Ani tieto postupy však nie sú realizované dôsledne, čo môže v konečnom dôsledku viesť k nulovej úspore, prípadne aj k stratám. Primárne sa zameriava na nevyhovujúci technický stav jednotlivých konštrukcií a opravu porúch spôsobených zanedbanou údržbou, prípadne porúch vyplývajúcich z nedodržiavania projektovaných parametrov počas realizácie. Prevádzka, hmota, kvalita bývania, vizuálne stvárnenie a dlhodobá udržateľnosť ostávajú naďalej v úzadí. PREDMET VÝSKUMU Predmetom výskumu sú panelové bytové domy na Slovensku, ich súčasný stav a prístup k obnove. V prvej fáze je výskum zameraný na aktuálny stav, úroveň bývania v neobnovených, resp. nedostatočne obnovených panelových bytových domoch a ich prostredí. Výskum je v ďalšej fáze sústredený na obnovu panelových domov prostredníctvom úprav fasády a dopad tejto obnovy na kvalitu bývania z viacerých aspektov. Práve fasáda, resp. obvodový plášť v sebe skrýva významný potenciál pre rozvoj panelových domov z hľadiska trvalej udržateľnosti. Jej obnova ponúka komplexné riešenia, ktoré majú vplyv na urbanistické väzby, architektúru, estetiku aj energetickú úsporu. Nakoľko súčasná obnova sa nevenuje komplexným riešeniam, resp. uprednostňuje revitalizáciu iba po technickej stránke, výskum sa zameriava predovšetkým na obnovu architektonickú, urbanistickú a tiež ekologickú. Obrázok  4  Neobnovený  panelový  bytový  dom konštrukčnej sústavy BA‐NKS v Bratislave.  Obrázok 5 Vysoko "kreatívne" farebné riešenie  fasády vežového bytového domu P 1.15. 
13 CIELE A METODIKA SPRACOVANIA DIZERTAČNEJ PRÁCE Súčasný stav riešenej problematiky Problematike panelových bytových domov sa venuje odborná verejnosť predovšetkým v postkomunistických krajinách, ale je možné nájsť príklady aj v krajinách ako Francúzsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko a iné. Na Slovensku sa tejto problematike venujú a venovali mnohí odborníci. Prof. Martin Kusý sa v publikácii Architektúra na Slovensku 1945 – 1976 zaoberá historickým vývojom, typológiou a princípmi tvorby typizovaných obytných štruktúr od druhej svetovej vojny až po obdobie najväčšieho rozmachu tohto druhu výstavby. Typológii, analýze súčasnej situácie, ale predovšetkým možnosťami obnovy panelových bytových domov na Slovensku sa venuje prof. Zuzana Sternová s kolektívom v sérii kníh s názvom Obnova bytových domov I, II. V prvej časti charakterizuje konštrukčné systémy hromadnej bytovej výstavby do roku 1970, teda panelové sústavy T11 až T 16, T 01 B, T 02 B, T 03 B, PV-2, BA, G 57, MS 5, MS 11, T 06 B, T 08 B. Druhý diel sa zaoberá výstavbou bytových domov v konštrukčných systémoch a stavebných sústavách po roku 1970, poruchami a tiež obnovou bytových jadier . Kniha obsahuje aj pilotné projekty na obnovu bytových domov. Komplexnému pohľadu, porovnávaniu situácie v Bratislave a vo Viedni a hľadaniu riešení renovácie je venovaná publikácia, ktorá vznikla na základe výskumného projektu obnovy panelovej bytovej výstavby Rakúskej Akadémie Vied v spolupráci s viacerými významnými
14 slovenskými odborníkmi - Obnova Panelových sídlisk von Viedni a v Bratislave - Nový život pre staré stavebné štruktúry (Plattenbausanierung in Wien und Bratislava- Neues Leben in alten Strukturen). Autori F. Druot, A. Lacaton a J.P.Vassal sa v knihe Plus. Large scale housing development. An exceptional case venujú panelovým bytovým domom vo Francúzsku, ktoré v súčasnosti nie sú využívané kvôli nevyhovujúcemu technickému stavu a nedostatočnému komfortu. Publikácia obsahuje návrhy riešení komplexnej obnovy a revitalizácie z architektonického, urbanistického, ale aj ekonomického pohľadu. Doc. Ing. arch. A. Bacová, Phd. s kolektívom sa v rámci pravidelného cyklu medzinárodných konferencií Komplexná obnova bytových domov (organizované od roku 2007) venuje problematike architektonickej obnovy v celom spektre podrobnejších metodických riešení a konkrétnych architektonických návrhov. Výstupy sú publikované v zborníkoch z konferencie. Ostatnou aktuálnou publikáciou, ktorá mapuje a dokumentuje bratislavské panelové sídliská je Atlas sídlisk – Bratislava alebo Vitajte v panelstory! , autori: Moravčíková, H., Topolčanská M., Szalay P., Dulla, M., Ščepánová, S., Toscherová S., Haberlandová K., Slovart, 2011. Výskumná časť V úvode sa dizertačná práca venuje analýze historického vývoja prefabrikovaných bytových domov a ich prostredia od samotného vzniku až po súčasnosť, dôvodom vzniku tohto druhu výstavby, čiže spoločenskému vývoju, predovšetkým na našom území. Porovnáva
15 požiadavky vtedajšej doby so súčasnosťou, na základe čoho sú stanovené konkrétne závery pre návrh obnovy panelovej bytovej výstavby na Slovensku. Po roku 1989 nastali radikálne spoločenské zmeny v každej sfére života a nevyhli sa teda ani bývaniu. Spoločnosť už nie je jednotvárna, nároky jednotlivých skupín obyvateľstva sa rôznia, a je potrebné aby sa aj z obytných štruktúr vytratila uniformita minulosti. Tie potrebujú reagovať na súčasnú, dynamickú dobu, potrebujú flexibilitu. Okrem nových požiadaviek je tu aj ďalší faktor, ktorý robí tieto stavby nevyhovujúcimi – vek a s tým súvisiace poruchy. Nesmierne dôležitým aspektom je ekológia a s tým súvisiace znižovanie spotreby energií a tiež znižovanie emisií sklenníkových plynov. Ako člen EÚ, musí aj Slovenská republika pri obnove panelových bytových domov reagovať na novú smernicu pre rok 2020. Pri neustálom raste cien za energie sú závažnou témou aj financie a návratnosť obnovy panelových bytových domov. V ďalšom výskume sa venujeme vyhodnoteniu urbanistických, architektonických, dispozičných a technických riešení a možností panelových obytných domov pre obnovu a ďalší rozvoj v intenciách trvalej udržateľnosti. Zaoberáme sa súčasnými realizáciami obnovy panelových domov na domácej aj zahraničnej scéne. Ciele výskumu Cieľom výskumu je analyzovať a zmapovať súčasný stav panelovej bytovej výstavby z hľadiska, architektonicko-urbanistického, dispozičného a technického. Zhodnotiť možnosti a obmedzenia pre ich ďalší rozvoj a nájsť vhodnú metodiku pre ich komplexnú obnovu
16 a prispôsobenie potrebám dnešnej spoločnosti. Metodiku, ktorá by bola aplikovateľná do našich podmienok a to s čo najvyššou mierou návratnosti nákladov vynaložených na obnovu. Metodika výskumu Určené ciele sú dosiahnuté použitím analyticko- syntetického metodického postupu v jednotlivých výskumných etapách: - štúdium dostupných zdrojov informácií k danej problematike z literárnych a internetových prameňov, - štúdium a následné hodnotenie domácich aj zahraničných prístupov k realizácií obnovy obytných štruktúr a tiež ich realizácií v praxi, - analýza súčasného stavu, - diagnostika panelových bytových domov z hľadiska sociálneho, urbanistického, architektonického, dispozičného a technického, - vyhodnotenie možností obnovy, ich metód a spôsobov, - štúdium vybraných realizovaných príkladov komplexnej obnovy z domácej a zahraničnej scény, - prípadová štúdia panelového bytového domu, aplikácia vybraných metód obnovy, ich analýza, porovnanie - zhodnotenie výsledkov. Súčasne sme na základe výskumu aktuálneho stavu danej problematiky definovali pracovné hypotézy ako základné preambuly bádania,
17 ktoré tvoria metodickú súčasť práce a zároveň vymedzujú šírku skúmanej problematiky. Hypotézy Hypotéza číslo 1: Panelovým bytovým domom možno predĺžiť životnosť o 50 rokov obnovou fasády. Hypotéza číslo 2: Obnovou fasády panelového domu je možné uspokojiť nároky súčasného bývania. Hypotéza číslo 3: Obnovou fasády panelového domu možno reagovať na požiadavky urbanistické, architektonické, technické a energetické zároveň. Hypotéza číslo 4: Komplexná obnova je spôsob, ktorým možno dosiahnuť trvalú udržateľnosť panelových obytných štruktúr a panelových domov. Hypotéza číslo 5: Obnovou panelového bytového domu možno dosiahnuť úsporu energií na úrovni pasívneho štandardu. Hypotéza číslo 6: Komplexná obnova panelových bytových domov je ekonomicky výhodnejšia ako spôsob obnovy používaný na Slovensku v súčasnosti. Uvedených šesť hypotéz vymedzuje základný rámec výskumu práce, ktorý je zameraný na oblasť obnovy fasád panelového bytového domu, oblasť skvalitnenia bývania panelových štruktúr pri dosiahnutí požadovaných energetických
18 úspor a v konečnom efekte aj dosiahnutie trvalej udržateľnosti týchto špecifických obytných štruktúr. DEFINÍCIA POJMOV Byt - súbor obytných miestností s príslušenstvom tvoriacich jeden stavebno- funkčný celok s vlastým uzavretím určený na trvalé bývanie. Označovaný bol aj ako bytová jednotka. Bytový fond - súhrn bytov na určitom vymedzenom území, ktorý je súčasťou domového fondu, resp. fondu budov štátu. V súčasnosti tvoria na Slovensku prevažnú väčšinu bytového fondu byty v súkromnom vlastníctve. Bytový dom - budova na bývanie pozostávajúca zo štyroch a viacerých bytov prístupných zo spoločného domového komunikačného priestoru, so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie (pozn.. v súčasnosti môže byť prístup aj zo súkromnej komunikácie, napr.: obytné kondomíniá). Podľa riešenia domovej komunikácie poznáme tri základné typy: schodiskové, pavlačové a chodbové bytové domy. Z urbanistického hľadiska rozoznávame izolované bytové domy (bodové a vežové) a radové (sekciové) bytové domy. Prefabrikát - vopred zhotovený stavebný dielec. V bytovej výstavbe sa využívali prefabrikáty s hmotnosťou do 5 ton. Panel - stavebný železobetónový konštrukčný dielec doskového tvaru, z ktorého sa montujú stavby alebo ich časti. Vyrába sa vo fabrike
19 zvyčajne už s povrchovou úpravou a osadenými výplňami otvorov. Panelová stavba - konštrukčný systém zostavený z panelov (tiež dosková konštrukcia), používaný pre montované stavby. Pozostáva z nosných a nenosných stavebných prvkov (panelov). Panelové stavby sa stužovali zváraním oceľových sľučiek, vyčnievajúcich z panelov a zaliatím cementovou maltou. Panelová výstavba - výstavba budov z panelov. Využívala sa pri budovaní skupiny domov, obytných súborov, sídlisk, či mestských častí. Obytný súbor - skupina bytových domov, spravidla rovnakej konštrukčnej sústavy s minimálnym počtom 300 bytových jednotiek a základnou občianskou vybavenosťou. Sídlisko - územne vymedzené zoskupenie obydlí určených na trvalé bývanie, obsahujúce obytné objekty, výrobné, hospodárske a technické objekty a tiež občiansku vybavenosť. Konštrukčný systém - sústava nosných prvkov tvorená zvislými a vodorovnými konštrukčnými prvkami. Stavebná sústava - konštrukčný systém tvorený špecifickými konštrukčnými prvkami. Životnosť stavby - obdobie, počas ktorého stavba dokáže plniť základné požiadavky na bezpečnosť, spoľahlivosť, hygienu a prevádzku. Údržba - vykonanie pravidelných prehliadok a opráv stavebných konštrukcií a technického zariadenia v budove, zabezpečujúcich funkčnosť a estetický vzhľad počas doby životnosti.
20 Rekonštrukcia - zmena funkčných a užívateľských vlastností stavebných konštrukcií a technického zariadenia v byte a bytovom dome, pomocou ktorej sa dosiahnu pôvodné parametre stavby. Obnova - vykonanie zmeny stavby veľkými opravami, výmenou a modernizáciou stavebných konštrukcií a technického zariadenia budov s cieľom splniť základné požiadavky na stavby, predĺžiť životnosť, a dosiahnuť funkčné vlastnosti a estetický vzhľad zodpovedajúci obdobiu vykonania obnovy. Komplexná obnova - rozsiahla obnova panelového bytového domu, zahŕňajúca opravu, resp. odstránenie systémových porúch, zvýšenie energetickej efektivity stavby a tiež humanizáciu a architektonické riešenie bytového domu aj obytného prostredia. Architektonická obnova - obnova panelového domu zameraná na humanizáciu a estetizáciu bytového domu odborne spôsobilou osobou (architektom). Plošná obnova - obnova bytového domu, ktorá nezasahuje do pôvodného hmotovo - priestorového riešenia domu, jedná sa spravidla o povrchovú úpravu fasády. Obnova zásahom do objemu- obnova bytového domu meniaca je pôvodný hmotovo - priestorový a architektonický výraz Mäkká rekonštrukcia- .jedná sa o plošnú obnovu bytových domov meniacu ich architektonické stvárnenie, či už na fasáde formou obkladov, alebo aj v interiéri spoločných nebytových priestorov. Zároveň zlepšuje tepelno - technické vlastnosti budovy. Tento pojem je zaužívaný predovšetkým v Rakúsku.
21 Radikálna rekonštrukcia- Obnova panelového bytového domu, ktorá výrazne mení objemové riešenie a pôvodný charakter budovy, ako aj jej vnútornú dispozíciu, prípadne aj funkčnú náplň. Súčasná obnova bytových domov - je zameraná predovšetkým na plošnú obnovu bytových domov ( na území SR je zaužívaná od 90. rokov 20. storočia po súčasnosť) a stavebno – technickú sanáciu. Jedná sa predovšetkým o opravu a odstránenie systémových porúch, výmenu okenných výplní a realizáciu kontaktného zateplenia obvodovej konštrukcie.
22 2 HISTORICKÝ VÝVOJ PANELOVÝCH OBYTNÝCH ŠTRUKTÚR Počiatky panelovej výstavby siahajú už do obdobia prelomu 19. a 20. Storočia, kedy registrujeme snahu o zvýšenie efektivity v stavebníctve. Priekopníkom bol americký staviteľ Frank Bunker Gilberth. Niektoré pramene tento vynález pripisujú nemeckému zakladateľovi Bauhausu Walterovi Gropiovi, podľa iných sa zasa jednalo o nápad známeho amerického vynálezcu Thomasa Alvu Edisona. Túto technológiu si osvojili v niekoľkých krajinách západnej Európy a postupne sa presadzovala v celom svete. Po druhej svetovej vojne sa vyvíjala rozdielne v západnej a východnej Európe. Západná Európa stavala panelové bytové domy zväčša s účelom sociálneho bývania v menšom množstve. Najväčší rozmach však výstavba prefabrikovaných bytových domov dosiahla v období po 2. svetovej vojne v krajinách tzv. východného bloku. Panelák bol v týchto končinách na výslní takmer päťdesiat rokov až do pádu "železnej opony". Aj z tohto dôvodu je verejnosťou považovaný za jeden zo symbolov socialistického režimu. VÝVOJ PANELOVÝCH OBYTNÝCH ŠTRUKTÚR V EURÓPE Bytová výstavba v západnej Európe Prvé panelové domy sa začali stavať po skončení prvej svetovej vojny v Holandsku a v Nemecku. Prvé panelové sídlisko bolo vybudované v roku 1939 v Paríži. Okrem toho sa začalo s výstavbou aj v susednom Rakúsku, ale tiež v krajinách Škandinávie. Vo väčšom meradle sa o panelovej bytovej výstavbe začalo uvažovať po druhej svetovej vojne, keď bolo nutné Obrázok  6  Panelový  bytový  dom  "Interbau"  v Berlíne od Waltera Gropia, ktorý je považovaný za jedného z priekopníkov prefabrikovanej výstavby. Obrázok 7 a 8 Le Corbusierov "stroj na bývanie" v Marseille počas výstavby a v súčasnosti. 
23 nahradiť vojnou zničené byty. V Nemecku sa jednalo až o 20% z celkového počtu bytov. Najväčší rozmach zaznamenala typizovaná bytová výstavba v období šesťdesiatych a začiatku sedemdesiatych rokov. Potom došlo k ústupu. Dôležitým faktom je, že v krajinách s kapitalistickým režimom bol tento druh výstavby určený predovšetkým pre bývanie slabších sociálnych vrstiev. Nájdu sa však aj veľmi kvalitné realizácie ich obnovy, ktorá sa začala v deväťdesiatych rokoch 20. Storočia. Bytová výstavba v strednej a východnej Európe Výrazný vplyv na panelovú výstavbu malo obdobie po druhej svetovej vojne, keď došlo k politickému rozdeleniu Európy. Takzvaný východný blok, založený na socializme, si tento druh výstavby rýchlo osvojil. V krátkom čase boli socialistické krajiny schopné vyriešiť bytovú otázku pre masy ľudí. Táto hromadná výstavba bola umožnená iba v týchto krajinách, keďže jediným vlastníkom pôdy bol v tom čase štát. Stavali sa veľké sídliska, mestské časti, ba dokonca vznikali aj celé mestá. V najväčšej miere sa budovalo v bývalom ZSSR. Typizovaná bytová výstavba v strednej a východnej Európe prebiehala až do polovice 90-tych rokov minulého storočia, keď došlo k výrazným spoločenským zmenám. Stavby, ktoré obdobie socializmu zanechalo sú v nevyhovujúcom technickom stave, vyznačujú sa prílišnou jednotvárnosťou a nedostatočnou vybavenosťou. Aj preto sú v našich končinách symbolom komunistickej vlády a „neľudskosti“. V súčasnosti však je snaha o ich obnovu. Zatiaľ čo v západnej Európe sa panelové domy stávajú útočiskom prevažne sociálne slabších vrstiev obyvateľstva, v postkomunistických štátoch má Obrázok  9  hromadná  panelová  výstavba  v juhozápadnej časti Moskvy Obrázok  10    pohľad  na  panelové  sídlisko  v Petrohrade 
24 bývanie v takýchto štruktúrach úplne iné postavenie. Tvorí totiž strechu nad hlavou väčšiny obyvateľstva, čím určujú istý štandard. Po spoločenskom zjednotení sa však otvárajú nové možnosti, štandard bývania posúva vyššie a tak je nevyhnutné riešiť obnovu bytových domov a obytných štruktúr, aby vyhovovali požiadavkám modernej spoločnosti, vyznačujúcej sa rozmanitosťou. Trendom je udržanie bývania v panelových domoch. PRIEBEH PANELOVEJ VÝSTAVBY NA SLOVENSKU Panelová výstavba na Slovensku siaha do februára 1948, kedy bolo znárodnené stavebníctvo. Spočiatku sa jednalo o výstavbu tzv. „typov“ murovaných tehlových stavbách s prefabrikovanými prvkami. Neskôr sa prešlo na jednoduchšie a časovo aj finančne menej náročné prefabrikované domy, či celé obytné súbory. V roku 1956 bol touto technológiou postavený v Československu prvý „panelák“. Nachádza sa na Kmeťovom námestí v Bratislave. Postupne sa vytvárali konštrukčné systémy, ktoré boli vo viacerých variáciách budované v celom území ČSR. Do roku 1960 bolo týmto spôsobom postavených celkovo 116 782 bytov. Najväčší rozmach bytovej výstavby prebiehal počas šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. Storočia, kedy vznikali celé sídliská. Najväčšie v strednej Európe bola Bratislavská Petržalka. V 60-tych rokoch sa vybudovalo 167 000 bytov a v 70-tych dokonca 264 000 bytových jednotiek. V priemere to znamenalo 9,3 bytu na 1000 obyvateľov za rok, čo predstavovalo najvyšší počet v celej Európe. Panelové domy sa stavali vždy podľa aktuálnych technických noriem a úrovne vedomostí, čo vplývalo na ich úroveň a rozdielnosť. Za približne Obrázok  11  Prvý  panelový  dom  v  Československu, postavený  v  roku  1955  v  Bratislave  na  Kmeťovom námestí  Obr.ázok  12  Hromadná  bytová  výstavba  počas  70. rokov  20.  storočia  v  Bratislavskej  mestskej  časti Petržalka 
25 45 rokov bolo na našom území použitých viac ako dvadsať typov konštrukčných systémov a sústav. Výstavba bytov sa podriaďovala prvkovej aj objemovej typizácii a určeným hospodárskym ukazovateľom, ktoré boli prepočítavané na jednu bytovú jednotku. Z hľadiska konštrukčného a architektonického riešenia sa hromadná výstavba delí na typy z pred roku 1970 a sústavy po roku 1970. V prvej etape boli realizované konštrukčné systémy T-11 až T-16, T01 – T03B a PV 2, s pozdĺžnym konštrukčným systémom. Ďalej BA, G- 57 s priečnym nosným systémom a typy LB(MB), MS 5 a MS 11 z liateho betónu. V záverečnej fáze sa stavali sústavy T06 B a T08 B, ktorých výstavba s menšími úpravami pokračovala aj v neskoršom období. Niektoré systémy boli vytvorené špeciálne pre určité lokality. Jednalo sa o sústavu PD- 62/ PD- 66 pre Poprad, K- 61 pre Košice, či NMB pre juhozápad Slovenska. Po roku 1970 sa stále používali sústavy T06 B a T08 B a ich modifikácie ZT a ZTB. Štandard sa zvýšil po zavedení vrstvených konštrukcií plášťov. V typoch BA-BC a B 70 a najmä systém BA-NKS. V roku 1984 vošla do platnosti nová tepelno- technická norma. Odvtedy sa pri bytovej výstavbe uplatňovali iba tri stavebné sústavy. P 1. 14, P 1.15 a PS- 82. Posledným typom boli sústavy P 1.24 a P 1.25. Z prvej spomenutej sa zrealizovali iba dva domy v Bratislave. Obrázok 13 Hromadná bytová výstavba počas 70. rokov  20.  storočia  v  Bratislavskej  mestskej  časti Petržalka 
26 3 ANALÝZA SÚČASNEJ SITUÁCIE PANELOVEJ BYTOVEJ VÝSTAVBY V SR Problémy panelových bytových domov a ich prostredia Po spoločenských zmenách a s odstupom času, sa postupne vynárajú viaceré problémy. Vyplývajú z rozdielu medzi vtedajším a súčasným prístupom k tvorbe. Súčasnosť je dynamická, rýchlo sa rozvíjajúca. Menia sa potreby ľudí, životná úroveň. Prostredie, v ktorom žijeme sa čoraz viac stáva nevyhovujúcim. Týka sa to všetkých oblastí života- práce, kultúry, oddychu a v neposlednom rade bývania. Práve prostredie pre bývanie je miesto, kde človek trávi najväčší čas svojho života. Obdobie, v ktorom bola vybudovaná väčšina bytov riešilo urgentnú bytovú otázku pre masy ľudí a to vo veľmi krátkom časovom rozmedzí. V dôsledku tohto rýchleho a finančne nenáročného postupu, sa na úkor rýchlosti a ceny potláčala kvalita. Či už sa jednalo o kvalitu obytného prostredia, ktorú určuje vybavenosť, dopravné napojenie, alebo o kvalitu dispozície, vizuálnej stránky, či technického riešenia samotného domu, resp. bytu. Vtedajší štandard bol dávno posunutý smerom nahor a veľká väčšina typizovaných obytných štruktúr mu už nezodpovedá. Zvýšil sa počet obyvateľov, výrazne sa zhustila doprava, narástli nároky na vybavenosť, infraštruktúru, na rozmanitosť aktivít. Prostredie tvorené panelovými obytnými štruktúrami minulosti nie je samo o sebe schopné reagovať na tieto zmeny. Pri pohľade z urbanistického aspektu zisťujeme, že chýba zeleň, oddychové zóny, ihriská, zariadenia občianskej vybavenosti. Kapacity statickej dopravy sú nedostačujúce, keďže počet automobilov sa takmer dvojnásobne zvýšil. Obr.ázok 14 Neobnovený panelový bytový dom  sústavy BA‐NKS v Petržalke Obr.ázok 15 Neobnovený panelový bytový dom  sústavy BA‐NKS v Petržalke Pôvodné farebné  riešenie.  Obrázok 16 Pohľad na panelové bytové domy BA‐ NKS v bratislavskej mestskej časti Petržalka. 
27 Navyše sa zahustila zástavba. Výsledkom je potom zaberanie plôch zelene a ihrísk motorovými vozidlami. Objekty samotných domov sú neprístupné, toto prostredie nedáva rovnaké možnosti pre všetkých, ktorí ho obývajú. Vo väčšine prípadov chýba bezbariérové riešenie nielen vstupných priestorov do panelových bytových domov, ale i vlastných bytov a prístupov na parkoviská. Po podrobnejšom prieskume zistíme, že to isté platí aj v interiéroch bytových domov. Počnúc od vstupov, cez spoločné priestory až po samotný byt. Chýba flexibilita. Individuálny prístup k obyvateľom. Inokedy sú riešenia až nadmieru individualistické, no bez akéhokoľvek konceptu a architektonickej kvality. Týka sa to najmä prístavieb, či farebného riešenia fasád. Pri obnove sa vo väčšine prípadov používajú nevhodné bezkoncepčné farebné úpravy, hraničiace s gýčom. Zabúdať sa nesmie ani na technický stav bytových domov. Problémy nespôsobuje statika, ale poruchy vnútorných inštalácií, či tzv. systémové poruchy, ktoré sú špecifikované v zákone Národnej rady SR č. 443/2010 o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní z 26. 10. 2010. Jedná sa o poruchy charakteristické pre jednotlivé konštrukčné systémy. Systémové poruchy sa týkajú najmä: - keramzitbetónových obkladových dielcov na klimaticky najviac namáhanom štíte, - troskopemzobetónových obkladových dielcov na štítoch bytového domu, Obrázok 17 Akcentovaný vstup do obnoveného  panelového bytového domu v Bratislave.
28 - vystupujúcich konštrukcií schodiskového priestoru bytového domu, - predsadených lodžií s kazetovými stropnými panelmi bytového domu, - predsadených lodžií s dutinovými stropnými panelmi bytového domu, - balkónov a lodžií bytového domu, - vystupujúcich zvislých pilastrov a vodorovných ríms bytového domu, - obvodového plášťa zo spínaných pórobetónových dielcov bytového domu, - stykov obvodového plášťa s vrstvenými dielcami s tepelnoizolačnou vrstvou bytového domu hr. 80 mm, - atiky bytového domu, - obvodového plášťa a nosných stien z pó- robetónových tvárnic bytového domu, - predsadenej lodžie bytového domu a obvodového plášťa zo spínaných pórobetónových dielcov bytového domu. Ich oprava, resp. výmena je nevyhnutná pre zvýšenie životnosti domov. Tá je bez obnovy odhadovaná na približne 70 rokov, v niektorých prípadoch i menej. Po obnove sa životnosť podľa prof. Sternovej predĺži na 100 až 120 rokov. Po tejto dobe bude podľa odhadov potrebná ďalšia oprava. Mnoho pôvodných bytov však má predpoklady, aby mohli vyhovovať aj súčasnému užívateľovi. Každý súbor, či dom má svoje nedostatky, ale aj pozitíva a potenciál ďalšieho rozvoja. Každý ich má na inom mieste. Preto je nevyhnutné pristupovať a analyzovať každú štruktúru, či objekt samostatne. Obrázok  18  Najčastejšia  systémová  porucha  v podobe  trhlín  vzniknutých  na  fasáde  z  dôsledku rôznej tepelnej rozťažnosti použitých materiálov. Obrázok  19  Častou  poruchou  je  aj  zvetrávanie betónu lodžií z dôslednku vlhkosti a zmien teploty.
29 Súčasný prístup k obnove panelových obytných štruktúr na Slovensku Obnova bytového fondu 20. storočia má za sebou viac ako 20 rokov, prešla ňou približne tretina bytových domov, no jej celková architektonická úroveň sa posúva vpred len veľmi pomaly. Krátkej životnosti panelových bytových domov sa netreba obávať. Bývanie v panelových domoch 20.storočia bude dlhodobo aktuálne a preto je riešenie ich obnovy opodstatnené. Na území SR sa však primárne rieši iba technický stav a oprava porúch spôsobených zanedbanou údržbou, prípadne systémových porúch. Obnova sa zameriava prevažne na predĺženie životnosti stavebnej konštrukcie. V menšom rozsahu aj nevyhnutným opravám ako je výmena inštalácií vo vnútorných jadrách, výmena zdroja vykurovania, inštalácia meracích zariadení, výmena elektroinštalácií, výmena okien a dverí, zasklenie lodžií, zateplenie obvodového plášťa, ošetrenie fasády pred poveternostnými podmienkami (Sternová, 2002, str. 214). Prevádzka, hmotovo - priestorové riešenie, vizuálna stránka a dlhodobé konštruktívne riešenia ostávajú naďalej v úzadí. Ani tento spôsob obnovy však často nie je realizovaný kvalitne. Podľa prof. Ing. Dušana Majdúcha (predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov) sa obnova vykonáva často aj nekvalifikovanými subjektami, či už sa jedná o projekčnú, alebo aj realizačnú činnosť. Nedostatky vidí v legislatíve, ktorá podľa neho nie je dostatočne striktná (Eurostav 1-2/ 2012, str. 22-29). „Obnova sa v súčasnosti nezaoberá zlepšením dispozično - prevádzkových vzťahov vo vnútri panelového domu – predovšetkým lepšou organizáciou spoločných priestorov, kde sú Obrázok .22 Príklad súčasnej obnovy fasády z  Bratislavy  Obrázok 20 Fasáda panelového bytového domu BA‐ NKS v bratislavskej mestskej časti Petržalka. Obrázok 21 Niektoré farebné riešenia fasád po  obnove hraničia s gýčom.
30 v mnohých domoch pomerne veľké plošné rezervy pre vytvorenie priestorov chýbajúcej základnej vybavenosti, z ktorej môžu vlastníci domu ekonomicky profitovať.“ ( Bacová, A. (2009), Zborník z III. Medzinárodnej konferencie Komplexná obnova bvých domov 2009, Bratislava, STU, 2009, str 79) Ak sa aj objavia nejaké náznaky architektonickej obnovy, zväčša sa jedná o nekoncepčné až amatérske zásahy. Zväčša sa na nich priamo podieľajú nie vždy odborne spôsobilí vlastníci bytov, resp. obchodníci- predajcovia farieb a omietok. Tieto náhodne pôsobiace kompozičné riešenia nerešpektujú tektoniku fasády, potláčajú pôvodný zámer architektov a nemožno v nich nájsť ani náznak tvorivého procesu. Architekt Pavol Paňák zastáva názor, že súčasný spôsob zatepľovania potláča stavebnú kultúru našej krajiny na úkor energetickej úspory. Panelové bytové domy sú veľmi významnou etapou histórie slovenskej architektúry. Problém vidí predovšetkým v potláčaní kompozície a tektoniky fasády. Tie sa súčasnou formou sanácie vyznačujú nízkou kvalitou, či už v kompozícii alebo aj v materiálovom prevedení. Lacné povrchové riešenia, ktoré Ing. arch. Paňák označil ako "nalíčenú materialitu optimistického imidžu", sú podľa neho len odzrkadlením ekonomického potenciálu spoločnosti. Problém obnovovania panelových bytových domov vidí ako vysoko aktuálnu tému, avšak sám nepozná jej ideálne riešenie. Isté je, že potrebuje zásah architekta. Nemožno však zabúdať na skutočnosť, že v prípade panelových bytových domov sa jedná v prvom rade o strechu nad hlavou pre 2/5 obyvateľov Slovenska a tí potrebujú, aby kvalita ich bývania kráčala s Obrázok  23  Súčasné  kompozičné  riešenia  fasád pripomínajú  skôr  známu  detskú  stavebnicu  ako skutočnú architektúru  Obrázok .22 Ukážka, ako by vyzerala fasáda bez  odborného zásahu architekta. 
31 Obr. 25 Prístavba v Petržalke úplne narušila parter bytového domu.  dobou. Iba v malom množstve prípadov nájdeme riešenia, ktoré by nároky na kvalitné bývanie spĺňali a obohatili obytné prostredie, ako napríklad komplexná obnova, či čiastkové riešenia v podobe správne dimenzovaných bezbariérových prístupov, detských ihrísk a kvalitných nadstavieb. Na druhej strane, nekoncepčných zásahov do panelových domov možno po celom území Slovenska nájsť veľké množstvo. Aj odborníci uskutočňujúci obnovu bytového fondu v celoeurópskom meradle tieto nedostatky vidia, rovnako však aj veľkú rezervu v tejto činnosti. Alexader Prizemin (zástupca spoločnosť ISOVER), sa pre Eurostav (Eurostav 1-2/ 2012, str. 22-29) vyjadril k súčasnému stavu, ktorý ďaleko zaostáva aj v porovnaní s okolitými krajinami a nezodpovedá ani cieľom Európskej Únie pre rok 2020. Problém vidí v legislatíve a tiež v úlohe certifikácie budov na Slovensku. Tá podľa neho stále nezohráva dôležitú úlohu pri hodnotení stavieb na našom realitnom trhu, ale skôr sa považuje iba za nevyhnutné náklady a povinnosť investora pre kolaudačné konanie. Značnou mierou k tomuto stavu prispieva aj nízka vedomosť danej problematiky na verejnosti, ako aj nízka motivácia investorov a realizátorov zo strany štátu a zodpovedných orgánov. Ekologický aspekt je v súčasnosti pre verejnosť nezaujímavý. Všetky spomínané nedostatky však zároveň poukazujú aj na potenciál, ktorý panelové bytové domy majú a tiež rezervy v ich obnove. Potenciál existujúcej panelovej bytovej výstavby Okrem spomenutých nedostatkov má panelový bytový fond aj množstvo pozitívnych kvalít, na ktoré je možné nadviazať pri ich ďalšom rozvoji. Obrázok  24  Ďalšia  ukážka  neodborného "architektonického"  riešenia  obnovy  fasády panelového bytového domu. 
32 Mnohé panelové obytné komplexy boli riešené vysoko racionálne, podľa tzv. technicko- hospodárskych ukazovateľov. Na základe toho výstavba dodržiavala dostatočné odstupy domov, postačujúce presvetlenie a oslnenie. Adekvátne k počtu obyvateľov sa navrhovalo množstvo zelene, či vybavenosti. Dostupnosť občianskej vybavenosti bola daná limitovanými dochádzkovými vzdialenosťami. Mnohé obsahujú zelené, či iné voľné plochy využiteľné pre oddych, športové aktivity, intenzifikáciu výstavby, alebo doplnenie potrebnej vybavenosti. Takto kvalitné urbanistické celky ponúkajú široké možnosti pre komplexnú obnovu a prispôsobenie aj dnešným požiadavkám. Možnosti ponúkajú aj samotné domy. Keďže sú po statickej stránke riešené pomerne veľkoryso, je možná intenzifikácia vo forme nadstavieb. Tie ponúknu väčšiu voľnosť v dispozícii. Novú kvalitu môžu priniesť aj prístavby ku štítovým stenám. Život a prvky mestskosti do obytného prostredia panelových domov môže priniesť revitalizácia parteru a to úpravami spoločných priestorov a pridaním nových funkcií. Okrem dispozičného riešenia sa takouto obnovou výrazne zvýši aj hodnota vizuálneho stvárnenia domu. Potenciál, ktorý je v súčasnosti nedostatočne využitý, skrýva fasáda. Vo väčšine stavebných sústav sa totiž nachádza samonosný, resp. zavesený obvodový plášť, ktorý dáva možnosti pre ďalšie formovanie architektúry panelových obytných domov. Rozsiahlou obnovou fasády možno zlepšiť energetickú bilanciu stavby, ale tiež samotnú architektúru. V súčasnej dobe je revitalizácia fasády limitovaná iba na neperspektívne kontaktné zateplenie a chaotické plošné farebné riešenia. Fasáda pritom ponúka Obrázok 26 Potenciál pre kvalitné bývanie sa  nachádza aj v zeleni. Obrázok  27  Potenciál  pre  kvalitné  bývanie  má  aj kvalitné  urbanistické  riešenie‐  dostatok  plôch zelene a dostupnosť občianskej vybavenosti Obrázok  28    Potenciál  samotných  domov  má  aj fasáda,  ktorá  ponúka  množstvo  možností  na zlepšenie kvality bývania. Napríklad aj expanziou lodží, resp. balkónov.
33 široké spektrum možností zlepšenia kvality stavby aj možnosť rozšírenia či už na čelných, alebo štítových stenách. Je teda možné povedať, že panelové bytové domy a obytné súbory majú významný potenciál ponúknuť po komplexnej obnove obyvateľom kvalitné, ekologické a moderné bývanie. Pre dosiahnutie ich efektívnej obnovy je však potrebné dôkladne analyzovať všetky negatívne aj pozitívne vlastnosti a rovnako aj možnosti ďalšieho rozvoja. Dôležité je mať na zreteli aj možné hrozby, ktoré by priniesla nedostatočná obnova, respektíve jej absencia. Odborné vyhodnotenie pozitívnych a negatívnych daností panelových bytových domov ponúka tzv. SWOT analýza. "SWOT" analýza panelových domov z hľadiska ich udržateľnosti Jedná sa o stručnú a prehľadnú analýzu súčasného stavu panelových domov, ktorá bola vykonaná na útvare hlavnej architektky hlavného mesta SR Bratislavy v rámci projektu EÚ GUGLE zameraného na udržateľnú obnovu mestských bytových domov 20. storočia a znižovanie emisií skleníkových plynov. Pripravená bola formou odborných diskusií členov pracovnej skupiny pre vyššie uvedený projekt. Jej výsledkom je sumár ich pozitívnych aj negatívnych kvalít, ako aj možností pre ďalší rozvoj a udržateľnosť. Výsledkom analýzy by mal byť sumár oblastí, resp. problémov, na ktoré by mala byť komplexná obnova panelových bytových domov zameraná. Či už z hľadiska využitia pozitív a potenciálu, alebo z hľadiska odstránenia nedostatkov a zabránenia možných hrozieb vyplývajúcich z týchto nedostatkov.
34 Tab.  1  Tabuľka  SWOT  analýzy  hodnotiaca  pozitíva  panelových  bytových  domov  z hľadiska ich obnovy.  Pozitíva (Strenghts) Dostatočné odstupy medzi domami Dostatok rezervných plôch (zeleň, poloverejné priestory) Predimenzovaný nosný konštrukčný systém z hľadiska zaťaženia Samonosný/ zavesený obvodový plášť (vymeniteľný), (pozn. platí pre väčšinu konštrukčných sústav) Kvalitné dispozičné riešenia s možnosťou úprav a zmien Rezervy v priestoroch pre doplnenie chýbajúcich funkcií v parteri (majú potenciál byť pre bytový dom zdrojom príjmu) V príprave je pilotný projekt na komplexnú obnovu podporovaný EU Negatíva (Weaknesses) Nedostatok parkovacích miest Nízke využitie voľných plôch v sídliskách (chátrajúce ihriská, neudržiavaná zeleň) Neexistujúce prepojenie s exteriérom (nízke využitie parteru) Uniformita Malá plošná výmera lodžií a balkónov, využitie iba ako úložný priestor Vek a jeho následky -systémové poruchy
35 Tab. 2 Tabuľka SWOT analýzy hodnotiaca negatíva súčasného stavu panelových bytových domov.  Vysoké tepelné straty Zložité vlastnícke vzťahy Nedostatok finančných prostriedkov na údržbu a obnovu Nízka informovanosť verejnosti (vlastníkov bytov) o možnostiach obnovy panelových bytových domov V prípade obnovených domov neodborné zásahy do kompozície fasád Možnosti (Opportunities) Humanizácia a skvalitnenie obytného prostredia (oživením parteru, architektonickou obnovou) Úprava parteru (doplnenie spoločných priestorov a chýbajúcich funkcií, vytvorenie bližšieho kontaktu interiéru s exteriérom) Intenzifikácia (nadstavby, prístavby, nové objekty) Vybudovanie parkovacích miest (na/pod voľnými plochami, zakladače pri štít. stenách) Obnova fasády Možnosť výmeny fasády resp. jej častí (zasklenie, lodžie) Možnosť doplniť exteriérové priestory (lodžie, zimné záhrady) Možnosť vytvorenia dvojitej fasády (odvetraná fasáda, energetické medzipriestory, obklady)
36 Tab.  3  Tabuľka  SWOT  analýzy  hodnotiaca  možnosti  panelových  bytových  domov  z hľadiska ich obnovy.  Tab. 4 Tabuľka SWOT analýzy hodnotiaca možné hrozby v prípade zanedbania údržby, resp. obnovy panelových bytových domov.  Možnosť vytvoriť energeticky efektívneho a trvalo udržateľného domu obnovou fasády Kombinácia obnovy fasády s progresívnou vykurovacou, resp. ventilačnou technikou, možnosť dosiahnuť pasívny, resp. nulový štandard Hrozby (Threats) Rozsiahlejšie a neodstránené poruchy sa môžu prehlbovať a narušiť komfort a základné hygienické požiadavky pre bývanie Stúpajúca intenzita obsadzovania peších trás, zelených plôch, ihrísk motorovými vozidlami Prázdne a nevyužité verejné/poloverejné priestranstvá (chátrajúce ihriská, zanedbaná zeleň) môžu mať negatívny vplyv na obyvateľstvo Neustále zvyšovanie finančných nárokov na bývanie z dôsledku zvyšovania cien energií(v prípade neobnovených, resp. neefektívne obnovených domov)
37 4 PREHĽAD KONŠTRUKČNÝCH SÚSTAV A ICH VLASTNOSTI Z HĽADISKA OBNOVY S CIELOM ZHODNOTENIA MOŽNOSTÍ ZÁSAHU DO FASÁDY Prefabrikované bytové domy prechádzali neustálym vývojom, postupne sa odľahčovali, zjednodušovali a zefektívňovali. Vzniklo tak množstvo konštrukčných systémov, a stavebných sústav. Na Slovensku ich rozpoznávame viac ako dvadsať. Spočiatku sa jednalo o kombináciu prefabrikátov s murovanými, resp. liatymi konštrukčnými prvkami, až neskôr prebiehala výstavba bytových domov len montovaním prefabrikovaných dielcov. Pri obnove panelových bytových domov je dôležitá úloha fasády v rámci konštrukčného systému. Na základe toho ich možno rozdeliť na panelové domy s nosným obvodovým plášťom a panelové domy s vymeniteľným obvodovým plášťom. Panelová výstavba s nosným obvodovým plášťom Spravidla pri starších stavebných sústavách je fasáda súčasťou nosného konštrukčného systému. Väčšinou sa jedná o objekty s nižšou podlažnosťou a pozdĺžnym konštrukčným systémom z konca 50. a začiatku 60. rokov 20. storočia, ale pomerne často sú realizované aj domy v novších sústavách s priestorovým konštrukčným systémom. Pri tomto druhu nemožno počítať s radikálnymi zásahmi a výmenou fasádnych dielcov. Keďže fasáda je neustále vystavovaná vonkajším vplyvom, je potrebné ju chrániť a predĺžiť jej životnosť, obzvlášť, keď sa jedná o nosnú konštrukciu budovy. Okrem súčasne používaného kontaktného zateplenia možno použiť dvojitú
38 odvetranú fasádu, alebo vytvoriť energetické medzipriestory. Konštrukčná sústava BA Jedná sa o prvý typový skeletovo- panelový konštrukčný systém bytových domov na Slovensku, budovaný v rokoch 1955- 1967. V roku 1953 bola v Štátnom projektovom ústave v Bratislave zahájená jeho príprava na základe princípu systému profesora V. V. Michajlova (ZSSR). BA je priečne aj pozdĺžne riešená nosná sústava s modulom 3,9 m v oboch smeroch. Obvodový plášť bol spočiatku nosný, neskôr nahradený samonosným, Konštrukčná výška je 3000 mm. Z hľadiska hmoty sa domy v tejto konštrukčnej sústave budovali prevažne vo forme sedempodlažných radových domov a 12 podlažných vežových domov. Konštrukčná sústava B 70 Sústava sa realizovala v rokoch 1976 – 1984 v moduloch 2,4 a 4,8m. Nosný systém je stenový priečny a obvodový plášť nosný. Najčastejšie realizácie možno nájsť v podobe osempodlažných bodových a sekciových domov. Konštrukčná sústava BA-BC Výstavba bytových domov v tejto sústave prebiehala od polovice sedemdesiatych do začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia. Jedná sa o sekciové domy. Konštrukčný systém je priečny. Obvodové panely sú nosné a teda nie je možné pri obnove počítať s ich výmenou. Vyskytuje sa v bratislavskej mestskej časti Ružinov. Konštrukčná sústava BA-NKS Táto sústava sa realizovala v rokoch 1972 až 1983. Niektoré zdroje uvádzajú, že pochádza   Obrázok 29 Sústava BA  Obrázok 30  Sústava B 70; dve sekcie v pohľade a jedna sekcia v pôdoryse   Obrázok 31 Sústava BA‐BC (Bauring‐ Camus) vo  forme sekciového päťpodlažného domu 
39 z Holandska. Pozostávala z malorozponového priestorového nosného systému. Modul v týchto stavbách bol 2,4- 3,0- 4,2 m a doplnkový modul 1,8 m sa používal na loggie. Obvodový plášť je súčasťou nosného konštrukčného systému, teda podobne ako v predošlej sústave nedáva možnosť rozsiahlejšej rekonštrukcie. V zapustenom podlaží sa nachádzali zväčša garáže alebo drobná občianska vybavenosť. BA-NKS sa stavali v podobe štvor, osem a dvanásťpodlažných sekciových aj bodových objektov. Veľmi častou formou sú aj tzv. terasové domy, ktoré boli postavené na podnoži s verejnou terasou. Na úrovni terasy sa nachádza parter s občianskou vybavenosťou a pod terasou sú umiestnené kryté parkovacie miesta. Panelová výstavba s vymeniteľným plášťom Najčastejšie je v panelovej bytovej výstavbe využitý priečny konštrukčný systém so samonosným obvodovým plášťom. Ten umožňuje omnoho výraznejšie zásahy, prinášajúce panelovému domu takmer kvalitu novostavby. Pri ich obnove je možné uvažovať o výmene fasádnych dielcov, zväčšení okenných otvorov, alebo aj rozšírení vnútorných priestorov, čo prináša do bývania v paneláku úplne novú kvalitu. Konštrukčná sústava BA Ako je uvedené vyššie, konštrukčná sústava BA, tvorená skeletovou konštrukciou a predsadenými podopretými balkónmi bola neskôr budovaná so samonosným obvodovým plášťom, čo umožňuje jeho výmenu, resp. zásahy zväčšovaním okenných otvorov. V tejto sústave boli postavené sedempodlažné sekciové a tiež dvanásťpodlažné bodové bytové domy. Prvé Obrázok  32  a  33  Sústava  BA‐NKS  bodové  a terasové prevedenie  Obrázok 34 Panelový dom konštrukčnej sústavy BA v bratislavskej mestskej časti Ružinov
40 sídlisko takýchto bytových domov sa nachádza na Škultétyho ulici v Bratislave. Realizované sú prevažne v bratislavských mestských častiach Nové Mesto a Ružinov. Konštrukčná sústava G- 57 Je to prvá konštrukčná sústava, realizovaná na princípoch priečneho nosného systému. Projekt bol spracovaný v roku 1960 Projekčným štúdiom Gottwaldov a spoločnosťou Armabetón Praha. Konštrukčná výška týchto domov s modulom rozponu 3600 mm bola 2850 mm. Pozdĺžne opláštenie budovy bolo samonosné, štítové múry boli súčasťou statického systému budovy. Plášť tejto sústavy je teda čiastočne vymeniteľný, čo dáva možnosť výraznejšieho zásahu pri obnove. Výmena fasády by ale bola v prípade tejto sústavy technicky náročná. Domy sa stavali počas rokov 1958 – 1968 v štvor a päťpodlažných variantoch a dvoch až troch sekciách. Najčastejšie sa vyskytujú v Bratislave, MČ Ružinov. Od sústavy G- 57 boli odvodené aj ďalšie konštrukčné systémy (K 61- Košický kraj, a PD-62 Poprad). Konštrukčná sústava PD- 62 Tento typ vypracovaný v Poprade sa od sústavy G-57 odlišoval predovšetkým v konštrukcii a stvárnení fasády. Fasádne panely majú väčšiu hrúbku (300 mm oproti 240 mm pri sústave G- 57) a špeciálu povrchovú úpravu (serpentinit, mramorová drvina, resp. mletý pálený keramický materiál). Taktiež kotvenie panelov je jednoduchšie, čo umožňuje jednoduchšiu výmenu fasádnych panelov pri uskutočňovaní komplexnej obnovy. Konštrukčný modul zostal rovnaký, teda 3600 mm a konštrukčná výška 2800 mm. Najčastejšie je vybudovaný vo forme jedenásťpodlažných bodových domov a Obrázok  35  a 36 Sústava G‐ 57  Obrázok 37 Sústava PD ‐ 62 vežový variant 
41 sedempodlažných radových domov. Charakteristickým znakom tejto konštrukčnej sústavy je šachovnicové usporiadanie zapustených lodžií na bodových domoch. Konštrukčná sústava K 61 Tento typ bol ekonomizovaným variantom k sústave G- 57 budovaný predovšetkým v Košiciach v podobe osem až desaťpodlažných bodových aj radových domov. Konštrukčná sústava MS 5 a MS 11 Panelové konštrukčné sústavy MS 5 a MS 11 boli vytvorené v roku 1962 pre Banskobystrický kraj. Nosný systém je tvorený priečnymi nosnými stenami a stužujúcou pozdĺžnou stenou s modulom 3600 mm. Súčasťou nosného systému je v štítoch aj obvodový plášť vytvorený z dvoch vrstiev a vzduchovej medzery. Konštrukčná výška je 2800 mm. Najčastejšie vyskytujúce realizácie sú v podobe päťpodlažných radových domov s dvoma sekciami (MS 5) a jedenásťpodlažných bodových domov (MS 11). Strešný plášť je jednovrstvová plochá strecha s presahom a miernym sklonom k rímsam. Konštrukčná sústava LB a MB Konštrukčná sústava z liateho betónu (LB) a montovaného betónu (MB) bola realizovaná medzi rokmi 1958 až 1968. Nosnú konštrukciu tvorili priečne nosné steny vystužené pozdĺžnou stenou liate do debnenia na mieste stavby. Stropy a obvodový plášť sú prefabrikované. Neskôr bol nosný systém pri nezmenenej dispozícii nahradený prefabrikovanými dielcami. Konštrukčný modul je 3750 a 3150 mm, konštrukčná výška je 2850 mm. Sústava sa realizovala najčastejšie vo forme osempodlažných radových domov, ale tiež 10 Obrázok 38 Typické pohľady na radvý dom  konštrukčnej sústavy MS 5  Obrázok 39 Pohľady desaťpodlažného bodového  domu LB 
42 podlažných bodových domov. Najznámejšou realizáciou tohto konštrukčného systému sú 14 poschodové veže v bratislavskom podhradí (MB). Konštrukčná sústava T06B Jedná sa o sústavu s priečnym nosným systémom modulu 3600mm, konštrukčnou výškou 2800 mm a samonosným plášťom. Realizácia prebiehala v rôznych tvarových a podlažných variáciách počas rokov 1963 – 1981. Domy T06 B/ BA sa stavali v štvor, šesť a osempodlažných variantoch ako radové domy a osem a dvanásť podlažné bodové domy. Sústava T 06 B je jednou z najrozšírenejších. V slovenských mestách sa nachádzajú jej variácie upravené v jednotlivých krajských projektových ústavoch. Konštrukčná sústava ZT ZT je priečny konštrukčný systém vychádzajúci z koncepcie T 06 B. Modul je taktiež 3600 mm a plášť samonosný. Realizoval sa v podobe štvor a osempodlažnej radovej zástavby a trinásťpodlažnej bodovej variante. Konštrukčná sústava ZTB Táto sústava navrhnutá v roku 1972 je odvodená zo sústavy ZT. Jedná sa o priečny nosný systém s rozponom 2700 a 3600 mm a konštrukčnou výškou 2800 mm. Plášť domov tohto druhu je nenosný. ZTB sa stavala do roku 1982 vo forme štvor a osempodlažných sekciových domov a trinásťpodlažných bodových domov. Túto sústavu možno vidieť realizovanú v Bratislavských mestských častiach Karlova Ves a Dúbravka. Obrázok  40  a  41  Sústava  T06B  v  sekciovom  a bodovom prevedení.   Obrázok 42 Pohľady na dom sústavy ZTB 
43 Konštrukčná sústava T 08 B Projekt tejto konštrukčnej sústavy bol realizovaný prevažne v Košiciach v rokoch 1963 až 1983. Jedná sa o priečny nosný stenový systém s modulom rozponu 6000 mm a konštrukčnou výškou 2800 mm. Vyskytuje sa vo forme štvorposchodovýcha osemposchodových radových domov s rôznymi počtami sekcií a tiež ako jedenásťposchodový vežový dom. Hĺbka zástavby je v troch variantoch: 9600 mm, 12 000 mm a 14400 mm. Priečelia sú riešené s lodžiami, alebo bez nich. Táto konštrukčná sústava umožňuje komplexnú obnovu rôznymi spôsobmi, či už formou výmeny obvodového plášťa, zasklenia vysunutých lodžiových priestorov (vytvorenie medzipriestorov, zväčšenie obytnej plochy), ako aj pridaním druhého plášťa. Konštrukčná sústava P 1.14 – 6,5 RP Vychádzal z BA- NKS ako unifikovaná forma. Pozostávala z nosných a obvodových panelov hrúbky 300 mm. Projekt tejto sústavy bol spracovaný prvýkrát v roku 1975. V roku 1984 sa optimalizoval obvodový plášť. Z konštrukčného hľadiska sa jedná o priestorový nosný systém so zaveseným obvodovým plášťom a konštrukčnou výškou 2800 mm. Zavesený obvodový plášť poskytuje variabilitu v prípade komplexnej obnovy. Dielce obvodových panelov možno nahradiť novými. Otvára sa tu taktiež možnosť úplnej výmeny fasády. Sústava umožňuje výstavbu v štvor, osem a dvanásťpodlažné, maximálna možná podlažnosť bola 13. Táto sústava sa riešila vo viacerých dispozičných variantoch. Najčastejšie sa riešila ako sekciový dom. P 1.14 – 6,5 RP sa realizovala až doroku 1992.   Obrázok  44  Konštrukčná  sústava  P  1.14,    sekciový dom v pohľade a pôdoryse.  Obrázok  43 Konštrukčná sústava T 08 B, sekciový dom s lodžiami 
44 Konštrukčná sústava P 1.14 – 7,5 RP (8,5 RP) Navrhnutá bola v roku 1980 ( verzia 8,5 RP v roku 1984). Od predošlej sústavy sa navonok líši vysunutými schodiskami. Boli v nej postavené štyri typy radových domov so šiestimi kategóriami bytov a jeden trinásťposchodový bodový s dvoma kategóriami bytov. Neskôr boli doplnené o domy s lomenými a rohovými sekciami. V každom regióne boli použité vlastné riešenia. V Bratislave prevažujú sekciové domy s podlažnosťou 4+1 a 8+1 a bodové domy s podlažnosťou 12+1. Spodné podlažie je zapustené, alebo nadzemné( vstupné). Stavby typu 8,5 RP sa stavali ako rohové (15°, 30°, 90°) a bodové s dvanástimi nadzemnými a jedným podzemným, prípadne prízemným poschodím. Dispozície boli rozličné, vychádzali z pôvodného návrhu P 1. 14. Nová typizačná smernica z roku 1987 zvoľnila tvorivý prístup k architektonickému stvárneniu. Z konštrukčného hľadiska išlo o priestorový nosný systém s modulom 3000 a 4200 mm, hĺbkou traktu 12 000 mm a konštrukčnou výškou 2800 mm. Konštrukčná sústava P 1.15 Táto konštrukčná sústava je pórobetónovým variantom P 1.14. Využíva priečny nosný systém s modulom 3000 a 4200 mm, v prípade bodových domov doplneným o modul 1800 mm. Konštrukčná výška je 2800 mm a obvodový plášť, podobne, ako u posledných dvoch predchodcov zavesený na nosných stenách. Výstavba prebiehala od roku 1980 do roku 1994 v počte 81 000 bytov. Pre každý región sa realizovali vlastné riešenia. Bratislava vychádzala z dispozície aj architektonického stvárnenia sústavy P 1.14 vo forme radových aj Obrázok 46 Sústava P 1.15 vo forme vežového  domu  Obr.  45  Typický  sekciový  bytový  dom  sústavy  P 1.14 budovaný prevažne v 80. rokoch 20. storočia patrí na Slovensku medzi najrozšírenejšie. Takáto plošná  obnova  z  90tych  rokov  dvadsiateho  storočia  je  typickým  obrázkom  pre  slovenské sídliská. 
45 zalomených domoch s podlažnosťou 4+1 a 8+1 a tiež dvanásťposchodovej bodovej s vlastnou domovou a občianskou vybavenosťou. Tieto stavby sa označujú aj ako BA-NKS-S. Poznáme ich vo viacerých architektonických stvárneniach. Dispozícia je identická s P 1.14. Konštrukčná sústava P 1.24 Posledná realizovaná panelová sústava na Slovensku. Jedná sa o priestorový nosný systém s rozponom 6000 mm. Podnož je monolitická, betónová a nadstavba z prefabrikátov. Stavba je využiteľná pre polyfunkciu. Spodná časť bola určená pre občiansku vybavenosť a mal konštrukčnú výšku 3300, 3600 a 4200 mm. Byty mali konštrukčnú výšku 2800 mm. Hĺbka objektu je 12 000 až 18 000 mm. Plášť je zavesený. V Bratislave boli zrealizované iba dva objekty v sústave P 1.24. Na prvý dojem sú panelové bytové domy na Slovensku jednotvárne, avšak každá sústava má svoje špecifiká a ponúka rôzne variácie. Rovnako rozmanito je možné pristupovať aj k ich obnove, čo platí pre konštrukčné sústavy s vymeniteľným a rovnako aj s nosným obvodovým plášťom. Kvalitnou obnovou je možné túto zdanlivú uniformitu odstrániť a to aj bez pomoci rôznych farebných riešení používaných v súčasnej sanácii, ktoré často nerešpektujú samotnú architektonickú kompozíciu budov. Väčšinu typov možno obnoviť radikálnou výmenou fasády. V rámci hromadnej bytovej výstavby na území SR prevažuje priečny nosný systém so zavesenými fasádnymi panelmi, ktorý umožňuje ich výmenu, ale aj uchytenie nových prvkov, ako sú napríklad balkóny, resp. lodžie a tiež dvojitá fasáda. Dôležitým faktom je, že nosný konštrukčný systém je dostatočne staticky dimenzovaný aj pre tieto zásahy. Obrázok  47  Sústava  P  1.15  sekciový  dom  v bratislavskej mestskej časti Petržalka 
46 5 POŽIADAVKY NA OBNOVU PANELOVÝCH BYTOVÝCH DOMOV- DIAGNOSTIKA Dnešná spoločnosť je odlišná od spoločnosti, v ktorej boli panelové obytné súbory realizované. Rovnako odlišné sú aj požiadavky na bývanie a kvalitu obytného prostredia, či domu. Obnova panelových bytových domov je nevyhnutná. V prvom rade je potrebné predĺžiť životnosť. To síce umožňuje aj spôsob obnovy, ktorý sa realizuje v súčasnosti, tvorí však len parciálne riešenie. Okrem opráv technických porúch je potrebné dbať na kvalitu bývania, či na urbanistické a architektonické riešenie, ktoré by udržalo krok so súčasnými nárokmi spoločnosti. Technické požiadavky Panelové bytové domy majú v súčasnosti množstvo porúch. Jedná sa o poruchy spôsobené časom a opotrebovaním, ale aj systémové poruchy, spôsobené nekvalitnou realizáciou, resp. použitím nevhodných materiálov. Obnova by mala tieto poruchy odstrániť. Jedná sa o poškodenia a poruchy samotnej konštrukcie domu, ale tiež vnútorných inštalácií. Najbežnejšie sú poruchy obvodového plášťa (zvetrávanie, praskliny), jeho uchytenia, poškodenia striech, poškodenia lodžií. Odstránenie, alebo opravu uvedených porúch do značnej miery rieši súčasný spôsob obnovy. Kontaktné zateplenie chráni fasádu pred ďalším opotrebovaním s pomerne dlhodobou trvácnosťou, avšak z architektonického hľadiska sa nejedná o mimoriadny prínos už aj vzhľadom na nekoncepčné farebné riešenia. Niektoré poruchy si vyžadujú väčšiu pozornosť, v rámci fasády - sú to najmä lodžie a balkóny, ktoré majú často narušenú statiku a vyžadujú si výraznejší zásah- spevnenie existujúcej Obrázok  48.  Najčastejšou  systémovou  poruchou fasády  sú  trhliny  vzniknuté  tepelnou rozťažnosťou. Vyskytujú sa väčšinou v panelových bytových domoch z 90‐tych rokov, kde boli panely vyskladané z menších pórobetónových dielcov.
47 konštrukcie, prípadne jej výmenu. Rovnako je potrebné dbať na to, aby pri obnove obvodového plášťa domov nevznikali tepelné mosty. Problematické sú práve miesta, kde sú zasunuté lodžie. Tie sa zvyčajne pri zatepľovaní vynechávajú. Požiadavky na dopravné a urbanistické riešenie Sídliská a panelové obytné súbory sú príliš jednotvárne a potrebujú doplniť chýbajúce funkcie. Prevažujúcu obytnú funkciu treba doplniť rozmanitou občianskou vybavenosťou, či zariadeniami pre rekreáciu a šport. Jedná sa predovšetkým o vybavenosť lokálneho významu. Problémom je aj nedostačujúca kapacita plôch statickej dopravy. V období, keď boli panelové domy budované, sa počítalo s jedným parkovacím miestom na jednu bytovú jednotku. V súčasnosti priemerný počet parkovacích miest pre jeden byt vzrástol na 1,5 až 2 stále miesta a tiež je potrebné počítať s krátkodobým parkovaním. Takmer všetky parkovacie miesta sú na teréne, pričom od 90. rokov 20. storočia postupne expandujú do cestných komunikácií, chodníkov, ihrísk a tiež zelene. Táto skutočnosť výrazne znižuje komfort bývania v panelových bytových domoch a na sídliskách. V súčasnosti sa v malom množstve objavujú parkovacie domy, ktoré by čiastočne mohli byť vhodným riešením. Nie všetky sídliská však majú plošné rezervy pre ich vybudovanie. Uvažovať možno o umiestnení parkovísk pod terén, avšak z ekologického hľadiska nie je vhodné zaberať zeleň. Pri hustej zástavbe je možným riešením využitie štítových stien a umiestnení automatických parkovacích systémov- takzvaných garážových veží, ktoré sú realizovateľné na pozemku s plochou minimálne Obrázok  49    Pohľad  na  štítovú  stenu,  ktorá ponúka  možnosť  expanzie  domu,  zvýšenie kapacity,  resp.  pridanie  automatického parkovacieho systému.  Obrázok  50    Oživenie  a  kultiváciu  obytného  prostredia prináša aj zelená fasáda. Na bytovom  dome  Caixa  v  Madride  je  štítová  stena  využitá  ako "vertikálny park". 
48 7x 10m. Parkovacia veža má v strede umiestnený automatický zakladač. Jedná sa o výťah, ktorý ukladá autá po oboch stranách. Pri 9-podlažnom panelovom bytovom dome (napríklad najčastejšia konštrukčná sústava P 1.14/ P 1.15) s výškou 25,2m je možné uvažovať s minimálne 10 podlažnou vertikálnou garážou s kapacitou 20 áut pri zastavanej ploche 70 m2 . Úspora plochy v porovnaní s klasickým parkovaním je takmer 6 násobná ak uvažujeme, že pre parkovanie 20 áut je potrebné parkovisko s rozlohou približne 400m2 . Svetlá výška 1 podlažia v parkovacej veži závisí od výšky automobilov. Väčšine panelových sídlisk chýbajú prvky mestskosti, chýba im život. Charakter mesta možno docieliť úpravou verejných, ale aj súkromných priestorov, ktorým zväčša chýba funkčná náplň, ktorá by obyvateľov okolitých domov prilákala a ktorú by mohli využívať. Bývanie totiž nie je iba život vo vnútri bytu. Množstvo týchto plôch je zanedbaných a potrebuje revitalizáciu. Aj samotné domy majú potenciál pre život. Docieliť spomínané oživenie možno umiestnením nových funkcií do parteru, resp. vytvorením parteru tam, kde chýba, ale aj intenzifikáciou zástavby. Jednou z možností je využitie prázdnych štítových stien, ktoré môžu byť okrem garáží doplnené aj o bytové priestory, prípadne iné funkcie, ako napríklad administratíva a v parteri občianska vybavenosť. Požiadavky na energetickú úsporu Ďalším atribútom modernej architektúry je energetická úspora a ekologickosť. Neobnovené panelové domy majú pomerne vysoké tepelné straty a sú náročné na vykurovanie, čím sa významnou mierou podieľajú na vysokom množstve emisií v ovzduší. Teplo unikajúce cez Obrázok 52  Pohľad na štítovú stenu rozšírenú o modul s bytovými priestormi podľa návrhu Doc. Bacovej  Tento  spôsob  obnovy  prináša  do obytného  prostredia  výrazné  oživenie  a  novú kvalitu.   Obrázok  51    Návrh  parkovania  pod  úrovňou terénu  vo  vnútrobloku  sídliska  Petržalka  v Bratislave. Autor: V. Šlachtovský 
49 obvodový plášť neobnovených panelových domov sa pohybuje v rozmedzí 30 až 40% z celkových tepelných strát, preto je nevyhnutné zateplenie. To je dnes bežnou súčasťou renovácie. Nároky na úsporu sa však neustále zvyšujú. Súčasná forma kontaktného zateplenia znižuje náklady na energie približne o 30 až 40%, avšak pri neustálom raste cien energií jej význam pre budúcnosť postupne klesá. Je potrebné zamerať sa na dlhodobejšie riešenia, ktoré budú reagovať aj na túto skutočnosť. (IEPD, 2007, str.5) Aj z paneláku je možné vytvoriť nízkoenergetický až pasívny dom- a to komplexnou obnovou, ktorej súčasťou je okrem sanácie obvodového plášťa aj úprava vykurovacieho a najmä vetracieho systému. Fasáda tu však zohráva nesmierne dôležitú úlohu. Existujú rôzne systémy a spôsoby obnovy fasády, ktorým sú venované nasledujúce kapitoly. Architektonické požiadavky Dôležitou súčasťou architektúry a tiež kvality bývania je estetika. Aj po vizuálnej stránke sú neobnovené panelové bytové domy príliš jednotvárne a chladné. Rekonštruované domy bývajú zasa často nevkusne farebne riešené. Obnova by mala reagovať aj na túto skutočnosť. Tieto zásahy je ale potrebné riešiť tak, aby sa zachovala identita panelovej výstavby. Nemalo by sa totiž zabúdať na to, že panelová architektúra predstavuje tiež stavebno- kultúrne dedičstvo celoeurópskeho významu. Dedičstvo predstavujúce idey modernej architektúry a urbanizmu druhej polovice dvadsiateho storočia. Sú symbolom kultúry bývania značnej časti slovenskej populácie. Preto treba k obnove pristupovať v duchu zachovania ale aj rozvíjania architektonickej hodnoty. Obrázok 53  Štítová stena využitá na umiestnenie  solárnych  panelov  v  nájomnom  bytovom  dome  Ludwigshafen v Nemecku  Obrázok 54 Návrh architektonického riešenia fasád  v  bratislavskej  mestskej  časti  Ružinov,  ktoré  rešpektujú architektúru panelových domov.
50 „ Za architektonickú obnovu panelového domu možno považovať také stavebné, technické, konštrukčné a architektonické zmeny, ktoré vedú k zvýšeniu architektonickej obnovy panelového domu a celkovej estetizácii prostredia. Cieľom komplexnej architektonickej obnovy je predĺženie životnosti panelových domov a sídlisk v intenciách trvalo udržateľného vývoja. (Bacová, A. (2009), Zborník z III. Medzinárodnej konferencie Komplexná obnova bytových domov 2009, Bratislava, STU, 2009, str 72) Pri procese obnovy je potrebné rešpektovať architektúru, tektoniku, prípadne ju obohatiť, avšak na logických a estetických základoch, preto je nevyhnutné, aby stavebník, či zhotoviteľ spolupracoval pri tvorbe s architektom, ktorý zabezpečí architektonickú kvalitu sanovaného objektu. V súčasnosti je však architektonické riešenie úplne vynechané, až potláčané, čo je dôsledkom nízkej informovanosti verejnosti a čiastočne aj zložitej ekonomickej situácie, v ktorej sa bytové družstvá a obyvatelia bytov nachádzajú. Z tohto dôvodu je architektonické riešenie obnovy vo väčšine prípadov vynechávané. Kompozíciu fasády projektujú často krát poskytovatelia stavebného materiálu, prípadne jej návrh pochádza od samotných obyvateľov, ktorí zväčša nemajú potrebnú odbornú kvalifikáciu a znalosť problematiky. Často sa odkazujú na socialistický režim a pôvodnú kompozíciu fasády považujú za jeho symbol. Preto je zo strany laickej verejnosti presadzovaný názor na jej náhradu pestrejšou farebnosťou a "optimistickejšími" motívmi, s výsledkami bohužiaľ väčšinou veľmi nízkej estetickej kvality. Obr.ázok  56  Sústava  BA‐NKS  model  sekciového domu  v  pôvodnom  stave,  kde  je  jasná  a čitateľná kompozícia fasády v horizontálnom aj vertikálnom  smere.  Architektnické  stvárnenie logicky  odzrkadľuje  funkčnú  náplň  jednotlivých celkov domu.  Obrázok  55  Fasáda  tohto  panelového  bytového domu  svojím  motívom  pripomína  skôr  kasárne, prípadne iné armádne zariadenie. 
51 Ako príklad takéhoto "architektonického" zásahu možno uviesť bytový dom zo 70. rokov 20. storočia, BA-NKS v Petržalke, ktorému sa podrobne venoval architekt Peter Lovich na VI. medzinárodnej konferencii Komplexná obnova bytových domov. Je ukážkou takmer všetkých kompozičných chýb vyskytujúcich sa na domoch obnovovaných od konca 90. rokov 20. storočia až po súčasnosť. Ako sa vyjadril aj architekt Pavol Paňák, aj pôvodná fasáda panelového bytového domu má svoju kompozičnú logiku, ktorá je súčasným prístupom k obnove absolútne potláčaná. Architektonická kompozícia panelových domov odzrkadľuje funkčnú a prevádzkovú náplň budovy a tiež reflektuje jej priemyselný charakter, keďže sa jedná o prefabrikovanú stavbu. Akékoľvek ornamentálne prvky v panelových domoch chýbajú, preto možno povedať, že sa jedná o akési Le Corbusierovské "stroje na bývanie". Fasáda má jasne zadefinovaný kompozičný rád a je preto jasne čitateľná. Hmota konkrétneho objektu sústavy BA-NKS pôsobí aj vďaka svojej výške 13 podlaží výrazne vertikálne. Vertikalita, akcentovaná vysunutými schodiskami je však vhodne vyvážená horizontálnymi prvkami, ako je parter, technické medzipodlažie a okenný raster v častiach, kde sa nachádzajú bytové priestory. Komunikačné jadrá presahujú budovu z dôvodu potreby strojovne pre výťah. Pravidelnosť a prehľadnosť fasády ešte podčiarkuje aj členenie obvodových panelov. Dôležitým prvkom sú aj samotné výplne otvorov, ktoré podporujú kompozičný zámer. Z opačného pohľadu vertikalizujúce prvky nevidno, celá fasáda je tvorená lodžiami. Jednoznačne je zadefinovaný aj parter, ktorý je pod technickým medzipodlažím zapustený a farebne odlíšený. Celkovo, farebné riešenie kopíruje konštrukciu a jednotlivé funkčné celky budovy. Ako bolo Obrázok 57   Sústava BA‐NKS, model sekciového  domu  po  obnove  fasády.  Všetky  kompozičné  princípy, ktoré  mala fasáda v  pôvodnom riešení  sa  strácajú.  Vertikálne  prvky  schodísk  dostali  okná  identické  s  bytmi,  vertikálne  a  aj  horizontálne  prvky  majú  rovnakú  farebnosť,  stratilo  sa  raster  panelov  a  navyše  na  fasáde  vznikli  náhodne  umiestnené  plošné  farebné  akcenty.  Obrázok  58  Pohľad  na  slovenské  sídliská  ponúka rozmanité  farebné  riešenia  a  bizarné  útvary  na fasádach panelových bytových domov 
52 uvedené skôr, súčasná obnova panelových domov všetky vymenované princípy potláča a je zrejmé, že nie je výsledkom tvorivého procesu na to kvalifikovaných odborníkov. Podľa Petra Lovicha sa jedná skôr o dielo náhody, bez hierarchie a koncepcie. Stráca sa aj raster škár medzi panelmi. Vertikalita komunikačných jadier je vymazaná výmenou bezparapetných kopilitových zasklení za typizované okná identické s oknami bytových priestorov. Najvýraznejším prvkom obnovenej fasády je farebné riešenie a náhodne umiestnenie výrazne farebných plôch, čo vytvára na fasáde obrazec podobný známej videohre "tetris". V tomto prípade bol ešte rešpektovaný parter a pravouhlé usporiadanie jednotlivých kompozičných prvkov. Vo veľkej miere sa však vyskytujú realizácie, ktoré ignorujú aj túto skutočnosť. Ukážkou je ďalší objekt z Bratislavskej Petržalky, dom postavený v konštrukčnej sústave P 1.15 na konci 80. rokov 20. storočia. Okrem uvedených kompozičných chýb je častým problémom aj individuálne osádzanie okien a zasklení lodžií, ktoré nie sú jednotné po farebnej ani materiálovej stránke. Požiadavky na zlepšenie kvality bývania Jedným z dôvodov, prečo sa panelové bytové domy obnovujú je zlepšenie kvality bývania. Nejedná sa však iba o dosiahnutie základných hygienických nárokov opravou a odstránením vyššie uvedených nedostatkov a porúch. Cieľom by mala byť aj určitá pridaná hodnota. V súčasnosti možno povedať, že tou pridanou hodnotou je úspora energie, či tepelná pohoda. Panelový dom však ponúka o mnoho viac. Bývanie v panelovom dome možno vylepšiť Obrázok  61  Aj  takto  môže  vyzerať  bývanie  v  panelovom  bytovom  dome.  Obvodový  panel  bol nahradený  prefabrikovaným  dielom  s  presklenou stenou  a  rozšírenou  lodžiou.  Toto  riešenie pochádza  z  dielne  francúzskych  architektov Lacaton, Vassal. Obrázok  59  Obnova  panelových  bytových  domov na  Slovensku  prináša  aj  takéto  "polovičné" riešenia. Obrázok  60  Pohľad  na  pôvodné  kompozičné riešenie  fasády  bytového  domu  BA‐NKS  v bratislavskej  Petržalke.  Jediným  nedostatkom  je poškodený povrchový materiál.
53 zásahom do obytného prostredia, spoločných nebytových priestorov, alebo aj samotný bytov. Je všeobecne známe, že aj napriek snahe o vysoko racionálne riešenia pri tvorbe panelových domov, často dochádzalo ku kompromisom a na niektoré dôležité súčasti bývania sa nekládol dostatočný dôraz. Príkladom sú exteriérové priestory- balkóny a lodžie. Ich rozmery a predovšetkým hĺbka, pohybujúca sa v rozmedzí od 800 mm do 1200 mm obmedzuje ich využiteľnosť iba na funkciu úložného priestoru. Bývanie v súčasnosti využíva exteriérové priestory pre rozšírenie dennej časti bytu. Najčastejšou je väzba kuchyne, resp. jedálne na vonkajšie stolovanie. Takýto priestor však možno využiť aj ako zimnú záhradu, čím by sa, prirodzene, výrazne zefektívnila úspora energie. Obnovou fasády možno balkóny a lodžie rozšíriť aj pre vyššie uvedené využitie. Byt tak nadobudne úplne novú kvalitu a samozrejme tiež hodnotu pre užívateľa, aj na realitnom trhu. Požiadavky na univerzálnosť a bezbariérový pohyb Keď vznikali panelové domy, takmer vôbec sa neuplatňovali zásady univerzálneho dizajnu. Podľa toho sú vstupy aj jednotlivé priestory dimenzované. Najväčším problémom je častý výškový rozdiel medzi vstupom a úrovňou chodníka. Nie je teda umožnený pohodlný prístup a pohyb nielen zdravotne postihnutých osôb, ale tiež matiek s kočíkmi, alebo záchranárov s nosidlami. Súčasná spoločnosť sa vyznačuje rozmanitosťou, a tomu je potrebné prispôsobiť aj architektonické riešenie panelových domov. Obnovený dom by mal byť vyhovujúcim pre všetkých užívateľov, teda musí byť bezbariérový a tiež obsahovať upraviteľné byty. Pri obnove panelových bytových domov by Obrázok  62  Jeden  z  mála  pozitívnych  príkladov bezbariérového  vstupu  do  panelového  bytového domu,  kde  rampa  spĺňa  predpísaný  sklon  a súčasťou sú aj madlá v dvoch výškach. Obrázok 63 Vstup do panelového bytového domu P  1.14  v  bratislavskej  mestskej  časti  Petržalka. Bezbariérové  riešenie  v  súčasnosti  nie  je  častou súčasťou obnovy, skôr sa považuje za formalitu.
54 sa malo počítať nielen so správne nadimenzovanou rampou pred vstupom (sklon 1:12, šírka 1500mm), ale tiež s manipulačným priestorom, či už pred vstupom do objektu, výťahu, bytu alebo spoločných priestorov. V neposlednom rade sa musí dodržať šírka dverí, ktoré by mali mať jedno krídlo so šírkou 900mm. Súčasná obnova panelových bytových domov na Slovensku reaguje iba na úzku časť uvedených požiadaviek. Možno povedať, že odstraňuje poruchy zavinené nekvalitnou realizáciou, poruchy spôsobené nedostatočnou údržbou a opotrebovaním materiálov, čím zachováva kvalitu vytvorenú počas výstavby panelových bytových domov. S výnimkou zníženia nákladov na vykurovanie približne o jednu tretinu však neprináša žiadnu ďalšiu pridanú hodnotu, ktorá by posunula kvalitu bývania o stupienok vyššie. Nevyužíva potenciál, ktorý táto časť bytového fondu má. Nehľadá trvalo udržateľné riešenia, ale zdanlivo lacné, ktoré na určitý čas oddialia problémy, avšak z dlhodobého hľadiska sú nákladné. Architektonické stvárnenie, ak sa tak vôbec dá nazvať, je dokonca krokom späť. Panelové bytové domy majú potenciál vyhovovať požiadavkám modernej spoločnosti. Rezervy a možnosti ďalšieho rozvoja sú badateľné v energetickej úspore, urbanistickom riešení, v parteri, vo vstupných priestoroch, v plochách Obrázok 64 Dimenzie bezbariérového vstupu do budov Obrázok  65  Diagnostika  najčastejších  problémov panelových bytových domov.
55 striech, v štítových stenách, v bytových aj nebytových priestoroch, a tiež na fasáde. Pre udržanie bývania v panelových bytových domoch aj v budúcnosti je potrebné zamerať sa na komplexné a dlhodobé riešenie obnovy, reagujúce na všetky uvedené požiadavky.
56 Obrázok 66 Schéma zobrazujúca postavenie a sféru vplyvu  obnovy  fasády  v  rámci  komplexnej  obnovy panelových bytových domov.   6 OBNOVA PANELOVÝCH BYTOVÝCH DOMOV Panelové bytové domy na Slovensku sú pre požiadavky dnešnej doby nevyhovujúce a ich obnova je nevyhnutná. V súčasnosti sa aplikujú len parciálne riešenia, bez výhľadu do budúcnosti. Panelové bytové domy tvoria veľký podiel z celkového počtu bytov a je takmer nemožné ich všetky nahradiť novostavbami. Z celkového počtu 1,78 milióna bytov na Slovensku je 6OO tisíc panelových, ktoré boli realizované v priebehu 3Otich rokov (196O - 199O). Cca 38% obyvateľov na Slovensku žije v panelových bytových domoch. Preto je nevyhnutné nájsť cestu k dlhodobému udržaniu ich životnosti. Riešením je komplexná obnova. „Je potrebné si uvedomiť, že čiastočné a kvalitatívne nedostatočné zákroky sú horšie, ako vôbec žiadne zákroky. Tieto zákroky nie len že využívajú vzácny investičný kapitál súčasnosti, ale tiež budúcnosti, a tým zabraňujú dlhodobým a lepším riešeniam!“. (Ernst Heiduk, Carinthia University of Applied Sciences, IEPD, Hazucha, J. (2007), Rekonštrukcie panelových domov, Brno, Pass- net, 2007, str 4) KOMPLEXNÁ OBNOVA Na všetky požiadavky uvedené v kapitole 6 možno reagovať komplexným prístupom k obnove. Komplexná obnova pozostáva z obnovy architektonickej, urbanistickej, technickej a energetickej. (upraviť podľa schémy) Zameriava sa na všetky súčasti bytového domu
57 a obytného prostredia a cieľom je trvalá, resp. dlhodobá udržateľnosť života v ňom. Komplexná obnova panelových domov môže mať viacero foriem, v závislosti od individuálnych požiadaviek, danej stavby. Je výsledkom koordinácie viacerých odvetví a profesných zásahov, ktoré možno rozdeliť nasledovne: ‐ obnova prostredia (urbanizmus), ‐ oprava technických porúch (stavebníctvo), ‐ zvýšenie energetickej efektívnosti (energetika), ‐ architektonická obnova (architektúra). Obnova prostredia Je zameraná na najbližšie okolie bytového domu, na obytné prostredie, ktoré je tvorené verejnými, poloverejnými a privátnymi i poloprivátnymi priestormi (napríklad ulicou, námestím, objektami občianskej vybavenosti, zeleňou, ihriskami, parterom, dopravnými komunikáciami a parkovacími plochami). Urbanistický koncept panelových sídlisk a súborov bol vo väčšine prípadovkvalitne prepracovaný, ale jeho realizácia často nebola dokončená. Výsledkom sú nevyužité plochy, či absencia vybavenosti, či nedostatok parkovacích miest. To všetko sú ale nedostatky, ktoré možno odstrániť, keďže panelové sídliská disponujú dostatočnými disponibilnými rozvojovými plochami. Oprava technických porúch Podstatnou súčasťou tohto procesu je odstránenie systémových porúch, ale aj porúch vzniknutých vekom, opotrebovaním a vonkajšími Obrázok  67  Obnova  obytného  prostredia  ako súčasť  komplexnej  obnovy  vo  Francúzsku.  Autori: Lacaton, Vassal
58 vplyvmi. Do tejto kategórie zapadajú opravy vnútorných inštalácii, vnútorných komunikácií (schodiská, výťahy), opravy poškodených materiálov (trhliny izolačných materiálov, praskliny betónových panelov, statické poruchy lodžií a balkónov) a deratizácia. Zvýšenie energetickej efektívnosti Jedná sa o rekonštrukciu vykurovacieho systému a tepelnú izoláciu budovy. Domy je možné pripojiť na vlastné zdroje vykurovania. Tie môžu byť spoločné pre blok, resp. dom. V súčasnosti sa najčastejšie budujú kotolne s plynovými kotlami. Ďalšou alternatívou je využitie solárnej energie, prípadne tepelného čerpadla. K energetickej úspore výrazne prispieva zateplenie, prípadne iné úpravy plášťa. Najdôležitejším faktorom pri dosiahnutí energetickej efektívnosti je však kvalitná obnova fasády, ktorá dokáže výrazne eliminovať tepelné straty. V niektorých prípadoch aj akumulovať a distribuovať teplo. Architektonická obnova Všetky zložky komplexnej obnovy sú navzájom úzko prepojené. Hlavnú úlohu má ale architektúra. Od architektonického konceptu sa odvíjajú ďalšie profesie. Architektonická obnova sa zameriava na hmotovo- priestorovú a estetickú stránku budovy, ale rovnako aj na jej prevádzku. Základným cieľom architektonickej obnovy panelových obytných štruktúr a panelového obytného domu sú intervencie do: ‐ najbližšieho okolia panelového bytového domu, Obrázok 68 Ekologické panelové domy v čínskom meste  Naking  so  zelenou  strechou  a fotovoltaickými panelmi.  Obrázok  69  Obnovený  panelový  bytový  dom  v čínskom  meste  Naking  ponúka  architektonickú kvalitu novostavby.
59 ‐ parteru bytového domu, ‐ existujúceho objemového riešenia (prístavby/ nadstavby), ‐ dispozície a prevádzky, ‐ fasády. Podobne, ako pri komplexnej obnove aj jednotlivé zložky architektonickej obnovy navzájom úzko spolupracujú. Všetky tieto činnosti sa odrážajú na fasáde budovy a rovnako tiež riešenie fasády môže mať výrazný vplyv na fungovanie i estestické hodnotycelého objektu. OBNOVA FASÁD PANELOVÝCH BYTOVÝCH DOMOV Fasáda je najvýraznejšou časťou každej stavby. Napovie mnoho o jej architektonickom riešení a často odzrkadľuje aj jej funkciu a vnútorné členenie. Obzvlášť to platí pre panelové bytové domy. Mnohé nedostatky panelového domu sa odvíjajú od jeho opláštenia. Jedná sa o technické poruchy, ako napríklad trhliny na obvodovom plášti , či poruchy lodžií, tiež o nízku energetickú úsporu ale aj samotnú estetiku budovy. Dopad má aj na charakter okolia a prevádzku budovy. Fasáda však má aj značný potenciál a jej obnova môže eliminovať, prípadne odstrániť spomenuté negatíva a zvýšiť životnosť a kvalitu bývania v panelových domoch. Obnova vonkajšieho obalu panelového domu zohráva významnú úlohu v rámci komplexnej Obrázok 70 Fasáda panelového bytového domu v čínskom meste Naking. Obrázok  71  Schéma  obnovy  fasády  panelového bytového  domu  od  francúzskeho  ateliéru Lacaton  Vassal,  ktorá  nahrádza  pôvodný obvodový  panel  prefabrikovaným  modulom rozširujúcim  obytnú  plochu  ako  aj  priestor lodžie.
60 obnovy. Zásahom do plášťa zmeníme vizuálnu stránku budovy, zlepšíme tepelno-technické vlastnosti domu, čím znížime náklady na energie, ochránime konštrukciu budovy a taktiež môžeme zmeniť jej objemové a tým aj dispozičné riešenie. Obnovu fasády panelového bytového domu možno zrealizovať dvomi základnými metódami, určenými na základe hmotového riešenia a finančnej, resp. technickej náročnosti: ‐ plošná obnova fasády, ‐ obnova fasády zásahom do objemového riešenia. PLOŠNÁ OBNOVA FASÁDY PANELOVÝCH BYTOVÝCH DOMOV Častejšou formou je plošná obnova fasády, pod ktorou rozumieme obnovu, ktorá zachováva pôvodné hmotovo- priestorové riešenie stavby. Je časovo nenáročná a ekonomicky výhodná. Jej realizácia nevyžaduje zložité procesy od schvaľovania až po samotnú konštrukciu. Príkladom plošnej obnovy fasády je kontaktné zateplenie, obklad, výmena prefabrikovaných fasádnych dielov, farebné riešenie (omietka, farba), tmelenie špár, zasklenie lodžií a výmena výplní otvorov. Plošná obnova, ktorá je u nás zaužívaná výraznejšie nemení charakter budovy. To však neznamená, že neexistujú radikálnejšie riešenia takéhoto spôsobu architektonickej obnovy panelového bytového domu. Vlastnosti a cenu plošnej obnovy fasád výrazne ovplyvňuje použitý materiál. Najčastejšími materiálmi, vhodnými pre revitalizáciu fasády sú: tepelno- izolačné materiály (polystyrén, minerálna vlna..), omietky, kamenné, keramické Obr.ázok 73 Zloženie kompozitnej dosky  Obrázok 72 Príklad jednoduchej plošnej obnovy panelového  bytového  domu  P  1.15  v bratislavskej  Petržalke,  pozostávajúcej  z kontaktného  zateplenia  a  nového  povrchového a farebného riešenia.
61 a tehlové obklady, drevené obklady, kompozitné materiály na báze dreva( pvc, polypropylén, polyetylén s drvenou hmotou), recyklovaný hlinník, laminát, hlina. Všetky materiály možno kombinovať, čím sa obnova prispôsobí individuálnym požiadavkám na estetiku, energetickú efektivitu a financie. Vhodným obkladovým materiálom je drevo, ktoré má dobré tepelno-technické vlastnosti a pôsobí veľmi príjemným, teplým a prírodným dojmom, vhodným pre budovy určené na bývanie. Jeho nevýhodou je však starnutie a s tým spojené nároky na pravidelnú údržbu. Medzi najprogresívnejšie materiály možno zaradiť recyklovaný hlinník, ktorého výroba je vysoko ekologická. Jeho výroba vyžaduje iba 5% energie potrebnej na prvotnú výrobu hlinníka. Najčastejšie sa používa v tzv. kompozitných doskách, kde medzi dvoma vrstvami hlinníka sa nachádza plast. Jeho výhodou sú veľké rozmery a jednoduchá montáž. Ďalším vhodným materiálom pre plošnú obnovu fasád sú kompozitné materiály na báze dreva (s prímesou drveného dreva), rovnako tiež lamináty, kompaktné dosky z papiera impregnovaného živicou, či hlinené dosky "Klinker". Všetky tieto materiály sú vysoko odolné voči vplyvom počasia, stále a nenáročné na údržbu. Niektoré údržbu nevyžadujú vôbec. Ďalším inovatívnym prvkom v obnove panelových domov sú prevetrávané fasády, ktoré eliminujú problémy s nadmernou vlhkosťou, so zrážaním vody v betónovej konštrukcii a s tým súvisiacou tvorbou plesní. V letnom období zmierňujú prehrievanie interiéru a v zime umožňujú prúdenie ohriateho vzduchu okolo pôvodného plášťa, čím výraznou mierou prispievajú k energetickej úspore. Ich cena je v Obrázok 74 Rez revetrávanou fasádou
62 porovnaní so bežným kontaktným zateplením vyššia o 50- 100%, avšak vďaka ich dlhej životnosti a úspornosti je ich návratnosť rýchlejšia ako pri bežnom zateplení. Odvetraná fasáda zväčša pozostáva z vrstvy kontaktnej tepelnej izolácie, vzduchovej medzery a obkladu z vyššie uvedených materiálov. Mäkká rekonštrukcia obnovy fasády panelového bytového domu Pojem mäkká rekonštrukcia sme definovali v kapitole 4. Je chápaná ako plošná obnova bytových domov meniaca ich architektonické stvárnenie, či už na fasáde formou obkladov, alebo aj v interiéri spoločných nebytových priestorov. Zároveň významnou mierou zlepšuje tepelno- technické vlastnosti budovy. Tento pojem je zaužívaný predovšetkým v Rakúsku. Plošná obnova fasády panelového bytového domu má viacero spôsobov, v závislosti od náročnosti realizácie a rozsahu zmien na bytovom dome.Okrem, v našich podmienkach bežného kontaktného zateplenia a farebnej úpravy fasády, možno použiť aj iné spôsoby, ktoré zachovávajú pôvodné hmotovo - priestorové riešenie, no napriek tomu prinášajú do panelového domu novú kvalitu architektonického riešenia. V susednom Rakúsku je mäkká rekonštrukcia bytových domov pomerne rozšírená pre nízku náročnosť na konštrukciu a možnosť realizácie za plnej prevádzky domu. Napriek pomerne nízkym nákladom je efektívna. Aj v našich podmienkach sa akoprijateľnejší spôsob javítáto sanácia pozostávajúca z výmeny častí fasády, ako sú napríklad zasklenia otvorov, okná, či náhrada obvodových panelov v spoločných nebytových častiach domu. Spravidla sa jedná o parter, ktorý zohráva nesmierne dôležitú úlohu pri Obrázok  75  Obnova  mäkkou  rekonštrukciou  v Berlíne. Obrázok  76  Príklad  mäkkej  rekonštrukcie  z Viedne,  kde  bola  použitá  odvetraná  hlinníková fasáda.
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF
1 komplet dp PDF

Recommandé

Būvniecības regulējums ēku atjaunošanai
Būvniecības regulējums ēku atjaunošanaiBūvniecības regulējums ēku atjaunošanai
Būvniecības regulējums ēku atjaunošanaiEkonomikas ministrija/ Dzīvo siltāk
 
Park avenue
Park avenuePark avenue
Park avenueamirdanish4
 
Daudzdzīvokļu dzīvojamo ēku īpašnieku tiesības un pienākumi siltumapgādes sis...
Daudzdzīvokļu dzīvojamo ēku īpašnieku tiesības un pienākumi siltumapgādes sis...Daudzdzīvokļu dzīvojamo ēku īpašnieku tiesības un pienākumi siltumapgādes sis...
Daudzdzīvokļu dzīvojamo ēku īpašnieku tiesības un pienākumi siltumapgādes sis...Ekonomikas ministrija/ Dzīvo siltāk
 
Eiropasu un Latvijas standarti inženiertīkliem
Eiropasu un Latvijas standarti inženiertīkliemEiropasu un Latvijas standarti inženiertīkliem
Eiropasu un Latvijas standarti inženiertīkliemEkonomikas ministrija/ Dzīvo siltāk
 
Green Homes: Promotion of Sustainble Housing in Nepal
Green Homes: Promotion of Sustainble Housing in Nepal Green Homes: Promotion of Sustainble Housing in Nepal
Green Homes: Promotion of Sustainble Housing in Nepal Climate Action Network South Asia
 
3. Eirokodekss "Tērauda konstrukciju projektēšana". 3.daļa
3. Eirokodekss "Tērauda konstrukciju projektēšana". 3.daļa3. Eirokodekss "Tērauda konstrukciju projektēšana". 3.daļa
3. Eirokodekss "Tērauda konstrukciju projektēšana". 3.daļaJuris Orlovs
 
Embodied energy in residential cost effective units
Embodied energy in residential cost effective unitsEmbodied energy in residential cost effective units
Embodied energy in residential cost effective unitsDirector-Navnirman Bahu-Uddeshiya Mahila Sanstha,Suvarna Lele Architects.
 
Node.js Performance Case Study
Node.js Performance Case StudyNode.js Performance Case Study
Node.js Performance Case StudyFabian Frank
 

Recommandé

Būvniecības regulējums ēku atjaunošanai
Būvniecības regulējums ēku atjaunošanaiBūvniecības regulējums ēku atjaunošanai
Būvniecības regulējums ēku atjaunošanaiEkonomikas ministrija/ Dzīvo siltāk
 
Park avenue
Park avenuePark avenue
Park avenueamirdanish4
 
Daudzdzīvokļu dzīvojamo ēku īpašnieku tiesības un pienākumi siltumapgādes sis...
Daudzdzīvokļu dzīvojamo ēku īpašnieku tiesības un pienākumi siltumapgādes sis...Daudzdzīvokļu dzīvojamo ēku īpašnieku tiesības un pienākumi siltumapgādes sis...
Daudzdzīvokļu dzīvojamo ēku īpašnieku tiesības un pienākumi siltumapgādes sis...Ekonomikas ministrija/ Dzīvo siltāk
 
Eiropasu un Latvijas standarti inženiertīkliem
Eiropasu un Latvijas standarti inženiertīkliemEiropasu un Latvijas standarti inženiertīkliem
Eiropasu un Latvijas standarti inženiertīkliemEkonomikas ministrija/ Dzīvo siltāk
 
Green Homes: Promotion of Sustainble Housing in Nepal
Green Homes: Promotion of Sustainble Housing in Nepal Green Homes: Promotion of Sustainble Housing in Nepal
Green Homes: Promotion of Sustainble Housing in Nepal Climate Action Network South Asia
 
3. Eirokodekss "Tērauda konstrukciju projektēšana". 3.daļa
3. Eirokodekss "Tērauda konstrukciju projektēšana". 3.daļa3. Eirokodekss "Tērauda konstrukciju projektēšana". 3.daļa
3. Eirokodekss "Tērauda konstrukciju projektēšana". 3.daļaJuris Orlovs
 
Embodied energy in residential cost effective units
Embodied energy in residential cost effective unitsEmbodied energy in residential cost effective units
Embodied energy in residential cost effective unitsDirector-Navnirman Bahu-Uddeshiya Mahila Sanstha,Suvarna Lele Architects.
 
Node.js Performance Case Study
Node.js Performance Case StudyNode.js Performance Case Study
Node.js Performance Case StudyFabian Frank
 
energy efficient building
energy efficient buildingenergy efficient building
energy efficient buildingHira Atiq
 
Daudzdzīvokļu ēku atjaunošanai piemērojamais būvniecības process
Daudzdzīvokļu ēku atjaunošanai piemērojamais būvniecības process Daudzdzīvokļu ēku atjaunošanai piemērojamais būvniecības process
Daudzdzīvokļu ēku atjaunošanai piemērojamais būvniecības process Ekonomikas ministrija/ Dzīvo siltāk
 
Ventilējamās fasādes risinājumi un pieļautās kļūdas
Ventilējamās fasādes risinājumi un pieļautās kļūdasVentilējamās fasādes risinājumi un pieļautās kļūdas
Ventilējamās fasādes risinājumi un pieļautās kļūdasEkonomikas ministrija/ Dzīvo siltāk
 
Vertikālas ass vēja ģeneratori
Vertikālas ass vēja ģeneratoriVertikālas ass vēja ģeneratori
Vertikālas ass vēja ģeneratoriEkonomikas ministrija/ Dzīvo siltāk
 
Gherkins building- 30 ST MARY AXE
Gherkins building- 30 ST MARY AXEGherkins building- 30 ST MARY AXE
Gherkins building- 30 ST MARY AXESYED PASHA
 
Tehniskās dokumentācijas izstrādāšana | Daudzdzīvokļu māju energoefektivitāte...
Tehniskās dokumentācijas izstrādāšana | Daudzdzīvokļu māju energoefektivitāte...Tehniskās dokumentācijas izstrādāšana | Daudzdzīvokļu māju energoefektivitāte...
Tehniskās dokumentācijas izstrādāšana | Daudzdzīvokļu māju energoefektivitāte...ALTUM
 
Zeszyt 2 część 1
Zeszyt 2 część 1Zeszyt 2 część 1
Zeszyt 2 część 1Michal Bors
 
Siemens win cc manual pcs 7 wincc basic process control
Siemens win cc manual pcs 7 wincc basic process controlSiemens win cc manual pcs 7 wincc basic process control
Siemens win cc manual pcs 7 wincc basic process controlDien Ha The
 
Saules kolektori: pielietojuma perspektīvas mājsaimniecībās
Saules kolektori: pielietojuma perspektīvas mājsaimniecībāsSaules kolektori: pielietojuma perspektīvas mājsaimniecībās
Saules kolektori: pielietojuma perspektīvas mājsaimniecībāsEkonomikas ministrija/ Dzīvo siltāk
 
Prefabrykowane budynki mieszkalne systemu Pekabex
Prefabrykowane budynki mieszkalne systemu PekabexPrefabrykowane budynki mieszkalne systemu Pekabex
Prefabrykowane budynki mieszkalne systemu PekabexMichal Bors
 
Delta sijas
Delta sijasDelta sijas
Delta sijasJuris Orlovs
 
Net-Zero Energy Case Studies
Net-Zero Energy Case StudiesNet-Zero Energy Case Studies
Net-Zero Energy Case Studiesaiahouston
 
AN INTRODUCTION TO GREEN WALLS: LIVING WALLS
AN INTRODUCTION TO GREEN WALLS: LIVING WALLSAN INTRODUCTION TO GREEN WALLS: LIVING WALLS
AN INTRODUCTION TO GREEN WALLS: LIVING WALLSMehdi Rakhshandehroo
 
Chapter 2 introduction-to_leed_rating_systems
Chapter 2 introduction-to_leed_rating_systemsChapter 2 introduction-to_leed_rating_systems
Chapter 2 introduction-to_leed_rating_systemsVenkatesh S
 
ABSOLUTE TOWERS(twisting form) CASE STUDY
ABSOLUTE TOWERS(twisting form) CASE STUDYABSOLUTE TOWERS(twisting form) CASE STUDY
ABSOLUTE TOWERS(twisting form) CASE STUDYJoyita Maiti
 
long span tensile timber roof structure
long span tensile timber roof structurelong span tensile timber roof structure
long span tensile timber roof structureAditya Sanyal
 
Greenway self park building, Chicago
Greenway self park building, ChicagoGreenway self park building, Chicago
Greenway self park building, ChicagoPragyaGoswami1
 
World Cup 2022 Predictor Game | Office Pool
World Cup 2022 Predictor Game | Office PoolWorld Cup 2022 Predictor Game | Office Pool
World Cup 2022 Predictor Game | Office PoolAydasuma
 
Case study paper 1
Case study paper 1Case study paper 1
Case study paper 1Yvonne Chin
 
Balkoni un lodžijas. Prasības un kontrole/
Balkoni un lodžijas. Prasības un kontrole/ Balkoni un lodžijas. Prasības un kontrole/
Balkoni un lodžijas. Prasības un kontrole/ Ekonomikas ministrija/ Dzīvo siltāk
 

Contenu connexe

Tendances

energy efficient building
energy efficient buildingenergy efficient building
energy efficient buildingHira Atiq
 
Daudzdzīvokļu ēku atjaunošanai piemērojamais būvniecības process
Daudzdzīvokļu ēku atjaunošanai piemērojamais būvniecības process Daudzdzīvokļu ēku atjaunošanai piemērojamais būvniecības process
Daudzdzīvokļu ēku atjaunošanai piemērojamais būvniecības process Ekonomikas ministrija/ Dzīvo siltāk
 
Gherkins building- 30 ST MARY AXE
Gherkins building- 30 ST MARY AXEGherkins building- 30 ST MARY AXE
Gherkins building- 30 ST MARY AXESYED PASHA
 
Tehniskās dokumentācijas izstrādāšana | Daudzdzīvokļu māju energoefektivitāte...
Tehniskās dokumentācijas izstrādāšana | Daudzdzīvokļu māju energoefektivitāte...Tehniskās dokumentācijas izstrādāšana | Daudzdzīvokļu māju energoefektivitāte...
Tehniskās dokumentācijas izstrādāšana | Daudzdzīvokļu māju energoefektivitāte...ALTUM
 
Zeszyt 2 część 1
Zeszyt 2 część 1Zeszyt 2 część 1
Zeszyt 2 część 1Michal Bors
 
Siemens win cc manual pcs 7 wincc basic process control
Siemens win cc manual pcs 7 wincc basic process controlSiemens win cc manual pcs 7 wincc basic process control
Siemens win cc manual pcs 7 wincc basic process controlDien Ha The
 
Prefabrykowane budynki mieszkalne systemu Pekabex
Prefabrykowane budynki mieszkalne systemu PekabexPrefabrykowane budynki mieszkalne systemu Pekabex
Prefabrykowane budynki mieszkalne systemu PekabexMichal Bors
 
Net-Zero Energy Case Studies
Net-Zero Energy Case StudiesNet-Zero Energy Case Studies
Net-Zero Energy Case Studiesaiahouston
 
AN INTRODUCTION TO GREEN WALLS: LIVING WALLS
AN INTRODUCTION TO GREEN WALLS: LIVING WALLSAN INTRODUCTION TO GREEN WALLS: LIVING WALLS
AN INTRODUCTION TO GREEN WALLS: LIVING WALLSMehdi Rakhshandehroo
 
Chapter 2 introduction-to_leed_rating_systems
Chapter 2 introduction-to_leed_rating_systemsChapter 2 introduction-to_leed_rating_systems
Chapter 2 introduction-to_leed_rating_systemsVenkatesh S
 
ABSOLUTE TOWERS(twisting form) CASE STUDY
ABSOLUTE TOWERS(twisting form) CASE STUDYABSOLUTE TOWERS(twisting form) CASE STUDY
ABSOLUTE TOWERS(twisting form) CASE STUDYJoyita Maiti
 
long span tensile timber roof structure
long span tensile timber roof structurelong span tensile timber roof structure
long span tensile timber roof structureAditya Sanyal
 
Greenway self park building, Chicago
Greenway self park building, ChicagoGreenway self park building, Chicago
Greenway self park building, ChicagoPragyaGoswami1
 
World Cup 2022 Predictor Game | Office Pool
World Cup 2022 Predictor Game | Office PoolWorld Cup 2022 Predictor Game | Office Pool
World Cup 2022 Predictor Game | Office PoolAydasuma
 
Case study paper 1
Case study paper 1Case study paper 1
Case study paper 1Yvonne Chin
 

Tendances (20)

energy efficient building
energy efficient buildingenergy efficient building
energy efficient building
 
Daudzdzīvokļu ēku atjaunošanai piemērojamais būvniecības process
Daudzdzīvokļu ēku atjaunošanai piemērojamais būvniecības process Daudzdzīvokļu ēku atjaunošanai piemērojamais būvniecības process
Daudzdzīvokļu ēku atjaunošanai piemērojamais būvniecības process
 
Ventilējamās fasādes risinājumi un pieļautās kļūdas
Ventilējamās fasādes risinājumi un pieļautās kļūdasVentilējamās fasādes risinājumi un pieļautās kļūdas
Ventilējamās fasādes risinājumi un pieļautās kļūdas
 
Vertikālas ass vēja ģeneratori
Vertikālas ass vēja ģeneratoriVertikālas ass vēja ģeneratori
Vertikālas ass vēja ģeneratori
 
Gherkins building- 30 ST MARY AXE
Gherkins building- 30 ST MARY AXEGherkins building- 30 ST MARY AXE
Gherkins building- 30 ST MARY AXE
 
Tehniskās dokumentācijas izstrādāšana | Daudzdzīvokļu māju energoefektivitāte...
Tehniskās dokumentācijas izstrādāšana | Daudzdzīvokļu māju energoefektivitāte...Tehniskās dokumentācijas izstrādāšana | Daudzdzīvokļu māju energoefektivitāte...
Tehniskās dokumentācijas izstrādāšana | Daudzdzīvokļu māju energoefektivitāte...
 
Zeszyt 2 część 1
Zeszyt 2 część 1Zeszyt 2 część 1
Zeszyt 2 część 1
 
Siemens win cc manual pcs 7 wincc basic process control
Siemens win cc manual pcs 7 wincc basic process controlSiemens win cc manual pcs 7 wincc basic process control
Siemens win cc manual pcs 7 wincc basic process control
 
Saules kolektori: pielietojuma perspektīvas mājsaimniecībās
Saules kolektori: pielietojuma perspektīvas mājsaimniecībāsSaules kolektori: pielietojuma perspektīvas mājsaimniecībās
Saules kolektori: pielietojuma perspektīvas mājsaimniecībās
 
Prefabrykowane budynki mieszkalne systemu Pekabex
Prefabrykowane budynki mieszkalne systemu PekabexPrefabrykowane budynki mieszkalne systemu Pekabex
Prefabrykowane budynki mieszkalne systemu Pekabex
 
Delta sijas
Delta sijasDelta sijas
Delta sijas
 
Net-Zero Energy Case Studies
Net-Zero Energy Case StudiesNet-Zero Energy Case Studies
Net-Zero Energy Case Studies
 
AN INTRODUCTION TO GREEN WALLS: LIVING WALLS
AN INTRODUCTION TO GREEN WALLS: LIVING WALLSAN INTRODUCTION TO GREEN WALLS: LIVING WALLS
AN INTRODUCTION TO GREEN WALLS: LIVING WALLS
 
Chapter 2 introduction-to_leed_rating_systems
Chapter 2 introduction-to_leed_rating_systemsChapter 2 introduction-to_leed_rating_systems
Chapter 2 introduction-to_leed_rating_systems
 
ABSOLUTE TOWERS(twisting form) CASE STUDY
ABSOLUTE TOWERS(twisting form) CASE STUDYABSOLUTE TOWERS(twisting form) CASE STUDY
ABSOLUTE TOWERS(twisting form) CASE STUDY
 
long span tensile timber roof structure
long span tensile timber roof structurelong span tensile timber roof structure
long span tensile timber roof structure
 
Greenway self park building, Chicago
Greenway self park building, ChicagoGreenway self park building, Chicago
Greenway self park building, Chicago
 
World Cup 2022 Predictor Game | Office Pool
World Cup 2022 Predictor Game | Office PoolWorld Cup 2022 Predictor Game | Office Pool
World Cup 2022 Predictor Game | Office Pool
 
Case study paper 1
Case study paper 1Case study paper 1
Case study paper 1
 
Balkoni un lodžijas. Prasības un kontrole/
Balkoni un lodžijas. Prasības un kontrole/ Balkoni un lodžijas. Prasības un kontrole/
Balkoni un lodžijas. Prasības un kontrole/
 

1 komplet dp PDF

  • 1. SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE Fakulta architektúry Evidenčné číslo: FA-10804-18443 Udržateľnosť panelových bytových domov Dizertačná práca 2013 Ing. arch. Vladimír Šlachtovský
  • 2.
  • 3. SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE Fakulta architektúry Evidenčné číslo: FA-10804-18443 UDRŽATEĽNOSŤ PANELOVÝCH BYTOVÝCH DOMOV Dizertačná práca Študijný program: architektúra Číslo študijného odboru: 3507 architektúra a urbanizmus Názov študijného odboru: 5.1.1 Architektúra a urbanizmus Školiace pracovisko: Ústav architektúry obytných budov Školiteľ: doc. Ing. arch. Andrea Bacová, PhD. Bratislava, 2013 Ing. arch. Vladimír Šlachtovský
  • 4. 2 Práca je vypracovaná v súlade s Vyhláškou č.233/2011 Z.z. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Rozsah dizertačnej práce: Práca obsahuje 5 AH (autorských hárkov) textu, 162 obrázkov, 2 schémy, 5 tabuliek.
  • 5. 3 ČESTNÉ PREHLÁSENIE Prehlasujem na svoju česť, že dizertačnú prácu som spracoval samostatne a že som uviedol všetku použitú literatúru. V Bratislave, 20. 08. 2013...............................
  • 6. 4 Moje poďakovanie patrí: Mojim rodičom, sestre, priateľke, celej rodine a všetkým blízkym. Poďakovanie za to, že pri mne stáli nielen počas náročného doktorandského štúdia, ale pomáhali mi tiež pri neľahkých situáciách, ktoré život priniesol aj počas tohto obdobia. Za odborné rady a cenné informácie ďakujem: Ing. Jaroslavovi Zigovi (riaditeľovi spoločnosti Prefa Sučany, a.s.), Ing. Marekovi Hatrákovi (regionálnemu vedúcemu predaja, Caparol Slovakia, s.r.o.), Ing. arch. Mariánovi Mackovi (Rehau, s.r.o), Ing. Štefanovi Šogorovi ( Domus real, s.r.o., správcovská spoločnosť), Ing. arch. Ingrid Konrad, hlavnej architektke hlavného mesta SR Bratislavy, Ing. Romanovi Grünnerovi ( Universität für Bodenkultur Wien), Prof. Ing. Zuzane Sternovej, CSc. (TSÚS). Špeciálne poďakovanie patrí: Mojej školiteľke, doc. Ing. arch. Andrei Bacovej, PhD., ktorá má veľkú zásluhu na úspešnom dokončení tejto dizertačnej práce, za odborné vedenie a v dnešnej dobe veľmi vzácny ľudský prístup; a tiež kolektívu ústavu obytných budov a ústavu občianskych budov na Fakulte architektúry STU v Bratislave: doc. Ing. arch. Mariánovi Malovanému, PhD., Ing. arch. Petrovi Lovichovi, PhD., Ing. arch. Edite Vráblovej, PhD., Ing. arch. Branislavovi Puškárovi, PhD., Ing. arch. Jánovi Pavúkovi, PhD., Ing. arch. Stanislavovi Majcherovi, PhD., Ing. arch. Dagmar Mikuškovej, PhD., Ing. arch. Dušanovi Feriancovi, PhD., Mgr. Kristínke Baňákovej a kolegom doktorandom Ing. arch. Michalovi Czafíkovi, Ing. arch. Danielovi Szabovi a Ing. arch. Mercedes Ortego Gonzalez.
  • 7. 5 ABSTRAKT Panelové domy sú a na dlhú dobu aj ostanú najčastejšou a zároveň nenahraditeľnou formou bývania na našom území. Preto si vyžadujú obnovu, ktorá zabezpečí ich dlhodobú udržateľnosť a prispôsobí kvalitu bývania požiadavkám súčasnej spoločnosti. V 50. až 90. rokoch 20. storočia bolo počas hromadnej bytovej výstavby použitých viacero konštrukčných sústav. Mnohé typy ponúkajú široké spektrum možností ďalšieho rozvoja. Potenciál, ktorý je v súčasnosti nedostatočne využitý, skrýva fasáda. Rozsiahlou obnovou fasády možno výrazne zlepšiť energetickú efektivitu stavby, jej architektonický výraz, ale aj kultiváciu obytného prostredia a v neposlednom rade zlepšenie kvality bývania. V súčasnej dobe je obnova fasády limitovaná iba na kontaktné zateplenie a plošné farebné riešenia. Primárne sa zameriava na technický stav a opravu systémových porúch spôsobených nekvalitnou realizáciou a nasledovne aj zanedbanou údržbou. Prevádzka, hmotovo- priestorové riešenie, vizuálne stvárnenie a dlhodobá udržateľnosť ostávajú naďalej v úzadí. Vo svete však existujú aj riešenia, ktoré myslia na budúcnosť a sú realizovateľné aj v našich podmienkach. Kľúčové slová: panelový bytový dom, obnova, udržateľnosť, bývanie, rekonštrukcia
  • 8. 6 ABSTRACT The concrete apartment blocks are currently the most prevalent form of housing in Slovakia and their status of indispensability will probably persist in the near future as well. Therefore, they require a comprehensive renovation, which would be able to secure a long- term sustainability, as well as the quality of housing required by modern society. There are various types of structural systems built in Slovakia between 1950´s and 1990´s. Almost all of them offer possibilities of further development. The potential, which is recently under-used is hidden in the facade. By an extensive renovation of the facade, it is possible to rapidly improve the energy efficiency, to cultivate the residential environment, to improve the quality of living and also the architecture itself. Nowadays, the renovation of concrete-apartment blocks is limited to low-cost solutions aimed at the thermal insulation and superficial paint-in. Primarily, the renovation fixes bad condition and the system failures. Important fact is, that this solution is not sustainable. Functioning of the houses, as well as the architecture and sustainability still remain in the background. Nevertheless, there are numerous solutions, which are planned for the future, and which are already viable.
  • 9. 7 PREDHOVOR Panelové bytové domy a najmä otázka ich budúcnosti je problematikou, ktorá si vzhľadom na plynúci čas a vysoký podiel v rámci bývania celej populácie Slovenska čoraz viac vyžaduje pozornosť. Ich súčasný stav je alarmujúci a to najmä vďaka dlhodobému zanedbávaniu ich údržby. V poslednom desaťročí je badateľná zvýšená snaha o ich obnovu, avšak často sa jedná výlučne o nevyhnutné opravy vzniknutých porúch, bez akejkoľvek pridanej hodnoty. V mnohých prípadoch pri procese obnovy chýba prítomnosť estetického cítenia i odbornosti, a výsledok je zjavný- nastáva invázia farieb a do slovenských miest a sídlisk sa vkráda architektonický chaos. Čiastočne je to aj dôsledkom túžby obyvateľstva zabudnúť na sivú a jednotvárnu minulosť, avšak bez absencie zdravého úsudku. Preto je nevyhnutné aby sa po rokoch tejto témy chopili architekti. Problém samozrejme nie je iba vo farebnosti, či materialite fasád. Obnovu panelových bytových domov je potrebné poňať komplexne, čiže nechápať ju len ako záležitosť stavebných inžinierov, ale ako zásah, ktorý má výrazný vplyv na kvalitu bývania, na životné prostredie aj kultúru. Jej cieľom by malo byť vytvorenie moderného, kultivovaného, ekologického a trvalo udržateľného priestoru pre dôstojný život súčasnej, ale aj ďalších generácií. Úlohou tohto výskumu bolo diagnostikovať stav a potreby panelových bytových domov na Slovensku a na základe toho nájsť použiteľné riešenie, ktoré zodpovedá vyššie uvedenému cieľu.
  • 10. 8 OBSAH 1 Úvod Definícia predmetu výskumu Ciele a metodika spracovania dizertačnej práce Súčasný stav riešenej problematiky Výskumná časť Ciele výskumu Metodika výskumu Hypotézy Definícia pojmov 2 Historický vývoj panelových obytných štruktúr Vývoj panelových obytných štruktúr Európe Bytová výstavba v západnej Európe Bytová výstavba v strednej a východnej Európe Priebeh panelovej výstavby na území SR 3 Analýza súčasnej situácie panelových bytových domov v SR Problémy panelových bytových domov a ich prostredia Súčasný prístup k obnove panelových bytových domov na Slovensku Potenciál panelových bytových domov SWOT analýza 4 Prehľad najčastejších konštrukčných sústav 5 Požiadavky na onovu panelových bytových domov - diagnostika 11 12 13 13 14 15 16 17 18 22 22 22 23 24 26 26 29 31 33 37 46
  • 11. 9 Technické požiadavky Požiadavky na dopravné riešenie Požiadavky na energetickú úsporu Architektonické požiadavky Požiadavky na zlepšenie kvality bývania Požiadavky na univerzálnosť a bezbariérový pohyb 6 Obnova panelových bytových domov Komplexná obnova Obnova fasád panelových bytových domov Plošná obnova "Mäkká" rekonštrukcia Obnova zásahom do hmoty Radikálna rekonštrukcia Obnova dvojitým opláštením Príklady komplexnej obnovy panelových bytových domov v Európe a na Slovensku 7 Aplikačné overovacie štúdie Popis vybraného objektu - sekciový bytový dom P 1.15 Pôvodný stav 1. aplikačná- overovacia štúdia - súčasná obnova (plošná obnova) Variant súčasnej obnovy s použitím grafitového polystyrénu 2. aplikačná- overovacia štúdia - obnova "mäkkou" rekonštrukciou (štúdia plošnej obnovy) 3. aplikačná- overovacia štúdia - obnova radikálnou rekonštrukciou (štúdia obnovy zásahom do hmoty) 46 47 48 49 52 53 56 56 59 60 62 63 64 67 69 79 79 79 81 84 84 87
  • 12. 10 4. aplikačná- overovacia štúdia - obnova dvojitým opláštením (štúdia obnovy zásahom do objemu) 8 Záver 9 Zoznam použitých zdrojov Zoznam knižných zdrojov Zoznam internetových zdrojov Ďalšie zdroje 10 Zoznam použitých obrázkov 90 94 104 104 107 109 110
  • 13. 11 1 ÚVOD Panelové obytné domy sú na našom území aj v dnešnej dobe stále najrozšírenejším druhom bývania a preto je nevyhnutné sa touto problematikou zaoberať. Ich životnosť sa vďaka zanedbávaniu skracuje a mnohé nevyhovujú požiadavkám súčasnej spoločnosti. Väčšina obyvateľov slovenských miest je sústredená práve v panelových sídliskách, ktoré na rozdiel od vyspelých európskych krajín nespĺňajú iba funkciu sociálneho bývania, ale poskytujú strechu nad hlavou až 38% populácie Slovenska. Ich úroveň však tejto skutočnosti nezodpovedá a to po každej stránke. Či už sa jedná o obytné prostredie, alebo samotný bytový dom, je nutné nájsť cestu k ich skvalitneniu. Potenciál pre dosiahnutie tohto skvalitnenia, ktorý je v súčasnosti nedostatočne využitý, sa nachádza vo fasáde. Rozsiahlou a kvalitnou obnovou fasády možno výrazne zlepšiť energetickú efektivitu stavby, ale tiež jej architektonický výraz. To je predpokladom k vytvoreniu trvalo udržateľnej architektúry. Podľa odborníka na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, A.M. Omera z Nottinghamu by mali byť budovy navrhované tak, aby sa maximálne redukovala potreba mechanického vykurovania a až 45% energie potrebnej na zabezpečenie tepelnej pohody v budove je možné ušetriť kvalitným technologickým riešením, ako napr. dvojitá fasáda, tieniace systémy a nové izolačné materiály v kombinácii s prirodzeným vetraním.( Omer, A.M.: (2006), Renewable building energy systems and passive human comfort solutions.In: Renewable and Sustainable Energy Reviews. ISBN 0-13-095246-X, www.sciencedirect.com/science, 2.10.2006) Obrázok 2 Charakterisktický pohľad na panelové sídlisko na Slovensku.   Obrázok 1 Charakterisktický pohľad na panelové sídlisko  na  Slovensku.  Na  obrázku  sú  panelové  domy  P1.14    z  80.  rokov  20.  storočia  v  Bratislavskej Petržalke  Obrzok  3  Charakterisktický  pohľad  na  panelové sídlisko  na  Slovensku.  Na  obrázku  sú  panelové domy  P1.14    z  80.  rokov  20.  storočia  v Bratislavskej Petržalke 
  • 14. 12 Na území SR je v súčasnosti obnova fasády limitovaná iba na nízko efektívne kontaktné zateplenie a zmeny farebného riešenia. Ani tieto postupy však nie sú realizované dôsledne, čo môže v konečnom dôsledku viesť k nulovej úspore, prípadne aj k stratám. Primárne sa zameriava na nevyhovujúci technický stav jednotlivých konštrukcií a opravu porúch spôsobených zanedbanou údržbou, prípadne porúch vyplývajúcich z nedodržiavania projektovaných parametrov počas realizácie. Prevádzka, hmota, kvalita bývania, vizuálne stvárnenie a dlhodobá udržateľnosť ostávajú naďalej v úzadí. PREDMET VÝSKUMU Predmetom výskumu sú panelové bytové domy na Slovensku, ich súčasný stav a prístup k obnove. V prvej fáze je výskum zameraný na aktuálny stav, úroveň bývania v neobnovených, resp. nedostatočne obnovených panelových bytových domoch a ich prostredí. Výskum je v ďalšej fáze sústredený na obnovu panelových domov prostredníctvom úprav fasády a dopad tejto obnovy na kvalitu bývania z viacerých aspektov. Práve fasáda, resp. obvodový plášť v sebe skrýva významný potenciál pre rozvoj panelových domov z hľadiska trvalej udržateľnosti. Jej obnova ponúka komplexné riešenia, ktoré majú vplyv na urbanistické väzby, architektúru, estetiku aj energetickú úsporu. Nakoľko súčasná obnova sa nevenuje komplexným riešeniam, resp. uprednostňuje revitalizáciu iba po technickej stránke, výskum sa zameriava predovšetkým na obnovu architektonickú, urbanistickú a tiež ekologickú. Obrázok  4  Neobnovený  panelový  bytový  dom konštrukčnej sústavy BA‐NKS v Bratislave.  Obrázok 5 Vysoko "kreatívne" farebné riešenie  fasády vežového bytového domu P 1.15. 
  • 15. 13 CIELE A METODIKA SPRACOVANIA DIZERTAČNEJ PRÁCE Súčasný stav riešenej problematiky Problematike panelových bytových domov sa venuje odborná verejnosť predovšetkým v postkomunistických krajinách, ale je možné nájsť príklady aj v krajinách ako Francúzsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko a iné. Na Slovensku sa tejto problematike venujú a venovali mnohí odborníci. Prof. Martin Kusý sa v publikácii Architektúra na Slovensku 1945 – 1976 zaoberá historickým vývojom, typológiou a princípmi tvorby typizovaných obytných štruktúr od druhej svetovej vojny až po obdobie najväčšieho rozmachu tohto druhu výstavby. Typológii, analýze súčasnej situácie, ale predovšetkým možnosťami obnovy panelových bytových domov na Slovensku sa venuje prof. Zuzana Sternová s kolektívom v sérii kníh s názvom Obnova bytových domov I, II. V prvej časti charakterizuje konštrukčné systémy hromadnej bytovej výstavby do roku 1970, teda panelové sústavy T11 až T 16, T 01 B, T 02 B, T 03 B, PV-2, BA, G 57, MS 5, MS 11, T 06 B, T 08 B. Druhý diel sa zaoberá výstavbou bytových domov v konštrukčných systémoch a stavebných sústavách po roku 1970, poruchami a tiež obnovou bytových jadier . Kniha obsahuje aj pilotné projekty na obnovu bytových domov. Komplexnému pohľadu, porovnávaniu situácie v Bratislave a vo Viedni a hľadaniu riešení renovácie je venovaná publikácia, ktorá vznikla na základe výskumného projektu obnovy panelovej bytovej výstavby Rakúskej Akadémie Vied v spolupráci s viacerými významnými
  • 16. 14 slovenskými odborníkmi - Obnova Panelových sídlisk von Viedni a v Bratislave - Nový život pre staré stavebné štruktúry (Plattenbausanierung in Wien und Bratislava- Neues Leben in alten Strukturen). Autori F. Druot, A. Lacaton a J.P.Vassal sa v knihe Plus. Large scale housing development. An exceptional case venujú panelovým bytovým domom vo Francúzsku, ktoré v súčasnosti nie sú využívané kvôli nevyhovujúcemu technickému stavu a nedostatočnému komfortu. Publikácia obsahuje návrhy riešení komplexnej obnovy a revitalizácie z architektonického, urbanistického, ale aj ekonomického pohľadu. Doc. Ing. arch. A. Bacová, Phd. s kolektívom sa v rámci pravidelného cyklu medzinárodných konferencií Komplexná obnova bytových domov (organizované od roku 2007) venuje problematike architektonickej obnovy v celom spektre podrobnejších metodických riešení a konkrétnych architektonických návrhov. Výstupy sú publikované v zborníkoch z konferencie. Ostatnou aktuálnou publikáciou, ktorá mapuje a dokumentuje bratislavské panelové sídliská je Atlas sídlisk – Bratislava alebo Vitajte v panelstory! , autori: Moravčíková, H., Topolčanská M., Szalay P., Dulla, M., Ščepánová, S., Toscherová S., Haberlandová K., Slovart, 2011. Výskumná časť V úvode sa dizertačná práca venuje analýze historického vývoja prefabrikovaných bytových domov a ich prostredia od samotného vzniku až po súčasnosť, dôvodom vzniku tohto druhu výstavby, čiže spoločenskému vývoju, predovšetkým na našom území. Porovnáva
  • 17. 15 požiadavky vtedajšej doby so súčasnosťou, na základe čoho sú stanovené konkrétne závery pre návrh obnovy panelovej bytovej výstavby na Slovensku. Po roku 1989 nastali radikálne spoločenské zmeny v každej sfére života a nevyhli sa teda ani bývaniu. Spoločnosť už nie je jednotvárna, nároky jednotlivých skupín obyvateľstva sa rôznia, a je potrebné aby sa aj z obytných štruktúr vytratila uniformita minulosti. Tie potrebujú reagovať na súčasnú, dynamickú dobu, potrebujú flexibilitu. Okrem nových požiadaviek je tu aj ďalší faktor, ktorý robí tieto stavby nevyhovujúcimi – vek a s tým súvisiace poruchy. Nesmierne dôležitým aspektom je ekológia a s tým súvisiace znižovanie spotreby energií a tiež znižovanie emisií sklenníkových plynov. Ako člen EÚ, musí aj Slovenská republika pri obnove panelových bytových domov reagovať na novú smernicu pre rok 2020. Pri neustálom raste cien za energie sú závažnou témou aj financie a návratnosť obnovy panelových bytových domov. V ďalšom výskume sa venujeme vyhodnoteniu urbanistických, architektonických, dispozičných a technických riešení a možností panelových obytných domov pre obnovu a ďalší rozvoj v intenciách trvalej udržateľnosti. Zaoberáme sa súčasnými realizáciami obnovy panelových domov na domácej aj zahraničnej scéne. Ciele výskumu Cieľom výskumu je analyzovať a zmapovať súčasný stav panelovej bytovej výstavby z hľadiska, architektonicko-urbanistického, dispozičného a technického. Zhodnotiť možnosti a obmedzenia pre ich ďalší rozvoj a nájsť vhodnú metodiku pre ich komplexnú obnovu
  • 18. 16 a prispôsobenie potrebám dnešnej spoločnosti. Metodiku, ktorá by bola aplikovateľná do našich podmienok a to s čo najvyššou mierou návratnosti nákladov vynaložených na obnovu. Metodika výskumu Určené ciele sú dosiahnuté použitím analyticko- syntetického metodického postupu v jednotlivých výskumných etapách: - štúdium dostupných zdrojov informácií k danej problematike z literárnych a internetových prameňov, - štúdium a následné hodnotenie domácich aj zahraničných prístupov k realizácií obnovy obytných štruktúr a tiež ich realizácií v praxi, - analýza súčasného stavu, - diagnostika panelových bytových domov z hľadiska sociálneho, urbanistického, architektonického, dispozičného a technického, - vyhodnotenie možností obnovy, ich metód a spôsobov, - štúdium vybraných realizovaných príkladov komplexnej obnovy z domácej a zahraničnej scény, - prípadová štúdia panelového bytového domu, aplikácia vybraných metód obnovy, ich analýza, porovnanie - zhodnotenie výsledkov. Súčasne sme na základe výskumu aktuálneho stavu danej problematiky definovali pracovné hypotézy ako základné preambuly bádania,
  • 19. 17 ktoré tvoria metodickú súčasť práce a zároveň vymedzujú šírku skúmanej problematiky. Hypotézy Hypotéza číslo 1: Panelovým bytovým domom možno predĺžiť životnosť o 50 rokov obnovou fasády. Hypotéza číslo 2: Obnovou fasády panelového domu je možné uspokojiť nároky súčasného bývania. Hypotéza číslo 3: Obnovou fasády panelového domu možno reagovať na požiadavky urbanistické, architektonické, technické a energetické zároveň. Hypotéza číslo 4: Komplexná obnova je spôsob, ktorým možno dosiahnuť trvalú udržateľnosť panelových obytných štruktúr a panelových domov. Hypotéza číslo 5: Obnovou panelového bytového domu možno dosiahnuť úsporu energií na úrovni pasívneho štandardu. Hypotéza číslo 6: Komplexná obnova panelových bytových domov je ekonomicky výhodnejšia ako spôsob obnovy používaný na Slovensku v súčasnosti. Uvedených šesť hypotéz vymedzuje základný rámec výskumu práce, ktorý je zameraný na oblasť obnovy fasád panelového bytového domu, oblasť skvalitnenia bývania panelových štruktúr pri dosiahnutí požadovaných energetických
  • 20. 18 úspor a v konečnom efekte aj dosiahnutie trvalej udržateľnosti týchto špecifických obytných štruktúr. DEFINÍCIA POJMOV Byt - súbor obytných miestností s príslušenstvom tvoriacich jeden stavebno- funkčný celok s vlastým uzavretím určený na trvalé bývanie. Označovaný bol aj ako bytová jednotka. Bytový fond - súhrn bytov na určitom vymedzenom území, ktorý je súčasťou domového fondu, resp. fondu budov štátu. V súčasnosti tvoria na Slovensku prevažnú väčšinu bytového fondu byty v súkromnom vlastníctve. Bytový dom - budova na bývanie pozostávajúca zo štyroch a viacerých bytov prístupných zo spoločného domového komunikačného priestoru, so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie (pozn.. v súčasnosti môže byť prístup aj zo súkromnej komunikácie, napr.: obytné kondomíniá). Podľa riešenia domovej komunikácie poznáme tri základné typy: schodiskové, pavlačové a chodbové bytové domy. Z urbanistického hľadiska rozoznávame izolované bytové domy (bodové a vežové) a radové (sekciové) bytové domy. Prefabrikát - vopred zhotovený stavebný dielec. V bytovej výstavbe sa využívali prefabrikáty s hmotnosťou do 5 ton. Panel - stavebný železobetónový konštrukčný dielec doskového tvaru, z ktorého sa montujú stavby alebo ich časti. Vyrába sa vo fabrike
  • 21. 19 zvyčajne už s povrchovou úpravou a osadenými výplňami otvorov. Panelová stavba - konštrukčný systém zostavený z panelov (tiež dosková konštrukcia), používaný pre montované stavby. Pozostáva z nosných a nenosných stavebných prvkov (panelov). Panelové stavby sa stužovali zváraním oceľových sľučiek, vyčnievajúcich z panelov a zaliatím cementovou maltou. Panelová výstavba - výstavba budov z panelov. Využívala sa pri budovaní skupiny domov, obytných súborov, sídlisk, či mestských častí. Obytný súbor - skupina bytových domov, spravidla rovnakej konštrukčnej sústavy s minimálnym počtom 300 bytových jednotiek a základnou občianskou vybavenosťou. Sídlisko - územne vymedzené zoskupenie obydlí určených na trvalé bývanie, obsahujúce obytné objekty, výrobné, hospodárske a technické objekty a tiež občiansku vybavenosť. Konštrukčný systém - sústava nosných prvkov tvorená zvislými a vodorovnými konštrukčnými prvkami. Stavebná sústava - konštrukčný systém tvorený špecifickými konštrukčnými prvkami. Životnosť stavby - obdobie, počas ktorého stavba dokáže plniť základné požiadavky na bezpečnosť, spoľahlivosť, hygienu a prevádzku. Údržba - vykonanie pravidelných prehliadok a opráv stavebných konštrukcií a technického zariadenia v budove, zabezpečujúcich funkčnosť a estetický vzhľad počas doby životnosti.
  • 22. 20 Rekonštrukcia - zmena funkčných a užívateľských vlastností stavebných konštrukcií a technického zariadenia v byte a bytovom dome, pomocou ktorej sa dosiahnu pôvodné parametre stavby. Obnova - vykonanie zmeny stavby veľkými opravami, výmenou a modernizáciou stavebných konštrukcií a technického zariadenia budov s cieľom splniť základné požiadavky na stavby, predĺžiť životnosť, a dosiahnuť funkčné vlastnosti a estetický vzhľad zodpovedajúci obdobiu vykonania obnovy. Komplexná obnova - rozsiahla obnova panelového bytového domu, zahŕňajúca opravu, resp. odstránenie systémových porúch, zvýšenie energetickej efektivity stavby a tiež humanizáciu a architektonické riešenie bytového domu aj obytného prostredia. Architektonická obnova - obnova panelového domu zameraná na humanizáciu a estetizáciu bytového domu odborne spôsobilou osobou (architektom). Plošná obnova - obnova bytového domu, ktorá nezasahuje do pôvodného hmotovo - priestorového riešenia domu, jedná sa spravidla o povrchovú úpravu fasády. Obnova zásahom do objemu- obnova bytového domu meniaca je pôvodný hmotovo - priestorový a architektonický výraz Mäkká rekonštrukcia- .jedná sa o plošnú obnovu bytových domov meniacu ich architektonické stvárnenie, či už na fasáde formou obkladov, alebo aj v interiéri spoločných nebytových priestorov. Zároveň zlepšuje tepelno - technické vlastnosti budovy. Tento pojem je zaužívaný predovšetkým v Rakúsku.
  • 23. 21 Radikálna rekonštrukcia- Obnova panelového bytového domu, ktorá výrazne mení objemové riešenie a pôvodný charakter budovy, ako aj jej vnútornú dispozíciu, prípadne aj funkčnú náplň. Súčasná obnova bytových domov - je zameraná predovšetkým na plošnú obnovu bytových domov ( na území SR je zaužívaná od 90. rokov 20. storočia po súčasnosť) a stavebno – technickú sanáciu. Jedná sa predovšetkým o opravu a odstránenie systémových porúch, výmenu okenných výplní a realizáciu kontaktného zateplenia obvodovej konštrukcie.
  • 24. 22 2 HISTORICKÝ VÝVOJ PANELOVÝCH OBYTNÝCH ŠTRUKTÚR Počiatky panelovej výstavby siahajú už do obdobia prelomu 19. a 20. Storočia, kedy registrujeme snahu o zvýšenie efektivity v stavebníctve. Priekopníkom bol americký staviteľ Frank Bunker Gilberth. Niektoré pramene tento vynález pripisujú nemeckému zakladateľovi Bauhausu Walterovi Gropiovi, podľa iných sa zasa jednalo o nápad známeho amerického vynálezcu Thomasa Alvu Edisona. Túto technológiu si osvojili v niekoľkých krajinách západnej Európy a postupne sa presadzovala v celom svete. Po druhej svetovej vojne sa vyvíjala rozdielne v západnej a východnej Európe. Západná Európa stavala panelové bytové domy zväčša s účelom sociálneho bývania v menšom množstve. Najväčší rozmach však výstavba prefabrikovaných bytových domov dosiahla v období po 2. svetovej vojne v krajinách tzv. východného bloku. Panelák bol v týchto končinách na výslní takmer päťdesiat rokov až do pádu "železnej opony". Aj z tohto dôvodu je verejnosťou považovaný za jeden zo symbolov socialistického režimu. VÝVOJ PANELOVÝCH OBYTNÝCH ŠTRUKTÚR V EURÓPE Bytová výstavba v západnej Európe Prvé panelové domy sa začali stavať po skončení prvej svetovej vojny v Holandsku a v Nemecku. Prvé panelové sídlisko bolo vybudované v roku 1939 v Paríži. Okrem toho sa začalo s výstavbou aj v susednom Rakúsku, ale tiež v krajinách Škandinávie. Vo väčšom meradle sa o panelovej bytovej výstavbe začalo uvažovať po druhej svetovej vojne, keď bolo nutné Obrázok  6  Panelový  bytový  dom  "Interbau"  v Berlíne od Waltera Gropia, ktorý je považovaný za jedného z priekopníkov prefabrikovanej výstavby. Obrázok 7 a 8 Le Corbusierov "stroj na bývanie" v Marseille počas výstavby a v súčasnosti. 
  • 25. 23 nahradiť vojnou zničené byty. V Nemecku sa jednalo až o 20% z celkového počtu bytov. Najväčší rozmach zaznamenala typizovaná bytová výstavba v období šesťdesiatych a začiatku sedemdesiatych rokov. Potom došlo k ústupu. Dôležitým faktom je, že v krajinách s kapitalistickým režimom bol tento druh výstavby určený predovšetkým pre bývanie slabších sociálnych vrstiev. Nájdu sa však aj veľmi kvalitné realizácie ich obnovy, ktorá sa začala v deväťdesiatych rokoch 20. Storočia. Bytová výstavba v strednej a východnej Európe Výrazný vplyv na panelovú výstavbu malo obdobie po druhej svetovej vojne, keď došlo k politickému rozdeleniu Európy. Takzvaný východný blok, založený na socializme, si tento druh výstavby rýchlo osvojil. V krátkom čase boli socialistické krajiny schopné vyriešiť bytovú otázku pre masy ľudí. Táto hromadná výstavba bola umožnená iba v týchto krajinách, keďže jediným vlastníkom pôdy bol v tom čase štát. Stavali sa veľké sídliska, mestské časti, ba dokonca vznikali aj celé mestá. V najväčšej miere sa budovalo v bývalom ZSSR. Typizovaná bytová výstavba v strednej a východnej Európe prebiehala až do polovice 90-tych rokov minulého storočia, keď došlo k výrazným spoločenským zmenám. Stavby, ktoré obdobie socializmu zanechalo sú v nevyhovujúcom technickom stave, vyznačujú sa prílišnou jednotvárnosťou a nedostatočnou vybavenosťou. Aj preto sú v našich končinách symbolom komunistickej vlády a „neľudskosti“. V súčasnosti však je snaha o ich obnovu. Zatiaľ čo v západnej Európe sa panelové domy stávajú útočiskom prevažne sociálne slabších vrstiev obyvateľstva, v postkomunistických štátoch má Obrázok  9  hromadná  panelová  výstavba  v juhozápadnej časti Moskvy Obrázok  10    pohľad  na  panelové  sídlisko  v Petrohrade 
  • 26. 24 bývanie v takýchto štruktúrach úplne iné postavenie. Tvorí totiž strechu nad hlavou väčšiny obyvateľstva, čím určujú istý štandard. Po spoločenskom zjednotení sa však otvárajú nové možnosti, štandard bývania posúva vyššie a tak je nevyhnutné riešiť obnovu bytových domov a obytných štruktúr, aby vyhovovali požiadavkám modernej spoločnosti, vyznačujúcej sa rozmanitosťou. Trendom je udržanie bývania v panelových domoch. PRIEBEH PANELOVEJ VÝSTAVBY NA SLOVENSKU Panelová výstavba na Slovensku siaha do februára 1948, kedy bolo znárodnené stavebníctvo. Spočiatku sa jednalo o výstavbu tzv. „typov“ murovaných tehlových stavbách s prefabrikovanými prvkami. Neskôr sa prešlo na jednoduchšie a časovo aj finančne menej náročné prefabrikované domy, či celé obytné súbory. V roku 1956 bol touto technológiou postavený v Československu prvý „panelák“. Nachádza sa na Kmeťovom námestí v Bratislave. Postupne sa vytvárali konštrukčné systémy, ktoré boli vo viacerých variáciách budované v celom území ČSR. Do roku 1960 bolo týmto spôsobom postavených celkovo 116 782 bytov. Najväčší rozmach bytovej výstavby prebiehal počas šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. Storočia, kedy vznikali celé sídliská. Najväčšie v strednej Európe bola Bratislavská Petržalka. V 60-tych rokoch sa vybudovalo 167 000 bytov a v 70-tych dokonca 264 000 bytových jednotiek. V priemere to znamenalo 9,3 bytu na 1000 obyvateľov za rok, čo predstavovalo najvyšší počet v celej Európe. Panelové domy sa stavali vždy podľa aktuálnych technických noriem a úrovne vedomostí, čo vplývalo na ich úroveň a rozdielnosť. Za približne Obrázok  11  Prvý  panelový  dom  v  Československu, postavený  v  roku  1955  v  Bratislave  na  Kmeťovom námestí  Obr.ázok  12  Hromadná  bytová  výstavba  počas  70. rokov  20.  storočia  v  Bratislavskej  mestskej  časti Petržalka 
  • 27. 25 45 rokov bolo na našom území použitých viac ako dvadsať typov konštrukčných systémov a sústav. Výstavba bytov sa podriaďovala prvkovej aj objemovej typizácii a určeným hospodárskym ukazovateľom, ktoré boli prepočítavané na jednu bytovú jednotku. Z hľadiska konštrukčného a architektonického riešenia sa hromadná výstavba delí na typy z pred roku 1970 a sústavy po roku 1970. V prvej etape boli realizované konštrukčné systémy T-11 až T-16, T01 – T03B a PV 2, s pozdĺžnym konštrukčným systémom. Ďalej BA, G- 57 s priečnym nosným systémom a typy LB(MB), MS 5 a MS 11 z liateho betónu. V záverečnej fáze sa stavali sústavy T06 B a T08 B, ktorých výstavba s menšími úpravami pokračovala aj v neskoršom období. Niektoré systémy boli vytvorené špeciálne pre určité lokality. Jednalo sa o sústavu PD- 62/ PD- 66 pre Poprad, K- 61 pre Košice, či NMB pre juhozápad Slovenska. Po roku 1970 sa stále používali sústavy T06 B a T08 B a ich modifikácie ZT a ZTB. Štandard sa zvýšil po zavedení vrstvených konštrukcií plášťov. V typoch BA-BC a B 70 a najmä systém BA-NKS. V roku 1984 vošla do platnosti nová tepelno- technická norma. Odvtedy sa pri bytovej výstavbe uplatňovali iba tri stavebné sústavy. P 1. 14, P 1.15 a PS- 82. Posledným typom boli sústavy P 1.24 a P 1.25. Z prvej spomenutej sa zrealizovali iba dva domy v Bratislave. Obrázok 13 Hromadná bytová výstavba počas 70. rokov  20.  storočia  v  Bratislavskej  mestskej  časti Petržalka 
  • 28. 26 3 ANALÝZA SÚČASNEJ SITUÁCIE PANELOVEJ BYTOVEJ VÝSTAVBY V SR Problémy panelových bytových domov a ich prostredia Po spoločenských zmenách a s odstupom času, sa postupne vynárajú viaceré problémy. Vyplývajú z rozdielu medzi vtedajším a súčasným prístupom k tvorbe. Súčasnosť je dynamická, rýchlo sa rozvíjajúca. Menia sa potreby ľudí, životná úroveň. Prostredie, v ktorom žijeme sa čoraz viac stáva nevyhovujúcim. Týka sa to všetkých oblastí života- práce, kultúry, oddychu a v neposlednom rade bývania. Práve prostredie pre bývanie je miesto, kde človek trávi najväčší čas svojho života. Obdobie, v ktorom bola vybudovaná väčšina bytov riešilo urgentnú bytovú otázku pre masy ľudí a to vo veľmi krátkom časovom rozmedzí. V dôsledku tohto rýchleho a finančne nenáročného postupu, sa na úkor rýchlosti a ceny potláčala kvalita. Či už sa jednalo o kvalitu obytného prostredia, ktorú určuje vybavenosť, dopravné napojenie, alebo o kvalitu dispozície, vizuálnej stránky, či technického riešenia samotného domu, resp. bytu. Vtedajší štandard bol dávno posunutý smerom nahor a veľká väčšina typizovaných obytných štruktúr mu už nezodpovedá. Zvýšil sa počet obyvateľov, výrazne sa zhustila doprava, narástli nároky na vybavenosť, infraštruktúru, na rozmanitosť aktivít. Prostredie tvorené panelovými obytnými štruktúrami minulosti nie je samo o sebe schopné reagovať na tieto zmeny. Pri pohľade z urbanistického aspektu zisťujeme, že chýba zeleň, oddychové zóny, ihriská, zariadenia občianskej vybavenosti. Kapacity statickej dopravy sú nedostačujúce, keďže počet automobilov sa takmer dvojnásobne zvýšil. Obr.ázok 14 Neobnovený panelový bytový dom  sústavy BA‐NKS v Petržalke Obr.ázok 15 Neobnovený panelový bytový dom  sústavy BA‐NKS v Petržalke Pôvodné farebné  riešenie.  Obrázok 16 Pohľad na panelové bytové domy BA‐ NKS v bratislavskej mestskej časti Petržalka. 
  • 29. 27 Navyše sa zahustila zástavba. Výsledkom je potom zaberanie plôch zelene a ihrísk motorovými vozidlami. Objekty samotných domov sú neprístupné, toto prostredie nedáva rovnaké možnosti pre všetkých, ktorí ho obývajú. Vo väčšine prípadov chýba bezbariérové riešenie nielen vstupných priestorov do panelových bytových domov, ale i vlastných bytov a prístupov na parkoviská. Po podrobnejšom prieskume zistíme, že to isté platí aj v interiéroch bytových domov. Počnúc od vstupov, cez spoločné priestory až po samotný byt. Chýba flexibilita. Individuálny prístup k obyvateľom. Inokedy sú riešenia až nadmieru individualistické, no bez akéhokoľvek konceptu a architektonickej kvality. Týka sa to najmä prístavieb, či farebného riešenia fasád. Pri obnove sa vo väčšine prípadov používajú nevhodné bezkoncepčné farebné úpravy, hraničiace s gýčom. Zabúdať sa nesmie ani na technický stav bytových domov. Problémy nespôsobuje statika, ale poruchy vnútorných inštalácií, či tzv. systémové poruchy, ktoré sú špecifikované v zákone Národnej rady SR č. 443/2010 o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní z 26. 10. 2010. Jedná sa o poruchy charakteristické pre jednotlivé konštrukčné systémy. Systémové poruchy sa týkajú najmä: - keramzitbetónových obkladových dielcov na klimaticky najviac namáhanom štíte, - troskopemzobetónových obkladových dielcov na štítoch bytového domu, Obrázok 17 Akcentovaný vstup do obnoveného  panelového bytového domu v Bratislave.
  • 30. 28 - vystupujúcich konštrukcií schodiskového priestoru bytového domu, - predsadených lodžií s kazetovými stropnými panelmi bytového domu, - predsadených lodžií s dutinovými stropnými panelmi bytového domu, - balkónov a lodžií bytového domu, - vystupujúcich zvislých pilastrov a vodorovných ríms bytového domu, - obvodového plášťa zo spínaných pórobetónových dielcov bytového domu, - stykov obvodového plášťa s vrstvenými dielcami s tepelnoizolačnou vrstvou bytového domu hr. 80 mm, - atiky bytového domu, - obvodového plášťa a nosných stien z pó- robetónových tvárnic bytového domu, - predsadenej lodžie bytového domu a obvodového plášťa zo spínaných pórobetónových dielcov bytového domu. Ich oprava, resp. výmena je nevyhnutná pre zvýšenie životnosti domov. Tá je bez obnovy odhadovaná na približne 70 rokov, v niektorých prípadoch i menej. Po obnove sa životnosť podľa prof. Sternovej predĺži na 100 až 120 rokov. Po tejto dobe bude podľa odhadov potrebná ďalšia oprava. Mnoho pôvodných bytov však má predpoklady, aby mohli vyhovovať aj súčasnému užívateľovi. Každý súbor, či dom má svoje nedostatky, ale aj pozitíva a potenciál ďalšieho rozvoja. Každý ich má na inom mieste. Preto je nevyhnutné pristupovať a analyzovať každú štruktúru, či objekt samostatne. Obrázok  18  Najčastejšia  systémová  porucha  v podobe  trhlín  vzniknutých  na  fasáde  z  dôsledku rôznej tepelnej rozťažnosti použitých materiálov. Obrázok  19  Častou  poruchou  je  aj  zvetrávanie betónu lodžií z dôslednku vlhkosti a zmien teploty.
  • 31. 29 Súčasný prístup k obnove panelových obytných štruktúr na Slovensku Obnova bytového fondu 20. storočia má za sebou viac ako 20 rokov, prešla ňou približne tretina bytových domov, no jej celková architektonická úroveň sa posúva vpred len veľmi pomaly. Krátkej životnosti panelových bytových domov sa netreba obávať. Bývanie v panelových domoch 20.storočia bude dlhodobo aktuálne a preto je riešenie ich obnovy opodstatnené. Na území SR sa však primárne rieši iba technický stav a oprava porúch spôsobených zanedbanou údržbou, prípadne systémových porúch. Obnova sa zameriava prevažne na predĺženie životnosti stavebnej konštrukcie. V menšom rozsahu aj nevyhnutným opravám ako je výmena inštalácií vo vnútorných jadrách, výmena zdroja vykurovania, inštalácia meracích zariadení, výmena elektroinštalácií, výmena okien a dverí, zasklenie lodžií, zateplenie obvodového plášťa, ošetrenie fasády pred poveternostnými podmienkami (Sternová, 2002, str. 214). Prevádzka, hmotovo - priestorové riešenie, vizuálna stránka a dlhodobé konštruktívne riešenia ostávajú naďalej v úzadí. Ani tento spôsob obnovy však často nie je realizovaný kvalitne. Podľa prof. Ing. Dušana Majdúcha (predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov) sa obnova vykonáva často aj nekvalifikovanými subjektami, či už sa jedná o projekčnú, alebo aj realizačnú činnosť. Nedostatky vidí v legislatíve, ktorá podľa neho nie je dostatočne striktná (Eurostav 1-2/ 2012, str. 22-29). „Obnova sa v súčasnosti nezaoberá zlepšením dispozično - prevádzkových vzťahov vo vnútri panelového domu – predovšetkým lepšou organizáciou spoločných priestorov, kde sú Obrázok .22 Príklad súčasnej obnovy fasády z  Bratislavy  Obrázok 20 Fasáda panelového bytového domu BA‐ NKS v bratislavskej mestskej časti Petržalka. Obrázok 21 Niektoré farebné riešenia fasád po  obnove hraničia s gýčom.
  • 32. 30 v mnohých domoch pomerne veľké plošné rezervy pre vytvorenie priestorov chýbajúcej základnej vybavenosti, z ktorej môžu vlastníci domu ekonomicky profitovať.“ ( Bacová, A. (2009), Zborník z III. Medzinárodnej konferencie Komplexná obnova bvých domov 2009, Bratislava, STU, 2009, str 79) Ak sa aj objavia nejaké náznaky architektonickej obnovy, zväčša sa jedná o nekoncepčné až amatérske zásahy. Zväčša sa na nich priamo podieľajú nie vždy odborne spôsobilí vlastníci bytov, resp. obchodníci- predajcovia farieb a omietok. Tieto náhodne pôsobiace kompozičné riešenia nerešpektujú tektoniku fasády, potláčajú pôvodný zámer architektov a nemožno v nich nájsť ani náznak tvorivého procesu. Architekt Pavol Paňák zastáva názor, že súčasný spôsob zatepľovania potláča stavebnú kultúru našej krajiny na úkor energetickej úspory. Panelové bytové domy sú veľmi významnou etapou histórie slovenskej architektúry. Problém vidí predovšetkým v potláčaní kompozície a tektoniky fasády. Tie sa súčasnou formou sanácie vyznačujú nízkou kvalitou, či už v kompozícii alebo aj v materiálovom prevedení. Lacné povrchové riešenia, ktoré Ing. arch. Paňák označil ako "nalíčenú materialitu optimistického imidžu", sú podľa neho len odzrkadlením ekonomického potenciálu spoločnosti. Problém obnovovania panelových bytových domov vidí ako vysoko aktuálnu tému, avšak sám nepozná jej ideálne riešenie. Isté je, že potrebuje zásah architekta. Nemožno však zabúdať na skutočnosť, že v prípade panelových bytových domov sa jedná v prvom rade o strechu nad hlavou pre 2/5 obyvateľov Slovenska a tí potrebujú, aby kvalita ich bývania kráčala s Obrázok  23  Súčasné  kompozičné  riešenia  fasád pripomínajú  skôr  známu  detskú  stavebnicu  ako skutočnú architektúru  Obrázok .22 Ukážka, ako by vyzerala fasáda bez  odborného zásahu architekta. 
  • 33. 31 Obr. 25 Prístavba v Petržalke úplne narušila parter bytového domu.  dobou. Iba v malom množstve prípadov nájdeme riešenia, ktoré by nároky na kvalitné bývanie spĺňali a obohatili obytné prostredie, ako napríklad komplexná obnova, či čiastkové riešenia v podobe správne dimenzovaných bezbariérových prístupov, detských ihrísk a kvalitných nadstavieb. Na druhej strane, nekoncepčných zásahov do panelových domov možno po celom území Slovenska nájsť veľké množstvo. Aj odborníci uskutočňujúci obnovu bytového fondu v celoeurópskom meradle tieto nedostatky vidia, rovnako však aj veľkú rezervu v tejto činnosti. Alexader Prizemin (zástupca spoločnosť ISOVER), sa pre Eurostav (Eurostav 1-2/ 2012, str. 22-29) vyjadril k súčasnému stavu, ktorý ďaleko zaostáva aj v porovnaní s okolitými krajinami a nezodpovedá ani cieľom Európskej Únie pre rok 2020. Problém vidí v legislatíve a tiež v úlohe certifikácie budov na Slovensku. Tá podľa neho stále nezohráva dôležitú úlohu pri hodnotení stavieb na našom realitnom trhu, ale skôr sa považuje iba za nevyhnutné náklady a povinnosť investora pre kolaudačné konanie. Značnou mierou k tomuto stavu prispieva aj nízka vedomosť danej problematiky na verejnosti, ako aj nízka motivácia investorov a realizátorov zo strany štátu a zodpovedných orgánov. Ekologický aspekt je v súčasnosti pre verejnosť nezaujímavý. Všetky spomínané nedostatky však zároveň poukazujú aj na potenciál, ktorý panelové bytové domy majú a tiež rezervy v ich obnove. Potenciál existujúcej panelovej bytovej výstavby Okrem spomenutých nedostatkov má panelový bytový fond aj množstvo pozitívnych kvalít, na ktoré je možné nadviazať pri ich ďalšom rozvoji. Obrázok  24  Ďalšia  ukážka  neodborného "architektonického"  riešenia  obnovy  fasády panelového bytového domu. 
  • 34. 32 Mnohé panelové obytné komplexy boli riešené vysoko racionálne, podľa tzv. technicko- hospodárskych ukazovateľov. Na základe toho výstavba dodržiavala dostatočné odstupy domov, postačujúce presvetlenie a oslnenie. Adekvátne k počtu obyvateľov sa navrhovalo množstvo zelene, či vybavenosti. Dostupnosť občianskej vybavenosti bola daná limitovanými dochádzkovými vzdialenosťami. Mnohé obsahujú zelené, či iné voľné plochy využiteľné pre oddych, športové aktivity, intenzifikáciu výstavby, alebo doplnenie potrebnej vybavenosti. Takto kvalitné urbanistické celky ponúkajú široké možnosti pre komplexnú obnovu a prispôsobenie aj dnešným požiadavkám. Možnosti ponúkajú aj samotné domy. Keďže sú po statickej stránke riešené pomerne veľkoryso, je možná intenzifikácia vo forme nadstavieb. Tie ponúknu väčšiu voľnosť v dispozícii. Novú kvalitu môžu priniesť aj prístavby ku štítovým stenám. Život a prvky mestskosti do obytného prostredia panelových domov môže priniesť revitalizácia parteru a to úpravami spoločných priestorov a pridaním nových funkcií. Okrem dispozičného riešenia sa takouto obnovou výrazne zvýši aj hodnota vizuálneho stvárnenia domu. Potenciál, ktorý je v súčasnosti nedostatočne využitý, skrýva fasáda. Vo väčšine stavebných sústav sa totiž nachádza samonosný, resp. zavesený obvodový plášť, ktorý dáva možnosti pre ďalšie formovanie architektúry panelových obytných domov. Rozsiahlou obnovou fasády možno zlepšiť energetickú bilanciu stavby, ale tiež samotnú architektúru. V súčasnej dobe je revitalizácia fasády limitovaná iba na neperspektívne kontaktné zateplenie a chaotické plošné farebné riešenia. Fasáda pritom ponúka Obrázok 26 Potenciál pre kvalitné bývanie sa  nachádza aj v zeleni. Obrázok  27  Potenciál  pre  kvalitné  bývanie  má  aj kvalitné  urbanistické  riešenie‐  dostatok  plôch zelene a dostupnosť občianskej vybavenosti Obrázok  28    Potenciál  samotných  domov  má  aj fasáda,  ktorá  ponúka  množstvo  možností  na zlepšenie kvality bývania. Napríklad aj expanziou lodží, resp. balkónov.
  • 35. 33 široké spektrum možností zlepšenia kvality stavby aj možnosť rozšírenia či už na čelných, alebo štítových stenách. Je teda možné povedať, že panelové bytové domy a obytné súbory majú významný potenciál ponúknuť po komplexnej obnove obyvateľom kvalitné, ekologické a moderné bývanie. Pre dosiahnutie ich efektívnej obnovy je však potrebné dôkladne analyzovať všetky negatívne aj pozitívne vlastnosti a rovnako aj možnosti ďalšieho rozvoja. Dôležité je mať na zreteli aj možné hrozby, ktoré by priniesla nedostatočná obnova, respektíve jej absencia. Odborné vyhodnotenie pozitívnych a negatívnych daností panelových bytových domov ponúka tzv. SWOT analýza. "SWOT" analýza panelových domov z hľadiska ich udržateľnosti Jedná sa o stručnú a prehľadnú analýzu súčasného stavu panelových domov, ktorá bola vykonaná na útvare hlavnej architektky hlavného mesta SR Bratislavy v rámci projektu EÚ GUGLE zameraného na udržateľnú obnovu mestských bytových domov 20. storočia a znižovanie emisií skleníkových plynov. Pripravená bola formou odborných diskusií členov pracovnej skupiny pre vyššie uvedený projekt. Jej výsledkom je sumár ich pozitívnych aj negatívnych kvalít, ako aj možností pre ďalší rozvoj a udržateľnosť. Výsledkom analýzy by mal byť sumár oblastí, resp. problémov, na ktoré by mala byť komplexná obnova panelových bytových domov zameraná. Či už z hľadiska využitia pozitív a potenciálu, alebo z hľadiska odstránenia nedostatkov a zabránenia možných hrozieb vyplývajúcich z týchto nedostatkov.
  • 36. 34 Tab.  1  Tabuľka  SWOT  analýzy  hodnotiaca  pozitíva  panelových  bytových  domov  z hľadiska ich obnovy.  Pozitíva (Strenghts) Dostatočné odstupy medzi domami Dostatok rezervných plôch (zeleň, poloverejné priestory) Predimenzovaný nosný konštrukčný systém z hľadiska zaťaženia Samonosný/ zavesený obvodový plášť (vymeniteľný), (pozn. platí pre väčšinu konštrukčných sústav) Kvalitné dispozičné riešenia s možnosťou úprav a zmien Rezervy v priestoroch pre doplnenie chýbajúcich funkcií v parteri (majú potenciál byť pre bytový dom zdrojom príjmu) V príprave je pilotný projekt na komplexnú obnovu podporovaný EU Negatíva (Weaknesses) Nedostatok parkovacích miest Nízke využitie voľných plôch v sídliskách (chátrajúce ihriská, neudržiavaná zeleň) Neexistujúce prepojenie s exteriérom (nízke využitie parteru) Uniformita Malá plošná výmera lodžií a balkónov, využitie iba ako úložný priestor Vek a jeho následky -systémové poruchy
  • 37. 35 Tab. 2 Tabuľka SWOT analýzy hodnotiaca negatíva súčasného stavu panelových bytových domov.  Vysoké tepelné straty Zložité vlastnícke vzťahy Nedostatok finančných prostriedkov na údržbu a obnovu Nízka informovanosť verejnosti (vlastníkov bytov) o možnostiach obnovy panelových bytových domov V prípade obnovených domov neodborné zásahy do kompozície fasád Možnosti (Opportunities) Humanizácia a skvalitnenie obytného prostredia (oživením parteru, architektonickou obnovou) Úprava parteru (doplnenie spoločných priestorov a chýbajúcich funkcií, vytvorenie bližšieho kontaktu interiéru s exteriérom) Intenzifikácia (nadstavby, prístavby, nové objekty) Vybudovanie parkovacích miest (na/pod voľnými plochami, zakladače pri štít. stenách) Obnova fasády Možnosť výmeny fasády resp. jej častí (zasklenie, lodžie) Možnosť doplniť exteriérové priestory (lodžie, zimné záhrady) Možnosť vytvorenia dvojitej fasády (odvetraná fasáda, energetické medzipriestory, obklady)
  • 38. 36 Tab.  3  Tabuľka  SWOT  analýzy  hodnotiaca  možnosti  panelových  bytových  domov  z hľadiska ich obnovy.  Tab. 4 Tabuľka SWOT analýzy hodnotiaca možné hrozby v prípade zanedbania údržby, resp. obnovy panelových bytových domov.  Možnosť vytvoriť energeticky efektívneho a trvalo udržateľného domu obnovou fasády Kombinácia obnovy fasády s progresívnou vykurovacou, resp. ventilačnou technikou, možnosť dosiahnuť pasívny, resp. nulový štandard Hrozby (Threats) Rozsiahlejšie a neodstránené poruchy sa môžu prehlbovať a narušiť komfort a základné hygienické požiadavky pre bývanie Stúpajúca intenzita obsadzovania peších trás, zelených plôch, ihrísk motorovými vozidlami Prázdne a nevyužité verejné/poloverejné priestranstvá (chátrajúce ihriská, zanedbaná zeleň) môžu mať negatívny vplyv na obyvateľstvo Neustále zvyšovanie finančných nárokov na bývanie z dôsledku zvyšovania cien energií(v prípade neobnovených, resp. neefektívne obnovených domov)
  • 39. 37 4 PREHĽAD KONŠTRUKČNÝCH SÚSTAV A ICH VLASTNOSTI Z HĽADISKA OBNOVY S CIELOM ZHODNOTENIA MOŽNOSTÍ ZÁSAHU DO FASÁDY Prefabrikované bytové domy prechádzali neustálym vývojom, postupne sa odľahčovali, zjednodušovali a zefektívňovali. Vzniklo tak množstvo konštrukčných systémov, a stavebných sústav. Na Slovensku ich rozpoznávame viac ako dvadsať. Spočiatku sa jednalo o kombináciu prefabrikátov s murovanými, resp. liatymi konštrukčnými prvkami, až neskôr prebiehala výstavba bytových domov len montovaním prefabrikovaných dielcov. Pri obnove panelových bytových domov je dôležitá úloha fasády v rámci konštrukčného systému. Na základe toho ich možno rozdeliť na panelové domy s nosným obvodovým plášťom a panelové domy s vymeniteľným obvodovým plášťom. Panelová výstavba s nosným obvodovým plášťom Spravidla pri starších stavebných sústavách je fasáda súčasťou nosného konštrukčného systému. Väčšinou sa jedná o objekty s nižšou podlažnosťou a pozdĺžnym konštrukčným systémom z konca 50. a začiatku 60. rokov 20. storočia, ale pomerne často sú realizované aj domy v novších sústavách s priestorovým konštrukčným systémom. Pri tomto druhu nemožno počítať s radikálnymi zásahmi a výmenou fasádnych dielcov. Keďže fasáda je neustále vystavovaná vonkajším vplyvom, je potrebné ju chrániť a predĺžiť jej životnosť, obzvlášť, keď sa jedná o nosnú konštrukciu budovy. Okrem súčasne používaného kontaktného zateplenia možno použiť dvojitú
  • 40. 38 odvetranú fasádu, alebo vytvoriť energetické medzipriestory. Konštrukčná sústava BA Jedná sa o prvý typový skeletovo- panelový konštrukčný systém bytových domov na Slovensku, budovaný v rokoch 1955- 1967. V roku 1953 bola v Štátnom projektovom ústave v Bratislave zahájená jeho príprava na základe princípu systému profesora V. V. Michajlova (ZSSR). BA je priečne aj pozdĺžne riešená nosná sústava s modulom 3,9 m v oboch smeroch. Obvodový plášť bol spočiatku nosný, neskôr nahradený samonosným, Konštrukčná výška je 3000 mm. Z hľadiska hmoty sa domy v tejto konštrukčnej sústave budovali prevažne vo forme sedempodlažných radových domov a 12 podlažných vežových domov. Konštrukčná sústava B 70 Sústava sa realizovala v rokoch 1976 – 1984 v moduloch 2,4 a 4,8m. Nosný systém je stenový priečny a obvodový plášť nosný. Najčastejšie realizácie možno nájsť v podobe osempodlažných bodových a sekciových domov. Konštrukčná sústava BA-BC Výstavba bytových domov v tejto sústave prebiehala od polovice sedemdesiatych do začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia. Jedná sa o sekciové domy. Konštrukčný systém je priečny. Obvodové panely sú nosné a teda nie je možné pri obnove počítať s ich výmenou. Vyskytuje sa v bratislavskej mestskej časti Ružinov. Konštrukčná sústava BA-NKS Táto sústava sa realizovala v rokoch 1972 až 1983. Niektoré zdroje uvádzajú, že pochádza   Obrázok 29 Sústava BA  Obrázok 30  Sústava B 70; dve sekcie v pohľade a jedna sekcia v pôdoryse   Obrázok 31 Sústava BA‐BC (Bauring‐ Camus) vo  forme sekciového päťpodlažného domu 
  • 41. 39 z Holandska. Pozostávala z malorozponového priestorového nosného systému. Modul v týchto stavbách bol 2,4- 3,0- 4,2 m a doplnkový modul 1,8 m sa používal na loggie. Obvodový plášť je súčasťou nosného konštrukčného systému, teda podobne ako v predošlej sústave nedáva možnosť rozsiahlejšej rekonštrukcie. V zapustenom podlaží sa nachádzali zväčša garáže alebo drobná občianska vybavenosť. BA-NKS sa stavali v podobe štvor, osem a dvanásťpodlažných sekciových aj bodových objektov. Veľmi častou formou sú aj tzv. terasové domy, ktoré boli postavené na podnoži s verejnou terasou. Na úrovni terasy sa nachádza parter s občianskou vybavenosťou a pod terasou sú umiestnené kryté parkovacie miesta. Panelová výstavba s vymeniteľným plášťom Najčastejšie je v panelovej bytovej výstavbe využitý priečny konštrukčný systém so samonosným obvodovým plášťom. Ten umožňuje omnoho výraznejšie zásahy, prinášajúce panelovému domu takmer kvalitu novostavby. Pri ich obnove je možné uvažovať o výmene fasádnych dielcov, zväčšení okenných otvorov, alebo aj rozšírení vnútorných priestorov, čo prináša do bývania v paneláku úplne novú kvalitu. Konštrukčná sústava BA Ako je uvedené vyššie, konštrukčná sústava BA, tvorená skeletovou konštrukciou a predsadenými podopretými balkónmi bola neskôr budovaná so samonosným obvodovým plášťom, čo umožňuje jeho výmenu, resp. zásahy zväčšovaním okenných otvorov. V tejto sústave boli postavené sedempodlažné sekciové a tiež dvanásťpodlažné bodové bytové domy. Prvé Obrázok  32  a  33  Sústava  BA‐NKS  bodové  a terasové prevedenie  Obrázok 34 Panelový dom konštrukčnej sústavy BA v bratislavskej mestskej časti Ružinov
  • 42. 40 sídlisko takýchto bytových domov sa nachádza na Škultétyho ulici v Bratislave. Realizované sú prevažne v bratislavských mestských častiach Nové Mesto a Ružinov. Konštrukčná sústava G- 57 Je to prvá konštrukčná sústava, realizovaná na princípoch priečneho nosného systému. Projekt bol spracovaný v roku 1960 Projekčným štúdiom Gottwaldov a spoločnosťou Armabetón Praha. Konštrukčná výška týchto domov s modulom rozponu 3600 mm bola 2850 mm. Pozdĺžne opláštenie budovy bolo samonosné, štítové múry boli súčasťou statického systému budovy. Plášť tejto sústavy je teda čiastočne vymeniteľný, čo dáva možnosť výraznejšieho zásahu pri obnove. Výmena fasády by ale bola v prípade tejto sústavy technicky náročná. Domy sa stavali počas rokov 1958 – 1968 v štvor a päťpodlažných variantoch a dvoch až troch sekciách. Najčastejšie sa vyskytujú v Bratislave, MČ Ružinov. Od sústavy G- 57 boli odvodené aj ďalšie konštrukčné systémy (K 61- Košický kraj, a PD-62 Poprad). Konštrukčná sústava PD- 62 Tento typ vypracovaný v Poprade sa od sústavy G-57 odlišoval predovšetkým v konštrukcii a stvárnení fasády. Fasádne panely majú väčšiu hrúbku (300 mm oproti 240 mm pri sústave G- 57) a špeciálu povrchovú úpravu (serpentinit, mramorová drvina, resp. mletý pálený keramický materiál). Taktiež kotvenie panelov je jednoduchšie, čo umožňuje jednoduchšiu výmenu fasádnych panelov pri uskutočňovaní komplexnej obnovy. Konštrukčný modul zostal rovnaký, teda 3600 mm a konštrukčná výška 2800 mm. Najčastejšie je vybudovaný vo forme jedenásťpodlažných bodových domov a Obrázok  35  a 36 Sústava G‐ 57  Obrázok 37 Sústava PD ‐ 62 vežový variant 
  • 43. 41 sedempodlažných radových domov. Charakteristickým znakom tejto konštrukčnej sústavy je šachovnicové usporiadanie zapustených lodžií na bodových domoch. Konštrukčná sústava K 61 Tento typ bol ekonomizovaným variantom k sústave G- 57 budovaný predovšetkým v Košiciach v podobe osem až desaťpodlažných bodových aj radových domov. Konštrukčná sústava MS 5 a MS 11 Panelové konštrukčné sústavy MS 5 a MS 11 boli vytvorené v roku 1962 pre Banskobystrický kraj. Nosný systém je tvorený priečnymi nosnými stenami a stužujúcou pozdĺžnou stenou s modulom 3600 mm. Súčasťou nosného systému je v štítoch aj obvodový plášť vytvorený z dvoch vrstiev a vzduchovej medzery. Konštrukčná výška je 2800 mm. Najčastejšie vyskytujúce realizácie sú v podobe päťpodlažných radových domov s dvoma sekciami (MS 5) a jedenásťpodlažných bodových domov (MS 11). Strešný plášť je jednovrstvová plochá strecha s presahom a miernym sklonom k rímsam. Konštrukčná sústava LB a MB Konštrukčná sústava z liateho betónu (LB) a montovaného betónu (MB) bola realizovaná medzi rokmi 1958 až 1968. Nosnú konštrukciu tvorili priečne nosné steny vystužené pozdĺžnou stenou liate do debnenia na mieste stavby. Stropy a obvodový plášť sú prefabrikované. Neskôr bol nosný systém pri nezmenenej dispozícii nahradený prefabrikovanými dielcami. Konštrukčný modul je 3750 a 3150 mm, konštrukčná výška je 2850 mm. Sústava sa realizovala najčastejšie vo forme osempodlažných radových domov, ale tiež 10 Obrázok 38 Typické pohľady na radvý dom  konštrukčnej sústavy MS 5  Obrázok 39 Pohľady desaťpodlažného bodového  domu LB 
  • 44. 42 podlažných bodových domov. Najznámejšou realizáciou tohto konštrukčného systému sú 14 poschodové veže v bratislavskom podhradí (MB). Konštrukčná sústava T06B Jedná sa o sústavu s priečnym nosným systémom modulu 3600mm, konštrukčnou výškou 2800 mm a samonosným plášťom. Realizácia prebiehala v rôznych tvarových a podlažných variáciách počas rokov 1963 – 1981. Domy T06 B/ BA sa stavali v štvor, šesť a osempodlažných variantoch ako radové domy a osem a dvanásť podlažné bodové domy. Sústava T 06 B je jednou z najrozšírenejších. V slovenských mestách sa nachádzajú jej variácie upravené v jednotlivých krajských projektových ústavoch. Konštrukčná sústava ZT ZT je priečny konštrukčný systém vychádzajúci z koncepcie T 06 B. Modul je taktiež 3600 mm a plášť samonosný. Realizoval sa v podobe štvor a osempodlažnej radovej zástavby a trinásťpodlažnej bodovej variante. Konštrukčná sústava ZTB Táto sústava navrhnutá v roku 1972 je odvodená zo sústavy ZT. Jedná sa o priečny nosný systém s rozponom 2700 a 3600 mm a konštrukčnou výškou 2800 mm. Plášť domov tohto druhu je nenosný. ZTB sa stavala do roku 1982 vo forme štvor a osempodlažných sekciových domov a trinásťpodlažných bodových domov. Túto sústavu možno vidieť realizovanú v Bratislavských mestských častiach Karlova Ves a Dúbravka. Obrázok  40  a  41  Sústava  T06B  v  sekciovom  a bodovom prevedení.   Obrázok 42 Pohľady na dom sústavy ZTB 
  • 45. 43 Konštrukčná sústava T 08 B Projekt tejto konštrukčnej sústavy bol realizovaný prevažne v Košiciach v rokoch 1963 až 1983. Jedná sa o priečny nosný stenový systém s modulom rozponu 6000 mm a konštrukčnou výškou 2800 mm. Vyskytuje sa vo forme štvorposchodovýcha osemposchodových radových domov s rôznymi počtami sekcií a tiež ako jedenásťposchodový vežový dom. Hĺbka zástavby je v troch variantoch: 9600 mm, 12 000 mm a 14400 mm. Priečelia sú riešené s lodžiami, alebo bez nich. Táto konštrukčná sústava umožňuje komplexnú obnovu rôznymi spôsobmi, či už formou výmeny obvodového plášťa, zasklenia vysunutých lodžiových priestorov (vytvorenie medzipriestorov, zväčšenie obytnej plochy), ako aj pridaním druhého plášťa. Konštrukčná sústava P 1.14 – 6,5 RP Vychádzal z BA- NKS ako unifikovaná forma. Pozostávala z nosných a obvodových panelov hrúbky 300 mm. Projekt tejto sústavy bol spracovaný prvýkrát v roku 1975. V roku 1984 sa optimalizoval obvodový plášť. Z konštrukčného hľadiska sa jedná o priestorový nosný systém so zaveseným obvodovým plášťom a konštrukčnou výškou 2800 mm. Zavesený obvodový plášť poskytuje variabilitu v prípade komplexnej obnovy. Dielce obvodových panelov možno nahradiť novými. Otvára sa tu taktiež možnosť úplnej výmeny fasády. Sústava umožňuje výstavbu v štvor, osem a dvanásťpodlažné, maximálna možná podlažnosť bola 13. Táto sústava sa riešila vo viacerých dispozičných variantoch. Najčastejšie sa riešila ako sekciový dom. P 1.14 – 6,5 RP sa realizovala až doroku 1992.   Obrázok  44  Konštrukčná  sústava  P  1.14,    sekciový dom v pohľade a pôdoryse.  Obrázok  43 Konštrukčná sústava T 08 B, sekciový dom s lodžiami 
  • 46. 44 Konštrukčná sústava P 1.14 – 7,5 RP (8,5 RP) Navrhnutá bola v roku 1980 ( verzia 8,5 RP v roku 1984). Od predošlej sústavy sa navonok líši vysunutými schodiskami. Boli v nej postavené štyri typy radových domov so šiestimi kategóriami bytov a jeden trinásťposchodový bodový s dvoma kategóriami bytov. Neskôr boli doplnené o domy s lomenými a rohovými sekciami. V každom regióne boli použité vlastné riešenia. V Bratislave prevažujú sekciové domy s podlažnosťou 4+1 a 8+1 a bodové domy s podlažnosťou 12+1. Spodné podlažie je zapustené, alebo nadzemné( vstupné). Stavby typu 8,5 RP sa stavali ako rohové (15°, 30°, 90°) a bodové s dvanástimi nadzemnými a jedným podzemným, prípadne prízemným poschodím. Dispozície boli rozličné, vychádzali z pôvodného návrhu P 1. 14. Nová typizačná smernica z roku 1987 zvoľnila tvorivý prístup k architektonickému stvárneniu. Z konštrukčného hľadiska išlo o priestorový nosný systém s modulom 3000 a 4200 mm, hĺbkou traktu 12 000 mm a konštrukčnou výškou 2800 mm. Konštrukčná sústava P 1.15 Táto konštrukčná sústava je pórobetónovým variantom P 1.14. Využíva priečny nosný systém s modulom 3000 a 4200 mm, v prípade bodových domov doplneným o modul 1800 mm. Konštrukčná výška je 2800 mm a obvodový plášť, podobne, ako u posledných dvoch predchodcov zavesený na nosných stenách. Výstavba prebiehala od roku 1980 do roku 1994 v počte 81 000 bytov. Pre každý región sa realizovali vlastné riešenia. Bratislava vychádzala z dispozície aj architektonického stvárnenia sústavy P 1.14 vo forme radových aj Obrázok 46 Sústava P 1.15 vo forme vežového  domu  Obr.  45  Typický  sekciový  bytový  dom  sústavy  P 1.14 budovaný prevažne v 80. rokoch 20. storočia patrí na Slovensku medzi najrozšírenejšie. Takáto plošná  obnova  z  90tych  rokov  dvadsiateho  storočia  je  typickým  obrázkom  pre  slovenské sídliská. 
  • 47. 45 zalomených domoch s podlažnosťou 4+1 a 8+1 a tiež dvanásťposchodovej bodovej s vlastnou domovou a občianskou vybavenosťou. Tieto stavby sa označujú aj ako BA-NKS-S. Poznáme ich vo viacerých architektonických stvárneniach. Dispozícia je identická s P 1.14. Konštrukčná sústava P 1.24 Posledná realizovaná panelová sústava na Slovensku. Jedná sa o priestorový nosný systém s rozponom 6000 mm. Podnož je monolitická, betónová a nadstavba z prefabrikátov. Stavba je využiteľná pre polyfunkciu. Spodná časť bola určená pre občiansku vybavenosť a mal konštrukčnú výšku 3300, 3600 a 4200 mm. Byty mali konštrukčnú výšku 2800 mm. Hĺbka objektu je 12 000 až 18 000 mm. Plášť je zavesený. V Bratislave boli zrealizované iba dva objekty v sústave P 1.24. Na prvý dojem sú panelové bytové domy na Slovensku jednotvárne, avšak každá sústava má svoje špecifiká a ponúka rôzne variácie. Rovnako rozmanito je možné pristupovať aj k ich obnove, čo platí pre konštrukčné sústavy s vymeniteľným a rovnako aj s nosným obvodovým plášťom. Kvalitnou obnovou je možné túto zdanlivú uniformitu odstrániť a to aj bez pomoci rôznych farebných riešení používaných v súčasnej sanácii, ktoré často nerešpektujú samotnú architektonickú kompozíciu budov. Väčšinu typov možno obnoviť radikálnou výmenou fasády. V rámci hromadnej bytovej výstavby na území SR prevažuje priečny nosný systém so zavesenými fasádnymi panelmi, ktorý umožňuje ich výmenu, ale aj uchytenie nových prvkov, ako sú napríklad balkóny, resp. lodžie a tiež dvojitá fasáda. Dôležitým faktom je, že nosný konštrukčný systém je dostatočne staticky dimenzovaný aj pre tieto zásahy. Obrázok  47  Sústava  P  1.15  sekciový  dom  v bratislavskej mestskej časti Petržalka 
  • 48. 46 5 POŽIADAVKY NA OBNOVU PANELOVÝCH BYTOVÝCH DOMOV- DIAGNOSTIKA Dnešná spoločnosť je odlišná od spoločnosti, v ktorej boli panelové obytné súbory realizované. Rovnako odlišné sú aj požiadavky na bývanie a kvalitu obytného prostredia, či domu. Obnova panelových bytových domov je nevyhnutná. V prvom rade je potrebné predĺžiť životnosť. To síce umožňuje aj spôsob obnovy, ktorý sa realizuje v súčasnosti, tvorí však len parciálne riešenie. Okrem opráv technických porúch je potrebné dbať na kvalitu bývania, či na urbanistické a architektonické riešenie, ktoré by udržalo krok so súčasnými nárokmi spoločnosti. Technické požiadavky Panelové bytové domy majú v súčasnosti množstvo porúch. Jedná sa o poruchy spôsobené časom a opotrebovaním, ale aj systémové poruchy, spôsobené nekvalitnou realizáciou, resp. použitím nevhodných materiálov. Obnova by mala tieto poruchy odstrániť. Jedná sa o poškodenia a poruchy samotnej konštrukcie domu, ale tiež vnútorných inštalácií. Najbežnejšie sú poruchy obvodového plášťa (zvetrávanie, praskliny), jeho uchytenia, poškodenia striech, poškodenia lodžií. Odstránenie, alebo opravu uvedených porúch do značnej miery rieši súčasný spôsob obnovy. Kontaktné zateplenie chráni fasádu pred ďalším opotrebovaním s pomerne dlhodobou trvácnosťou, avšak z architektonického hľadiska sa nejedná o mimoriadny prínos už aj vzhľadom na nekoncepčné farebné riešenia. Niektoré poruchy si vyžadujú väčšiu pozornosť, v rámci fasády - sú to najmä lodžie a balkóny, ktoré majú často narušenú statiku a vyžadujú si výraznejší zásah- spevnenie existujúcej Obrázok  48.  Najčastejšou  systémovou  poruchou fasády  sú  trhliny  vzniknuté  tepelnou rozťažnosťou. Vyskytujú sa väčšinou v panelových bytových domoch z 90‐tych rokov, kde boli panely vyskladané z menších pórobetónových dielcov.
  • 49. 47 konštrukcie, prípadne jej výmenu. Rovnako je potrebné dbať na to, aby pri obnove obvodového plášťa domov nevznikali tepelné mosty. Problematické sú práve miesta, kde sú zasunuté lodžie. Tie sa zvyčajne pri zatepľovaní vynechávajú. Požiadavky na dopravné a urbanistické riešenie Sídliská a panelové obytné súbory sú príliš jednotvárne a potrebujú doplniť chýbajúce funkcie. Prevažujúcu obytnú funkciu treba doplniť rozmanitou občianskou vybavenosťou, či zariadeniami pre rekreáciu a šport. Jedná sa predovšetkým o vybavenosť lokálneho významu. Problémom je aj nedostačujúca kapacita plôch statickej dopravy. V období, keď boli panelové domy budované, sa počítalo s jedným parkovacím miestom na jednu bytovú jednotku. V súčasnosti priemerný počet parkovacích miest pre jeden byt vzrástol na 1,5 až 2 stále miesta a tiež je potrebné počítať s krátkodobým parkovaním. Takmer všetky parkovacie miesta sú na teréne, pričom od 90. rokov 20. storočia postupne expandujú do cestných komunikácií, chodníkov, ihrísk a tiež zelene. Táto skutočnosť výrazne znižuje komfort bývania v panelových bytových domoch a na sídliskách. V súčasnosti sa v malom množstve objavujú parkovacie domy, ktoré by čiastočne mohli byť vhodným riešením. Nie všetky sídliská však majú plošné rezervy pre ich vybudovanie. Uvažovať možno o umiestnení parkovísk pod terén, avšak z ekologického hľadiska nie je vhodné zaberať zeleň. Pri hustej zástavbe je možným riešením využitie štítových stien a umiestnení automatických parkovacích systémov- takzvaných garážových veží, ktoré sú realizovateľné na pozemku s plochou minimálne Obrázok  49    Pohľad  na  štítovú  stenu,  ktorá ponúka  možnosť  expanzie  domu,  zvýšenie kapacity,  resp.  pridanie  automatického parkovacieho systému.  Obrázok  50    Oživenie  a  kultiváciu  obytného  prostredia prináša aj zelená fasáda. Na bytovom  dome  Caixa  v  Madride  je  štítová  stena  využitá  ako "vertikálny park". 
  • 50. 48 7x 10m. Parkovacia veža má v strede umiestnený automatický zakladač. Jedná sa o výťah, ktorý ukladá autá po oboch stranách. Pri 9-podlažnom panelovom bytovom dome (napríklad najčastejšia konštrukčná sústava P 1.14/ P 1.15) s výškou 25,2m je možné uvažovať s minimálne 10 podlažnou vertikálnou garážou s kapacitou 20 áut pri zastavanej ploche 70 m2 . Úspora plochy v porovnaní s klasickým parkovaním je takmer 6 násobná ak uvažujeme, že pre parkovanie 20 áut je potrebné parkovisko s rozlohou približne 400m2 . Svetlá výška 1 podlažia v parkovacej veži závisí od výšky automobilov. Väčšine panelových sídlisk chýbajú prvky mestskosti, chýba im život. Charakter mesta možno docieliť úpravou verejných, ale aj súkromných priestorov, ktorým zväčša chýba funkčná náplň, ktorá by obyvateľov okolitých domov prilákala a ktorú by mohli využívať. Bývanie totiž nie je iba život vo vnútri bytu. Množstvo týchto plôch je zanedbaných a potrebuje revitalizáciu. Aj samotné domy majú potenciál pre život. Docieliť spomínané oživenie možno umiestnením nových funkcií do parteru, resp. vytvorením parteru tam, kde chýba, ale aj intenzifikáciou zástavby. Jednou z možností je využitie prázdnych štítových stien, ktoré môžu byť okrem garáží doplnené aj o bytové priestory, prípadne iné funkcie, ako napríklad administratíva a v parteri občianska vybavenosť. Požiadavky na energetickú úsporu Ďalším atribútom modernej architektúry je energetická úspora a ekologickosť. Neobnovené panelové domy majú pomerne vysoké tepelné straty a sú náročné na vykurovanie, čím sa významnou mierou podieľajú na vysokom množstve emisií v ovzduší. Teplo unikajúce cez Obrázok 52  Pohľad na štítovú stenu rozšírenú o modul s bytovými priestormi podľa návrhu Doc. Bacovej  Tento  spôsob  obnovy  prináša  do obytného  prostredia  výrazné  oživenie  a  novú kvalitu.   Obrázok  51    Návrh  parkovania  pod  úrovňou terénu  vo  vnútrobloku  sídliska  Petržalka  v Bratislave. Autor: V. Šlachtovský 
  • 51. 49 obvodový plášť neobnovených panelových domov sa pohybuje v rozmedzí 30 až 40% z celkových tepelných strát, preto je nevyhnutné zateplenie. To je dnes bežnou súčasťou renovácie. Nároky na úsporu sa však neustále zvyšujú. Súčasná forma kontaktného zateplenia znižuje náklady na energie približne o 30 až 40%, avšak pri neustálom raste cien energií jej význam pre budúcnosť postupne klesá. Je potrebné zamerať sa na dlhodobejšie riešenia, ktoré budú reagovať aj na túto skutočnosť. (IEPD, 2007, str.5) Aj z paneláku je možné vytvoriť nízkoenergetický až pasívny dom- a to komplexnou obnovou, ktorej súčasťou je okrem sanácie obvodového plášťa aj úprava vykurovacieho a najmä vetracieho systému. Fasáda tu však zohráva nesmierne dôležitú úlohu. Existujú rôzne systémy a spôsoby obnovy fasády, ktorým sú venované nasledujúce kapitoly. Architektonické požiadavky Dôležitou súčasťou architektúry a tiež kvality bývania je estetika. Aj po vizuálnej stránke sú neobnovené panelové bytové domy príliš jednotvárne a chladné. Rekonštruované domy bývajú zasa často nevkusne farebne riešené. Obnova by mala reagovať aj na túto skutočnosť. Tieto zásahy je ale potrebné riešiť tak, aby sa zachovala identita panelovej výstavby. Nemalo by sa totiž zabúdať na to, že panelová architektúra predstavuje tiež stavebno- kultúrne dedičstvo celoeurópskeho významu. Dedičstvo predstavujúce idey modernej architektúry a urbanizmu druhej polovice dvadsiateho storočia. Sú symbolom kultúry bývania značnej časti slovenskej populácie. Preto treba k obnove pristupovať v duchu zachovania ale aj rozvíjania architektonickej hodnoty. Obrázok 53  Štítová stena využitá na umiestnenie  solárnych  panelov  v  nájomnom  bytovom  dome  Ludwigshafen v Nemecku  Obrázok 54 Návrh architektonického riešenia fasád  v  bratislavskej  mestskej  časti  Ružinov,  ktoré  rešpektujú architektúru panelových domov.
  • 52. 50 „ Za architektonickú obnovu panelového domu možno považovať také stavebné, technické, konštrukčné a architektonické zmeny, ktoré vedú k zvýšeniu architektonickej obnovy panelového domu a celkovej estetizácii prostredia. Cieľom komplexnej architektonickej obnovy je predĺženie životnosti panelových domov a sídlisk v intenciách trvalo udržateľného vývoja. (Bacová, A. (2009), Zborník z III. Medzinárodnej konferencie Komplexná obnova bytových domov 2009, Bratislava, STU, 2009, str 72) Pri procese obnovy je potrebné rešpektovať architektúru, tektoniku, prípadne ju obohatiť, avšak na logických a estetických základoch, preto je nevyhnutné, aby stavebník, či zhotoviteľ spolupracoval pri tvorbe s architektom, ktorý zabezpečí architektonickú kvalitu sanovaného objektu. V súčasnosti je však architektonické riešenie úplne vynechané, až potláčané, čo je dôsledkom nízkej informovanosti verejnosti a čiastočne aj zložitej ekonomickej situácie, v ktorej sa bytové družstvá a obyvatelia bytov nachádzajú. Z tohto dôvodu je architektonické riešenie obnovy vo väčšine prípadov vynechávané. Kompozíciu fasády projektujú často krát poskytovatelia stavebného materiálu, prípadne jej návrh pochádza od samotných obyvateľov, ktorí zväčša nemajú potrebnú odbornú kvalifikáciu a znalosť problematiky. Často sa odkazujú na socialistický režim a pôvodnú kompozíciu fasády považujú za jeho symbol. Preto je zo strany laickej verejnosti presadzovaný názor na jej náhradu pestrejšou farebnosťou a "optimistickejšími" motívmi, s výsledkami bohužiaľ väčšinou veľmi nízkej estetickej kvality. Obr.ázok  56  Sústava  BA‐NKS  model  sekciového domu  v  pôvodnom  stave,  kde  je  jasná  a čitateľná kompozícia fasády v horizontálnom aj vertikálnom  smere.  Architektnické  stvárnenie logicky  odzrkadľuje  funkčnú  náplň  jednotlivých celkov domu.  Obrázok  55  Fasáda  tohto  panelového  bytového domu  svojím  motívom  pripomína  skôr  kasárne, prípadne iné armádne zariadenie. 
  • 53. 51 Ako príklad takéhoto "architektonického" zásahu možno uviesť bytový dom zo 70. rokov 20. storočia, BA-NKS v Petržalke, ktorému sa podrobne venoval architekt Peter Lovich na VI. medzinárodnej konferencii Komplexná obnova bytových domov. Je ukážkou takmer všetkých kompozičných chýb vyskytujúcich sa na domoch obnovovaných od konca 90. rokov 20. storočia až po súčasnosť. Ako sa vyjadril aj architekt Pavol Paňák, aj pôvodná fasáda panelového bytového domu má svoju kompozičnú logiku, ktorá je súčasným prístupom k obnove absolútne potláčaná. Architektonická kompozícia panelových domov odzrkadľuje funkčnú a prevádzkovú náplň budovy a tiež reflektuje jej priemyselný charakter, keďže sa jedná o prefabrikovanú stavbu. Akékoľvek ornamentálne prvky v panelových domoch chýbajú, preto možno povedať, že sa jedná o akési Le Corbusierovské "stroje na bývanie". Fasáda má jasne zadefinovaný kompozičný rád a je preto jasne čitateľná. Hmota konkrétneho objektu sústavy BA-NKS pôsobí aj vďaka svojej výške 13 podlaží výrazne vertikálne. Vertikalita, akcentovaná vysunutými schodiskami je však vhodne vyvážená horizontálnymi prvkami, ako je parter, technické medzipodlažie a okenný raster v častiach, kde sa nachádzajú bytové priestory. Komunikačné jadrá presahujú budovu z dôvodu potreby strojovne pre výťah. Pravidelnosť a prehľadnosť fasády ešte podčiarkuje aj členenie obvodových panelov. Dôležitým prvkom sú aj samotné výplne otvorov, ktoré podporujú kompozičný zámer. Z opačného pohľadu vertikalizujúce prvky nevidno, celá fasáda je tvorená lodžiami. Jednoznačne je zadefinovaný aj parter, ktorý je pod technickým medzipodlažím zapustený a farebne odlíšený. Celkovo, farebné riešenie kopíruje konštrukciu a jednotlivé funkčné celky budovy. Ako bolo Obrázok 57   Sústava BA‐NKS, model sekciového  domu  po  obnove  fasády.  Všetky  kompozičné  princípy, ktoré  mala fasáda v  pôvodnom riešení  sa  strácajú.  Vertikálne  prvky  schodísk  dostali  okná  identické  s  bytmi,  vertikálne  a  aj  horizontálne  prvky  majú  rovnakú  farebnosť,  stratilo  sa  raster  panelov  a  navyše  na  fasáde  vznikli  náhodne  umiestnené  plošné  farebné  akcenty.  Obrázok  58  Pohľad  na  slovenské  sídliská  ponúka rozmanité  farebné  riešenia  a  bizarné  útvary  na fasádach panelových bytových domov 
  • 54. 52 uvedené skôr, súčasná obnova panelových domov všetky vymenované princípy potláča a je zrejmé, že nie je výsledkom tvorivého procesu na to kvalifikovaných odborníkov. Podľa Petra Lovicha sa jedná skôr o dielo náhody, bez hierarchie a koncepcie. Stráca sa aj raster škár medzi panelmi. Vertikalita komunikačných jadier je vymazaná výmenou bezparapetných kopilitových zasklení za typizované okná identické s oknami bytových priestorov. Najvýraznejším prvkom obnovenej fasády je farebné riešenie a náhodne umiestnenie výrazne farebných plôch, čo vytvára na fasáde obrazec podobný známej videohre "tetris". V tomto prípade bol ešte rešpektovaný parter a pravouhlé usporiadanie jednotlivých kompozičných prvkov. Vo veľkej miere sa však vyskytujú realizácie, ktoré ignorujú aj túto skutočnosť. Ukážkou je ďalší objekt z Bratislavskej Petržalky, dom postavený v konštrukčnej sústave P 1.15 na konci 80. rokov 20. storočia. Okrem uvedených kompozičných chýb je častým problémom aj individuálne osádzanie okien a zasklení lodžií, ktoré nie sú jednotné po farebnej ani materiálovej stránke. Požiadavky na zlepšenie kvality bývania Jedným z dôvodov, prečo sa panelové bytové domy obnovujú je zlepšenie kvality bývania. Nejedná sa však iba o dosiahnutie základných hygienických nárokov opravou a odstránením vyššie uvedených nedostatkov a porúch. Cieľom by mala byť aj určitá pridaná hodnota. V súčasnosti možno povedať, že tou pridanou hodnotou je úspora energie, či tepelná pohoda. Panelový dom však ponúka o mnoho viac. Bývanie v panelovom dome možno vylepšiť Obrázok  61  Aj  takto  môže  vyzerať  bývanie  v  panelovom  bytovom  dome.  Obvodový  panel  bol nahradený  prefabrikovaným  dielom  s  presklenou stenou  a  rozšírenou  lodžiou.  Toto  riešenie pochádza  z  dielne  francúzskych  architektov Lacaton, Vassal. Obrázok  59  Obnova  panelových  bytových  domov na  Slovensku  prináša  aj  takéto  "polovičné" riešenia. Obrázok  60  Pohľad  na  pôvodné  kompozičné riešenie  fasády  bytového  domu  BA‐NKS  v bratislavskej  Petržalke.  Jediným  nedostatkom  je poškodený povrchový materiál.
  • 55. 53 zásahom do obytného prostredia, spoločných nebytových priestorov, alebo aj samotný bytov. Je všeobecne známe, že aj napriek snahe o vysoko racionálne riešenia pri tvorbe panelových domov, často dochádzalo ku kompromisom a na niektoré dôležité súčasti bývania sa nekládol dostatočný dôraz. Príkladom sú exteriérové priestory- balkóny a lodžie. Ich rozmery a predovšetkým hĺbka, pohybujúca sa v rozmedzí od 800 mm do 1200 mm obmedzuje ich využiteľnosť iba na funkciu úložného priestoru. Bývanie v súčasnosti využíva exteriérové priestory pre rozšírenie dennej časti bytu. Najčastejšou je väzba kuchyne, resp. jedálne na vonkajšie stolovanie. Takýto priestor však možno využiť aj ako zimnú záhradu, čím by sa, prirodzene, výrazne zefektívnila úspora energie. Obnovou fasády možno balkóny a lodžie rozšíriť aj pre vyššie uvedené využitie. Byt tak nadobudne úplne novú kvalitu a samozrejme tiež hodnotu pre užívateľa, aj na realitnom trhu. Požiadavky na univerzálnosť a bezbariérový pohyb Keď vznikali panelové domy, takmer vôbec sa neuplatňovali zásady univerzálneho dizajnu. Podľa toho sú vstupy aj jednotlivé priestory dimenzované. Najväčším problémom je častý výškový rozdiel medzi vstupom a úrovňou chodníka. Nie je teda umožnený pohodlný prístup a pohyb nielen zdravotne postihnutých osôb, ale tiež matiek s kočíkmi, alebo záchranárov s nosidlami. Súčasná spoločnosť sa vyznačuje rozmanitosťou, a tomu je potrebné prispôsobiť aj architektonické riešenie panelových domov. Obnovený dom by mal byť vyhovujúcim pre všetkých užívateľov, teda musí byť bezbariérový a tiež obsahovať upraviteľné byty. Pri obnove panelových bytových domov by Obrázok  62  Jeden  z  mála  pozitívnych  príkladov bezbariérového  vstupu  do  panelového  bytového domu,  kde  rampa  spĺňa  predpísaný  sklon  a súčasťou sú aj madlá v dvoch výškach. Obrázok 63 Vstup do panelového bytového domu P  1.14  v  bratislavskej  mestskej  časti  Petržalka. Bezbariérové  riešenie  v  súčasnosti  nie  je  častou súčasťou obnovy, skôr sa považuje za formalitu.
  • 56. 54 sa malo počítať nielen so správne nadimenzovanou rampou pred vstupom (sklon 1:12, šírka 1500mm), ale tiež s manipulačným priestorom, či už pred vstupom do objektu, výťahu, bytu alebo spoločných priestorov. V neposlednom rade sa musí dodržať šírka dverí, ktoré by mali mať jedno krídlo so šírkou 900mm. Súčasná obnova panelových bytových domov na Slovensku reaguje iba na úzku časť uvedených požiadaviek. Možno povedať, že odstraňuje poruchy zavinené nekvalitnou realizáciou, poruchy spôsobené nedostatočnou údržbou a opotrebovaním materiálov, čím zachováva kvalitu vytvorenú počas výstavby panelových bytových domov. S výnimkou zníženia nákladov na vykurovanie približne o jednu tretinu však neprináša žiadnu ďalšiu pridanú hodnotu, ktorá by posunula kvalitu bývania o stupienok vyššie. Nevyužíva potenciál, ktorý táto časť bytového fondu má. Nehľadá trvalo udržateľné riešenia, ale zdanlivo lacné, ktoré na určitý čas oddialia problémy, avšak z dlhodobého hľadiska sú nákladné. Architektonické stvárnenie, ak sa tak vôbec dá nazvať, je dokonca krokom späť. Panelové bytové domy majú potenciál vyhovovať požiadavkám modernej spoločnosti. Rezervy a možnosti ďalšieho rozvoja sú badateľné v energetickej úspore, urbanistickom riešení, v parteri, vo vstupných priestoroch, v plochách Obrázok 64 Dimenzie bezbariérového vstupu do budov Obrázok  65  Diagnostika  najčastejších  problémov panelových bytových domov.
  • 57. 55 striech, v štítových stenách, v bytových aj nebytových priestoroch, a tiež na fasáde. Pre udržanie bývania v panelových bytových domoch aj v budúcnosti je potrebné zamerať sa na komplexné a dlhodobé riešenie obnovy, reagujúce na všetky uvedené požiadavky.
  • 58. 56 Obrázok 66 Schéma zobrazujúca postavenie a sféru vplyvu  obnovy  fasády  v  rámci  komplexnej  obnovy panelových bytových domov.   6 OBNOVA PANELOVÝCH BYTOVÝCH DOMOV Panelové bytové domy na Slovensku sú pre požiadavky dnešnej doby nevyhovujúce a ich obnova je nevyhnutná. V súčasnosti sa aplikujú len parciálne riešenia, bez výhľadu do budúcnosti. Panelové bytové domy tvoria veľký podiel z celkového počtu bytov a je takmer nemožné ich všetky nahradiť novostavbami. Z celkového počtu 1,78 milióna bytov na Slovensku je 6OO tisíc panelových, ktoré boli realizované v priebehu 3Otich rokov (196O - 199O). Cca 38% obyvateľov na Slovensku žije v panelových bytových domoch. Preto je nevyhnutné nájsť cestu k dlhodobému udržaniu ich životnosti. Riešením je komplexná obnova. „Je potrebné si uvedomiť, že čiastočné a kvalitatívne nedostatočné zákroky sú horšie, ako vôbec žiadne zákroky. Tieto zákroky nie len že využívajú vzácny investičný kapitál súčasnosti, ale tiež budúcnosti, a tým zabraňujú dlhodobým a lepším riešeniam!“. (Ernst Heiduk, Carinthia University of Applied Sciences, IEPD, Hazucha, J. (2007), Rekonštrukcie panelových domov, Brno, Pass- net, 2007, str 4) KOMPLEXNÁ OBNOVA Na všetky požiadavky uvedené v kapitole 6 možno reagovať komplexným prístupom k obnove. Komplexná obnova pozostáva z obnovy architektonickej, urbanistickej, technickej a energetickej. (upraviť podľa schémy) Zameriava sa na všetky súčasti bytového domu
  • 59. 57 a obytného prostredia a cieľom je trvalá, resp. dlhodobá udržateľnosť života v ňom. Komplexná obnova panelových domov môže mať viacero foriem, v závislosti od individuálnych požiadaviek, danej stavby. Je výsledkom koordinácie viacerých odvetví a profesných zásahov, ktoré možno rozdeliť nasledovne: ‐ obnova prostredia (urbanizmus), ‐ oprava technických porúch (stavebníctvo), ‐ zvýšenie energetickej efektívnosti (energetika), ‐ architektonická obnova (architektúra). Obnova prostredia Je zameraná na najbližšie okolie bytového domu, na obytné prostredie, ktoré je tvorené verejnými, poloverejnými a privátnymi i poloprivátnymi priestormi (napríklad ulicou, námestím, objektami občianskej vybavenosti, zeleňou, ihriskami, parterom, dopravnými komunikáciami a parkovacími plochami). Urbanistický koncept panelových sídlisk a súborov bol vo väčšine prípadovkvalitne prepracovaný, ale jeho realizácia často nebola dokončená. Výsledkom sú nevyužité plochy, či absencia vybavenosti, či nedostatok parkovacích miest. To všetko sú ale nedostatky, ktoré možno odstrániť, keďže panelové sídliská disponujú dostatočnými disponibilnými rozvojovými plochami. Oprava technických porúch Podstatnou súčasťou tohto procesu je odstránenie systémových porúch, ale aj porúch vzniknutých vekom, opotrebovaním a vonkajšími Obrázok  67  Obnova  obytného  prostredia  ako súčasť  komplexnej  obnovy  vo  Francúzsku.  Autori: Lacaton, Vassal
  • 60. 58 vplyvmi. Do tejto kategórie zapadajú opravy vnútorných inštalácii, vnútorných komunikácií (schodiská, výťahy), opravy poškodených materiálov (trhliny izolačných materiálov, praskliny betónových panelov, statické poruchy lodžií a balkónov) a deratizácia. Zvýšenie energetickej efektívnosti Jedná sa o rekonštrukciu vykurovacieho systému a tepelnú izoláciu budovy. Domy je možné pripojiť na vlastné zdroje vykurovania. Tie môžu byť spoločné pre blok, resp. dom. V súčasnosti sa najčastejšie budujú kotolne s plynovými kotlami. Ďalšou alternatívou je využitie solárnej energie, prípadne tepelného čerpadla. K energetickej úspore výrazne prispieva zateplenie, prípadne iné úpravy plášťa. Najdôležitejším faktorom pri dosiahnutí energetickej efektívnosti je však kvalitná obnova fasády, ktorá dokáže výrazne eliminovať tepelné straty. V niektorých prípadoch aj akumulovať a distribuovať teplo. Architektonická obnova Všetky zložky komplexnej obnovy sú navzájom úzko prepojené. Hlavnú úlohu má ale architektúra. Od architektonického konceptu sa odvíjajú ďalšie profesie. Architektonická obnova sa zameriava na hmotovo- priestorovú a estetickú stránku budovy, ale rovnako aj na jej prevádzku. Základným cieľom architektonickej obnovy panelových obytných štruktúr a panelového obytného domu sú intervencie do: ‐ najbližšieho okolia panelového bytového domu, Obrázok 68 Ekologické panelové domy v čínskom meste  Naking  so  zelenou  strechou  a fotovoltaickými panelmi.  Obrázok  69  Obnovený  panelový  bytový  dom  v čínskom  meste  Naking  ponúka  architektonickú kvalitu novostavby.
  • 61. 59 ‐ parteru bytového domu, ‐ existujúceho objemového riešenia (prístavby/ nadstavby), ‐ dispozície a prevádzky, ‐ fasády. Podobne, ako pri komplexnej obnove aj jednotlivé zložky architektonickej obnovy navzájom úzko spolupracujú. Všetky tieto činnosti sa odrážajú na fasáde budovy a rovnako tiež riešenie fasády môže mať výrazný vplyv na fungovanie i estestické hodnotycelého objektu. OBNOVA FASÁD PANELOVÝCH BYTOVÝCH DOMOV Fasáda je najvýraznejšou časťou každej stavby. Napovie mnoho o jej architektonickom riešení a často odzrkadľuje aj jej funkciu a vnútorné členenie. Obzvlášť to platí pre panelové bytové domy. Mnohé nedostatky panelového domu sa odvíjajú od jeho opláštenia. Jedná sa o technické poruchy, ako napríklad trhliny na obvodovom plášti , či poruchy lodžií, tiež o nízku energetickú úsporu ale aj samotnú estetiku budovy. Dopad má aj na charakter okolia a prevádzku budovy. Fasáda však má aj značný potenciál a jej obnova môže eliminovať, prípadne odstrániť spomenuté negatíva a zvýšiť životnosť a kvalitu bývania v panelových domoch. Obnova vonkajšieho obalu panelového domu zohráva významnú úlohu v rámci komplexnej Obrázok 70 Fasáda panelového bytového domu v čínskom meste Naking. Obrázok  71  Schéma  obnovy  fasády  panelového bytového  domu  od  francúzskeho  ateliéru Lacaton  Vassal,  ktorá  nahrádza  pôvodný obvodový  panel  prefabrikovaným  modulom rozširujúcim  obytnú  plochu  ako  aj  priestor lodžie.
  • 62. 60 obnovy. Zásahom do plášťa zmeníme vizuálnu stránku budovy, zlepšíme tepelno-technické vlastnosti domu, čím znížime náklady na energie, ochránime konštrukciu budovy a taktiež môžeme zmeniť jej objemové a tým aj dispozičné riešenie. Obnovu fasády panelového bytového domu možno zrealizovať dvomi základnými metódami, určenými na základe hmotového riešenia a finančnej, resp. technickej náročnosti: ‐ plošná obnova fasády, ‐ obnova fasády zásahom do objemového riešenia. PLOŠNÁ OBNOVA FASÁDY PANELOVÝCH BYTOVÝCH DOMOV Častejšou formou je plošná obnova fasády, pod ktorou rozumieme obnovu, ktorá zachováva pôvodné hmotovo- priestorové riešenie stavby. Je časovo nenáročná a ekonomicky výhodná. Jej realizácia nevyžaduje zložité procesy od schvaľovania až po samotnú konštrukciu. Príkladom plošnej obnovy fasády je kontaktné zateplenie, obklad, výmena prefabrikovaných fasádnych dielov, farebné riešenie (omietka, farba), tmelenie špár, zasklenie lodžií a výmena výplní otvorov. Plošná obnova, ktorá je u nás zaužívaná výraznejšie nemení charakter budovy. To však neznamená, že neexistujú radikálnejšie riešenia takéhoto spôsobu architektonickej obnovy panelového bytového domu. Vlastnosti a cenu plošnej obnovy fasád výrazne ovplyvňuje použitý materiál. Najčastejšími materiálmi, vhodnými pre revitalizáciu fasády sú: tepelno- izolačné materiály (polystyrén, minerálna vlna..), omietky, kamenné, keramické Obr.ázok 73 Zloženie kompozitnej dosky  Obrázok 72 Príklad jednoduchej plošnej obnovy panelového  bytového  domu  P  1.15  v bratislavskej  Petržalke,  pozostávajúcej  z kontaktného  zateplenia  a  nového  povrchového a farebného riešenia.
  • 63. 61 a tehlové obklady, drevené obklady, kompozitné materiály na báze dreva( pvc, polypropylén, polyetylén s drvenou hmotou), recyklovaný hlinník, laminát, hlina. Všetky materiály možno kombinovať, čím sa obnova prispôsobí individuálnym požiadavkám na estetiku, energetickú efektivitu a financie. Vhodným obkladovým materiálom je drevo, ktoré má dobré tepelno-technické vlastnosti a pôsobí veľmi príjemným, teplým a prírodným dojmom, vhodným pre budovy určené na bývanie. Jeho nevýhodou je však starnutie a s tým spojené nároky na pravidelnú údržbu. Medzi najprogresívnejšie materiály možno zaradiť recyklovaný hlinník, ktorého výroba je vysoko ekologická. Jeho výroba vyžaduje iba 5% energie potrebnej na prvotnú výrobu hlinníka. Najčastejšie sa používa v tzv. kompozitných doskách, kde medzi dvoma vrstvami hlinníka sa nachádza plast. Jeho výhodou sú veľké rozmery a jednoduchá montáž. Ďalším vhodným materiálom pre plošnú obnovu fasád sú kompozitné materiály na báze dreva (s prímesou drveného dreva), rovnako tiež lamináty, kompaktné dosky z papiera impregnovaného živicou, či hlinené dosky "Klinker". Všetky tieto materiály sú vysoko odolné voči vplyvom počasia, stále a nenáročné na údržbu. Niektoré údržbu nevyžadujú vôbec. Ďalším inovatívnym prvkom v obnove panelových domov sú prevetrávané fasády, ktoré eliminujú problémy s nadmernou vlhkosťou, so zrážaním vody v betónovej konštrukcii a s tým súvisiacou tvorbou plesní. V letnom období zmierňujú prehrievanie interiéru a v zime umožňujú prúdenie ohriateho vzduchu okolo pôvodného plášťa, čím výraznou mierou prispievajú k energetickej úspore. Ich cena je v Obrázok 74 Rez revetrávanou fasádou
  • 64. 62 porovnaní so bežným kontaktným zateplením vyššia o 50- 100%, avšak vďaka ich dlhej životnosti a úspornosti je ich návratnosť rýchlejšia ako pri bežnom zateplení. Odvetraná fasáda zväčša pozostáva z vrstvy kontaktnej tepelnej izolácie, vzduchovej medzery a obkladu z vyššie uvedených materiálov. Mäkká rekonštrukcia obnovy fasády panelového bytového domu Pojem mäkká rekonštrukcia sme definovali v kapitole 4. Je chápaná ako plošná obnova bytových domov meniaca ich architektonické stvárnenie, či už na fasáde formou obkladov, alebo aj v interiéri spoločných nebytových priestorov. Zároveň významnou mierou zlepšuje tepelno- technické vlastnosti budovy. Tento pojem je zaužívaný predovšetkým v Rakúsku. Plošná obnova fasády panelového bytového domu má viacero spôsobov, v závislosti od náročnosti realizácie a rozsahu zmien na bytovom dome.Okrem, v našich podmienkach bežného kontaktného zateplenia a farebnej úpravy fasády, možno použiť aj iné spôsoby, ktoré zachovávajú pôvodné hmotovo - priestorové riešenie, no napriek tomu prinášajú do panelového domu novú kvalitu architektonického riešenia. V susednom Rakúsku je mäkká rekonštrukcia bytových domov pomerne rozšírená pre nízku náročnosť na konštrukciu a možnosť realizácie za plnej prevádzky domu. Napriek pomerne nízkym nákladom je efektívna. Aj v našich podmienkach sa akoprijateľnejší spôsob javítáto sanácia pozostávajúca z výmeny častí fasády, ako sú napríklad zasklenia otvorov, okná, či náhrada obvodových panelov v spoločných nebytových častiach domu. Spravidla sa jedná o parter, ktorý zohráva nesmierne dôležitú úlohu pri Obrázok  75  Obnova  mäkkou  rekonštrukciou  v Berlíne. Obrázok  76  Príklad  mäkkej  rekonštrukcie  z Viedne,  kde  bola  použitá  odvetraná  hlinníková fasáda.