My own university project on second level of university education (Mediamatika)

1. >>> INFORMATIZÁCIA
SPOLOČNOSTI
1. Informačné správanie z
pohľadu spoločnosti >>>>
2. Európska integrácia
pri riešení informatizácie
spoločnosti >>>>
3. Nové možnosti interakcie
medzi obyvateľmi >>>>
Peter Židuliak SeMINÁRNA PRÁCA K PReDMeTU
MEDIAMATIKA 1
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED
KATEDRA MEDIAMATIKY A KULTÚRNEHO
DEDIČSTVA
Tento dokument obsahuje multimediálny obsah. Pre správne zobrazenie obsahu odporúčam stiahnutie do vášho počítača a následne otvorenie

2. VEDELI STE, ŽE...
Pracovné príležitosti...
Spoločnosť pripra-
vuje mládež na pracovné
pozície, ktoré momen-
tálne ešte neexistujú.
VIETE ŽE...?
TOP 10 ...
POZNÁTE FAKTY A
TOP 10 pracovných pozícií
v roku 2009, neexitovalo v
roku 2004...
Technológie ...
V blízkej budúcnosti
ČÍSLA...?
budeme používať tech-
nológie, ktoré ešte neboli
vynájdené...
Sociálne prostredie...
Za posledný rok sa v
USA jeden z ôsmich
manželských párov
zoznámil on-line...
Sociálne siete...
Facebook dosiahol 350
miliónov registrovaných
používateľov. MySpace
250 miliónov...
Exponanciálny rast...
V roku 2006 zazname-
nal najväčší vyhľadávač
Google 2,7 miliardy
vyhľadavaných výrazov.
Aktuálne údaj hovorí o 31
miliardách vyhľadávaných
výrazov mesačne!
Publikum...
Zdroj: http://www.youtube.com/watch?v=jpEnFwiqdx8
Rádiu trvalo 38 rokov kým
dosiahlo 50 milónové pub-
likum. Televízií 13 rokov.
Internetu menej ako 4
roky. Facebook dosiahol
túto métu za menej ako
2 roky. Vedeli ste, že...?
História pripojenia...
VIETE ŽE
1984 - počet interne-
tových zariadení 1000.
1992 - 1 000 000
bUDÚCNOSť...
2008 - viac ako 1 milarda...

3. VÝVOj INFORMAČNéHO SPRÁVANIA
Informačné správanie
“Informačné správanie
človeka je viacúrovňová
aktivita pri adaptácií na
I nformačné správanie je charakteristické pre človeka s využitím informačno-
komunikačných technológií (ďalej len IKT), ale i bez. Informačné správanie môže
byť vo všeobecnosti chápané ako ľudské správanie vo vzťahu k informačným
informačné prostredie.
Obsahuje neurofyziolog-
zdrojom a kanálom. Informačné správanie sa prejavuje pri aktívnom i pasívnom
ické, senzomotorické, kog- vyhľadávaní informácií a pri použití informácie. Aktívna komunikácia tvárou v tvár s os-
nitívne, afektívne, sociálne tatnými (interpersonálna komunikácia), ale tiež pasívny príjem informácií
a kultúrne zložky. V nichsa (TV reklama) vytvárajú rôzne modely informačného správania
štrutúrujú rôzne druhy
reprezentácií poznania,
napríklad mentálne, so-
ciálne a kultúrne reprezen-
tácie.” (Steinerová, 2005)
Informačná gramotnosť
“Informačná gramotnosť
je zložitý sociokongnitívny
proces dlhodobého
poznatkov, skäseností
a zručností pri prispô-
sobovaní sa prostrediu.
Informačná veda prispieva
k jej podpore aj skúmaním
informačného správania
používateľov informácií. S informačným sprá-
Aktuálne je informačné vaním jednotlivcov i skupín sú spojené informačné
správanie v každodennom
živote a v pracovných pro- potreby. Tieto potreby sú závislé od dostupných technológií
cesoch v organizáciach. a vyvíjajú sa aj od dostupných služieb poskytovateľov IKT. sa
Skúmajú sa napríklad od dostupných technológií. Teóriou aké informácie sú potrebné sa
špecifické procesy organi-
zovania poznatkov v rámci zaoberá informačná veda (information science). V minulosti bola táto oblasť výsa-
využívania voľného času dou knihovníkov, teda knižničných vied. Nové podmienky a používané technológie
človekom.” (Steinerová, si vynútili aj špecializáciu, a umožnili vznik nových vied. Typickým príkladom je
2005)
štúdium mediamtiky. Aj vďaka mediamatike...
Informačné sprá-
vanie používateľov
pri využívaní elektro-
nických zdrojov
HLAVNé CIELE DOKUMENTU...
C
“Vznikajú nové interak- ieľom tohto dokumentu bude priblíženie pojmov ako informačné správanie
tívne formy komunikácie
a prezentácie vlastných súčastnosti, informatizácia spoločnosti a integračné iniciatívy na území EÚ
produktov (blogy). Vznikajú a tiež nové možnosti prezentácie obsahu. Elektronické prostredie poskytuje
osobitné komunity ľudí používateľom interaktívne prostredie. Nielen technologické inovácie, ale aj intu-
spoločne vyhľadávajúcich
a využívajúcich informácie itívne ovládanie poskytujú všetkým obyvateľom (bez rozdielu) prístup k digitál-
(virtuálne komunity, nemu obsahu. Predovšetkým internet je fenomém doby.
kolaboratívne skupiny).
Vznikajú nové žánre a typy
dokumentov a zdrojov. Sú
interatívne, otvorené a stále
sa vyvíjajúce (napr. web-
stránky, digitálne knižnice
a pod.) Vznikajú aj nové
spôsoby a formy vzdeláva-
nia.” (Steinerová, 2005)

4. HISTóRIA
1940 Londýn
M oderná história výskumu informačného správania sa podľa viacerých zdrojov
začína v roku 1940 na kráľovskej vedeckej konferencií v Londýne – The Royal
Society Scientific Information Conference.
The Royal Society Scientific
Information Conference
Podstata moderných informačných konferencií bola spojená aj napríklad realizá-
ciou verejných prieskumov. Boli použité zdroje analýz ešte zo začiatku 20. storočia,
ktoré súviseli najmä s používaním knižníc a dostupných zdrojov.
Žiaľ v tom čase boli tieto štúdie skôr zamerané na prieskum používateľov a
ich spoločenského postavenia. Návšteva knižnice bola skôr výsadou vyšších
spoločenských tried. Okrajovo sa prieskumy dotazovali na cesty a spôsoby
vyhľadávania informácií na základe informačnej potreby. V tomto období bola mi-
era naplnenia informačnej potreby minimálna.
Na druhej strane však bola úroveň informačnej potreby bežného obyvateľa
neporovnateľne nižšia. Dostupné technológie a ich rozšírenie do značnej miery
ovplyvňujú správanie obyvateľov. Taktiež s rozširovaním a dostupnosťou súvisia
informačné potreby >>>>
S informačným správaním jednotlivcov i skupín sú spojené informačné potreby.
Tieto potreby sú závislé od dostupných technológií a vyvíjajú sa aj od dostupných
služieb poskytovateľov IKT. sa od dostupných technológií. Teóriou aké informácie
sú potrebné sa zaoberá informačná veda (information science) >>>>
V minulosti bola táto oblasť výsadou knihovníkov, teda knižničných vied. Nové
podmienky a používané technológie si vynútili aj špecializáciu, a umožnili vznik
nových vied. Typickým príkladom je štúdium odboru MEDIAMATIKA
INICIATÍVA NA PLECIACH gIgANTOV
1958 Washington
V období po 2. svetovej vojne a striedavo na území USA a Veľkej Británie rástli
informačné potreby. V tomto období boli vedci významnou skupinou, ktorí
používali dostupné informačné zdroje. Medzi dostupné zdroje z tohto obdobia
TInternational Conference
on Scientific Information
môžeme zaradiť: dostupné abstrakty diel, patenty, rôzne žurnály, monografie
(knižnice) a pod.
Významná iniciatíva v podobe medzinárodnej konferencie sa uskutočnila aj na
území USA. V roku 1958 sa konala vo Washingtone, Medzinárodná Konferencia Ve-
deckých Informácií – International Conference on Scientific Information
Výsledkom boli o.i. Prijaté dokumenty v podobe odporúčaní pre pre napĺňanie
informačných potrieb vedcov.

5. INOVÁCIE AKO VÍZIA
1972 baltimore
V ýznamným obdobím pre odštartovanie nových štúdií a výskumov, v oblasti
informačných potrieb a informačného správania, boli výskumy v Baltimore (USA) v
rokoch 1972-1973.
Study on information needs
Výskum bol zameraní na zisťovanie informačných potrieb a využívanie dostupných
zdrojov radových občanov. Nikdy predtým sa tak rozsiahly verejný prieskum nere-
alizoval. Realizácia tohto výskumu poskytla „základný kameň“ pre ďalšie štúdie. Táto
štúdia si položila za cieľ zodpovedať nasledujúce otázky:
1.Aké sú informačné potreby obyvateľov?
2. Ako alebo akým spôsobom sú tieto potreby napĺňané?
3. Akou formou môžu inštutúcie lepšie zabezpečiť napĺňanie informačných potrieb?
S množstvom realizovaných štúdií, pribúdali problémy s definíciou a zaradením
pojmu informačné potreby. V 80-tich rokoch 19. storočia sa viedla rozsiahla pole-
mika nad zaradením. Z rôznych prác, napríklad p. Wilsona vyplýva nasledujúce:
1980’
Human information behavior
Informačná potreba nepatrí medzi základné (primárne) potreby, akými môže study
byť potreba prístrešia, potreba prijímania stravy a pod. Informačná potreba
patrí medzi sekundárne, ktoré vznikajú po uspokojení základných potrieb.
(Wilson, 1981)
Z výšená potreba uspokojiť informačný „hlad“ bola a je charakteristická pre rozvinuté
krajiny. Koniec 20. storočia bol v tejto oblasti charakteristický realizáciou množstva
prieskumov, smerujúcich k naplneniu informačných potrieb študentov na univerzitách.
1990’
World Wide Web
V tomto období sa začínalo s komercionalizáciou a uvedením World Wide Web.
Sieť sietí bola vďaka novým komunikačným štandardom prístupná celosvetovo. Žiaľ
vďaka nízkej penetrácií sieťových služieb bola prístupná spravidla pre akademikov a
vedeckých pracovníkov. Nasledovali obrovské investície do technológií, ktorých cieľom
bolo sprístupnenie WWW čo najširšej skupine používateľov. Rodil sa nový fenomén
doby.
„Rok 1999 v podmienkach Európskej únie je označovaný ako prechod k digitali
zovanej spoločnosti – znalostná ekonomika sa stala silným nástrojom rast
spoločnosti a tvorbu pracovných miest. Napomáha tiež k zvyšovaniu kvality života
a ochrane životného prostredia. V roku 1999 sa stalo ambíciou Európskej komisie Začiatok 21.
v rámci iniciatívy eEurope rozšíriť informačné technológie čo najviac ako to bude storočia
možné.“
(Dvořák, 2007) Informatizácia spoločnosti
Začiatkom 21. storočia pomerne rýchlo stúpa počet používateľov. Hlavne na území USA
a na území západnej Európy. S počtom používateľov narastajú aj informačné potreby
a s tým spojené využívanie vhodných informačných zdrojov. Začiatkom 21. storočia je
význam a budúcnosť internetu známa. Iniciatívy v oblasti informatizácie spoločnosti
jednotlivých štátov sa spájajú do integračných programov. Prechod od industriálnej
smerom k znalostnej spoločnosti je v plnom prúde.

6. EURóPSKA INTEgRÁCIA
„Súčasné obdobie je obdobím budovania informačnej spoločnosti. Celý eEurope
svet, EÚ, národné, regionálne i miestne inštitúcie hľadajú cesty, ako čo Strategická iniciatíve Európ-
najefektívnejšie používať informačné zdroje. Celý rad firiem a inštitúcií je skej Únie
zaplavený tisíckami správ, ktoré každodenne zahlcujú počítačové servery.
Teória manažmentu v súčasnosti hovorí, že strategickú výhodu v dnešnom
svete získava ten, kto má správne informácie, v správnom formáte, na
správnom mieste, v stanovenej miere podrobnosti a v čase, kedy sú potreb-
né. Ten, kto chce v dnešnej dobe uspieť, musí mať pripravenú vhodnú
informačnú stratégiu, ktorá je dôležitou súčasťou firemnej i spoločenskej
stratégie rozvoja.“ (Dvořák, 2007)
I nformačná spoločnosť prináša nové služby, ktoré budú charakteristické svojou
otvorenosťou, prístupnosťou, rýchlosťou, dôveryhodnosťou, jednoduchosťou,
všade prítomnosťou, prirodzenosťou a tiež inteligentnosťou.
INICIATÍVA E-EUROPE
Súčasťou Lisabonskej stratégie sú rôzne iniciatívy. Jednou z nich je aj eEurope.
Predstavitelia EU si stanovili dosiahnutie viacerých cieľov. Hlavným z nich je docieliť
do roku 2010, aby sa Európa stale najnajsilnejšou a najdynamickejšie sa rozvíja-
júcou ekonomikou sveta založenou na vedomostiach – informačná spoločnosť.
Dosiahnutie tohto cieľa by znamenalo „dobehnúť“ vo vývoji Japonsko a USA.
INFORMATIZÁCIA NA SLOVENSKU
V snahe nadviazať na trvalý rozvoj spoločnosti v rámci Európy prijala aj Slovenská
Republika stratégiu informatizácie spoločnosti pod názvom Stratégia informa-
tizácie spoločnosti v podmienkach Slovenskej Republiky. OPIS
Na oficiálnej stránke Úradu vlády Slovenskej republiky www.rokovania.sk je Operačný plán informa-
tizácie spoločnosti
dostupná dokumentácia, ktorá vyplýva z prijatého akčného plánu Európskej únie
eEurope. Týmto sa Slovensko úspešne pripojilo k Európskym iniciatívam a prijalo
vlastný operačný program informatizácie spoločnosti OPIS >>>>
Podľa uznesenia vlády SR z roku 2002 je základným cieľom informatizácie
spoločnosti nová kvalita spoločenského, hospodárskeho a politického života, teda
zvýšenie kvality života každého občana, a vytvorenie podmienok pre budovanie
znalostnej ekonomiky využívaním metód a prostriedkov IKT.

7. OPIS
egoverment
S tratégia informatizácie spoločnosti v SR, ktorá bola spolu s akčným plánom
schválená vládou SR v roku 2004, predstavovala rozpracovanie Politiky informa-
tizácie spoločnosti v dlhodobom horizonte, stanovila prioritné oblasti a ciele spolu
Elektroniyácia výkonu vere-
jnej správy
s konkrétnym a záväzným harmonogramom činností súvisiacich s procesom infor-
matizácie spoločnosti.
Podľa oficiálnej stránky ministerstva financií SR www.informatizácia.sk položil
akčný plán stratégie informatizácie spoločnosti z roku 2004 nasledujúce základné
ciele a úlohy.
1. Budovanie základných pilierov informačnej spoločnosti
(štandardizácia, kvalitná infraštruktúra)
2. Stimulácia využívania internetu tvorbou a poskytovaním relevant
ného obsahu (eGoverment, eHealth...)
3. Investície do ľudí a ich kvalifikácie (nadobúdanie potrebných
zručností s PC a pod.)
4. Lacnejší, rýchlejší a bezpečnejší internet (budovanie moderných tech
nológií). eHealth
D osahovanie stanovených cieľov a úloh bolo monitorované do
31.12.2008, pričom počas tohto obdobia mohli jednotlivé rezorty
dopĺňať ciele a úlohy. Výsledkom iniciatívy, ktorá vyplýva z akčného plánu
Elektronizácia výkonu zdra-
votníctva vyžívaním IKT
bolo zhodnotenie dosiahnutia stanovených cieľov.
Základný kameň v podobe budovania pilierov informačnej spoločnosti
bol položený úspešne. Veľký počet všeobecne formulovaných úloh nebol
splnený vôbec prípadne s veľkým časovým sklzom. Celkovo je však miera
dosiahnutej informatizácie ťažko merateľná a preto je potrebné pokračovať
s cieľom dosahovať stanovené cieľe.
NOVÁ STRATégIA INFORMATIZÁCIE SR
Podľa oficiálnej stránky ministerstva financií SR www.informatizácia.sk „Dňa
21.10.2009 vláda SR na svojom rokovaní prijala nový strategický doku-
ment „Stratégia informatizácie spoločnosti na roky 2009 – 2013“. Cieľom
predloženého dokumentu je aktualizovať stratégiu budovania informačnej
spoločnosti na Slovensku. Zároveň bolo nevyhnutné jasne definovať kľúčové
oblasti informatizácie spoločnosti. eLearning
Moderný vzdelávací pro-
ces s využitím moderných
1. Analýza súčasného stavu (štáty EÚ a Slovensko)
komunikačných technológií
2. Definícia hlavných oblastí rozvoja a priority SR (kvalitná
infraštruktúra, eGoverment, eHealth, eEducation a pod.)
3. Financovanie a monitorovanie

8. INTERAKCIA MEDZI POUŽÍVATEľMI
D ostupnosť digitálnej formy zdrojov informácií v elektronickom prostredí je
ďalším míľnikom informačno-znalostnej spoločnosti. Potreba zavádzania zmien
súvisí so snahami zaradiť služby dostupné prostredníctvom internetu pre väčšinu
obyvateľov do dennej praxe.
MULTIMéDIA
M ultimediálny obsah rozširuje možnosti prezentácie. Multimediálny obsah,
teda obraz, zvuk, video sa teší veľkej popularite. Je spravidla viazaný k médiu
(nosič), najčastejšie optické disky. Podstatná časť takéhoto obsahu je dostupná iba Multimédia
v pôvodnej digitálnej forme. Tento obsah je prístupný len na základe použitia tech-
nológií (PC). Len malú časť je možné plnohodnotne reprodukovať na papier, preto Médium a obsah, ktoré
je multimediálny obsah dôležitou a samostatnou súčasťou knižničných fondov. používajú kombináciu
Z optického disku (off-line) sa relatívne jednoducho dostane do prostredia inter- rôznych foriem obsahu
netu (on-line) a odtiaľ je len krôčik k možnostiam, ktoré ponúka web. Výsledkom
môže byť spájanie obsahov (zbierok), ktoré spolu súvisia a vytvoria tak komplexný
prehľad dostupných informácií. Napríklad zoznam literárnej tvorby neurčeného
spisovateľa môže byť doplnený o fotografie, prípadne iný multimediálny obsah
(sfilmovaná ukážka diela a pod.).
M ultimediálny obsah je unikátnym nosičom obrazových, textových a zvukových
informácií. Digitálne a digitalizované zdroje sú predmetom záujmu čoraz
väčšej skupiny používateľov webu. Šírenie multimediálneho obsahu na stránkach
knižníc môže prispieť k efektívnemu zdieľaniu informácií. Od inštruktážnych videí
cez priblíženie priestorov, až po využitie priestoru pre marketingové aktivity majú
multimédia široké spektrum využitia.
M edzi takýto obsah môžeme zaradiť tiež tvorbu a zdieľanie prezentácií on-line.
Takúto službu poskytuje stránka www.slideshare.com. Stránka je mimoriadne
úspešná a prakticky vytvorená len zdieľaním prezentácií používateľov tejto služby.
Databáza dostupných prezentácií je prístupná priamo na stránke. Alternatívne
ponúka služba výstup vo forme samostatného okna s prezentáciou pre vloženie
zdrojového rámca do akejkoľvek inej webovej stránky.

9. POUŽÍVATEľ AKO SPOLUTVORCA
Ú spešnosť ponúkaných služieb je vo veľkej miere závislá na používateľoch. Podľa
požiadaviek používateľov je možné poskytovať očakávané služby a zároveň
naplniť stanovené ciele. Prostredníctvom internetu a personalizovaných web-strá-
nok môže užívateľ využívať všetky služby v elektronickom prostredí. Spoločné úsilie
si vyžaduje vytvoriť prostredie, ktoré bude reagovať na používateľské požiadavky,
bude pravidelne vyhodnocované a bude obsahovať pravidelne aktualizovaný
zoznam služieb.
P odľa publikácie p. Burrowsa (Burrows, 2008) je Prítomnosť charakteristická ako
internetová éra. Programátori a dizajnéri webových stránok sa neustále snažia
o vylepšenie a sprístupnenie interaktívnych prvkov. Prioritou sú aplikácie dostupné
na webe a ich jednoduché používanie. Dnes už napríklad bežne dostupná tvorba
a správa dokumentov (googleDocs) a ich zdieľanie naznačuje význam a možnosti
on-line aplikácií. Použitie nových technológií tvorí základ pre implementáciu
riešení webových aplikácií.
Medzi dostupné technológie zaraďujeme komplexné nástroje pre vývoj interak- metadáta
tívnych webových aplikácií označovaných ako AjAX. AJAX je skratka pre asyn-
dáta (údaje) popisujúce iné
chrónny JavaScript a XML (Asynchronous JavaScript and XML). Tieto nové nástroje dáta
poskytujú webovým aplikáciam (on-line) vlastnosti podobné ako majú štandardné
aplikácie v prostredí osobných počítačov (off-line).
Podstatnou časťou sa podieľajú na dostupných funkciách a vlastnostiach we-
bových stránok. Výmenou malých objemov operačných dát medzi serverom a
používateľom zabezpečujú okamžitú reakciu na požiadavky bez oneskorenia. Takto
je zabezpečená okamžitá interakcia webovej stránky bez potreby opakovaného
načítania celého zdrojového kódu. Takéto stránky sú charakteristické vysokou mi-
erou interaktivity, rýchlosťou a hlavne použiteľnosťou.
DYNAMICKÝ ObSAH
J ednou z primárnych charakteristík dostupných služieb webu je dynamický obsah
stránok. Je čitateľný bežným spôsobom spolu s možnosťami pre zápis a editáciu
dostupného obsahu on-line. Pridávaním komentárov, recenzií, značiek (tagov) a iných
metainformácií a metadát, je dostupný obsah rozšírený o kvalitné informácie s pridanou
hodnotou. Tieto skutočnosti ovplyvňujú predovšetkým kvalitatívnu hodnotu pôvodných
informácií prípadne dostupného obsahu.
Na druhej strane môže tento prakticky neobmedzený prístup k editácií obsahu viesť k
formovaniu neprehľadných a neštruktúrovaných informácii vplyvom používateľov.
“INFORMATION OVERLOAD”
Na rozdiel od stránky vytlačenej na papieri, ktorú nie je možné ďalej editovať, posky-
tuje stránka v elektronickom prostredí nekonečné možnosti editácie – ad infinitum (do
nekonečna).

10. WEb AKO PLATFORMA
Z ákladnou myšlienkou koncepcie webu ako platformy je posun k novým
možnostiam využitia tohto priestoru, nielen pre zobrazovanie dát v okne we-
bového prehliadača. Namiesto kupovania licencií pre používanie softvéru (textový
editor, grafický editor, iné aplikácie), umožňuje webu on-line prístup k širokej
palete nástrojov.
Všetko prostredníctvom aplikácií, ktoré môžu byť priamo integrované do webových
stránok. Jedinou podmienkou využitia je on-line pripojenie, ináč tieto výhody strá-
cajú svoj význam. V mnohých prípadoch existujú aj off-line verzie týchto nástrojov
aj pre prípad využitia v off-line režime.
Web ako platforma
Web ako základ pre budúci
vývoj on-line aplikácií
gENEROVANIE INFORMÁCIÍ
A j vďaka rýchlemu vývoju webových technológií sa stáva sieť internetu dynam-
ickým prostredím. Obsah a štruktúra generovaných stránok je ovplyvňovaná najmä
používateľmi, ktorí ho podľa svojich predstáv značkujú a generujú to najzaujímavejšie z
pohľadu záujmovej skupiny i jednotlivca. Toto tvrdenie vychádza zo všeobecnej znalosti
používaných technológií a ich rozšírenia.
Požiadavky komunít, skupín i jednotlivcov sa priebežne menia s vývojom vlastných
potrieb a správania. Používateľ internetu je každý deň konfrontovaný s novou realitou.
Komunikuje o veciach z bežného života (záujmy, škola, technológie, hudba, literatúra
a pod.). Používatelia komunitných stránok sa priamo podieľajú na vývoji poskyto-
vaných služieb cez dostupné prostriedky (diskusie, fórum návštevníkov, sekcia otázok a
odpovedí).
Web je v súčasnosti charakterizovaný generovaním obsahu a spájaním záujmov jeho
používateľov prostredníctvom sociálnych väzieb do komunít. Prakticky všetko čo je
možné zobraziť v digitálnej podobe na obrazovke monitora počítača si nachádza svoje
miesto. Príležitostí ako využiť tento potenciál je naozaj mnoho. Používatelia svojou
prítomnosťou dokážu priamo alebo nepriamo ovplyvňovať dostupné služby, obsah a
štruktúry webových sídiel.

11. ZÁVEROM...
P oskytovanie informačných služieb cez webové rozhranie umožňuje
zvyšovať stupeň interaktivity s používateľmi. Dynamicky tvorený obsah
>>>> a štruktúry webových sídiel sú základom pre poskytovanie nových
služieb. Efektívne využitie dostupného priestoru v spolupráci s používateľmi,
prináša zaujímavé výstupy vo forme generovania obsahu a odkazov.
Dostupný obsah a jeho zdieľanie medzi používateľmi umožňuje formovať
záujmové skupiny a komunity. Napríklad zoznamy odporúčaných produktov,
kategorizácia, kustomizácia, sociálne väzby a mnoho iného sú príkladom
úspešnosti integrácie nových nástrojov.
Slovenské projekty >>>> úspešne nadviazali na aktuálne trendy a iniciatívu
Európskej únie. Participácia na projektoch európskeho významu prináša
dôležité poznatky a skúsenosti pri prezentácií obsahu. Informatizácia
spoločnosti na Slovensku ako nevyhnutý predpoklad úspešnej participácie
(ciele EÚ), si vyžaduje použitie nových technológií, ktorých nákup je z veľkej
časti financovaný z projektov Európskej Únie.
Použitie moderných technológií si tiež vyžaduje nový prístup v organizácií
ľudských zdrojov a ich efektívneho využívania. Potenciál takto vytváraných
pracovných príležitostí umožňuje vznik nových profesií a podporných tímov. Trvalo udržateľný
Základné dodržiavanie princípov pri ochrane pôvodu obsahu a jeho iden- rozvoj
tity, umožňuje vznik nových pracovných miest súvisiacich so spracovaním. Proces ktorý vedie
k udržianiu rozvoja
spoločnosti...
Dôležitým faktorom je bezpečnosť informačných systémov. Bezpečný
informačný systém je ovplyvňovaný predovšetkým prístupom zodpoved-
ných pracovníkov, ktorí musia aktívne a s odbornosťou pristupovať k
riešeniu problémov. Predovšetkým ochrana údajov v informačných systé-
moch a vyplývajúca zodpovednosť za ochranu záujmov používateľov.
Informatizácia spoločnosti >>>>, internet a dostupné on-line webové služy
prešli za relatívne krátke obdobie viacerými úrovňami. Celosvetový význam
a rozšírenie pripojenia k sieti internetu nadobúda nový rozmer začiatkom
21. storočia. Od formovania hypertextu, ktorý slúži predovšetkým na pub-
likáciu tematicky triedených informácií, až po interaktívnu prezentáciu
spoločnosti sa stáva nové médium prostriedkom pre aplikáciu nových
možností pre trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti.

12. POUŽITÁ LITERATÚRA A ELEKTRONICKé ZDROjE
DVOŘÁK, Zdeněk, DOLNÁK, Ivan, SOUŠEK, Radovan. Informatizácia, informačné systémy a bezpečnostný manažment.
Žilina : EDIS-vydavateľstvo ŽU, 2007. 207 s. ISBN 978-80-8070-783-5.
STEINEROVA , Jela. Informačné správanie : Pohľady informačnej vedy. 1. vyd. Bratislava : Centrum VTI SR, 2005. 189 s. ISBN
80-85165-90-2.
BURROWS, Terry. 2008. Blogs, Wikis, MySpace, and More: Everything you want to know about using web 2.0 but are afraid to
ask. Chicago: Chicago review press, 2008. 224 s. ISBN 978-1-55652-756-2
HOLSINGER, Erik. Jak pracují multimédia. 1. vyd. Brno : UNIS publishing, 1995. 198 s. ISBN 1-56276-208-7.
RANKOV, Pavol. 2007. Informačná spoločnosť – perspektívy, problémy, paradoxy. Koloman Kertész Bagala, LCA Publishers
Group, 2007. 173 s., ISBN 80-89129-91-9
Operačný program informatizácia spoločnosti [online]. 2008-2009 [cit. 2009-11-10]. Dostupný z WWW: <http://www.opis.
gov.sk/11522/operacny-program-informatizacia-spolocnosti.php>.
Úrad vlády Slovenskej republiky : Stratégia informatizácie spoločnosti v podmienkach SR. 2003 [online]. 2003. [citované 10.
november 2009]. Dostupné na: <http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/7B34D47D090A53D2C1256E9B004046FC/$F
ILE/Zdroj.html>
Europe’s information society [online]. 2005-2009 [cit. 2009-10-12]. Dostupný z WWW: <http://ec.europa.eu/information_so-
ciety/eeurope/i2010/what_is_the_i2010/index_en.htm>.
Wikipedia : The free encyklopedia [online]. 2009 [cit. 2009-11-09]. Dostupný z WWW: <http://en.wikipedia.org/wiki/Informa-
tion_society>.
RANKOV, Pavol. 2007. Informačná spoločnosť – perspektívy, problémy, paradoxy. Koloman Kertész Bagala, LCA Publishers
Group, 2007. 173 s., ISBN 80-89129-91-9
November 2009
Peter Židuliak