1. Masarykova univerzita
Filosofická fakulta
Katedra filosofie
Bc. Ivana Štubňová
Záverečná úloha k predmetu KPI11 Kurz práce s
informacemi
KPI11 Kurz práce
Filozofia jazyka a teoretická sémantika v podaní Gottloba Fregeho
December 2012

2. Argumentácia
Text som si vybrala z toho dôvodu, že nižšie zmienenú problematiku som spracovávala
v rámci svojej bakalárskej práce. Zároveň sa jedná o jedno z hlavných tém filosofie jazyka,
teda nie je možné sa tématu vyhnúť pri štúdiu samotnej filosofie. Téma v rámci filosfie jazyka
som zúžila na začiatky snahy o jasné postihnutie a riešenie problematiky jazyka a samotného
sveta, teda toho, o čom sa jazyk vyjadruje. A preto som nakoniec dospela k zmienenému
názvu a osobe Gottloba Fregeho, teda toho, kto stojí v čele celého zástupu filosofov, ktorý sa
snažia o exaktné zachytenie vzťahu jazyka a sveta.
2

3. Vizualizácia
3

4. Anotácia
Text sa venuje filosofii jazyka a teoretickej sémantike vo filosofii Gottloba Fregeho,
ktorý je pokladaný za zakladateľa samotnej teoretickej sémantiky. Text je koncipovaný ako
základné zhrnutie príspevku Fregeho vo filosofii jazyka a v oblasti tvrdení o identite. Prináša
stručné vysvetlenie vzťahu zmyslu a významu vo Fregovej filosofii. Zároveň s tým text
prináša i vysvetlenie Fregeho riešenia problému netriviálnosti tvrdení o identite. V texte je
spomenuté i Fregeho riešenie výrazov, ktoré nemajú referenta, teda výrazov, ktoré majú
(v rámci Fregeho sémantickej teórie) iba zmysel. Zároveň je naznačené i to, akým spôsobom
sa Fregeho sémantická teória vysporiadáva s problematiku nepriamych kontextov tvrdenia,
teda problematiku netransparentných referenčných kontextov.
Kľúčové slová
Význam, zmysel, filoz(s)ofie jazyka, Frege, sémantika, rovnosť tvrdení.
4

5. Filozofia jazyka a teoretická sémantika v podaní Gottloba Fregeho
V stati Über Sinn und Bedeutung sa Frege venuje hlavne rozlíšeniu medzi slovom ako
výrazom a tým, na čo toto slovo odkazuje. Prečo tak činí? Problematickým sa pre neho
ukazuje vzťah rovnosti. Zameriava sa na zistenie rozdielu medzi tvrdením 'a = a' a 'a = b',
pretože rovnosť v týchto tvrdeniach sa zdá byť rozdielna. Zatiaľ, čo prvý je tvrdením
o totožnosti 'a' so samým sebou, druhý sa ukazuje ako tvrdenie, ktoré má inú poznávaciu
hodnotu, nejakým spôsobom obohacuje naše poznanie. Niektoré tvrdenia o identite sú teda
informatívne a hovoria nám niečo netriviálneho. Týmto zistením prechádzame spolu s Fregem
k otázke po tom, či je rovnosť vzťah medzi predmetmi alebo medzi menami pre predmety. 1
Relevantnosť tejto problematiky demonštrujem na Fregeho príklade. 'Jitřenka
je Večernice'2 je tvrdenie, ktoré pre niekoho môže byť triviálne, pretože vie, že oba výrazy
označujú to isté indivíduum. V tomto prípade je to indivíduum Venuša. To znamená, že toto
tvrdenie vyjadruje totožnosť Venuše samej so sebou. Ale objavuje sa tu problém v tom, že nie
každý môže disponovať poznatkom, že obe mená, Jitřenka i Večernica, označujú Venušu.
Táto veta teda vyjadruje nejaké poznanie. Netriviálnosť tvrdenia o identite vedie k tomu, aby
Frege zamietol vzťah identity v tomto tvrdení ako vzťah medzi predmetmi, ktoré pomenúvajú
dané výrazy. Informatívnosť tvrdenia sa ukáže, ak nebudeme znaky, mená chápať ako
pomenovanie predmetu, ale spočíva v spôsobu udania predmetu, ktorý je označený menom.
„Je tedy nasnadě spojit s nějakým znakem (jménem, slovním spojením, písmenem) nejen to, co
označuje, a co bych nazval významem (Bedeutung), ale i to, co bych chtěl nazvat smyslem
(Sinn) tohoto znaku, v němž je obsažen způsob udání.“3 Význam mien Jiřenka a Večernice
je rovnaký, ale odlišujú sa spôsobom udania – zmyslom. Identita na rovine významu
je zachovaná, ale zároveň je zachovaná i informatívnosť tvrdenia typu 'a = b' na úrovni
zmyslu.4
Cesta od výrazu k označovanému vedie cez zmysel, ktorý určuje význam výrazu.
Je to jednosmerná cesta, pretože zmysel výrazu určuje význam, ale opačne neplatí, že by
1
Porovnaj s FREGE, G. Über Sinn und Bedeutung: O smyslu a významu. Scientia et Philosophia 4, 1992, s.
35.
2
Porovnaj tiež tam, s. 45.
3
Porovnaj tiež tam, s. 37.
4
V tomto momente si dovolím jedno terminologické objasnenie. V modernej logickej sémantike Fregovu
pojmu zmyslu zodpovedá pojem významu a dnešný pojem referentu a denotátu zodpovedá Fregov pojem
významu. Tieto moderné termíny logickej sémantiky budem ďalej používať i vo svojej práci.
5

6. význam určoval zmysel výrazu. Jednosmerná z toho dôvodu, že napríklad z významu viet –
pravdivostných hodnôt nie je možné odvodiť zmysel vety. V rámci tejto teórie vlastné meno,
slovo, znak, spojenie znakov, výraz vyjadruje svoj zmysel a označuje svoj význam. 5 Zároveň
nie každý výraz, ktorý má zmysel, musí mať význam (napr. vlastné meno 'Odysseus' postráda
význam).6
Myslím si, že v tomto momente je potrebné vyjasniť, čo je vlastne zmyslom – spôsobom
danosti predmetu. Frege koncipuje zmysel, tak aby mal objektívnu povahu. 7 Zmyslom
sa nemôže stať predstava, ktorá by ako silne subjektívne psychické vlastníctvo nemohla
zaručiť spoločné vlastníctvo mnohých. Zmyslom výrazu je spôsob danosti daného predmetu
a tieto spôsoby danosti nie je možné obmedziť, čo znamená, že zmyslov nejakého výrazu
je neobmedzene. Pri prenesení sa na úroveň celej vety sa zmyslom vety stáva myšlienka, ako
obsah vety. Myšlienka je, taktiež ako zmysel výrazu, pojímaná ako objektívna, nemenná
a samotná sa môže stať predmetom mysli.8
Okrem toho, že Frege svojou teóriou rieši problém netriviálnosti niektorých tvrdení
o identite, taktiež sa snaží riešiť problematiku nepriamych kontextov tvrdenia, teda
problematiku netransparentných referenčných kontextov. Tieto kontexty vyjadrujú propozičné
postoje, ako vyjadrenie vzťahu medzi agensom a propozíciou (tieto kontexty majú väčšinou
logickú formu typu 'x verí, že p', pričom sloveso verí môže byť nahradené inými – napríklad:
domnievať sa, vedieť, predpokladať, priať si, myslieť, ...), prípadne ak je výraz v nepriamej
reči, či priamej citácii alebo ak sa vyskytuje v modálnych kontextoch. Pri analýze takýchto
kontextov prídeme na to, že nie je možné vždy dodržať princíp zameniteľnosti synoným salva
veritate.9 Frege toto porušenie vysvetľuje tým, že v postojoch k propozíciám, v nepriamej reči
sa jedná o nepriame kontexty, v ktorých sa významom vnoreného výrazu stáva jeho zmysel.
5
Porovnaj s FREGE, G. Über Sinn und Bedeutung: O smyslu a významu. S. 43.
6
Porovnaj s ZALTA, Edward N. 3. Frege's Philosophy of Language in Gottlob Frege. ZALTA, Edward
N. Stanford Encyclopedia of Philosophi [online]. Stanford: Stanford University, Center for the Study of
Language and Information, Metaphysics Research Lab, 1995, 22. 10. 2012 [cit. 2012-12-27]. Dostupné z:
http://plato.stanford.edu/entries/frege/.
7
Táto koncepcia vznikla i ako snaha vyhnúť sa psychologizmu v logike.
8
Podrobnejšie vysvetlenie je možné nájsť napríklad v MARVAN, Tomáš. Otázka významu: cesty analytické
filosofie jazyka. Vyd. 1. Praha: Togga, 2010. S. 21.
9
Princíp kompozicionality (The Pripciple of Identity Substitution)- referent zloženého výrazu je možné
zložiť z referentov zložiek tohto výrazu. Inak formulované – referent výrazu je funkciou jeho zložiek.
Z toho vyplýva, že je možné zameniť nejakú zložku výrazu – podvýraz zameniť za výraz s rovnakým
významom a význam celku zostane nezmenený. Tento odvodený princíp zameniteľnosti synoným je
nazývaný zameniteľnosť synoným salve veritate. Porovnaj s PEREGRIN, Jaroslav. Úvod do teoretické
sémantiky: principy formálního modelování významu. 1. vyd. Praha: Karolinum, 1998. 206 s.
6

7. To znamená, že agens nemá postoj k pravdivostnej hodnote vety, ale zastáva nejaké
stanovisko smerom k zmyslu vety. Napríklad:
1) 'Adam sa domnieva, že Martin Kukučín je autorom diela Dies irae.'
2) 'Adam sa domnieva, že Matej Bencúr je autorom diela Dies irae.'
Je dobre vidieť, že Adam má v tomto prípade nejakú domnienku o myšlienke, ktorú
vyjadruje vnorená propozícia a nie o pravdivostnej hodnote tvrdenia, že MK/MB je autor
diela Dies irae. Zameniteľnosť týchto dvoch mien nie je možná, pretože síce majú rovnaký
význam, odkazujú k rovnakému indivíduu, ich zmysel je rozdielny a čo viac, zmyslel tvrdenia
'domnieva sa, že Martin Kukučín je autorom diela Dies irae ' je odlišný od zmyslu tvrdenia
'domnieva sa, že Matej Bencúr je autorom diela Dies irae'.
Takéto podanie vysvetlenia pre nezameniteľnosť dvoch výrazov s rovnakým významom,
ale odlišným zmyslom v nepriamom kontexte neporušuje ani princíp kompoziocionality, ani
prirodzenú intuíciu o nezameniteľnosti spôsobu danosti výrazu v takýchto prípadoch,
nepriamej reči, citovanej reči a modálnych kontextoch.10
Okrem iných myšlienok je však problematické Fregeho riešenie vzťahu pomenovania –
vzťahu medzi zmyslom a významom, ich spojením a tým, že nepriamy význam slov vo
vedľajších vetách vedie k zmnožovaniu entít.11
10
Porovnaj s ZALTA, Edward N. 3. Frege's Philosophy of Language in Gottlob Frege. ZALTA, Edward
N. Stanford Encyclopedia of Philosophi [online]. Stanford: Stanford University, Center for the Study of
Language and Information, Metaphysics Research Lab, 1995, 22. 10. 2012 [cit. 2012-12-27]. Dostupné z:
http://plato.stanford.edu/entries/frege/.
11
Porovnaj s CARNAP, Rudolf. Význam a nevyhnutnosť. 1. vyd. Bratislava: Kalligram, 2005. S. 189–209.
7

8. Bibliografia
CARNAP, Rudolf. Význam a nevyhnutnosť. 1. vyd. Překlad Richard Cedzo. Bratislava:
Kalligram, 2005, 380 s. ISBN 807149660X.
(Hodnotenie zdroja: relevantná primárna literatúra, monografia venovaná danej téme, text
je dôveryhodný a odborne kvalitný, autor je veľmi dobre erudovaný v rozoberanej téme,
hĺbka a šírka rozoberanej témy je viac než dostačujúca;)
FREGE, Gotlob. Über Sinn und Bedeutung: O smyslu a významu. Scientia
et Philosophia 4, 1992, s. 33-75.
(Hodnotenie zdroja: relevantný primárny zdroj, článok venovaný vybranej problematike,
text je dôveryhodný a odborne kvalitný, jeden zo základných textov danej problematiky,
hĺbka a šírka obsiahnutej problematiky je viac než dostatočná;)
MARVAN, Tomáš. Otázka významu: cesty analytické filosofie jazyka. Vyd. 1. Praha:
Togga, 2010, 202 s. ISBN 9788087258330.
(Hodnotenie zdroja: relevantná sekundárna literatúra - kompendium, text je dôveryhodný
a odborne kvalitný, hĺbka a šírka obsiahnutej problematiky je dostatočná, text obsahuje
odkazy na použitú literatúru, autor je erudovaný v danej téme;)
PEREGRIN, Jaroslav. Úvod do teoretické sémantiky: principy formálního modelování
významu. 1. vyd. Praha: Karolinum, 1998, 206 s. ISBN 8071846856.
(Hodnotenie zdroja: relevantná sekundárna literatúra, text je dôveryhodný a odborne
kvalitný, hĺbka a šírka obsiahnutej problematiky je dostatočná, autor je veľmi dobre
erudovaný v danej téme, text obsahuje danú odbornú terminológiu;)
8

9. ZALTA, Edward N. 3. Frege's Philosophy of Language in Gottlob Frege. ZALTA, Edward
N. Stanford Encyclopedia of Philosophi [online]. Stanford: Stanford University, Center for
the Study of Language and Information, Metaphysics Research Lab, 1995, 22. 10. 2012 [cit.
2012-12-27]. Dostupné z: http://plato.stanford.edu/entries/frege/.
(Hodnotenie zdroja: relevantná sekundárna literatúra, text je dôveryhodný a odborne
kvalitný, hĺbka a šírka obsiahnutej problematiky je veľmi značná a dostatočná, autor je dobre
erudovaný v danej téme, informácie v texte sú presné a objektívne ;)
9