SlideShare une entreprise Scribd logo
1  sur  28
Télécharger pour lire hors ligne
PPNublic olicy                                                                 ews
  Štvrťročník Ústavu verejnej politiky FSEV UK, ročník 5, číslo 4/2009, ISSN 1337-7868

        V čísle
                                Milí naši čitatelia,
                                                       Úvodník
„ Hodnotenie vplyvov:
  Impact assesment
  v teórii a praxi              opäť sa rok s rokom stretáva, Vianoce sa blížia a s nimi
  Slovenska a Európskej         vám ako malý darček prinášame posledné tohoročné Pu-
  únie                          blic Policy News. PPN je plné úspechov, ktoré sa nášmu
                   2;
                                ÚVP podarilo za tento rok dosiahnuť, avšak popri tom sme
„ Nové publikácie ÚVP           nezabudli ani na zaujímavý rozhovor s ďalším z radu akade-
                   10;          mikov v oblasti verejnej politiky, konkrétne s prof. Jurajom
„ Krátke správy z               Nemcom a ani na ďalšiu príbuznú inštitúciu, a síce Kated-
  Ústavu verejnej               ru politológie Fakulty politických vied a medzinárodných
  politiky                      vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
                         14;
„ Z knižnice verejnej           V rámci rubriky „štúdia“ začíname s predstavovaním habili-
  politiky: Úvod do             tačných prác našich nových docentov a docentiek. Ako prvú
  policy                        ponúkame doc. Katarína Staroňovú a jej tému Hodnotenie
                    15;         vplyvov, viac čítajte na stranách 2 - 10. Ďalšími novými do-
„ Informácie o                  centmi sú Miroslav Beblavý a Emília Sičáková-Beblavá, ich
  konferenciách a               práce predstavíme v nasledujúcich číslach. Ak hľadáte zau-
  publikáciách                  jímavé námety na darčeky, pozrite si strany 10 - 12, ktoré
                         17;    predstavujú naše čerstvé publikácie. Dostanete ich kúpiť na
„ Plánované
                                ÚVP, ale aj v Artfore.
  konferencie
                         21;    Inšpiráciou na akademickú nádielku môže byť aj recenzia
                                knihy Úvod do Policy od H.K.Colebatch od našej novej
„ Rozhovor: Prof. Ing.
                                doktorandky Mgr. Dariny Ondrušovej. Novinky z ÚVP
  Juraj Nemec, CSc.
                    23;         nájdete na strane 14, správy o konferenciách nájdete na
                                stranách 17-22.
„ Pracovisko verejnej
  politiky Katedra              Za celú redakčnú radu a ÚVP vám želáme Veselé Vianoce
  politológie FPVMV
                                a šťastný Nový rok 2010.
  UMB
                                                                               redakcia PPN
                   27;
Hodnotenie vplyvov: Impact assesment v teórii
Public Policy News * 4/2009

                              a praxi Slovenska a Európskej únie
                              doc. Katarína Staroňová, PhD.
                              „ Noví docenti ÚVP          zíciu a implementačnú stratégiu je minimálna
                                                                                  alebo nízkej kvality. Z tohto dôvodu jedným
                              V tomto roku úspešne habilitovali traja peda-       z  nástrojov ako dosiahnuť väčšiu informova-
                              gógovia Ústavu verejnej politiky. O habilitácii     nosť a  strategické rozhodovanie založené na
                              doc. Staroňovej sme informovali v minulom           poznaní je hodnotenie vplyvov alebo tzv. im-
                              čísle, 21. októbra úspešne habilitovali ďalší       pact assessment (ďalej “ IA”). Rokovanie
                              dvaja naši pedagógovia: Emília Sičáková –           a  schvaľovanie na zasadnutiach vlády sa tak
                              Beblavá a Miroslav Beblavý. Ich habilitačné         môže riadiť nielen paragrafovým znením, ale
                              prednášky spadali pod odbor Teória politiky,        aj analytickými podkladmi, ktoré sprevádzajú
                              pričom Emília Sičáková-Beblavá prednášala na        jednotlivé návrhy v podobe dôvodovej správy
                              tému Lobing vo verejnej politike a jeho regulácia   alebo doložky vplyvov – pod podmienkou, že
                              a Miroslav Beblavý vystúpil s prednáškou Roz-       tie sú vypracované na analytickom základe.
                              hodnutia slovenskej samosprávy o spôsobe zabez-     Samotný termín impact assessment (IA) nie je
                              pečenia verejných služieb - teoretické východiská   ustálený ani v medzinárodnej literatúre, nie to
                              a empirická analýza.                                ešte na Slovensku. Väčšinou sa s ním stretne-
                              Rozhodli sme sa, že práce všetkých troch no-        me v anglicky písaných materiáloch v podobe
                              vých docentov postupne predstavíme na strán-        impact assessment, impact analysis alebo impact
                              kach PPN. Začíname doc. Staroňovou a v na-          evaluation, prípadne so skoršie používaným
                              sledujúcich číslach prinesieme i práce doc.
Štúdia: Hodnotenie vplyvov




                                                                                  termínom regulatory impact assessment (RIA).
                              Beblavého a doc. Beblavej.                          Termín regulatory impact assessment sa však
                                                                                  vzťahuje na hodnotenie vplyvov regulácií, teda
                              „ Čo je hodnotenie vplyvov?                         väčšinou právnych úprav v legislatívnom pro-
                                                                                  cese a v mnohých krajinách je chápaný ako
                              Vláda sa môže rozhodnúť pre optimálnu               užšie zamerané hodnotenie vplyvu regulácii
                              formu a nástroj intervencie, ak si je vedomá        na podnikateľský sektor, prípadne administra-
                              jednotlivých vplyvov, či už finančných, ekono-      tívne zaťaženie. Tento termín sa používa pre-
                              mických, politických, právnych, sociálnych,         dovšetkým v USA. Aby nedochádzalo k myl-
                              zdravotných, environmentálnych, hodnotenie          nej a úzkej interpretácii hodnotenia vplyvov
                              rovného prístupu a rozvoja regiónov, atď., ich      len na podnikateľský sektor, prikláňame sa
                              vzájomnej prepojenosti a rôznych spôsobov           k  používaniu modernejšieho a širšieho ter-
                              implementácie svojho rozhodnutia. Strategic-        mínu impact assessment (IA), ktorý zahŕňa aj
                              ká kapacita vlády spočíva v schopnosti prijať       širšiu procesnú stránku tvorby verejnej poli-
                              rozhodnutie či zasiahnuť správne volenou            tiky a teda, hodnotenie vplyvov aj materiálov
                              intervenciou a voľbou vhodného nástroja in-         nelegislatívnej povahy a hodnotenie vplyvov
                              tervencie, aby zvýšila ekonomický potenciál         na rôzne oblasti, vrátane sociálnych a environ-
                              a/alebo vniesla sociálnu dimenziu do regulá-        mentálnych. Tento širší termín – impact asse-
                              cie. Bez tohto poznania (aj keď nepresného)         ssment - sa používa aj v európskej akademickej
                              schopnosť jednotlivých vlád efektívne a účin-       literatúre.1 Navyše termín impact assessment
                              ne zaujať stanovisko voči navrhovanej politi-       zachytáva tak procesnú stránku (jednotlivé
                              ke EÚ vo forme direktív a schopnosť obhájiť
                              svoju pozíciu a včasne sa pripraviť na transpo- 1 Pozri kľúčových akademikov na danú oblasť,
                                                                                  napríklad Renda, Radaelli, Kirkpatrick a iní.
           2
Public Policy News * 4/2009
fázy ako sú opísané v tretej časti tejto publiká-    zvýšiť kvalitu informácií a diskusiu o varian-
cie), ale aj výstup jednej fázy – vplyvy jednotli-   toch riešenia a tým zvýšiť aj kvalitu rozhodo-
vých variantov riešenia. Tento dvojaký význam        vacieho procesu. V užšom zmysle hodnotenie
vnáša ďaší zmätok a nepochopenie systému             vplyvov je výstupom v podobe doložky vply-
hodnotenia vplyvov, keďže je nutné prejsť            vov v dôvodovej správe, v širšom ponímaní
všetkými fázami procesu (musíme analyzovať           hodnotenia vplyvov hovoríme o celom procese
problém, cieľ a  varianty riešenia), aby sme         prípravy materiálov na rokovania vlády, t.j. de-
dospeli k fáze vplyvov jednotlivých variantov        finovanie cieľov, analýza kontextu, hľadanie
riešenia a musíme v procese pokračovať ďalej,        možných variantov riešenia, ich vyhodnotenie
aby mal celý proces zmysel tak ako bolo uve-         a následné hodnotenie vplyvov predkladaných
dené vyššie, aby všetky výstupy tohto procesu        variant. Dôvodom využitia nástroja hodnote-
slúžili v rozhodovacom procese vlády. Niektorí       nia vplyvov je umožniť decízorovi (člen vlády
autori preto používajú na rozlíšenie celkového       v  prípade ústredných orgánov štátnej správy
procesu (impact assessment - hodnotenie vply-        ako i parlament) vo verejnej politike hlbšie
vov) od jednej fázy procesu (analýza vplyvov         a  strategickejšie premýšľať o dôvodoch regu-
jednotlivých variánt riešenia) zavedením iného       lácie a legislatívy a následne zaviesť opatrenia,
termínu pre túto fázu, ako napr. assessment of       ktoré môžu vyvážiť prípadné negatívne vplyvy.
impacts, analysis of impacts alebo len jednodu-      Hodnotenie vplyvov je teda nástroj, ktorý skú-
cho impacts, effects.                                ma a meria predpokladané prínosy, náklady
Čo sa týka slovenskej terminológie, tá sa pou-       a  dosahy nových a novelizovaných právnych
žíva nekonzistentne (a to aj v samotných vlád-       predpisov a verejnej politiky. Poskytuje decíso-
nych dokumentoch a materiáloch) a môžeme             rom cenné empirické informácie a komplexný




                                                                                                         Štúdia: hodnotenie vplyvov
sa stretnúť s rôznymi kombináciami pojmov            rámec, v ktorom môžu zhodnotiť možnosti
assessment - hodnotenie/posudzovanie/analý-          a dôsledky ich rozhodnutí. Nedostatočné chá-
za a impacts-vplyvov/dopadov/dosahov/efektov/        panie existujúceho problému alebo nepria-
účinkov, a to napríklad v nasledujúcich kom-         mych vplyvov vládnych opatrení môže ohroziť
bináciách: hodnotenie vplyvov, posudzovanie          ich zámer alebo viesť k zlyhaniu. Hodnotenie
vplyvov, hodnotenie dopadov, analýza dosa-           vplyvov slúži na definovanie problému a za-
hov, atď., ale aj s čisto pojmami opisujúcimi        bezpečenie, aby kroky vlády boli opodstatnené
výstupy tohto procesu ako sú doložka vplyvov         a úmerné vynaloženým verejným financiám.
alebo dopadová štúdia. Pre účely tejto publiká-      Mimoriadne dôležitým aspektom je príprava
cie budeme používať termín hodnotenie vply-          hodnotenia vplyvov na externé skupiny spo-
vov, hoci v praxi môže opisovať tak celú pro-        ločnosti. Podľa tohto konzervatívneho chápa-
cesnú stránku ako aj výstupy jednej fázy. Prax       nia hodnotenia vplyvov, vplyv na štátny roz-
ukáže, ktorý z týchto termínov sa ustáli, prí-       počet nespĺňa kritérium hodnotenia vplyvov,
padne či sa vytvorí zvláštny pojem pre jednu         keďže ide o vnútorný záujem štátnej správy
fázu – vplyv jednotlivých variantov riešenia.        manažovať verejné financie a táto informácia
                                                     má byť automaticky pripravovaná vo vzťahu
„ Hodnotenie vplyvov -                               k  fiškálnym operáciám a súčasťou rozpočto-
  nástroj na    uľahčenie                            vania. Ak tieto operácie nie sú automaticky
                                                     pripravované (hodnotenie vplyvov na štátny
  rozhodovania exekutívy
                                                     rozpočet, verejnú správu vo všeobecnosti, sa-
Hodnotenie vplyvov je len jedným kompo-              mosprávu), sú dôležitou súčasťou hodnotenia
nentom z celkového procesu tvorby verejnej           vplyvov, avšak nie jedinou. Vplyvy na externé
politiky či regulačného procesu, ktorý sa snaží      záujmy, napríklad zamestnanosť v spoločnosti
                                                                                                                  3
(nie vo verejnej správe), konkurencieschop-        velizovať, respektíve zrušiť existujúcu úpravu.
Public Policy News * 4/2009

                              nosť, malé a stredné podniky, zdravie či život-    Hodnotenie vplyvov je konštruované tak, aby
                              ný štandard obyvateľstva, postavenie sociálne      zlepšovalo kvalitu informácií, ktoré má decíz-
                              ohrozených skupín atď. sú primárnym zá-            na sféra k dispozícii a tým spôsobom funguje
                              ujmom hodnotenia vplyvov.                          ako „nástroj v rozhodovacom procese, ktorý
                              Dôležité je aj poukázať na informačnú hodno-       však nenahrádza politický úsudok“3. Je zrejmé,
                              tu a výpoveď, ktorú výstup hodnotenia vplyvov      že politické rozhodnutia nie sú formované len
                              musí obsahovať – na základe tejto informácie       „odbornými a technickými“ informáciami. Je
                              je možné, aby politickí predstavitelia vykonali    však dôležité, aby politici plne chápali dôsled-
                              rozhodnutie, ktorý predostretý variant rieše-      ky - napríklad náklady, prínosy či distribučné
                              nia je najoptimálnejší. V praxi to znamená,        efekty - svojich rozhodnutí.
                              že analytický postup, ktorý viedol k presved-
                              čeniu štátnych zamestnancov, že navrhovaná         „ Hodnotenie       vplyvov
                              verejná politika (ne)má vplyv, musí byť obsia-       v  legislatívnom procese
                              hnutý vo výstupe, t.j. v doložke vplyvov alebo
                                                                                   SR
                              v dôvodovej správe. Výpoveď na úrovni “nemá
                              vplyv”, “má veľký vplyv”, atď. nie je chápaná      V prípade Slovenska verejná politika na úrov-
                              ako informačne hodnotná. V zásade pri hod-         ni ústredných orgánov štátnej správy je for-
                              notení vplyvov ide o informovanie rozhodova-       malizovaná legislatívnym procesom a zvyčajne
                              cieho procesu vlády - rozhodnutia o vhodnosti      vyjadrená vo forme právnej normy rozličnej
                              samotnej intervencie, výbere vhodných in-          sily – zákon, nariadenie vlády, vyhláška, výnos,
                              tervenčných nástrojov, rozhodnutia o  dizajne      opatrenie. Ťažisko úpravy formalizovaného le-
Štúdia: Hodnotenie vplyvov




                              určitého nástroja alebo o potrebe reformy či       gislatívneho procesu je v interných normatív-
                              pozastavení už existujúcich opatrení.              nych aktoch:
                              Európska komisia nazýva hodnotenie vplyvov         • na úrovni vlády, kde príprava a predkla-
                              moderným spôsobom rozhodovania, ktoré je                danie materiálov na rokovanie vlády SR
                              založené na dôkazoch, a ktoré poskytuje analy-          sa riadi predovšetkým dvomi právnymi
                              tický rámec pre rozhodnutia na všetkých úrov-           normami: Legislatívnymi pravidlami vlády
                              niach tvorby verejnej politiky a rozhodovacích          SR č. 241/19974 (ďalej „Legislatívne pravi-
                              procesov. Hlavným dôvodom zavedenia hod-                dlá“) a Smernicou na prípravu a predklada-
                              notenia vplyvov v EK je:                                nie materiálov na rokovanie vlády SR5 (ďalej
                                Nárvhy musia byť pripravené na základe                „Smernica“), ďalej doplnenými Metodic-
                                efektívnej analýzy či je vhodné intervenovať          kým pokynom na prípravu a predkladanie
                                na úrovni EÚ a či je vhodná intervencia               materiálov na rokovanie vlády (ďalej „Me-
                                v podobe regulácie [právnej úpravy, pozn. au-         todika“) a od júna 2008 aj Jednotnou me-
                                torky]. V prípade, že sa preukáže, že áno,            todikou na posudzovanie vybraných vplyvov6
                                musí analýza obsahovať vyhodnotenie poten-            (ďalej „Jednotná metodika“).
                                ciálnych ekonomických, sociálnych a environ-     • na úrovni parlamentu, kde príprava
                                mentálnych vplyvov.2
                                                                                 3 Európska Komisia KOM(2002)276 final, s.3.
                              Podklady získané v rámci procesu IA slúžia ako     4 Uznesenie vlády SR č. 241/1997 v platnom
                              podklad pre politické rozhodovanie či pokra-       znení (ostatná novelizácia z roku 2008).
                              čovať v rozpracovaní a prijať, prípadne neprijať   5 Uznesenie vlády SR č. 512/2001 v platnom
                              novú právnu úpravu alebo prehodnotiť a no-         znení (ostatná novelizácia z roku 2008).
                                                                                 6 Uznesenie vlády SR č. 329/2008 z 28. mája
                              2   Európska Komisia KOM(2001)428 final.           2008, s účinnosťou od 1. júna 2008.
           4
Public Policy News * 4/2009
    a  predkladanie materiálov na rokovanie             požiadavky na obsah Doložky vplyvov9. Le-
    NRSR sa riadi Legislatívnymi pravidlami             gislatívne pravidlá hovorili o štyroch typoch
    tvorby zákonov7.                                    hodnotenia vplyvov (finančné, ekonomické,
Hodnotenie vplyvov sa stalo súčasťou inšti-             environmentálne a vplyvy na zamestnanosť),
tucionalizovaného legislatívneho procesu SR             kdežto Smernica poznala okrem uvedených
od novelizácie Legislatívnych pravidiel v roku          štyroch typov aj vplyvy na podnikateľské
20018 a následným schválením Smernice.                  prostredie. Pritom nebolo zrejmé aký rozdiel
Obidva dokumenty vyžadovali, aby každý                  je medzi ekonomickým vplyvom a vplyvom
materiál predkladaný na rokovanie vlády spre-           na podnikateľské prostredie, keďže Metodika
vádzal dokument nazvaný Doložka finančných,             bližšie určovala len ekonomické vplyvy (vply-
ekonomických, environmentálnych vplyvov, vply-          vy na podnikateľské prostredie nepoznala),
vov na zamestnanosť a na podnikateľské prostre-         a  to v  povinnosti bližšieho posúdenia utvá-
die (ďalej „Doložka vplyvov“). Okrem zavede-            rania podmienok na rozvoj podnikateľských
nia povinnosti pre predkladateľa vypracovať             aktivít z  hľadiska žiadúceho ekonomického
k predkladanému materiálu nový sprevádza-               rastu a posúdenia súladu s prioritami a cieľami
júci dokument (popri tradičnej predkladacej             hospodárskej politiky.
správe, vlastnom materiáli, dôvodovej správe,           Vo všeobecnosti veľmi často sa vplyvy v Dolož-
vyhodnotenia pripomienkového konania a ná-              ke vplyvov neuvádzali (vedome či nevedome),
vrhu komuniké a uznesenia), sa na samotnom              napriek tomu, že predkladané materiály taký-
legislatívnom procese nič nezmenilo. To zna-            to vplyv prinášali10. Výnimkou boli rozpoč-
mená, že procesný postup pri tvorbe právnej             tové vplyvy návrhov zákonov, keďže tieto bol
úpravy sledoval jednotlivé fázy predprípravnej          predkladateľ návrhu povinný ešte v prípravnej




                                                                                                             Štúdia: Hodnotenie vplyvov
a prípravnej etapy, s najväčším dôrazom na              fáze prerokovať s Ministerstvom financií SR.
vypracovanie paragrafového znenia. To priná-            Vyplýva to z § 33 zákona č. 523/2004 Z.Z.
šalo problém v rozsahu hodnotenia vplyvov.              o  rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Vzhľadom na to, že nová povinnosť sa vťaho-             Stanovisko ministerstva financií k týmto fi-
vala na nový sprievodný dokument, ale nie na            nančným vplyvom návrhu zákona na štátny
proces prípravy, chápanie systému hodnotenia            rozpočet a na rozpočty samosprávnych krajov
vplyvov sa sústredilo len na jednu fázu celého          a obcí bolo potom súčasťou dôvodovej sprá-
procesu - na vplyvy - ale nie na predchádzajú-          vy. Ostatné vplyvy nebolo nutné prerokovať
ce fázy, ako napríklad identifikáciu problému,          s žiadnym koordinačným či odborno-posud-
cieľov či hľadanie variantov riešenia. Navyše,          zovacím orgánom, čo v praxi znamenalo, že
každý dokument vyžadoval a definoval inak               neexistovala žiadna páka, ktorá by mala dosah
                                                        na to, či sa táto povinnosť vykonáva alebo nie.
7 Oznámenie č. 19/1997 Z.z.
8 Výnimkou je hodnotenie vplyvov na životné
prostredie, kde Zákon o posudzovaní vplyvov na          9 Nedostatky systému spred roku 2008 rozobe-
životné prostredie (tzv. EIA – Environmental Im-        rá Staroňová, K. (2007): ‘The Quality of Impact
pact Assessment) bol schválený už v roku 1994           Assessment in Slovakia,’ In: Clive George - Colin
(127/1994) a novelizovaný v roku 2000, aby sa           Kirkpatrick (Eds.) Impact Assessment and Sustaina-
splnili EÚ kritériá, ako je napr. zavedenie Strate-     ble Development: European Practice and Experience.
gického hodnotenie vplyvov na životné prostredie        Cheltenham: Edward Elgar Publishing. Str. 230-
(tzv. SEA – Strategic Environmental Assessment).        255.
V roku 2006 (24/2006) bola schválená ďalšia nove-       10 Návrh jednotnej metodiky na posudzovanie
lizácia, ktorá zaviedla prvky efektívnej participácie   vplyvov (2008). Pozri však aj výsledky analýzy Mi-
verejnosti, ďalšej požiadavky EÚ.                       nisterstva spravodlivosti..
                                                                                                                      5
Koncom mája 2008 bola schválená Jednotná            o jednotlivých oblastiach;
Public Policy News * 4/2009

                              metodika na posudzovanie vybraných vplyvov,         •
                                                                                  zavedenie konzultačného procesu, aj keď je
                              ktorá má ambíciu viaceré vyššie spomenuté           zatiaľ dobrovoľný a techniky a metódy nie
                              nedostatky riešiť. V prvom rade sa podchytila       sú zrejmé;
                              aj procesná stránka prípravy hodnotenia vply-   • metodicko-koordinačné orgány v podobe
                              vov, a to zavedením tzv. dvojfázového prístu-       gestorov metodík pre jednotlivé oblasti
                              pu. Prvým krokom je tzv. rýchly test, ktorý sa      vplyvu, na ktoré sa predkladatelia môžu
                              vykonáva pri predkladaní akéhokoľvek materi-        obrátiť v prípade potreby počas vypracova-
                              álu na zasadnutie vlády, a v ktorom predklada-      nia hodnotenia vplyvov;
                              teľ stručne identifikuje problém, uvedie rôzne  • kontrolné orgány pre jednotlivé oblasti
                              varianty riešenia problému, naznačí očakávané       vplyvu v podobe gestorov metodík, ktoré
                              vplyvy a následne stanoví, či je nutné hodno-       môžu počas medzirezortného pripomi-
                              tiť vplyvy detailnejšie v ďalších krokoch11.        enkového konania vzniesť pripomienku
                              Nepochybne, vyššie uvedený postup vniesol           ku kvalite vypracovania Doložky vplyvov;
                              systém do inštitucionalizácie hodnotenia vply-  • zjednotenie dôvodovej správy a doložky
                              vov na Slovensku a zaviedol mnohé pozitívne         vplyvov do jedného kompaktného súboru
                              prvky:                                              (doložka vplyvov sa stala súčasť dôvodovej
                              • princíp proporcionality pri vypracovaní           správy);
                                   hodnotenia vplyvov v závislosti od závaž-  • v neposlednom rade aj zavedenie termínu
                                   nosti potenciálnych vplyvov pomocou Do-        analýza vplyvov pre označenie jednej fázy
                                   ložky vybraných vplyvov;                       celkového procesu hodnotenia vplyvov,
                              • dvojfázovosť procesu hodnotenia vplyvov,          ktorá má dynamický charakter, a z ktorej
štúdia: Hodnotenie vplyvov




                                   ktorá si vyžaduje sa neustále vracať a pre-    sa čerpajú informácie pre samotnú Dolož-
                                   pracovať analytické podklady, t.j. nepripra-   ku vplyvov.
                                   vuje sa len v konečnej fáze predkladania   Napriek týmto mnohým pozitívam, je systém
                                   materiálov na rokovanie vlády;             hodnotenia vplyvov na Slovensku stále nedo-
                              • pokus o zavedenie fáz, ktoré predchádzajú     statočne podchytený, predovšetkým z pohľadu
                                                                              nástroja pre rozhodovanie vlády. Nedostatky
                                   samotnej analýze vplyvu, t.j. problém, cieľ,
                                                                              pritom vidieť tak v procese ako aj vo výstu-
                                   dôvod intervencie, varianty riešenia, aj keď
                                   sú zatiaľ len v ranom štádiu vypracovania  poch (obsahu). Z procesného hľadiska, Jednot-
                                   a neslúžia pre rozhodovanie vlády;         ná metodika sa stále zaoberá predovšetkým jed-
                              • zadefinovanie obsahu jednotlivých oblastí     nou fázou hodnotenia vplyvov, a to samotnou
                                   vplyvu (fáza analýzy vplyvu) pomocou sú-   analýzou vplyvov. Ďalšie prvky (pozri kapitolu
                                   boru otázok, na ktoré predkladateľ odpo-   Metodologické usmernenia) nie sú vnímané
                                   vedá. Je tu však dôležité poznamenať, že byako súčasť systému hodnotenia vplyvov a ako
                                                                              také sú dobrovoľné, resp. sa vypracúvajú až
                                   nemalo ísť o rigidný systém, ale určitá mie-
                                   ra flexibilnosti musí byť zachovaná. V kaž-pri predkladaní paragrafového znenia. Pre-
                                   dom prípade pre začiatok je to vítanou     dovšetkým uvažovanie v možných variantoch
                                   pomôckou pre vykonávateľov hodnotenia      riešenia a hľadaní alternatív k regulácii ostá-
                                   vplyvov, predovšetkým preto, že Legilatív- va nepodchytené, keďže Doložka vybraných
                                   ne pravidlá a Smernica napriek novelizá-   vplyvov len žiada informáciu v podobe odpo-
                                   ciam neposkytujú jednoznačné informácie    vede áno-nie, či samotný predkladateľ uvažo-
                                                                              val o variantoch. Doložka vybraných vplyvov
                              11 Jednotná metodika pre posudzovanie vybraných
                              vplyvov. (2008). Schválená 28.5.2008 Uznesením
                                                                              by však mala vyžadovať vypracované zvažované
                              vlády č. 329/2008., s. 3.                       variantov, a to tak, aby decízor (vláda) moh-
           6
Public Policy News * 4/2009
la na základe predbežných vplyvov zvoliť, či        vybraných vplyvov posunula a spojila s vypra-
vôbec intervenovať a v akej podobe, t.j. ktorý      covaním legislatívneho zámeru. To všetko sa-
variant má byť rozpracovaný do paragrafového        mozrejme za predpokladu, že každý minimál-
znenia. Tu však nastáva dvojitý problém, a to       ne nový návrh právnej úpravy by musel mať
i napriek tomu, že Jednotná metodika výrazne        legislatívny zámer, čo je však ďalší problém,
posunula začiatok prác zavedením rýchleho           keďže vypracovanie legislatívneho zámeru
testu a Doložky vybraných vplyvov.                  ostáva na rozhodnutí vlády. Tá síce obligatórne
Prvý problém sa týka načasovania hodnote-           poverí predkladateľa návrhu zákona vypraco-
nia vplyvov. Prvá časová hranica spomenutá          vaním legislatívneho zámeru „v prípade návr-
v Jednotnej metodike je minimálna 30- dňová         hu zákona s výrazným hospodárskym a finanč-
lehota pred medzirezortným pripomienkovým           ným dosahom“12, ale ostáva nejasné kto a ako
konaním, kedy gestori musia zhodnotiť Do-           určí výrazné hospodárske a finančné dosahy
ložku vybraných vplyvov spolu s konceptom           v tomto štádiu (hodnotenie vplyvov sa v  sú-
materiálu. Hoci predkladateľ môže vypracovať        častnosti vykonáva oveľa neskôr!). A z praxe je
a zaslať Doložku vybraných vplyvov omnoho           zrejmé, že legislatívne zámery sa vypracúvajú
skôr, existuje vážne riziko, že mnohé minis-        len minimálne, a to aj v prípadoch, kedy ich
terstvá budú využívať túto minimálnu leho-          vláda obligatórne uložila. Aj tento problém je
tu. V  tomto štádiu sa však dá predpokladať,        možné vyriešiť, ak by sa hodnotenie vplyvov
že predkladateľ už má preferovaný variant,          posunulo ešte viac do predprípravnej fázy, a to
a  v  mnohých prípadoch i paragrafové znenie        v čase prípravy samotného legislatívneho plá-
a  využíva posledný mesiac na jeho dolaďova-        nu práce vlády. Tu je totiž čas, kedy vláda uva-
nie.                                                žuje o tom, či vôbec intervenovať, a ak áno či




                                                                                                       štúdia: Hodnotenie vplyvov
Druhý problém sa týka rozhodovania o vari-          v podobe právnej úpravy, tak ako je tomu na
antoch. Tak ako je v súčasnosti nastavený sys-      úrovni Európskej komisie či v Českej republi-
tém, prvýkrát kedy vláda vidí doložku vplyvov       ke. Vyžadovalo by si to však zo strany predkla-
(a má sa na jej základe rozhodovať) je v čase,      dateľov dôslednú prípravu a vyhodnotenie či
kedy je už predostreté paragrafové znenie jed-      a prečo riešiť niečo legislatívne. V takejto po-
ného variantu. Ak by aj existovali viaceré va-      dobe by hodnotenie vplyvov skutočne slúžilo
rianty, nerozhoduje o nich vláda, ale samotný       na rozhodovanie vlády o nutnosti regulácie.
predkladateľ, keďže Doložka vybraných vply-         Z obsahového hľadiska je určite vítané, že
vov predpokladá, že predkladateľ sa v určitom       vznikli gestori metodík, ktorí nielenže me-
štádiu prípravy medzi variantmi rozhodoval          todicky usmerňujú vykonávanie hodnotenia
a má gestora metodík o tom informovať (ostá-        vplyvov, ale môžu aj kvalitatívne posúdiť ich
va však nejasné z akého dôvodu, keďže gestor        obsah. Nedostatkom je však roztrieštenosť
nemá právomoc rozhodovať o variantoch).             takéhoto kontrolného úradu – ide o štyri mi-
Z  európskej praxe poznáme prípady, kedy            nisterstvá, ktoré sú hierarchicky rovnocenné.
o variantoch rozhoduje minister a nie kabinet,      Hodnotenie vplyvov by totiž malo navzájom
ide však o krajiny ako je napríklad Veľká Britá-    zvážiť prínosy a náklady jednotlivých oblastí
nia, kde kabinet tvorí jedna strana a nie koalič-   a tak odporučiť variant riešenia. To čo je prí-
ná vláda. Preto je nepravdepodobné, že by tak       nosom v sociálnej oblasti či v životnom pro-
dôležité rozhodnutie ako je rozhodnutie o in-       stredí, môže byť nákladom v podnikateľskej
tervencii a spôsobe intervencie bolo a malo byť     oblasti (a určite v oblasti finančných zdrojov)
ponechané na ministrovi.                            a naopak, a decízor by mal tieto náklady a prí-
Obidva problémy sa dajú vyriešiť, ak by sa ča-
sová lehota vypracovania a zasielania Doložiek      12   Legislatívne pravidlá, Čl. 8.
                                                                                                                7
nosy navzájom zvažovať, resp. pri vysokých          kých prvkov (predovšetkým variantov) v  sa-
Public Policy News * 4/2009

                              negatívnych vplyvov na jednu oblasť zvážiť          motnom procese hodnotenia vplyvov.
                              prijatie dodatočných opatrení. Práve z tohto        Z hľadiska výstupov – dokument, ktorý su-
                              dôvodu Európska komisia zaviedla integro-           marizuje výsledky procesu hodnotenia vply-
                              vaný spôsob hodnotenia vplyvov. Integrovaný         vov, na základe ktorého sa vláda rozhoduje
                              spôsob naznačuje aj názov nového usmernenia         – možno konštatovať, že nedostatočné ucho-
                              na Slovensku Jednotná metodika, v skutočnos-        penie celého procesu sa odzrkadľuje aj vo vý-
                              ti však ide o päť rozličných metodík. Ak sa         stupoch. Spolu so samotným materiálom sa
                              aj predkladateľ rozhodne zvažovať jednotlivé        na zasadnutie vlády predkladá množstvo ďal-
                              prínosy a náklady navzájom, neexistuje gestor,      ších sprievodných dokumentov, v ktorých sú
                              resp. kontrolný orgán, ktorý by mohol tento         roztrúsené relevantné informácie, týkajúce sa
                              postup zhodnotiť. To isté platí aj o ďalších prv-   systému hodnotenia vplyvov. Niektoré infor-
                              koch hodnotenia vplyvov mimo spomínanej             mácie chýbajú, iné sa nachádzajú aj niekoľko-
                              jedinej fázy. Gestori metodík totiž sú gestormi     krát v rôznych dokumentoch, celkovo je však
                              len jedinej fázy – analýzy vplyvov. Absentuje       orientácia a hľadanie relevantnej informácie
                              však centrálny koordinačný kontrolný úrad           časovo náročná, predovšetkým ak si uvedo-
                              (gestor), ktorý by kontroloval úplnosť všet-        míme, že v internetovom systéme je každý
                              Tabuľka 1: Inštitucionálno-politické faktory zavedenia Hodnotenia vplyvov (zdroj: autorka)
                                 Aspekty           Česká           Estónsko        Maďarsko         Slovensko         Slovinsko
                                                 republika
                                Schválená            2005               No             2008             2007               2005
                                 stratégia
štúdia: Hodnotenie vplyvov




                                                                     (vízia na
                                   „lepšej                          rok 2009)
                                regulácie“
                                 Orgán           Min. vnútra             -          Ministerstvo    Ministerstvo     Min. verejnej
                                 zodpo-          (presunuté z      (vízia Úrad     spravodlivosti   hospodárstva       správy
                                vedný za          ÚV 2006)            vlády)
                                 „lepšiu
                               reguláciu“
                                 Systém           1998 (účin-         1999             1994             2001               2004
                                hodnote-          nosť január
                               nia vplyvov          2008)
                                zavedený
                                  „hod-           Úrad vlády       Úrad vlády      Ministerstvo      4 gestorské      Ministerstvo
                                 notenie        pripravil 2005,     pripravil a    spravodlivos-      minister-        hospodár-
                                vplyvov“           schválené      schválil 2005      ti 2003-4,      stvá 2008,        stva 2006,
                                metodika,
                                                     2007                           neschválené       schválené       neschválené
                                tréningy
                               Orgán do-         Ministerstvo          nie           Min. spra-          nie               nie
                               hliada na           vnútra                            vodlivosti
                               tvorbu IA
                                Strategic-            nie          Úrad vlády           nie              nie               nie
                                 ké koor-
                                 dinačné
                                 centrum
                                 Odbor           Min. vnútra         Každé              nie              nie               nie
                                 IA na                              minister.
                                minister.
           8
Public Policy News * 4/2009
dokument publikovaný osobitne. Napríklad,   ských krajinách - úloha Úradu vlády„) som
informácie o podnete, na základe ktorého sa sa sústredila na vyhodnotenie nástroja „hod-
materiál vypracoval a zdôvodnenie potreby   notenia vplyvov“ (ďalej „IA“) v novopristúpe-
a účelu materiálu možno nájsť v Predkladacejných členských krajín EÚ: Česká republika,
správe. Zhodnotenie súčasného stavu môžeme  Estónsko, Maďarsko, Slovensko a Slovinsko.
                                            Predstavila som tak empirický výskum, ktorý
nájsť v Dôvodovej správe, ale nie je zrejmé na-
koľko je toto odlišné od zdôvodnenia potrebyanalyzoval doložky vplyvov a dôvodové správy
                                            predkladaných návrhov zákonov a novelizácií
v Predkladacej správe. Zhodnotenie vplyvov sa
                                            do vlády za rok 2007 v jednotlivých krajinách.
musí uviesť v Predkladacej správe (predovšet-
kým na štátny rozpočet), ale aj v Dôvodovej Išlo o obsahovú analýza podľa štandardov sta-
správe a samozrejme v samotnej Doložke vply-novených v dokumente Európskej komisie
vov. Naznačenie ďalších postupov si vyžaduje‘Impact Assessment: Next Steps’, ktorý bol pu-
Predkladacia správa podľa Smernice, avšak užblikovaný v roku 2004 a predstavuje zavede-
nie podľa Legislatívnych pravidiel. Jednotnánie určitého štandardu obsahového naplnenia
metodika zaviedla aj novú oblasť hodnotenia hodnotenia vplyvov, a to nasledujúcimi prv-
                                            kami: zdôvodnenie intervencie, ciele, varianty
vplyvov – vplyvy na informatizáciu spoločnos-
                                            riešenia, vplyvy, porovnanie variantov, moni-
ti – Smernica ich spomína, avšak Legislatívne
                                            toring a evalvácia. Na základe tejto analýzy,
pravidlá nie. Takáto nekonzistentnosť pri po-
                                            som sa snažila odpovedať na výskumnú otáz-
žiadavkách a organizácii údajov a dát sťažuje
                                            ku akej kvality sú jednotlivé doložky vplyvov
situáciu nielen predkladateľom, ale aj samot-
nému decísorovi, ktorý má na základe týchto predkladané na zasadnutia vlády a či je mož-
údajov rozhodovať.                          né na ich základe vytvoriť „informované roz-




                                                                                                  štúdia: Hodnotenie vplyvov
                                            hodnutie“ decísora. Hypotézou pritom je, že
„ Habilitačná prednáška                     čím je exekutívne centrum (Úrad vlády v SR)
                                            silnejšie v danej krajine, tak tým kvalitnejšie
Vo svojej habilitačnej prednáške („Kvalita výstupy hodnotenia vplyvov možno očaká-
hodnotenia vplyvov v novopristúpených člen- vať, keďže takéto centrum poskytuje vedenie,
Tabuľka 2: Výsledky výskumu (zdroj: autorka)
   RIA                         Prvky                      Vplyvy             Konzultačný
 prístup                                                                       proces
             Ciele     Vari-     Doložka        Imple-      Fi-    iné    Identifiká-   Konzul-
                       anty      vplyvov       mentácia   nančné          cia ovplyv-    tácia
                                                                            nených
                                                                            skupín
  Inte-        SL                  EST           EST               EST        EST        EST
 grova-
  ná IA
 Infor-        SR       ČR                                 EST           ČR               ČR
 matív-       EST                                           SR           SR
  na IA                                                     SL           SL
                                                           ČR
   Pro-       MR        EST        ČR         ČR       MR          ČR     MR               MR
  forma       ČR        MR         SR         SR                   SR                       SR
    IA                   SR        SL         SL                   SL                       SL
                         SL        MR        MR                   MR
ČR - Česká republika, EST - Estónsko, MR - Maďarsko, SL - Slovinsko, SR - Slovenská republika
                                                                                                           9
školenie, konzultácie, koordináciu a môže        konov), avšak ich kvalita je veľmi vysoká. Päť
Public Policy News * 4/2009

                              mať i  právomoc vrátiť nekvalitné vypracova-     z nich boli vykonané na Ministerstve vnútra,
                              nie doložky vplyvov. Ďalšie testované faktory    kam bola presunutá koordinačná jednotka IA
                              boli doba od zavedenia hodnotenia vplyvov,       z Úradu vlády, ktorá dohliada na výkon IA
                              pilotovanie hodnotenia vplyvov a miera de-       a päť z nich bolo vykonaných na Ministerstve
                              tailnosti inštrukcií v metodike pre hodnotenie   informácií a telekomunikácií, kde sa IA piloto-
                              vplyvov.                                         vala. Ide teda o akumulovanú vedomosť, ktorá
                              Výsledky výskumu boli kategorizované podľa       sa však nerozšírila na iné ministerstvá.
                              odporúčaní Najvyššieho kontrolného úradu         Sila exekučného centra má vplyv na kvalitu
                              UK do troch skupín:                              vykonávaných IA. Slovensko a Slovinsko má
                              • Pro-forma IA – žiaden vplyv na rozhodo-        slabý Úrad vlády, na ktorom neexistuje koor-
                                  vací proces                                  dinačný a strategický odbor, ktorý by sledoval
                              • Informatívna IA – obmedzený vplyv na           hĺbku analýz IA. Odbor vládnej legislatívy síce
                                  rozhodovací proces                           dokáže vynútiť konformitu s Legislatívnymi
                              • Integrovaná IA – výzva a vplyv na rozho-       pravidlami a každý návrh či novelizácia ob-
                                  dovací proces                                sahuje i doložku vplyvov, ale ich informačná
                              Výskum poukázal na to, že dĺžka zavedenia        hodnota je minimálna. Skúsenosti Českej re-
                              systému hodnotenia vplyvov na jej kvalitu        publiky a Maďarska poukazujú, že umiestnenie
                              nemá vplyv, keďže prvými krajinami boli Es-      koordinačného centra na úroveň ministerstva
                              tónsko a Maďarsko, ktoré majú diametrálne        oslabuje ich pozíciu vis a vis ostatným minis-
                              odlišné výstupy v kvalite: Estónsko dosiahlo     terstvám. Môžu mať zručnosti a skúsenosti, ale
                              relatívne efektívny model IA, kdežto Maďar-      nie silu prinútiť ministerstvá k zmene. Naproti
štúdia/Noveé publikácie ÚVP




                              sko zaostáva takmer vo všetkých aspektoch.       tomu skúsenosť Estónska naznačuje, že silné
                              Slovensko a Slovinsko oficiálne dodržujú svoje   strategické a koordinačné centrum na úrovni
                              usmernenia ohľadne IA a predkladajú doložky      exekutívneho centra (State Chancellery) aj
                              vplyvov, ale skutočná implementácia je mini-     keď nie je primárne zamerané na IA, má aj tak
                              málna a obsahové naplnenie je čisto formál-      vplyv na dodržiavanie a kvalitu predkladaných
                              ne pomocou fráz „nie je vplyv“, „minimálny       doložiek vplyvov, keďže ich toto centrum me-
                              vplyv“, „pozitívny vplyv“. Česká republika je    todicky riadi a kontroluje ich obsah.
                              oneskorencom v zavedení IA do svojho legis-                        doc. Katarína Staroňová, PhD.
                              latívneho procesu a aj počet vykonaných IA je              úryvok z habilitačnej práce a prednášky
                              veľmi nízky (12 z celkových 113 návrhov zá-


                              Nové publikácie ÚVP

                              „ Techniky       vedeckého šie texty – od umeleckých, publicistických,
                                písania v  spoločenských administratívnych až po odborné a vedecké.
                                vedách                   Ak hovoríme o zručnosti písať, znamená to,
                                                                               že táto zručnosť sa dá cvičiť a zdokonaľovať.
                              Doc. Katarína Staroňová, PhD., Mag. Karol        O to dôležitejšie je cvičiť a zdokonaľovať pí-
                              Decsi                                            sanie odborných a vedeckých textov, či už na
                              Písanie je zručnosť, pomocou ktorej sa doká-     úrovni stredoškolskej, vysokoškolskej alebo už
                              žeme písomne vyjadriť a vytvárať najrôznej-      priamo v praxi pri vytváraní takýchto textov.
       10
Public Policy News * 4/2009
                                                      aj pripomienky z pohľadu metodiky, ar-
                                                      gumentácie a výstavby textu. Tieto pri-
                                                      pomienky sa odzrkadlili aj v diskusiách
                                                      v rámci diplomového seminára na FSEV
                                                      UK a viedli k zavedeniu nového predme-
                                                      tu o akademickom písaní. Ukázalo sa, že
                                                      v slovenskom kontexte je akútny nedosta-
                                                      tok študijných textov, ktoré by v relatívne
                                                      ucelenej podobe poskytli základné infor-
                                                      mácie o výstavbe vedeckého argumentač-
                                                      ného textu a spôsoboch citovania či para-
                                                      frázovania.
                                                      Techniky vedeckého písania v spoločen-
                                                      ských vedách je publikácia, ktorá má am-
                                                      bíciu pomôcť v cvičení a zdokonaľovaní
                                                      sa v písaní vedeckých textov, konkrétne v
                                                      oblasti spoločenských vied. Je určená pre-
                                                      dovšetkým študentom spoločenskoved-
                                                      ných odborov, ktorí pripravujú seminár-
                                                      ne práce či kvalifikačné práce. Ale nielen
                                                      pre nich. Je určená aj širokému okruhu
                                                      odborníkov a vedcov, ktorí boli doteraz




                                                                                                      Nové publikácie ÚVP
                                                      zvyknutí písať pre slovenských čitateľov.
                                                      V neposlednom rade je publikácia vhod-
Čím sa však odlišuje vedecké písanie od písa-         ná pre všetkých, ktorí sa chcú zoznámiť
nia umeleckého či publicistického? Predovšet-    zo základnými aspektmi vedeckého textu a
kým tým, že ide o argumentačný text, ktorý sa    technikami vedeckého písania, inšpirovať sa
odlišuje od bežných textov svojou výstavbou,     a tvorivo ju využiť pri písaní argumentačného
formovou štruktúrou a obsahovým naplne-          textu.
ním. To znamená, že vedecký text podlieha
akýmsi princípom výstavby, s ktorými ak sa       „ Sociálna politika
oboznámime, môžeme oveľa profesionálnejšie
pripravovať vlastné vedecké texty a obstáť tak   Ing. Miroslav Beblavý, PhD.
aj v medzinárodnom merítku.                      Porozumieť cieľom, nástrojom a dilemám so-
Základným podnetom k napísaniu tejto pu-         ciálnej politiky by malo byť cieľom každého
blikácie bola niekoľkoročná skúsenosť autor-     študenta verejnej politiky a verejnej správy, a
ky so študentami ÚVP na Fakulte sociálnych       to aj v prípade, ak nebude vo svojej praktic-
a ekonomických vied Univerzity Komenského        kej činnosti pôsobiť priamo na úrade práce
v Bratislave a s vedeckými stážistami (policy    či odbore sociálnych vecí magistrátu. Znalosť
fellows) na Local Government and Public Ser-     sociálnej politiky je však dôležitá aj pre jednot-
vice Reform Initiative pri OSI v Budapešti.      livcov pracujúcich pri praktickom uplatňovaní
Hoci písanie argumentačných textov a citova-     jej nástrojov, takže potreba poznať ju sa týka
nie/odkazovanie nie je jej predmetom vedec-      aj študentov sociálnej práce či špeciálnej pe-
kého skúmania, vo svojej praxi bola nútená       dagogiky.
poskytovať okrem obsahových pripomienok,         • Cieľom predkladanej učebnice je reagovať
                                                                                                          11
tola skúma vplyv Európskej únie na sociál-
       Public Policy News * 4/2009

                                                                                         nu politiku. Súčasťou učebnice je aj bohatá
                                                                                         údajová základňa najmä zo zdrojov Eurostatu
                                                                                         a OECD umožňujúca porovnanie Slovenska
                                                                                         s inými krajinami.

                                                                                         „Záujmy ich presadzovanie
                                                                                          a    korupcia    verejnej
                                                                                          politika
                                                                                         Ing. Emília Sičáková-Beblavá, Ing. Miroslav
                                                                                         Beblavý, PhD.
                                                                                         Táto monografia je venovaná reakcií na para-
                                                                                         dox, ktorým je konflikt záujmov, korupcia a
                                                                                         lobing, ktoré síce navzájom súvisia, ale nie sú
                                                                                         identické. Pýta sa – sú záujmy a ich presad-
                                                                                         zovanie nevyhnutnou súčasťou demokratickej
                                                                                         spoločnosti a za akých okolností vedú k pato-
                                                                                         logickým javom? Aby sme na takúto otázku
                                                                                         vedeli odpovedať, musíme najskôr zadefino-
                                                                                         vať, čo sú záujmy a vniesť do analýzy rozlíše-
                                                                                         nie individuálnych, skupinových a verejného
Nové publikácie ÚVP




                                          na tieto potreby a ponúknuť študentom
                                          uvedených, prípadne ďalších disciplín,
                                          knihu spĺňajúca nasledovné kritériá:
                                     • interdisciplinárny prístup s dôrazom na
                                          využitie poznatkov ekonomickej vedy;
                                     • analytický, nielen deskriptívny prístup
                                          k jednotlivým témam;
                                     • spojenie opisu slovenskej reality s glo-
                                          bálnymi a európskymi trendmi vrátane
                                          zasadenia slovenskej situácie do medziná-
                                          rodného kontextu;
                                     • hutnosť, ktorá by ju sprístupnila aj širším
                                          vrstvám čitateľom, pre ktorých sociálna
                                          politika je dôležitou, ale nie najdôležitej-
                                          šou témou pri ich štúdiu.
                                     Učebnica pozostáva z ôsmich kapitol po-
                                     krývajúcich kľúčové témy. Začína celkovým
                                     pohľadom na sociálnu politiku, sociálny štát
                                     a  ich modely. Pokračuje postupne otázkami
                                     zamestnanosti, chudoby, zdravotného po-
                                     stihnutia, dôchodkovej politiky, rodinnej
                                     politiky a rodovej rovnosti. Záverečná kapi-
              12
Public Policy News * 4/2009
záujmu. Z metodologického hľadiska ide
v publikácií o interdisciplinárny spoločen-
skovedný výskum v oblasti verejnej politi-
ky, ale s dôrazom na ekonomický prístup.
Pri definícií záujmov využívame aj pohľady
politickej a právnej vedy. Monografia pred-
stavuje syntézu nášho výskumu v priebehu
posledných 9 rokov ako aj pôvodnej, pred-
tým nepublikovanej výskumnej práce do
novej, ucelenej monografie.
Poukazujeme na zložitosť definovania
verejného záujmu. Odlišne sa na koncept
verejného záujmu pozerajú jednotlivé
spoločenskovedné odbory a v rámci nich
jednotlivé školy. Rovnako je nevyhnutné
uchopiť aj presadzovanie záujmov – lobing.
Čo ešte považujeme za lobing a čo nie? Ná-
sledne sa pozeráme na konflikt osobného
a verejného záujmu a na korupciu ako pa-
tológie súvisiace s presadzovaním záujmov.
Konflikt záujmov decizora je signálom
toho, že môže dôjsť ku korupcií, preto je




                                                                                                                   Nové publikácie ÚVP
potrebné venovať pozornosť jednotlivým
decizorom a situáciám, keď sú v konflikte
záujmov.                                           reflektovať pomerne obmedzenú teóriu ta-
                                                   kýchto nezákonností. Každá prípadová štúdia
                                                   sa opiera o rozsiahly zber dát nielen v podobe
„ Bezprávny štát a verejná                         interview a dostupných štatistík, ale aj médií
  politika                                         či súdnych spisov. Uvedené tri štúdie predkla-
                                                   dáme čitateľovi zabalené do jednotného teore-
kolektív autorov
                                                   tického a metodologického rámca a so záver-
Na Slovensku často dochádza k  porušovaniu
                                                   mi zovšeobecňujúcimi ich zistenia. Autorsky
zákona alebo minimálne jeho ducha. Takéto
                                                   sa na publikácii podieľali Miroslav Beblavý
porušenia sú okrem toho niekedy prítomné
                                                   ako editor a tvorca metodológie, Renáta Krá-
dlhodobo, verejne a  masovo – nejde teda o
                                                   liková ako experta na problematiku vysokých
individuálne deviácie. Z pohľadu verejnej po-
                                                   škôl, Ivan Rončák ako expert na problematiku
litiky vyvstáva niekoľko zaujímavých otázok
                                                   verejného obstarávania a Ctibor Koštál a Ale-
– ako môžu takéto situácie v inak právnom
                                                   xandra Suchalová spracovali prípadovú štúdiu
štáte nastať? Prečo pretrvávajú? Je ich existen-
                                                   o katastri nehnuteľností.
cia dôkazom zlyhania politických elít alebo
niekoho iného? Či je to vlastne v poriadku?
Je možné systémovo vysvetliť, kedy nastávajú?
                                                         Všetky tieto publikácie, ako aj staršie publi-
Aby sme boli schopní širokej verejnosti po-             kácie pracovníkov ÚVP si môžete zakúpiť na
skytnúť odpovede na tieto otázky, rozhodli            sekretariáte ÚVP. Niektoré z publikácií nájdete
sme sa zrealizovať tri prípadové štúdie takých-            i v predajnej sieti kníhkupectva Artforum.
to javov na Slovensku a na ich základe skúsiť
                                                                                                              13
Krátke správy z Ústavu verejnej politiky
Public Policy News * 4/2009



                                    „ Záverečný         seminár                        štátnych príslušníkov tretích krajín. Medzi
                                      projektu „Kvalitný výskum                        zúčastnenými boli predstavitelia cudzineckej
                                      -   podmienka     úspešnej                       polície, EURES, mestských a krajských úra-
                                      integrácie“                                      dov, vzdelávacích inštitúcii a mládežníckych
                                                                                       organizácií, pracovných agentúr a  zamestná-
                                    Projekt Kvalitný výskum – podmienka úspeš-         vateľov z regiónu Košíc, Žilina, Ružomberku,
                                    nej integrácie sa zameral na výskum v oblasti,     Martina, Popradu a Liptovského Mikuláša.
                                    ktorá bola doposiaľ málo prebádaná z pohľadu       Účastníci sa zoznámili aj s dobrými praktikmi
                                    verejnej politiky. Integrácia legálnych migran-    sieťovania aktérov v Rakúsku.
                                    tov je v 21.storočí dôležitým faktorom úspeš-      Diskusia priniesla návrhy aby zastupiteľské
                                    nosti našej krajiny, keďže predstavuje potenci-    úrady SR podávali komplexné informácie
                                    álny príliv kvalifikovanej pracovnej sily do SR.   prichádzajúcim cudzincom, ďalej myšlienku
                                    Projekt obsahoval šesť výskumných úloh za-         aby migranti mohli využiť služby odborného
                                    meraných na nasledovné oblasti – kompara-          asistenta v jeho rodnom jazyku. Celkovo bolo
                                    tívna analýza štyroch krajín (ČR, Maďarsko,        naznačené, že na riešenie problematiky chýba-
                                    Holandsko, Rakúsko), kvalitatívny výskum           jú kapacity a systémové riešenia. Bola vyslo-
                                    prežívania integrácie v SR zo strany migrantov,    vená požiadavka na zverejňovanie jednotlivých
                                    výskum úrovne integrácie jednotlivých skupín       prípadov, chýba prípadová štúdia riešenia pro-
                                    migrantov, analýza aktérov integračných poli-      blémov migrantov najmä v oblasti sociálnych
Aktivity Ústavu verejnej politiky




                                    tík v SR, príprava nových indikátorov v oblasti    a verejných služieb a zdravotníctva. Takisto sa
                                    integrácie, súvislosti medzi politikami sociál-    očakáva aj od mimovládnych organizácii viac
                                    nej inklúzie a politikami integrácie. Projekt je   súčinnosti v tejto oblasti.
                                    zakončený seminárom, ktorý sa uskutoční dňa        Diskusia vyhľadávala nove riešenia, ako zapra-
                                    14.12.2009 v Bratislave a publikáciou, ktorá       covať agendu migračnej politiky do kompe-
                                    bude vydaná koncom roka 2009.                      tencie verejnej správy a samosprávy. Účastníci
                                                                                (ck)   prejavili záujem o vytvorenie štruktúrovaného
                                                                                „      systému prepájania jednotlivých článkov verej-
                                                                                       nej a štátnej správy, ktoré sa touto problemati-
                                                                                       kou zaoberajú.
                                    „ Dobré praktiky sieťovania                                                                    (gt)
                                      aktérov na Slovensku                                                                         „
                                    Nedostatok komunikácie medzi
                                    aktérmi migračnej agendy je na-
                                    jväčším problémom pri hľadaní
                                    systémového riešenia integrácie
                                    cudzincov a najmä migrantov z
                                    krajín mimo EÚ. Zhodli sa na tom
                                    účastníci troch seminárov organi-
                                    zovaných v  rámci projektu „Pra-
                                    covná banka pre migrantov“, ktorý
                                    bol podporený prostredníctvom
                                    Európskeho fondu pre integráciu
        14
Public Policy News * 4/2009
H. K. Colebatch: Úvod do policy
Mgr. Darina Ondrušová

Kniha autora H. K. Colebatch Úvod do policy         zbúrania a stavbu nových administratívnych
ponúka v desiatich kapitolách 10 zaujímavých        budov).“ (s. 9)
otázok o politike, na ktoré sa snaží odpovedať      V 2. kapitole pokračuje vo vymedzovaní poj-
formou príťažlivou tak pre akademikov (odvo-        mu v rôznych prostrediach (politika vlády,
lávajúc sa na rôzne teoretické koncepty), poli-     neziskových organizácií a zriedkavejšie v pod-
tikov, ako aj všetkých ľudí, ktorí sa zaujímajú     nikateľskom prostredí). Zároveň poukazuje na
o túto tému. Ponúka pritom množstvo príkla-         predpoklady a atribúty politiky (poriadok, au-
dov z praxe, čo ju robí nielen pútavou, ale aj      torita, odbornosť). Za povšimnutie zvlášť stojí
zrozumiteľnou.                                      časť, kde vysvetľuje, prečo je chápanie politiky
Nejde teda o publikáciu, ktorá by bola prí-         len ako výberu niektorej z možností príliš zú-
nosom v teórii verejnej politiky ako takej. Jej     žené. Takáto voľba totiž vždy stojí proti určitej
výnimočnosť spočíva skôr v tom, že na pomer-        štruktúre, napr. zotrvačnosti (zrušenie učňov-
ne malom priestore ponúka ucelený prehľad           ských škôl by možno bolo „správnou voľbou“,
o tom, čo sa dnes rozumie pod pojmom (verej-        ale stretlo by sa s nesúhlasom zamestnancov,
ná) politika. Môže teda zvlášť osloviť všetkých,    absolventov a muselo by viesť k riešeniu všet-
ktorí hľadajú úvod do témy podaný príjem-           kých ďalších dôsledkov). Po dvoch kapitolách
ným spôsobom. Kniha je dostupná aj v  čes-          veľmi čítavého, avšak pomerne hutného textu
kom preklade. Na tomto mieste sa pokúsim            si teda čitateľ môže byť istý, že neexistuje jedi-
stručne priblížiť niektoré otázky predložené        ná odpoveď na otázku „čo je to vlastne politi-




                                                                                                           Z knižnice verejnej politiky
autorom v knihe Úvod do policy.                     ka“, práve naopak, bude poznať viaceré možné
V prvej kapitole Colebatch predstavuje pojem        perspektívy používané pri pokusoch o takúto
politika ako taký. A hneď poukazuje na jeho         odpoveď.
viaceré významy. Politiku jednak možno chá-         V nasledujúcej kapitole Colebatch kladie otáz-
pať ako proces vládnutia (v tomto zmysle na-        ku, kto vlastne tvorí politiku. Pýta sa napr.: ak
hrádzaný pojmom riadenie, čo súvisí s uplat-        by platilo, že „minister má posledné slovo“,
ňovaním ekonomických postupov v prostredí           kto má prvé slovo? (porov. S. 33) Samozrej-
tvorby a implementácie politiky), resp. ako         me, rozlišuje medzi vertikálnou (zhora nadol)
adjektívne (sektorové) politiky, napr. zdravot-     a horizontálnou dimenziou (založenou na par-
ná a vzdelávacia. Z rôznych možných inter-          ticipácii formálnych aj neformálnych kolekti-
pretácií tohto pojmu si však nevyberá žiadnu        vít, ktoré sa v literatúre inak nazývajú aj siete či
čiastkovú, ale kladie si za cieľ zaoberať sa „sa-   komunity), pri ktorej sa musí zohľadňovať nie-
motným pojmom politika, ako aj spôsobom             len to, „kto musí byť zahrnutý“, ale aj „kto ne-
ako politika ovplyvňuje, vysvetľuje a hodnotí       smie byť opomenutý“. (porov. S. 37) Pri tom
proces vládnutia.“ (s. 11) Tiež na príkladoch       treba brať do úvahy, že jeden problém môže
odpovedá na otázku, prečo je vlastne dôleži-        byť potrebné riešiť z viacerých uhlov pohľadu
té zaoberať sa politikou: „Ak hovoríme napr.        (alkoholizmus ako otázka verejného poriadku,
o politike v oblasti kultúrneho dedičstva, nie      prevencie vo vzdelávaní, liečby poskytovanej
je to len neutrálna reč o niečom okolo nás,         v  zdravotníckych zariadeniach...). (porov. s.
ale spôsob, ako na hodnotu niektorých vecí,         35) Aj v ďalšej kapitole, odpovedajúcej na otáz-
(napr. na hodnotu historických budov) sústre-       ku, kde sa politika tvorí, sa Colebatch pridŕža
diť pozornosť viac, ako na iné (na možnosť ich      rozlíšenia medzi vertikálnou a horizontálnou
                                                    dimenziou. V prípade vertikálnej zaujíma-
                                                                                                                15
ach, napr. neziskové organizácie na-
          Public Policy News * 4/2009

                                                                                                      miesto tvorby politiky hovoria skôr
                                                                                                      o strategickom plánovaní.
                                                                                                      Otázkou 7. kapitoly je, čo sa o politi-
                                                                                                      ke hovorí, sú tu teda predstavené vi-
                                                                                                      aceré analytické prístupy k politike,
                                                                                                      vrátane toho, ktorý v tejto knihe po-
                                                                                                      užíva Colebatch – analýzy sociálneho
                                                                                                      jednania, resp. sociálnej konštrukcie.
                                                                                                      Ako príklad uvádza životné prostre-
                                                                                                      die, ktoré nie je politickým problé-
                                                                                                      mom preto, že sa napr. v ovzduší
                                                                                                      nachádza smog, ale preto, že ľudia
                                                                                                      si tento problém všimli a dostal sa
                                                                                                      do centra pozornosti. Sociálni kon-
                                                                                                      štruktivisti sa teda budú pýtať nielen
                                                                                                      na samotnú povahu problému, ale
                                                                                                      najmä na to, ako ho vnímajú rôzne
                                                                                                      skupiny ľudí, a ako sa snažia presa-
                                                                                                      diť svoje postoje v politickom vyjed-
                                                                                                      návaní. (porov. S. 83) Táto kapitola
                                                                                                      súhrnne predstavuje mnohé možné
Z knižnice verejnej politiky




                                                                                                      prístupy k analýze politiky, napr.
                                                                                                      komparáciu, teóriu verejnej voľby
                                                                                                      (uplatňujúcu spôsoby ekonomické-
                                                                                                      ho myslenia a rozhodovania v  otáz-
                                        vo poukazuje na to, že niektorí za „centrum                   kach verejného záujmu), či azda
                                        tvorby politiky“ považujú zákonodarný zbor          menej známu teóriu inštitucionalizácie orga-
                                        (parlament), zatiaľčo vláda rozhodnutia pri-        nizácií (DiMaggio a Powell), ktorá vychádza
                                        jaté v podobe zákonov implementuje. Okrem           z predpokladu, že organizácie nie sú vo svojej
                                        toho, v krajinách so súdnym systémom založe-        podstate nemenné. Práve naopak, ich 3 roz-
                                        ným na precedense tiež v niektorých prípad-         mery (poznávací, normatívny – základné hod-
                                        och môžu byť miestom tvorby politiky súdy.          noty a regulačný – použité organizačné formy
                                        Z hľadiska horizontálnej perspektívy je jasné,      v rámci danej organizácie) a posuny v rámci
                                        že neexistuje jeden konkrétny bod, o ktorom         týchto rozmerov môžu mať vplyv na interakcie
                                        by sa dalo povedať, že práve tam sa politika        s inými organizáciami. (porov. S. 93) Zároveň
                                        tvorí – už aj preto, že napr. vláda ako kolektív-   tu nie sú ani opomenutí mnohí autori dobre
                                        ny orgán rozhoduje o návrhoch pripravených          známi študentom verejnej politiky – Bachrach
                                        jednotlivými ministerstvami a tie ďalej spo-        a Baratz, Kingdon, Dye, či Howlett a Ramesh.
                                        lupracujú s  rôznymi inými aktérmi. Zároveň         V poslednej, 10. kapitole sa Colebatch pýta,
                                        však netvrdí, že politika by sa tvorila všade       kam smerujeme. Začína pritom úvahou, kde
                                        a stále ju chápe skôr v zmysle agendy vlád, hoci    sa politika nachádzala v minulosti, poukazujúc
                                        aj na rôznych úrovniach (miestna, regionálna,       najmä na rozdiel medzi teóriou (takto by sa
                                        centrálna). To sa odráža aj v iných pojmoch         to malo robiť) a praxou (každý rezort na daný
                                        popisujúcich podobné procesy v iných oblasti-       problém pozerá zo svojho hľadiska, čo má
                 16
Public Policy News * 4/2009
určitý vplyv na hľadanie efektívneho spoloč-        za, že v  krajinách tzv. západnej civilizácie sa
ného riešenia). Ďalej sa autor pýta, kam sme        v súčasnosti viac-menej očakáva, že politika
sa dostali, t.j. kde sa politika v tom najširšom    má byť v maximálnej možnej miere racionál-
slova zmysle nachádza v súčasnosti. Hovorí          na a toto úsilie je svojím spôsobom kľúčové
o potrebe definície, ktorá by zodpovedala roz-      pre jej smerovanie. V tejto súvislosti spomína
dielnemu chápaniu politiky medzi vedcami            tiež zaujímavý fenomén tzv. prenosu politiky,
– analytikmi na jednej strane a tými, ktorí sa      teda akéhosi kopírovania best-practice riešení
podieľajú na tvorbe politiky na strane druhej a     z iných krajín.
o takúto definíciu sa aj pokúša: „Politika je vý-   Celkovo teda túto knihu najlepšie vystihuje
raz odkazujúci na štruktúrovanie kolektívneho       zrejme jej názov – Úvod do policy. Zároveň to
vyjednávania pomocou mobilizácie modelu             však vôbec neznamená, že by bol takýto úvod
vládnutia ako autority.“ (s. 125)                   len akýmsi povrchným predstavením témy.
A opäť zdôrazňuje, že dnes sa už pod pojmom         Práve naopak, všetkým vám ju dávame do po-
politika môže rozumieť tak proces (politics),       zornosti ako informačne bohatý a príjemnou
ako aj artefakt, resp. výstup (policy). Napo-       formou spracovaný prehľad toho, o čom dnes
kon teda odpovedá na pôvodnú otázku kapi-           verejná politika je.
toly – v čom by sa mohlo takéto ponímanie                                    Mgr. Darina Ondrušová
politiky ďalej posúvať. Tu okrem iného uvád-



Informácie o konferenciách a publikáciách




                                                                                                       Z knižnice verejnej politiky/Infoservis
„ Výročný         kongres Medzi najsvetlejšie momenty určite patrila
  európskych regionalistov účasť viacerých akademických hviezd, z kto-
  v Lodži                  rých možno spomenúť napr. Robertu Capel-
                                                    lo, Joukeho van Dijka, Gillesa Durantona,
V závere augusta tohto roku sa v poľskej Lodži      Gunthera Maiera, Philipa McCannu, Petra
uskutočnil kongres nazvaný „Territorial Co-         Nijkampa atď. Celkovo bolo na kongrese pre-
hesion of Europe and Integrative Planning“,         zentovaných približne 440 príspevkov, ktoré
na ktorom sa stretlo takmer 450 regionalistov,      boli zaradené do takmer 130 rôznych sekcií.
ekonómov a politológov z 38 krajín sveta.           Tieto sa kvalitou prezentovaných príspevkov
Tento kongres organizovalo ako svoj 49. eu-         od seba navzájom líšili, no ich úroveň aj tak
rópsky kongres Medzinárodné združenie pre           prekračovala „štandard“ bežných slovenských
regionálnu vedu (Regional Science Associa-          vedeckých konferencií.
tion International – RSAI) a to v spolupráci        Ako pozitívum z hľadiska rozvoja vedy v slo-
s Univerzitou v Lodži, Spoločnosťou projek-         venských podmienkach možno vnímať fakt,
tantov a plánovačov poľských miest a Poľskou        že Slovensko nechýbalo na tomto kongrese.
sekciou Európskeho združenia pre regionálnu         O  jeho zastúpenie sa postarali dvaja zástup-
vedu). V role hostiteľskej inštitúcie vystupova-    covia Ekonomickej univerzity v Bratislave
la Fakulta manažmentu Univerzity v Lodži.           (Štefan Rehák a Miroslav Šipikal) a zástupca
I keď dôležitosť tomuto kongresu uprieť ne-         Technickej univerzity v Košiciach (Daniel
možno, samotný kongres z hľadiska jeho              Klimovský). A práve dvojica zástupcov Eko-
priebehu možno hodnotiť len ako priemerný.          nomickej univerzity v Bratislave zaznamenala

                                                                                                              17
na tomto kongrese aj významný diplomatický        úrovni niekoľkých stoviek Eur, takmer každý
Public Policy News * 4/2009

                              úspech. Ich univerzite a zároveň Slovenskej       siedmy prihlásený účastník do Lodže nedora-
                              sekcii Európskeho združenia pre regionálnu        zil. To sa prejavilo tak, že v rámci niekoľkých
                              vedu bola totiž odhlasovaná výsada organizá-      sekcií bol prezentovaný iba jeden či dva prí-
                              cie 52. ročníku tohto kongresu, čo znamená,       spevky. Súvisiacim problémom bol aj nízky
                              že európska (a v určitom zmysle i svetová)        počet poslucháčov v jednotlivých sekciách.
                              regionalistická špička sa v roku 2012 stretne     Mnoho zahraničných účastníkov totiž využilo
                              v Bratislave. Zaujímavým faktom je nesporne       miesto konania kongresu (Lodž sa nachádza
                              to, že v danom roku sa uskutoční aj svetový       v strede Poľska) pre výlety do iných poľských
                              kongres RSAI (tento sa koná raz za štyri roky),   miest. Veľa z nich si išlo obzrieť napr. neďa-
                              pričom miestom jeho konania bude rumun-           lekú Varšavu, ale našli sa aj takí, ktorí cestovali
                              ský Temešvár. To znamená, že i slovenskí vedci    počas kongresu do Krakova, Poznane alebo
                              a výskumníci budú mať v roku 2012 možnosť         Gdaňsku. To poznačilo nielen počet osôb za-
                              zúčastniť sa dvoch najvýznamnejších regiona-      pájajúcich sa do diskusií v sekciách, ale aj tých,
                              listických podujatí, kde vzdialenosť konaného     ktorí sa zapájali do neformálnych diskusií
                              podujatia nebude môcť byť vnímaná ako pro-        v priebehu rôznych prestávok a spoločenských
                              blém.                                             podujatí.
                              V neposlednom rade možno pozitívne hodno-         Ako už bolo spomenuté, celkovo možno 49.
                              tiť aj organizáciu podujatia a to predovšetkým    ročník európskeho kongresu RSAI hodnotiť
                              z hľadiska personálneho. Veľký počet asistuj-     iba ako priemerný a v tejto súvislosti nám ostá-
                              úcich domácich študentov, ktorí disponovali       va dúfať, že nasledujúce ročníky tohto kongre-
                              výbornými komunikačnými a jazykovými              su naplnia očakávania účastníkov vo  vyššej
Informácie o konferenciách




                              schopnosťami, spôsobil, že každý problém bol      miere. Bez ohľadu na túto skutočnosť však
                              riešený veľmi promptne a ústretovo.               aj pre tento kongres platí to, čo pre väčšinu
                              Pri hodnotení tohto kongresu ale nemožno          veľkých medzinárodných konferencií – na
                              vynechať ani jeho tienisté momenty. Jedno-        konferencie sa chodí predovšetkým kvôli nad-
                              značnou slabinou kongresu bol výber miesta        viazaniu nových kontaktov, prípadne kvôli po-
                              jeho konania. Lodž rozhodne nepatrí medzi         silneniu či rozvinutiu existujúcich kontaktov.
                              poľské turistické lákadlá a aj dopravné spo-      A z tohto pohľadu hodnotím moju účasť na
                              jenie cez Varšavu nie je úplne najideálnejšie.    tomto kongrese pozitívne.
                              S tým súvisia dva závažné problémy. Tým jed-                                      Daniel Klimovský
                              noznačne najväčším bola pomerne veľká neú-          (Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická
                              časť prihlásených účastníkov. I keď účastnícke    fakulta, Katedra regionálnych vied a manažmentu)
                              poplatky sa pri takomto kongrese pohybujú na                                                     „




                                                                   @
                              Fandíte kvalitnému vzdelaniu? Aj my. Zaujímate sa o veci verejné? Aj my. Ste na Facebooku? Aj
                              my! Staňte sa našim fanúšikom na http://www.facebook.com/ustavverejnejpolitiky
       18
Public Policy News * 4/2009
„ Jesenná škola občianskej Na konferencii ponúkli sociológovia na disku-
  participácie (30. 9. - 3. 10. siu svoj pohľad na vývoj a transformáciu spo-
  2009)                         ločnosti v ČR po roku 1989. Téma bola jediná
                                                 – porovnanie vtedajších očakávaní a predstáv
V dňoch 30. septembra - 3. októbra 2009          so súčasnou realitou.
sa v Modre - Harmónii uskutočnila Jesenná                                                  „
škola občianskej participácie pre študentov
a študentky vysokých škôl (i postgraduálneho
a doktorandského štúdia) najmä tých študuj-      „M e d z i n á r o d n á
úcich odbory ako právo, žurnalistika, verejná     vedecká         konferencia:
správa, politológia, sociológia, psychológia,     Decentralizácia             a
pedagogika (občianska náuka) či sociálna prá-     efektívnosť         verejnej
ca.                                               správy (1. a 2. október 2009)
Školu organizovalo združenie Občan a demo-
kracia v spolupráci s ďalšími partnermi z Cen-  Organizátorom konferencie bola Univerzita
tra excelentnosti SAV pre výskum a rozvoj       Hradec Králové - Fakulta informatiky a mana-
občianstva a participácie - najmä PDCS, IVO     gementu a Fakulta politických vied a medziná-
a Kabinetom výskumu sociálnej a biologickej     rodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici, kde
komunikácie SAV.                                sa konferencia aj uskutočnila. Cieľom konfe-
                                            „ rencie je identifikácia prekážok, s ktorými sa
                                                musia regióny, mestá, obce vyrovnať pri refor-
                                                mách verejnej správy na Slovensku, v Českej




                                                                                                 Informácie o konferenciách
„ Konferencia                       Úloha republike, Maďarsku a Poľsku a ďalších regió-
    univerzít v regionálnom noch EÚ. Špecifikovať konkrétne procesy úloh
    rozvoji (30.11.2009)                        verejnej správy, územnej samosprávy, ktoré sú
                                                prekážkou zvyšovania efektivity vo  vzťahu
V rámci záverečnej etapy riešenia projektu k verejnej politike.
VEGA kolektív riešiteľov Fakulty verejnej sprá-                                            „
vy UPJŠ v Košiciach organizoval konferenciu
s názvom „Úloha univerzít v regionálnom roz-
voji“ s cieľom umožniť diskusiu o možnostiach „ Konferencia „Bezpečnost
angažovanosti sa univerzít v regionálnom roz-       Evropské unie a České
voji. Tematické zameranie konferencie malo          republiky v multipolárním
ambíciu vytvoriť priestor pre výmenu poznat-        světě na začátku druhé
kov, skúseností a názorov na úlohu univerzít        dekády            21.        Století“
v regionálnom rozvoji z pohľadu rôznych rele-       (20.11.2009, Praha)
vantných aktérov regionálneho rozvoja.
                                                Konferenciu usporiadali Stredisko bezpečnost-
„ Na začátku a teď: česká nej politiky CESES FSV Univerzity Karlovej
    společnost po 20 letech a Inštitút ochrany obyvateľstva Lázně Boh-
    (10.11.2009, Praha)                         daneč, MV GŘ HZS. Účastníci sa venovali
                                                témam ako EU a ČR v multipolárnom svete,
Konferenciu zorganizovalo Centrum pre soci- energetická bezpečnosť EU a ČR a nové bez-
álne a ekonomické stratégie (CESES) Fakulty pečnostné hrozby.
sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe.
                                                                                                     19
„ Publikácia: Česká republika hu ke kritériu kvality a udržitelnosti života.
Public Policy News * 4/2009

                                –    trendy,     ohrožení, Závěr nabízí stručnou metaúvahu o aktuální
                                příležitosti                i potenciální sociální dynamice a o tom, jak se
                                                                                  promítá do formulace strategických úloh pro
                                                                                  českou společnost.
                                                                                                                                 „


                                                                                  „ Publikácia:     Strategic
                                                                                    Governance     and    the
                                                                                    Czech Republic




                              Potůček, M. – Mašková, M. a kol.
                              Nakladatelství Karolinum, Praha 2009
                              Publikace identifikuje důležité, empiricky za-
Informácie o publikáciách




                              chytitelné vývojové trendy české společnosti
                              i  jejího vnějšího prostředí. V první části je
                              identifikace trendů zasazena do širšího me-
                              todologického rámce tvorby vizí a strategií
                                                                                  Autor: Martin Potůček at al.
                              pro český stát. Je zde představen modulární
                                                                                  Vydavateľstvo: Nakladatelství Karolinum
                              přístup, v němž poznatky o těchto trendech
                                                                                  This book discusses the conceptual foundati-
                              vystupují jako předpoklady uplatnění ostat-
                                                                                  ons of strategic governance and the possibi-
                              ních prvků prognostického postupu. Násle-
                                                                                  lities of analysing it through the use of indi-
                              duje rozbor čtyř důležitých globálních trendů
                                                                                  cators. The book summarises the history of
                              s  dlouhodobým působením. Degradace ži-
                                                                                  attempts to apply strategic governance within
                              votního prostředí, nezápadní tvář globalizace,
                                                                                  the contexts of globalisation and European
                              globální nerovnost jako globální hrozba a nová
                                                                                  integration in the Czech Republic after 1989.
                              multipolarita, to jsou hlavní vnější trendy, kte-
                                                                                  Furthermore, the roles of elites, the general
                              ré budou výrazně ovlivňovat i budoucnost
                                                                                  public, political parties, the media, and public
                              České republiky. Vnitřní trendy jsou rozděle-
                                                                                  budgets in strategic governance are examined.
                              ny do deseti oblastí, které byly identifikovány
                                                                                  The final chapter contains brief exhibits of
                              jako důležité součásti výkladu společenského
                                                                                  selected strategic documents that were reali-
                              pohybu. Publikace se zaměřuje na vývojovou
                                                                                  sed at the national, regional, and local levels.
                              dynamiku práva, ekonomiky, politického sys-
                                                                                  Avenues of initiating and/or improving the
                              tému, vzdělávání, inovací, dále na populační
                                                                                  processes of strategic governance have been
                              vývoj, přírodu a životní prostředí, suroviny,
                                                                                  identified, in particular, for the central level of
                              bezpečnost a hodnoty v české společnosti
                                                                                  public administration.
                              z hlediska výhledu vývoje v dané oblasti i vzta-
       20
Public Policy News 4/2009
Public Policy News 4/2009
Public Policy News 4/2009
Public Policy News 4/2009
Public Policy News 4/2009
Public Policy News 4/2009
Public Policy News 4/2009
Public Policy News 4/2009

Contenu connexe

Similaire à Public Policy News 4/2009

Public Policy News 2/2009
Public Policy News 2/2009Public Policy News 2/2009
Public Policy News 2/2009
Juraj Misina
 
Public Policy News 2/2010
Public Policy News 2/2010Public Policy News 2/2010
Public Policy News 2/2010
Juraj Misina
 
Public Policy News 3/2009
Public Policy News 3/2009Public Policy News 3/2009
Public Policy News 3/2009
Juraj Misina
 
Miloslava Zemková projekt riadenia
Miloslava Zemková projekt riadeniaMiloslava Zemková projekt riadenia
Miloslava Zemková projekt riadenia
Peter Malec
 

Similaire à Public Policy News 4/2009 (8)

Public Policy News 2/2009
Public Policy News 2/2009Public Policy News 2/2009
Public Policy News 2/2009
 
Celoplošné zlepšovanie vzdelávacieho systému: zhora nadol či zdola nahor?
Celoplošné zlepšovanie vzdelávacieho systému: zhora nadol či zdola nahor?Celoplošné zlepšovanie vzdelávacieho systému: zhora nadol či zdola nahor?
Celoplošné zlepšovanie vzdelávacieho systému: zhora nadol či zdola nahor?
 
Public Policy News 2/2010
Public Policy News 2/2010Public Policy News 2/2010
Public Policy News 2/2010
 
Dve cesty k lepšiemu zdravotníctvu
Dve cesty k lepšiemu zdravotníctvuDve cesty k lepšiemu zdravotníctvu
Dve cesty k lepšiemu zdravotníctvu
 
Ondrej Dostál predkladá Lex Dankova rigorózka
Ondrej Dostál predkladá Lex Dankova rigorózkaOndrej Dostál predkladá Lex Dankova rigorózka
Ondrej Dostál predkladá Lex Dankova rigorózka
 
Reforma školstva v spoločenskom kontexte (2008)
Reforma školstva v spoločenskom kontexte (2008)Reforma školstva v spoločenskom kontexte (2008)
Reforma školstva v spoločenskom kontexte (2008)
 
Public Policy News 3/2009
Public Policy News 3/2009Public Policy News 3/2009
Public Policy News 3/2009
 
Miloslava Zemková projekt riadenia
Miloslava Zemková projekt riadeniaMiloslava Zemková projekt riadenia
Miloslava Zemková projekt riadenia
 

Public Policy News 4/2009

  • 1. PPNublic olicy ews Štvrťročník Ústavu verejnej politiky FSEV UK, ročník 5, číslo 4/2009, ISSN 1337-7868 V čísle Milí naši čitatelia, Úvodník „ Hodnotenie vplyvov: Impact assesment v teórii a praxi opäť sa rok s rokom stretáva, Vianoce sa blížia a s nimi Slovenska a Európskej vám ako malý darček prinášame posledné tohoročné Pu- únie blic Policy News. PPN je plné úspechov, ktoré sa nášmu 2; ÚVP podarilo za tento rok dosiahnuť, avšak popri tom sme „ Nové publikácie ÚVP nezabudli ani na zaujímavý rozhovor s ďalším z radu akade- 10; mikov v oblasti verejnej politiky, konkrétne s prof. Jurajom „ Krátke správy z Nemcom a ani na ďalšiu príbuznú inštitúciu, a síce Kated- Ústavu verejnej ru politológie Fakulty politických vied a medzinárodných politiky vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. 14; „ Z knižnice verejnej V rámci rubriky „štúdia“ začíname s predstavovaním habili- politiky: Úvod do tačných prác našich nových docentov a docentiek. Ako prvú policy ponúkame doc. Katarína Staroňovú a jej tému Hodnotenie 15; vplyvov, viac čítajte na stranách 2 - 10. Ďalšími novými do- „ Informácie o centmi sú Miroslav Beblavý a Emília Sičáková-Beblavá, ich konferenciách a práce predstavíme v nasledujúcich číslach. Ak hľadáte zau- publikáciách jímavé námety na darčeky, pozrite si strany 10 - 12, ktoré 17; predstavujú naše čerstvé publikácie. Dostanete ich kúpiť na „ Plánované ÚVP, ale aj v Artfore. konferencie 21; Inšpiráciou na akademickú nádielku môže byť aj recenzia knihy Úvod do Policy od H.K.Colebatch od našej novej „ Rozhovor: Prof. Ing. doktorandky Mgr. Dariny Ondrušovej. Novinky z ÚVP Juraj Nemec, CSc. 23; nájdete na strane 14, správy o konferenciách nájdete na stranách 17-22. „ Pracovisko verejnej politiky Katedra Za celú redakčnú radu a ÚVP vám želáme Veselé Vianoce politológie FPVMV a šťastný Nový rok 2010. UMB redakcia PPN 27;
  • 2. Hodnotenie vplyvov: Impact assesment v teórii Public Policy News * 4/2009 a praxi Slovenska a Európskej únie doc. Katarína Staroňová, PhD. „ Noví docenti ÚVP zíciu a implementačnú stratégiu je minimálna alebo nízkej kvality. Z tohto dôvodu jedným V tomto roku úspešne habilitovali traja peda- z  nástrojov ako dosiahnuť väčšiu informova- gógovia Ústavu verejnej politiky. O habilitácii nosť a  strategické rozhodovanie založené na doc. Staroňovej sme informovali v minulom poznaní je hodnotenie vplyvov alebo tzv. im- čísle, 21. októbra úspešne habilitovali ďalší pact assessment (ďalej “ IA”). Rokovanie dvaja naši pedagógovia: Emília Sičáková – a  schvaľovanie na zasadnutiach vlády sa tak Beblavá a Miroslav Beblavý. Ich habilitačné môže riadiť nielen paragrafovým znením, ale prednášky spadali pod odbor Teória politiky, aj analytickými podkladmi, ktoré sprevádzajú pričom Emília Sičáková-Beblavá prednášala na jednotlivé návrhy v podobe dôvodovej správy tému Lobing vo verejnej politike a jeho regulácia alebo doložky vplyvov – pod podmienkou, že a Miroslav Beblavý vystúpil s prednáškou Roz- tie sú vypracované na analytickom základe. hodnutia slovenskej samosprávy o spôsobe zabez- Samotný termín impact assessment (IA) nie je pečenia verejných služieb - teoretické východiská ustálený ani v medzinárodnej literatúre, nie to a empirická analýza. ešte na Slovensku. Väčšinou sa s ním stretne- Rozhodli sme sa, že práce všetkých troch no- me v anglicky písaných materiáloch v podobe vých docentov postupne predstavíme na strán- impact assessment, impact analysis alebo impact kach PPN. Začíname doc. Staroňovou a v na- evaluation, prípadne so skoršie používaným sledujúcich číslach prinesieme i práce doc. Štúdia: Hodnotenie vplyvov termínom regulatory impact assessment (RIA). Beblavého a doc. Beblavej. Termín regulatory impact assessment sa však vzťahuje na hodnotenie vplyvov regulácií, teda „ Čo je hodnotenie vplyvov? väčšinou právnych úprav v legislatívnom pro- cese a v mnohých krajinách je chápaný ako Vláda sa môže rozhodnúť pre optimálnu užšie zamerané hodnotenie vplyvu regulácii formu a nástroj intervencie, ak si je vedomá na podnikateľský sektor, prípadne administra- jednotlivých vplyvov, či už finančných, ekono- tívne zaťaženie. Tento termín sa používa pre- mických, politických, právnych, sociálnych, dovšetkým v USA. Aby nedochádzalo k myl- zdravotných, environmentálnych, hodnotenie nej a úzkej interpretácii hodnotenia vplyvov rovného prístupu a rozvoja regiónov, atď., ich len na podnikateľský sektor, prikláňame sa vzájomnej prepojenosti a rôznych spôsobov k  používaniu modernejšieho a širšieho ter- implementácie svojho rozhodnutia. Strategic- mínu impact assessment (IA), ktorý zahŕňa aj ká kapacita vlády spočíva v schopnosti prijať širšiu procesnú stránku tvorby verejnej poli- rozhodnutie či zasiahnuť správne volenou tiky a teda, hodnotenie vplyvov aj materiálov intervenciou a voľbou vhodného nástroja in- nelegislatívnej povahy a hodnotenie vplyvov tervencie, aby zvýšila ekonomický potenciál na rôzne oblasti, vrátane sociálnych a environ- a/alebo vniesla sociálnu dimenziu do regulá- mentálnych. Tento širší termín – impact asse- cie. Bez tohto poznania (aj keď nepresného) ssment - sa používa aj v európskej akademickej schopnosť jednotlivých vlád efektívne a účin- literatúre.1 Navyše termín impact assessment ne zaujať stanovisko voči navrhovanej politi- zachytáva tak procesnú stránku (jednotlivé ke EÚ vo forme direktív a schopnosť obhájiť svoju pozíciu a včasne sa pripraviť na transpo- 1 Pozri kľúčových akademikov na danú oblasť, napríklad Renda, Radaelli, Kirkpatrick a iní. 2
  • 3. Public Policy News * 4/2009 fázy ako sú opísané v tretej časti tejto publiká- zvýšiť kvalitu informácií a diskusiu o varian- cie), ale aj výstup jednej fázy – vplyvy jednotli- toch riešenia a tým zvýšiť aj kvalitu rozhodo- vých variantov riešenia. Tento dvojaký význam vacieho procesu. V užšom zmysle hodnotenie vnáša ďaší zmätok a nepochopenie systému vplyvov je výstupom v podobe doložky vply- hodnotenia vplyvov, keďže je nutné prejsť vov v dôvodovej správe, v širšom ponímaní všetkými fázami procesu (musíme analyzovať hodnotenia vplyvov hovoríme o celom procese problém, cieľ a  varianty riešenia), aby sme prípravy materiálov na rokovania vlády, t.j. de- dospeli k fáze vplyvov jednotlivých variantov finovanie cieľov, analýza kontextu, hľadanie riešenia a musíme v procese pokračovať ďalej, možných variantov riešenia, ich vyhodnotenie aby mal celý proces zmysel tak ako bolo uve- a následné hodnotenie vplyvov predkladaných dené vyššie, aby všetky výstupy tohto procesu variant. Dôvodom využitia nástroja hodnote- slúžili v rozhodovacom procese vlády. Niektorí nia vplyvov je umožniť decízorovi (člen vlády autori preto používajú na rozlíšenie celkového v  prípade ústredných orgánov štátnej správy procesu (impact assessment - hodnotenie vply- ako i parlament) vo verejnej politike hlbšie vov) od jednej fázy procesu (analýza vplyvov a  strategickejšie premýšľať o dôvodoch regu- jednotlivých variánt riešenia) zavedením iného lácie a legislatívy a následne zaviesť opatrenia, termínu pre túto fázu, ako napr. assessment of ktoré môžu vyvážiť prípadné negatívne vplyvy. impacts, analysis of impacts alebo len jednodu- Hodnotenie vplyvov je teda nástroj, ktorý skú- cho impacts, effects. ma a meria predpokladané prínosy, náklady Čo sa týka slovenskej terminológie, tá sa pou- a  dosahy nových a novelizovaných právnych žíva nekonzistentne (a to aj v samotných vlád- predpisov a verejnej politiky. Poskytuje decíso- nych dokumentoch a materiáloch) a môžeme rom cenné empirické informácie a komplexný Štúdia: hodnotenie vplyvov sa stretnúť s rôznymi kombináciami pojmov rámec, v ktorom môžu zhodnotiť možnosti assessment - hodnotenie/posudzovanie/analý- a dôsledky ich rozhodnutí. Nedostatočné chá- za a impacts-vplyvov/dopadov/dosahov/efektov/ panie existujúceho problému alebo nepria- účinkov, a to napríklad v nasledujúcich kom- mych vplyvov vládnych opatrení môže ohroziť bináciách: hodnotenie vplyvov, posudzovanie ich zámer alebo viesť k zlyhaniu. Hodnotenie vplyvov, hodnotenie dopadov, analýza dosa- vplyvov slúži na definovanie problému a za- hov, atď., ale aj s čisto pojmami opisujúcimi bezpečenie, aby kroky vlády boli opodstatnené výstupy tohto procesu ako sú doložka vplyvov a úmerné vynaloženým verejným financiám. alebo dopadová štúdia. Pre účely tejto publiká- Mimoriadne dôležitým aspektom je príprava cie budeme používať termín hodnotenie vply- hodnotenia vplyvov na externé skupiny spo- vov, hoci v praxi môže opisovať tak celú pro- ločnosti. Podľa tohto konzervatívneho chápa- cesnú stránku ako aj výstupy jednej fázy. Prax nia hodnotenia vplyvov, vplyv na štátny roz- ukáže, ktorý z týchto termínov sa ustáli, prí- počet nespĺňa kritérium hodnotenia vplyvov, padne či sa vytvorí zvláštny pojem pre jednu keďže ide o vnútorný záujem štátnej správy fázu – vplyv jednotlivých variantov riešenia. manažovať verejné financie a táto informácia má byť automaticky pripravovaná vo vzťahu „ Hodnotenie vplyvov - k  fiškálnym operáciám a súčasťou rozpočto- nástroj na uľahčenie vania. Ak tieto operácie nie sú automaticky pripravované (hodnotenie vplyvov na štátny rozhodovania exekutívy rozpočet, verejnú správu vo všeobecnosti, sa- Hodnotenie vplyvov je len jedným kompo- mosprávu), sú dôležitou súčasťou hodnotenia nentom z celkového procesu tvorby verejnej vplyvov, avšak nie jedinou. Vplyvy na externé politiky či regulačného procesu, ktorý sa snaží záujmy, napríklad zamestnanosť v spoločnosti 3
  • 4. (nie vo verejnej správe), konkurencieschop- velizovať, respektíve zrušiť existujúcu úpravu. Public Policy News * 4/2009 nosť, malé a stredné podniky, zdravie či život- Hodnotenie vplyvov je konštruované tak, aby ný štandard obyvateľstva, postavenie sociálne zlepšovalo kvalitu informácií, ktoré má decíz- ohrozených skupín atď. sú primárnym zá- na sféra k dispozícii a tým spôsobom funguje ujmom hodnotenia vplyvov. ako „nástroj v rozhodovacom procese, ktorý Dôležité je aj poukázať na informačnú hodno- však nenahrádza politický úsudok“3. Je zrejmé, tu a výpoveď, ktorú výstup hodnotenia vplyvov že politické rozhodnutia nie sú formované len musí obsahovať – na základe tejto informácie „odbornými a technickými“ informáciami. Je je možné, aby politickí predstavitelia vykonali však dôležité, aby politici plne chápali dôsled- rozhodnutie, ktorý predostretý variant rieše- ky - napríklad náklady, prínosy či distribučné nia je najoptimálnejší. V praxi to znamená, efekty - svojich rozhodnutí. že analytický postup, ktorý viedol k presved- čeniu štátnych zamestnancov, že navrhovaná „ Hodnotenie vplyvov verejná politika (ne)má vplyv, musí byť obsia- v  legislatívnom procese hnutý vo výstupe, t.j. v doložke vplyvov alebo SR v dôvodovej správe. Výpoveď na úrovni “nemá vplyv”, “má veľký vplyv”, atď. nie je chápaná V prípade Slovenska verejná politika na úrov- ako informačne hodnotná. V zásade pri hod- ni ústredných orgánov štátnej správy je for- notení vplyvov ide o informovanie rozhodova- malizovaná legislatívnym procesom a zvyčajne cieho procesu vlády - rozhodnutia o vhodnosti vyjadrená vo forme právnej normy rozličnej samotnej intervencie, výbere vhodných in- sily – zákon, nariadenie vlády, vyhláška, výnos, tervenčných nástrojov, rozhodnutia o  dizajne opatrenie. Ťažisko úpravy formalizovaného le- Štúdia: Hodnotenie vplyvov určitého nástroja alebo o potrebe reformy či gislatívneho procesu je v interných normatív- pozastavení už existujúcich opatrení. nych aktoch: Európska komisia nazýva hodnotenie vplyvov • na úrovni vlády, kde príprava a predkla- moderným spôsobom rozhodovania, ktoré je danie materiálov na rokovanie vlády SR založené na dôkazoch, a ktoré poskytuje analy- sa riadi predovšetkým dvomi právnymi tický rámec pre rozhodnutia na všetkých úrov- normami: Legislatívnymi pravidlami vlády niach tvorby verejnej politiky a rozhodovacích SR č. 241/19974 (ďalej „Legislatívne pravi- procesov. Hlavným dôvodom zavedenia hod- dlá“) a Smernicou na prípravu a predklada- notenia vplyvov v EK je: nie materiálov na rokovanie vlády SR5 (ďalej Nárvhy musia byť pripravené na základe „Smernica“), ďalej doplnenými Metodic- efektívnej analýzy či je vhodné intervenovať kým pokynom na prípravu a predkladanie na úrovni EÚ a či je vhodná intervencia materiálov na rokovanie vlády (ďalej „Me- v podobe regulácie [právnej úpravy, pozn. au- todika“) a od júna 2008 aj Jednotnou me- torky]. V prípade, že sa preukáže, že áno, todikou na posudzovanie vybraných vplyvov6 musí analýza obsahovať vyhodnotenie poten- (ďalej „Jednotná metodika“). ciálnych ekonomických, sociálnych a environ- • na úrovni parlamentu, kde príprava mentálnych vplyvov.2 3 Európska Komisia KOM(2002)276 final, s.3. Podklady získané v rámci procesu IA slúžia ako 4 Uznesenie vlády SR č. 241/1997 v platnom podklad pre politické rozhodovanie či pokra- znení (ostatná novelizácia z roku 2008). čovať v rozpracovaní a prijať, prípadne neprijať 5 Uznesenie vlády SR č. 512/2001 v platnom novú právnu úpravu alebo prehodnotiť a no- znení (ostatná novelizácia z roku 2008). 6 Uznesenie vlády SR č. 329/2008 z 28. mája 2 Európska Komisia KOM(2001)428 final. 2008, s účinnosťou od 1. júna 2008. 4
  • 5. Public Policy News * 4/2009 a  predkladanie materiálov na rokovanie požiadavky na obsah Doložky vplyvov9. Le- NRSR sa riadi Legislatívnymi pravidlami gislatívne pravidlá hovorili o štyroch typoch tvorby zákonov7. hodnotenia vplyvov (finančné, ekonomické, Hodnotenie vplyvov sa stalo súčasťou inšti- environmentálne a vplyvy na zamestnanosť), tucionalizovaného legislatívneho procesu SR kdežto Smernica poznala okrem uvedených od novelizácie Legislatívnych pravidiel v roku štyroch typov aj vplyvy na podnikateľské 20018 a následným schválením Smernice. prostredie. Pritom nebolo zrejmé aký rozdiel Obidva dokumenty vyžadovali, aby každý je medzi ekonomickým vplyvom a vplyvom materiál predkladaný na rokovanie vlády spre- na podnikateľské prostredie, keďže Metodika vádzal dokument nazvaný Doložka finančných, bližšie určovala len ekonomické vplyvy (vply- ekonomických, environmentálnych vplyvov, vply- vy na podnikateľské prostredie nepoznala), vov na zamestnanosť a na podnikateľské prostre- a  to v  povinnosti bližšieho posúdenia utvá- die (ďalej „Doložka vplyvov“). Okrem zavede- rania podmienok na rozvoj podnikateľských nia povinnosti pre predkladateľa vypracovať aktivít z  hľadiska žiadúceho ekonomického k predkladanému materiálu nový sprevádza- rastu a posúdenia súladu s prioritami a cieľami júci dokument (popri tradičnej predkladacej hospodárskej politiky. správe, vlastnom materiáli, dôvodovej správe, Vo všeobecnosti veľmi často sa vplyvy v Dolož- vyhodnotenia pripomienkového konania a ná- ke vplyvov neuvádzali (vedome či nevedome), vrhu komuniké a uznesenia), sa na samotnom napriek tomu, že predkladané materiály taký- legislatívnom procese nič nezmenilo. To zna- to vplyv prinášali10. Výnimkou boli rozpoč- mená, že procesný postup pri tvorbe právnej tové vplyvy návrhov zákonov, keďže tieto bol úpravy sledoval jednotlivé fázy predprípravnej predkladateľ návrhu povinný ešte v prípravnej Štúdia: Hodnotenie vplyvov a prípravnej etapy, s najväčším dôrazom na fáze prerokovať s Ministerstvom financií SR. vypracovanie paragrafového znenia. To priná- Vyplýva to z § 33 zákona č. 523/2004 Z.Z. šalo problém v rozsahu hodnotenia vplyvov. o  rozpočtových pravidlách verejnej správy. Vzhľadom na to, že nová povinnosť sa vťaho- Stanovisko ministerstva financií k týmto fi- vala na nový sprievodný dokument, ale nie na nančným vplyvom návrhu zákona na štátny proces prípravy, chápanie systému hodnotenia rozpočet a na rozpočty samosprávnych krajov vplyvov sa sústredilo len na jednu fázu celého a obcí bolo potom súčasťou dôvodovej sprá- procesu - na vplyvy - ale nie na predchádzajú- vy. Ostatné vplyvy nebolo nutné prerokovať ce fázy, ako napríklad identifikáciu problému, s žiadnym koordinačným či odborno-posud- cieľov či hľadanie variantov riešenia. Navyše, zovacím orgánom, čo v praxi znamenalo, že každý dokument vyžadoval a definoval inak neexistovala žiadna páka, ktorá by mala dosah na to, či sa táto povinnosť vykonáva alebo nie. 7 Oznámenie č. 19/1997 Z.z. 8 Výnimkou je hodnotenie vplyvov na životné prostredie, kde Zákon o posudzovaní vplyvov na 9 Nedostatky systému spred roku 2008 rozobe- životné prostredie (tzv. EIA – Environmental Im- rá Staroňová, K. (2007): ‘The Quality of Impact pact Assessment) bol schválený už v roku 1994 Assessment in Slovakia,’ In: Clive George - Colin (127/1994) a novelizovaný v roku 2000, aby sa Kirkpatrick (Eds.) Impact Assessment and Sustaina- splnili EÚ kritériá, ako je napr. zavedenie Strate- ble Development: European Practice and Experience. gického hodnotenie vplyvov na životné prostredie Cheltenham: Edward Elgar Publishing. Str. 230- (tzv. SEA – Strategic Environmental Assessment). 255. V roku 2006 (24/2006) bola schválená ďalšia nove- 10 Návrh jednotnej metodiky na posudzovanie lizácia, ktorá zaviedla prvky efektívnej participácie vplyvov (2008). Pozri však aj výsledky analýzy Mi- verejnosti, ďalšej požiadavky EÚ. nisterstva spravodlivosti.. 5
  • 6. Koncom mája 2008 bola schválená Jednotná o jednotlivých oblastiach; Public Policy News * 4/2009 metodika na posudzovanie vybraných vplyvov, • zavedenie konzultačného procesu, aj keď je ktorá má ambíciu viaceré vyššie spomenuté zatiaľ dobrovoľný a techniky a metódy nie nedostatky riešiť. V prvom rade sa podchytila sú zrejmé; aj procesná stránka prípravy hodnotenia vply- • metodicko-koordinačné orgány v podobe vov, a to zavedením tzv. dvojfázového prístu- gestorov metodík pre jednotlivé oblasti pu. Prvým krokom je tzv. rýchly test, ktorý sa vplyvu, na ktoré sa predkladatelia môžu vykonáva pri predkladaní akéhokoľvek materi- obrátiť v prípade potreby počas vypracova- álu na zasadnutie vlády, a v ktorom predklada- nia hodnotenia vplyvov; teľ stručne identifikuje problém, uvedie rôzne • kontrolné orgány pre jednotlivé oblasti varianty riešenia problému, naznačí očakávané vplyvu v podobe gestorov metodík, ktoré vplyvy a následne stanoví, či je nutné hodno- môžu počas medzirezortného pripomi- tiť vplyvy detailnejšie v ďalších krokoch11. enkového konania vzniesť pripomienku Nepochybne, vyššie uvedený postup vniesol ku kvalite vypracovania Doložky vplyvov; systém do inštitucionalizácie hodnotenia vply- • zjednotenie dôvodovej správy a doložky vov na Slovensku a zaviedol mnohé pozitívne vplyvov do jedného kompaktného súboru prvky: (doložka vplyvov sa stala súčasť dôvodovej • princíp proporcionality pri vypracovaní správy); hodnotenia vplyvov v závislosti od závaž- • v neposlednom rade aj zavedenie termínu nosti potenciálnych vplyvov pomocou Do- analýza vplyvov pre označenie jednej fázy ložky vybraných vplyvov; celkového procesu hodnotenia vplyvov, • dvojfázovosť procesu hodnotenia vplyvov, ktorá má dynamický charakter, a z ktorej štúdia: Hodnotenie vplyvov ktorá si vyžaduje sa neustále vracať a pre- sa čerpajú informácie pre samotnú Dolož- pracovať analytické podklady, t.j. nepripra- ku vplyvov. vuje sa len v konečnej fáze predkladania Napriek týmto mnohým pozitívam, je systém materiálov na rokovanie vlády; hodnotenia vplyvov na Slovensku stále nedo- • pokus o zavedenie fáz, ktoré predchádzajú statočne podchytený, predovšetkým z pohľadu nástroja pre rozhodovanie vlády. Nedostatky samotnej analýze vplyvu, t.j. problém, cieľ, pritom vidieť tak v procese ako aj vo výstu- dôvod intervencie, varianty riešenia, aj keď sú zatiaľ len v ranom štádiu vypracovania poch (obsahu). Z procesného hľadiska, Jednot- a neslúžia pre rozhodovanie vlády; ná metodika sa stále zaoberá predovšetkým jed- • zadefinovanie obsahu jednotlivých oblastí nou fázou hodnotenia vplyvov, a to samotnou vplyvu (fáza analýzy vplyvu) pomocou sú- analýzou vplyvov. Ďalšie prvky (pozri kapitolu boru otázok, na ktoré predkladateľ odpo- Metodologické usmernenia) nie sú vnímané vedá. Je tu však dôležité poznamenať, že byako súčasť systému hodnotenia vplyvov a ako také sú dobrovoľné, resp. sa vypracúvajú až nemalo ísť o rigidný systém, ale určitá mie- ra flexibilnosti musí byť zachovaná. V kaž-pri predkladaní paragrafového znenia. Pre- dom prípade pre začiatok je to vítanou dovšetkým uvažovanie v možných variantoch pomôckou pre vykonávateľov hodnotenia riešenia a hľadaní alternatív k regulácii ostá- vplyvov, predovšetkým preto, že Legilatív- va nepodchytené, keďže Doložka vybraných ne pravidlá a Smernica napriek novelizá- vplyvov len žiada informáciu v podobe odpo- ciam neposkytujú jednoznačné informácie vede áno-nie, či samotný predkladateľ uvažo- val o variantoch. Doložka vybraných vplyvov 11 Jednotná metodika pre posudzovanie vybraných vplyvov. (2008). Schválená 28.5.2008 Uznesením by však mala vyžadovať vypracované zvažované vlády č. 329/2008., s. 3. variantov, a to tak, aby decízor (vláda) moh- 6
  • 7. Public Policy News * 4/2009 la na základe predbežných vplyvov zvoliť, či vybraných vplyvov posunula a spojila s vypra- vôbec intervenovať a v akej podobe, t.j. ktorý covaním legislatívneho zámeru. To všetko sa- variant má byť rozpracovaný do paragrafového mozrejme za predpokladu, že každý minimál- znenia. Tu však nastáva dvojitý problém, a to ne nový návrh právnej úpravy by musel mať i napriek tomu, že Jednotná metodika výrazne legislatívny zámer, čo je však ďalší problém, posunula začiatok prác zavedením rýchleho keďže vypracovanie legislatívneho zámeru testu a Doložky vybraných vplyvov. ostáva na rozhodnutí vlády. Tá síce obligatórne Prvý problém sa týka načasovania hodnote- poverí predkladateľa návrhu zákona vypraco- nia vplyvov. Prvá časová hranica spomenutá vaním legislatívneho zámeru „v prípade návr- v Jednotnej metodike je minimálna 30- dňová hu zákona s výrazným hospodárskym a finanč- lehota pred medzirezortným pripomienkovým ným dosahom“12, ale ostáva nejasné kto a ako konaním, kedy gestori musia zhodnotiť Do- určí výrazné hospodárske a finančné dosahy ložku vybraných vplyvov spolu s konceptom v tomto štádiu (hodnotenie vplyvov sa v  sú- materiálu. Hoci predkladateľ môže vypracovať častnosti vykonáva oveľa neskôr!). A z praxe je a zaslať Doložku vybraných vplyvov omnoho zrejmé, že legislatívne zámery sa vypracúvajú skôr, existuje vážne riziko, že mnohé minis- len minimálne, a to aj v prípadoch, kedy ich terstvá budú využívať túto minimálnu leho- vláda obligatórne uložila. Aj tento problém je tu. V  tomto štádiu sa však dá predpokladať, možné vyriešiť, ak by sa hodnotenie vplyvov že predkladateľ už má preferovaný variant, posunulo ešte viac do predprípravnej fázy, a to a  v  mnohých prípadoch i paragrafové znenie v čase prípravy samotného legislatívneho plá- a  využíva posledný mesiac na jeho dolaďova- nu práce vlády. Tu je totiž čas, kedy vláda uva- nie. žuje o tom, či vôbec intervenovať, a ak áno či štúdia: Hodnotenie vplyvov Druhý problém sa týka rozhodovania o vari- v podobe právnej úpravy, tak ako je tomu na antoch. Tak ako je v súčasnosti nastavený sys- úrovni Európskej komisie či v Českej republi- tém, prvýkrát kedy vláda vidí doložku vplyvov ke. Vyžadovalo by si to však zo strany predkla- (a má sa na jej základe rozhodovať) je v čase, dateľov dôslednú prípravu a vyhodnotenie či kedy je už predostreté paragrafové znenie jed- a prečo riešiť niečo legislatívne. V takejto po- ného variantu. Ak by aj existovali viaceré va- dobe by hodnotenie vplyvov skutočne slúžilo rianty, nerozhoduje o nich vláda, ale samotný na rozhodovanie vlády o nutnosti regulácie. predkladateľ, keďže Doložka vybraných vply- Z obsahového hľadiska je určite vítané, že vov predpokladá, že predkladateľ sa v určitom vznikli gestori metodík, ktorí nielenže me- štádiu prípravy medzi variantmi rozhodoval todicky usmerňujú vykonávanie hodnotenia a má gestora metodík o tom informovať (ostá- vplyvov, ale môžu aj kvalitatívne posúdiť ich va však nejasné z akého dôvodu, keďže gestor obsah. Nedostatkom je však roztrieštenosť nemá právomoc rozhodovať o variantoch). takéhoto kontrolného úradu – ide o štyri mi- Z  európskej praxe poznáme prípady, kedy nisterstvá, ktoré sú hierarchicky rovnocenné. o variantoch rozhoduje minister a nie kabinet, Hodnotenie vplyvov by totiž malo navzájom ide však o krajiny ako je napríklad Veľká Britá- zvážiť prínosy a náklady jednotlivých oblastí nia, kde kabinet tvorí jedna strana a nie koalič- a tak odporučiť variant riešenia. To čo je prí- ná vláda. Preto je nepravdepodobné, že by tak nosom v sociálnej oblasti či v životnom pro- dôležité rozhodnutie ako je rozhodnutie o in- stredí, môže byť nákladom v podnikateľskej tervencii a spôsobe intervencie bolo a malo byť oblasti (a určite v oblasti finančných zdrojov) ponechané na ministrovi. a naopak, a decízor by mal tieto náklady a prí- Obidva problémy sa dajú vyriešiť, ak by sa ča- sová lehota vypracovania a zasielania Doložiek 12 Legislatívne pravidlá, Čl. 8. 7
  • 8. nosy navzájom zvažovať, resp. pri vysokých kých prvkov (predovšetkým variantov) v  sa- Public Policy News * 4/2009 negatívnych vplyvov na jednu oblasť zvážiť motnom procese hodnotenia vplyvov. prijatie dodatočných opatrení. Práve z tohto Z hľadiska výstupov – dokument, ktorý su- dôvodu Európska komisia zaviedla integro- marizuje výsledky procesu hodnotenia vply- vaný spôsob hodnotenia vplyvov. Integrovaný vov, na základe ktorého sa vláda rozhoduje spôsob naznačuje aj názov nového usmernenia – možno konštatovať, že nedostatočné ucho- na Slovensku Jednotná metodika, v skutočnos- penie celého procesu sa odzrkadľuje aj vo vý- ti však ide o päť rozličných metodík. Ak sa stupoch. Spolu so samotným materiálom sa aj predkladateľ rozhodne zvažovať jednotlivé na zasadnutie vlády predkladá množstvo ďal- prínosy a náklady navzájom, neexistuje gestor, ších sprievodných dokumentov, v ktorých sú resp. kontrolný orgán, ktorý by mohol tento roztrúsené relevantné informácie, týkajúce sa postup zhodnotiť. To isté platí aj o ďalších prv- systému hodnotenia vplyvov. Niektoré infor- koch hodnotenia vplyvov mimo spomínanej mácie chýbajú, iné sa nachádzajú aj niekoľko- jedinej fázy. Gestori metodík totiž sú gestormi krát v rôznych dokumentoch, celkovo je však len jedinej fázy – analýzy vplyvov. Absentuje orientácia a hľadanie relevantnej informácie však centrálny koordinačný kontrolný úrad časovo náročná, predovšetkým ak si uvedo- (gestor), ktorý by kontroloval úplnosť všet- míme, že v internetovom systéme je každý Tabuľka 1: Inštitucionálno-politické faktory zavedenia Hodnotenia vplyvov (zdroj: autorka) Aspekty Česká Estónsko Maďarsko Slovensko Slovinsko republika Schválená 2005 No 2008 2007 2005 stratégia štúdia: Hodnotenie vplyvov (vízia na „lepšej rok 2009) regulácie“ Orgán Min. vnútra - Ministerstvo Ministerstvo Min. verejnej zodpo- (presunuté z (vízia Úrad spravodlivosti hospodárstva správy vedný za ÚV 2006) vlády) „lepšiu reguláciu“ Systém 1998 (účin- 1999 1994 2001 2004 hodnote- nosť január nia vplyvov 2008) zavedený „hod- Úrad vlády Úrad vlády Ministerstvo 4 gestorské Ministerstvo notenie pripravil 2005, pripravil a spravodlivos- minister- hospodár- vplyvov“ schválené schválil 2005 ti 2003-4, stvá 2008, stva 2006, metodika, 2007 neschválené schválené neschválené tréningy Orgán do- Ministerstvo nie Min. spra- nie nie hliada na vnútra vodlivosti tvorbu IA Strategic- nie Úrad vlády nie nie nie ké koor- dinačné centrum Odbor Min. vnútra Každé nie nie nie IA na minister. minister. 8
  • 9. Public Policy News * 4/2009 dokument publikovaný osobitne. Napríklad, ských krajinách - úloha Úradu vlády„) som informácie o podnete, na základe ktorého sa sa sústredila na vyhodnotenie nástroja „hod- materiál vypracoval a zdôvodnenie potreby notenia vplyvov“ (ďalej „IA“) v novopristúpe- a účelu materiálu možno nájsť v Predkladacejných členských krajín EÚ: Česká republika, správe. Zhodnotenie súčasného stavu môžeme Estónsko, Maďarsko, Slovensko a Slovinsko. Predstavila som tak empirický výskum, ktorý nájsť v Dôvodovej správe, ale nie je zrejmé na- koľko je toto odlišné od zdôvodnenia potrebyanalyzoval doložky vplyvov a dôvodové správy predkladaných návrhov zákonov a novelizácií v Predkladacej správe. Zhodnotenie vplyvov sa do vlády za rok 2007 v jednotlivých krajinách. musí uviesť v Predkladacej správe (predovšet- kým na štátny rozpočet), ale aj v Dôvodovej Išlo o obsahovú analýza podľa štandardov sta- správe a samozrejme v samotnej Doložke vply-novených v dokumente Európskej komisie vov. Naznačenie ďalších postupov si vyžaduje‘Impact Assessment: Next Steps’, ktorý bol pu- Predkladacia správa podľa Smernice, avšak užblikovaný v roku 2004 a predstavuje zavede- nie podľa Legislatívnych pravidiel. Jednotnánie určitého štandardu obsahového naplnenia metodika zaviedla aj novú oblasť hodnotenia hodnotenia vplyvov, a to nasledujúcimi prv- kami: zdôvodnenie intervencie, ciele, varianty vplyvov – vplyvy na informatizáciu spoločnos- riešenia, vplyvy, porovnanie variantov, moni- ti – Smernica ich spomína, avšak Legislatívne toring a evalvácia. Na základe tejto analýzy, pravidlá nie. Takáto nekonzistentnosť pri po- som sa snažila odpovedať na výskumnú otáz- žiadavkách a organizácii údajov a dát sťažuje ku akej kvality sú jednotlivé doložky vplyvov situáciu nielen predkladateľom, ale aj samot- nému decísorovi, ktorý má na základe týchto predkladané na zasadnutia vlády a či je mož- údajov rozhodovať. né na ich základe vytvoriť „informované roz- štúdia: Hodnotenie vplyvov hodnutie“ decísora. Hypotézou pritom je, že „ Habilitačná prednáška čím je exekutívne centrum (Úrad vlády v SR) silnejšie v danej krajine, tak tým kvalitnejšie Vo svojej habilitačnej prednáške („Kvalita výstupy hodnotenia vplyvov možno očaká- hodnotenia vplyvov v novopristúpených člen- vať, keďže takéto centrum poskytuje vedenie, Tabuľka 2: Výsledky výskumu (zdroj: autorka) RIA Prvky Vplyvy Konzultačný prístup proces Ciele Vari- Doložka Imple- Fi- iné Identifiká- Konzul- anty vplyvov mentácia nančné cia ovplyv- tácia nených skupín Inte- SL EST EST EST EST EST grova- ná IA Infor- SR ČR EST ČR ČR matív- EST SR SR na IA SL SL ČR Pro- MR EST ČR ČR MR ČR MR MR forma ČR MR SR SR SR SR IA SR SL SL SL SL SL MR MR MR ČR - Česká republika, EST - Estónsko, MR - Maďarsko, SL - Slovinsko, SR - Slovenská republika 9
  • 10. školenie, konzultácie, koordináciu a môže konov), avšak ich kvalita je veľmi vysoká. Päť Public Policy News * 4/2009 mať i  právomoc vrátiť nekvalitné vypracova- z nich boli vykonané na Ministerstve vnútra, nie doložky vplyvov. Ďalšie testované faktory kam bola presunutá koordinačná jednotka IA boli doba od zavedenia hodnotenia vplyvov, z Úradu vlády, ktorá dohliada na výkon IA pilotovanie hodnotenia vplyvov a miera de- a päť z nich bolo vykonaných na Ministerstve tailnosti inštrukcií v metodike pre hodnotenie informácií a telekomunikácií, kde sa IA piloto- vplyvov. vala. Ide teda o akumulovanú vedomosť, ktorá Výsledky výskumu boli kategorizované podľa sa však nerozšírila na iné ministerstvá. odporúčaní Najvyššieho kontrolného úradu Sila exekučného centra má vplyv na kvalitu UK do troch skupín: vykonávaných IA. Slovensko a Slovinsko má • Pro-forma IA – žiaden vplyv na rozhodo- slabý Úrad vlády, na ktorom neexistuje koor- vací proces dinačný a strategický odbor, ktorý by sledoval • Informatívna IA – obmedzený vplyv na hĺbku analýz IA. Odbor vládnej legislatívy síce rozhodovací proces dokáže vynútiť konformitu s Legislatívnymi • Integrovaná IA – výzva a vplyv na rozho- pravidlami a každý návrh či novelizácia ob- dovací proces sahuje i doložku vplyvov, ale ich informačná Výskum poukázal na to, že dĺžka zavedenia hodnota je minimálna. Skúsenosti Českej re- systému hodnotenia vplyvov na jej kvalitu publiky a Maďarska poukazujú, že umiestnenie nemá vplyv, keďže prvými krajinami boli Es- koordinačného centra na úroveň ministerstva tónsko a Maďarsko, ktoré majú diametrálne oslabuje ich pozíciu vis a vis ostatným minis- odlišné výstupy v kvalite: Estónsko dosiahlo terstvám. Môžu mať zručnosti a skúsenosti, ale relatívne efektívny model IA, kdežto Maďar- nie silu prinútiť ministerstvá k zmene. Naproti štúdia/Noveé publikácie ÚVP sko zaostáva takmer vo všetkých aspektoch. tomu skúsenosť Estónska naznačuje, že silné Slovensko a Slovinsko oficiálne dodržujú svoje strategické a koordinačné centrum na úrovni usmernenia ohľadne IA a predkladajú doložky exekutívneho centra (State Chancellery) aj vplyvov, ale skutočná implementácia je mini- keď nie je primárne zamerané na IA, má aj tak málna a obsahové naplnenie je čisto formál- vplyv na dodržiavanie a kvalitu predkladaných ne pomocou fráz „nie je vplyv“, „minimálny doložiek vplyvov, keďže ich toto centrum me- vplyv“, „pozitívny vplyv“. Česká republika je todicky riadi a kontroluje ich obsah. oneskorencom v zavedení IA do svojho legis- doc. Katarína Staroňová, PhD. latívneho procesu a aj počet vykonaných IA je úryvok z habilitačnej práce a prednášky veľmi nízky (12 z celkových 113 návrhov zá- Nové publikácie ÚVP „ Techniky vedeckého šie texty – od umeleckých, publicistických, písania v  spoločenských administratívnych až po odborné a vedecké. vedách Ak hovoríme o zručnosti písať, znamená to, že táto zručnosť sa dá cvičiť a zdokonaľovať. Doc. Katarína Staroňová, PhD., Mag. Karol O to dôležitejšie je cvičiť a zdokonaľovať pí- Decsi sanie odborných a vedeckých textov, či už na Písanie je zručnosť, pomocou ktorej sa doká- úrovni stredoškolskej, vysokoškolskej alebo už žeme písomne vyjadriť a vytvárať najrôznej- priamo v praxi pri vytváraní takýchto textov. 10
  • 11. Public Policy News * 4/2009 aj pripomienky z pohľadu metodiky, ar- gumentácie a výstavby textu. Tieto pri- pomienky sa odzrkadlili aj v diskusiách v rámci diplomového seminára na FSEV UK a viedli k zavedeniu nového predme- tu o akademickom písaní. Ukázalo sa, že v slovenskom kontexte je akútny nedosta- tok študijných textov, ktoré by v relatívne ucelenej podobe poskytli základné infor- mácie o výstavbe vedeckého argumentač- ného textu a spôsoboch citovania či para- frázovania. Techniky vedeckého písania v spoločen- ských vedách je publikácia, ktorá má am- bíciu pomôcť v cvičení a zdokonaľovaní sa v písaní vedeckých textov, konkrétne v oblasti spoločenských vied. Je určená pre- dovšetkým študentom spoločenskoved- ných odborov, ktorí pripravujú seminár- ne práce či kvalifikačné práce. Ale nielen pre nich. Je určená aj širokému okruhu odborníkov a vedcov, ktorí boli doteraz Nové publikácie ÚVP zvyknutí písať pre slovenských čitateľov. V neposlednom rade je publikácia vhod- Čím sa však odlišuje vedecké písanie od písa- ná pre všetkých, ktorí sa chcú zoznámiť nia umeleckého či publicistického? Predovšet- zo základnými aspektmi vedeckého textu a kým tým, že ide o argumentačný text, ktorý sa technikami vedeckého písania, inšpirovať sa odlišuje od bežných textov svojou výstavbou, a tvorivo ju využiť pri písaní argumentačného formovou štruktúrou a obsahovým naplne- textu. ním. To znamená, že vedecký text podlieha akýmsi princípom výstavby, s ktorými ak sa „ Sociálna politika oboznámime, môžeme oveľa profesionálnejšie pripravovať vlastné vedecké texty a obstáť tak Ing. Miroslav Beblavý, PhD. aj v medzinárodnom merítku. Porozumieť cieľom, nástrojom a dilemám so- Základným podnetom k napísaniu tejto pu- ciálnej politiky by malo byť cieľom každého blikácie bola niekoľkoročná skúsenosť autor- študenta verejnej politiky a verejnej správy, a ky so študentami ÚVP na Fakulte sociálnych to aj v prípade, ak nebude vo svojej praktic- a ekonomických vied Univerzity Komenského kej činnosti pôsobiť priamo na úrade práce v Bratislave a s vedeckými stážistami (policy či odbore sociálnych vecí magistrátu. Znalosť fellows) na Local Government and Public Ser- sociálnej politiky je však dôležitá aj pre jednot- vice Reform Initiative pri OSI v Budapešti. livcov pracujúcich pri praktickom uplatňovaní Hoci písanie argumentačných textov a citova- jej nástrojov, takže potreba poznať ju sa týka nie/odkazovanie nie je jej predmetom vedec- aj študentov sociálnej práce či špeciálnej pe- kého skúmania, vo svojej praxi bola nútená dagogiky. poskytovať okrem obsahových pripomienok, • Cieľom predkladanej učebnice je reagovať 11
  • 12. tola skúma vplyv Európskej únie na sociál- Public Policy News * 4/2009 nu politiku. Súčasťou učebnice je aj bohatá údajová základňa najmä zo zdrojov Eurostatu a OECD umožňujúca porovnanie Slovenska s inými krajinami. „Záujmy ich presadzovanie a  korupcia verejnej politika Ing. Emília Sičáková-Beblavá, Ing. Miroslav Beblavý, PhD. Táto monografia je venovaná reakcií na para- dox, ktorým je konflikt záujmov, korupcia a lobing, ktoré síce navzájom súvisia, ale nie sú identické. Pýta sa – sú záujmy a ich presad- zovanie nevyhnutnou súčasťou demokratickej spoločnosti a za akých okolností vedú k pato- logickým javom? Aby sme na takúto otázku vedeli odpovedať, musíme najskôr zadefino- vať, čo sú záujmy a vniesť do analýzy rozlíše- nie individuálnych, skupinových a verejného Nové publikácie ÚVP na tieto potreby a ponúknuť študentom uvedených, prípadne ďalších disciplín, knihu spĺňajúca nasledovné kritériá: • interdisciplinárny prístup s dôrazom na využitie poznatkov ekonomickej vedy; • analytický, nielen deskriptívny prístup k jednotlivým témam; • spojenie opisu slovenskej reality s glo- bálnymi a európskymi trendmi vrátane zasadenia slovenskej situácie do medziná- rodného kontextu; • hutnosť, ktorá by ju sprístupnila aj širším vrstvám čitateľom, pre ktorých sociálna politika je dôležitou, ale nie najdôležitej- šou témou pri ich štúdiu. Učebnica pozostáva z ôsmich kapitol po- krývajúcich kľúčové témy. Začína celkovým pohľadom na sociálnu politiku, sociálny štát a  ich modely. Pokračuje postupne otázkami zamestnanosti, chudoby, zdravotného po- stihnutia, dôchodkovej politiky, rodinnej politiky a rodovej rovnosti. Záverečná kapi- 12
  • 13. Public Policy News * 4/2009 záujmu. Z metodologického hľadiska ide v publikácií o interdisciplinárny spoločen- skovedný výskum v oblasti verejnej politi- ky, ale s dôrazom na ekonomický prístup. Pri definícií záujmov využívame aj pohľady politickej a právnej vedy. Monografia pred- stavuje syntézu nášho výskumu v priebehu posledných 9 rokov ako aj pôvodnej, pred- tým nepublikovanej výskumnej práce do novej, ucelenej monografie. Poukazujeme na zložitosť definovania verejného záujmu. Odlišne sa na koncept verejného záujmu pozerajú jednotlivé spoločenskovedné odbory a v rámci nich jednotlivé školy. Rovnako je nevyhnutné uchopiť aj presadzovanie záujmov – lobing. Čo ešte považujeme za lobing a čo nie? Ná- sledne sa pozeráme na konflikt osobného a verejného záujmu a na korupciu ako pa- tológie súvisiace s presadzovaním záujmov. Konflikt záujmov decizora je signálom toho, že môže dôjsť ku korupcií, preto je Nové publikácie ÚVP potrebné venovať pozornosť jednotlivým decizorom a situáciám, keď sú v konflikte záujmov. reflektovať pomerne obmedzenú teóriu ta- kýchto nezákonností. Každá prípadová štúdia sa opiera o rozsiahly zber dát nielen v podobe „ Bezprávny štát a verejná interview a dostupných štatistík, ale aj médií politika či súdnych spisov. Uvedené tri štúdie predkla- dáme čitateľovi zabalené do jednotného teore- kolektív autorov tického a metodologického rámca a so záver- Na Slovensku často dochádza k  porušovaniu mi zovšeobecňujúcimi ich zistenia. Autorsky zákona alebo minimálne jeho ducha. Takéto sa na publikácii podieľali Miroslav Beblavý porušenia sú okrem toho niekedy prítomné ako editor a tvorca metodológie, Renáta Krá- dlhodobo, verejne a  masovo – nejde teda o liková ako experta na problematiku vysokých individuálne deviácie. Z pohľadu verejnej po- škôl, Ivan Rončák ako expert na problematiku litiky vyvstáva niekoľko zaujímavých otázok verejného obstarávania a Ctibor Koštál a Ale- – ako môžu takéto situácie v inak právnom xandra Suchalová spracovali prípadovú štúdiu štáte nastať? Prečo pretrvávajú? Je ich existen- o katastri nehnuteľností. cia dôkazom zlyhania politických elít alebo niekoho iného? Či je to vlastne v poriadku? Je možné systémovo vysvetliť, kedy nastávajú? Všetky tieto publikácie, ako aj staršie publi- Aby sme boli schopní širokej verejnosti po- kácie pracovníkov ÚVP si môžete zakúpiť na skytnúť odpovede na tieto otázky, rozhodli sekretariáte ÚVP. Niektoré z publikácií nájdete sme sa zrealizovať tri prípadové štúdie takých- i v predajnej sieti kníhkupectva Artforum. to javov na Slovensku a na ich základe skúsiť 13
  • 14. Krátke správy z Ústavu verejnej politiky Public Policy News * 4/2009 „ Záverečný seminár štátnych príslušníkov tretích krajín. Medzi projektu „Kvalitný výskum zúčastnenými boli predstavitelia cudzineckej - podmienka úspešnej polície, EURES, mestských a krajských úra- integrácie“ dov, vzdelávacích inštitúcii a mládežníckych organizácií, pracovných agentúr a  zamestná- Projekt Kvalitný výskum – podmienka úspeš- vateľov z regiónu Košíc, Žilina, Ružomberku, nej integrácie sa zameral na výskum v oblasti, Martina, Popradu a Liptovského Mikuláša. ktorá bola doposiaľ málo prebádaná z pohľadu Účastníci sa zoznámili aj s dobrými praktikmi verejnej politiky. Integrácia legálnych migran- sieťovania aktérov v Rakúsku. tov je v 21.storočí dôležitým faktorom úspeš- Diskusia priniesla návrhy aby zastupiteľské nosti našej krajiny, keďže predstavuje potenci- úrady SR podávali komplexné informácie álny príliv kvalifikovanej pracovnej sily do SR. prichádzajúcim cudzincom, ďalej myšlienku Projekt obsahoval šesť výskumných úloh za- aby migranti mohli využiť služby odborného meraných na nasledovné oblasti – kompara- asistenta v jeho rodnom jazyku. Celkovo bolo tívna analýza štyroch krajín (ČR, Maďarsko, naznačené, že na riešenie problematiky chýba- Holandsko, Rakúsko), kvalitatívny výskum jú kapacity a systémové riešenia. Bola vyslo- prežívania integrácie v SR zo strany migrantov, vená požiadavka na zverejňovanie jednotlivých výskum úrovne integrácie jednotlivých skupín prípadov, chýba prípadová štúdia riešenia pro- migrantov, analýza aktérov integračných poli- blémov migrantov najmä v oblasti sociálnych Aktivity Ústavu verejnej politiky tík v SR, príprava nových indikátorov v oblasti a verejných služieb a zdravotníctva. Takisto sa integrácie, súvislosti medzi politikami sociál- očakáva aj od mimovládnych organizácii viac nej inklúzie a politikami integrácie. Projekt je súčinnosti v tejto oblasti. zakončený seminárom, ktorý sa uskutoční dňa Diskusia vyhľadávala nove riešenia, ako zapra- 14.12.2009 v Bratislave a publikáciou, ktorá covať agendu migračnej politiky do kompe- bude vydaná koncom roka 2009. tencie verejnej správy a samosprávy. Účastníci (ck) prejavili záujem o vytvorenie štruktúrovaného „ systému prepájania jednotlivých článkov verej- nej a štátnej správy, ktoré sa touto problemati- kou zaoberajú. „ Dobré praktiky sieťovania (gt) aktérov na Slovensku „ Nedostatok komunikácie medzi aktérmi migračnej agendy je na- jväčším problémom pri hľadaní systémového riešenia integrácie cudzincov a najmä migrantov z krajín mimo EÚ. Zhodli sa na tom účastníci troch seminárov organi- zovaných v  rámci projektu „Pra- covná banka pre migrantov“, ktorý bol podporený prostredníctvom Európskeho fondu pre integráciu 14
  • 15. Public Policy News * 4/2009 H. K. Colebatch: Úvod do policy Mgr. Darina Ondrušová Kniha autora H. K. Colebatch Úvod do policy zbúrania a stavbu nových administratívnych ponúka v desiatich kapitolách 10 zaujímavých budov).“ (s. 9) otázok o politike, na ktoré sa snaží odpovedať V 2. kapitole pokračuje vo vymedzovaní poj- formou príťažlivou tak pre akademikov (odvo- mu v rôznych prostrediach (politika vlády, lávajúc sa na rôzne teoretické koncepty), poli- neziskových organizácií a zriedkavejšie v pod- tikov, ako aj všetkých ľudí, ktorí sa zaujímajú nikateľskom prostredí). Zároveň poukazuje na o túto tému. Ponúka pritom množstvo príkla- predpoklady a atribúty politiky (poriadok, au- dov z praxe, čo ju robí nielen pútavou, ale aj torita, odbornosť). Za povšimnutie zvlášť stojí zrozumiteľnou. časť, kde vysvetľuje, prečo je chápanie politiky Nejde teda o publikáciu, ktorá by bola prí- len ako výberu niektorej z možností príliš zú- nosom v teórii verejnej politiky ako takej. Jej žené. Takáto voľba totiž vždy stojí proti určitej výnimočnosť spočíva skôr v tom, že na pomer- štruktúre, napr. zotrvačnosti (zrušenie učňov- ne malom priestore ponúka ucelený prehľad ských škôl by možno bolo „správnou voľbou“, o tom, čo sa dnes rozumie pod pojmom (verej- ale stretlo by sa s nesúhlasom zamestnancov, ná) politika. Môže teda zvlášť osloviť všetkých, absolventov a muselo by viesť k riešeniu všet- ktorí hľadajú úvod do témy podaný príjem- kých ďalších dôsledkov). Po dvoch kapitolách ným spôsobom. Kniha je dostupná aj v  čes- veľmi čítavého, avšak pomerne hutného textu kom preklade. Na tomto mieste sa pokúsim si teda čitateľ môže byť istý, že neexistuje jedi- stručne priblížiť niektoré otázky predložené ná odpoveď na otázku „čo je to vlastne politi- Z knižnice verejnej politiky autorom v knihe Úvod do policy. ka“, práve naopak, bude poznať viaceré možné V prvej kapitole Colebatch predstavuje pojem perspektívy používané pri pokusoch o takúto politika ako taký. A hneď poukazuje na jeho odpoveď. viaceré významy. Politiku jednak možno chá- V nasledujúcej kapitole Colebatch kladie otáz- pať ako proces vládnutia (v tomto zmysle na- ku, kto vlastne tvorí politiku. Pýta sa napr.: ak hrádzaný pojmom riadenie, čo súvisí s uplat- by platilo, že „minister má posledné slovo“, ňovaním ekonomických postupov v prostredí kto má prvé slovo? (porov. S. 33) Samozrej- tvorby a implementácie politiky), resp. ako me, rozlišuje medzi vertikálnou (zhora nadol) adjektívne (sektorové) politiky, napr. zdravot- a horizontálnou dimenziou (založenou na par- ná a vzdelávacia. Z rôznych možných inter- ticipácii formálnych aj neformálnych kolekti- pretácií tohto pojmu si však nevyberá žiadnu vít, ktoré sa v literatúre inak nazývajú aj siete či čiastkovú, ale kladie si za cieľ zaoberať sa „sa- komunity), pri ktorej sa musí zohľadňovať nie- motným pojmom politika, ako aj spôsobom len to, „kto musí byť zahrnutý“, ale aj „kto ne- ako politika ovplyvňuje, vysvetľuje a hodnotí smie byť opomenutý“. (porov. S. 37) Pri tom proces vládnutia.“ (s. 11) Tiež na príkladoch treba brať do úvahy, že jeden problém môže odpovedá na otázku, prečo je vlastne dôleži- byť potrebné riešiť z viacerých uhlov pohľadu té zaoberať sa politikou: „Ak hovoríme napr. (alkoholizmus ako otázka verejného poriadku, o politike v oblasti kultúrneho dedičstva, nie prevencie vo vzdelávaní, liečby poskytovanej je to len neutrálna reč o niečom okolo nás, v  zdravotníckych zariadeniach...). (porov. s. ale spôsob, ako na hodnotu niektorých vecí, 35) Aj v ďalšej kapitole, odpovedajúcej na otáz- (napr. na hodnotu historických budov) sústre- ku, kde sa politika tvorí, sa Colebatch pridŕža diť pozornosť viac, ako na iné (na možnosť ich rozlíšenia medzi vertikálnou a horizontálnou dimenziou. V prípade vertikálnej zaujíma- 15
  • 16. ach, napr. neziskové organizácie na- Public Policy News * 4/2009 miesto tvorby politiky hovoria skôr o strategickom plánovaní. Otázkou 7. kapitoly je, čo sa o politi- ke hovorí, sú tu teda predstavené vi- aceré analytické prístupy k politike, vrátane toho, ktorý v tejto knihe po- užíva Colebatch – analýzy sociálneho jednania, resp. sociálnej konštrukcie. Ako príklad uvádza životné prostre- die, ktoré nie je politickým problé- mom preto, že sa napr. v ovzduší nachádza smog, ale preto, že ľudia si tento problém všimli a dostal sa do centra pozornosti. Sociálni kon- štruktivisti sa teda budú pýtať nielen na samotnú povahu problému, ale najmä na to, ako ho vnímajú rôzne skupiny ľudí, a ako sa snažia presa- diť svoje postoje v politickom vyjed- návaní. (porov. S. 83) Táto kapitola súhrnne predstavuje mnohé možné Z knižnice verejnej politiky prístupy k analýze politiky, napr. komparáciu, teóriu verejnej voľby (uplatňujúcu spôsoby ekonomické- ho myslenia a rozhodovania v  otáz- vo poukazuje na to, že niektorí za „centrum kach verejného záujmu), či azda tvorby politiky“ považujú zákonodarný zbor menej známu teóriu inštitucionalizácie orga- (parlament), zatiaľčo vláda rozhodnutia pri- nizácií (DiMaggio a Powell), ktorá vychádza jaté v podobe zákonov implementuje. Okrem z predpokladu, že organizácie nie sú vo svojej toho, v krajinách so súdnym systémom založe- podstate nemenné. Práve naopak, ich 3 roz- ným na precedense tiež v niektorých prípad- mery (poznávací, normatívny – základné hod- och môžu byť miestom tvorby politiky súdy. noty a regulačný – použité organizačné formy Z hľadiska horizontálnej perspektívy je jasné, v rámci danej organizácie) a posuny v rámci že neexistuje jeden konkrétny bod, o ktorom týchto rozmerov môžu mať vplyv na interakcie by sa dalo povedať, že práve tam sa politika s inými organizáciami. (porov. S. 93) Zároveň tvorí – už aj preto, že napr. vláda ako kolektív- tu nie sú ani opomenutí mnohí autori dobre ny orgán rozhoduje o návrhoch pripravených známi študentom verejnej politiky – Bachrach jednotlivými ministerstvami a tie ďalej spo- a Baratz, Kingdon, Dye, či Howlett a Ramesh. lupracujú s  rôznymi inými aktérmi. Zároveň V poslednej, 10. kapitole sa Colebatch pýta, však netvrdí, že politika by sa tvorila všade kam smerujeme. Začína pritom úvahou, kde a stále ju chápe skôr v zmysle agendy vlád, hoci sa politika nachádzala v minulosti, poukazujúc aj na rôznych úrovniach (miestna, regionálna, najmä na rozdiel medzi teóriou (takto by sa centrálna). To sa odráža aj v iných pojmoch to malo robiť) a praxou (každý rezort na daný popisujúcich podobné procesy v iných oblasti- problém pozerá zo svojho hľadiska, čo má 16
  • 17. Public Policy News * 4/2009 určitý vplyv na hľadanie efektívneho spoloč- za, že v  krajinách tzv. západnej civilizácie sa ného riešenia). Ďalej sa autor pýta, kam sme v súčasnosti viac-menej očakáva, že politika sa dostali, t.j. kde sa politika v tom najširšom má byť v maximálnej možnej miere racionál- slova zmysle nachádza v súčasnosti. Hovorí na a toto úsilie je svojím spôsobom kľúčové o potrebe definície, ktorá by zodpovedala roz- pre jej smerovanie. V tejto súvislosti spomína dielnemu chápaniu politiky medzi vedcami tiež zaujímavý fenomén tzv. prenosu politiky, – analytikmi na jednej strane a tými, ktorí sa teda akéhosi kopírovania best-practice riešení podieľajú na tvorbe politiky na strane druhej a z iných krajín. o takúto definíciu sa aj pokúša: „Politika je vý- Celkovo teda túto knihu najlepšie vystihuje raz odkazujúci na štruktúrovanie kolektívneho zrejme jej názov – Úvod do policy. Zároveň to vyjednávania pomocou mobilizácie modelu však vôbec neznamená, že by bol takýto úvod vládnutia ako autority.“ (s. 125) len akýmsi povrchným predstavením témy. A opäť zdôrazňuje, že dnes sa už pod pojmom Práve naopak, všetkým vám ju dávame do po- politika môže rozumieť tak proces (politics), zornosti ako informačne bohatý a príjemnou ako aj artefakt, resp. výstup (policy). Napo- formou spracovaný prehľad toho, o čom dnes kon teda odpovedá na pôvodnú otázku kapi- verejná politika je. toly – v čom by sa mohlo takéto ponímanie Mgr. Darina Ondrušová politiky ďalej posúvať. Tu okrem iného uvád- Informácie o konferenciách a publikáciách Z knižnice verejnej politiky/Infoservis „ Výročný kongres Medzi najsvetlejšie momenty určite patrila európskych regionalistov účasť viacerých akademických hviezd, z kto- v Lodži rých možno spomenúť napr. Robertu Capel- lo, Joukeho van Dijka, Gillesa Durantona, V závere augusta tohto roku sa v poľskej Lodži Gunthera Maiera, Philipa McCannu, Petra uskutočnil kongres nazvaný „Territorial Co- Nijkampa atď. Celkovo bolo na kongrese pre- hesion of Europe and Integrative Planning“, zentovaných približne 440 príspevkov, ktoré na ktorom sa stretlo takmer 450 regionalistov, boli zaradené do takmer 130 rôznych sekcií. ekonómov a politológov z 38 krajín sveta. Tieto sa kvalitou prezentovaných príspevkov Tento kongres organizovalo ako svoj 49. eu- od seba navzájom líšili, no ich úroveň aj tak rópsky kongres Medzinárodné združenie pre prekračovala „štandard“ bežných slovenských regionálnu vedu (Regional Science Associa- vedeckých konferencií. tion International – RSAI) a to v spolupráci Ako pozitívum z hľadiska rozvoja vedy v slo- s Univerzitou v Lodži, Spoločnosťou projek- venských podmienkach možno vnímať fakt, tantov a plánovačov poľských miest a Poľskou že Slovensko nechýbalo na tomto kongrese. sekciou Európskeho združenia pre regionálnu O  jeho zastúpenie sa postarali dvaja zástup- vedu). V role hostiteľskej inštitúcie vystupova- covia Ekonomickej univerzity v Bratislave la Fakulta manažmentu Univerzity v Lodži. (Štefan Rehák a Miroslav Šipikal) a zástupca I keď dôležitosť tomuto kongresu uprieť ne- Technickej univerzity v Košiciach (Daniel možno, samotný kongres z hľadiska jeho Klimovský). A práve dvojica zástupcov Eko- priebehu možno hodnotiť len ako priemerný. nomickej univerzity v Bratislave zaznamenala 17
  • 18. na tomto kongrese aj významný diplomatický úrovni niekoľkých stoviek Eur, takmer každý Public Policy News * 4/2009 úspech. Ich univerzite a zároveň Slovenskej siedmy prihlásený účastník do Lodže nedora- sekcii Európskeho združenia pre regionálnu zil. To sa prejavilo tak, že v rámci niekoľkých vedu bola totiž odhlasovaná výsada organizá- sekcií bol prezentovaný iba jeden či dva prí- cie 52. ročníku tohto kongresu, čo znamená, spevky. Súvisiacim problémom bol aj nízky že európska (a v určitom zmysle i svetová) počet poslucháčov v jednotlivých sekciách. regionalistická špička sa v roku 2012 stretne Mnoho zahraničných účastníkov totiž využilo v Bratislave. Zaujímavým faktom je nesporne miesto konania kongresu (Lodž sa nachádza to, že v danom roku sa uskutoční aj svetový v strede Poľska) pre výlety do iných poľských kongres RSAI (tento sa koná raz za štyri roky), miest. Veľa z nich si išlo obzrieť napr. neďa- pričom miestom jeho konania bude rumun- lekú Varšavu, ale našli sa aj takí, ktorí cestovali ský Temešvár. To znamená, že i slovenskí vedci počas kongresu do Krakova, Poznane alebo a výskumníci budú mať v roku 2012 možnosť Gdaňsku. To poznačilo nielen počet osôb za- zúčastniť sa dvoch najvýznamnejších regiona- pájajúcich sa do diskusií v sekciách, ale aj tých, listických podujatí, kde vzdialenosť konaného ktorí sa zapájali do neformálnych diskusií podujatia nebude môcť byť vnímaná ako pro- v priebehu rôznych prestávok a spoločenských blém. podujatí. V neposlednom rade možno pozitívne hodno- Ako už bolo spomenuté, celkovo možno 49. tiť aj organizáciu podujatia a to predovšetkým ročník európskeho kongresu RSAI hodnotiť z hľadiska personálneho. Veľký počet asistuj- iba ako priemerný a v tejto súvislosti nám ostá- úcich domácich študentov, ktorí disponovali va dúfať, že nasledujúce ročníky tohto kongre- výbornými komunikačnými a jazykovými su naplnia očakávania účastníkov vo  vyššej Informácie o konferenciách schopnosťami, spôsobil, že každý problém bol miere. Bez ohľadu na túto skutočnosť však riešený veľmi promptne a ústretovo. aj pre tento kongres platí to, čo pre väčšinu Pri hodnotení tohto kongresu ale nemožno veľkých medzinárodných konferencií – na vynechať ani jeho tienisté momenty. Jedno- konferencie sa chodí predovšetkým kvôli nad- značnou slabinou kongresu bol výber miesta viazaniu nových kontaktov, prípadne kvôli po- jeho konania. Lodž rozhodne nepatrí medzi silneniu či rozvinutiu existujúcich kontaktov. poľské turistické lákadlá a aj dopravné spo- A z tohto pohľadu hodnotím moju účasť na jenie cez Varšavu nie je úplne najideálnejšie. tomto kongrese pozitívne. S tým súvisia dva závažné problémy. Tým jed- Daniel Klimovský noznačne najväčším bola pomerne veľká neú- (Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická časť prihlásených účastníkov. I keď účastnícke fakulta, Katedra regionálnych vied a manažmentu) poplatky sa pri takomto kongrese pohybujú na „ @ Fandíte kvalitnému vzdelaniu? Aj my. Zaujímate sa o veci verejné? Aj my. Ste na Facebooku? Aj my! Staňte sa našim fanúšikom na http://www.facebook.com/ustavverejnejpolitiky 18
  • 19. Public Policy News * 4/2009 „ Jesenná škola občianskej Na konferencii ponúkli sociológovia na disku- participácie (30. 9. - 3. 10. siu svoj pohľad na vývoj a transformáciu spo- 2009) ločnosti v ČR po roku 1989. Téma bola jediná – porovnanie vtedajších očakávaní a predstáv V dňoch 30. septembra - 3. októbra 2009 so súčasnou realitou. sa v Modre - Harmónii uskutočnila Jesenná „ škola občianskej participácie pre študentov a študentky vysokých škôl (i postgraduálneho a doktorandského štúdia) najmä tých študuj- „M e d z i n á r o d n á úcich odbory ako právo, žurnalistika, verejná vedecká konferencia: správa, politológia, sociológia, psychológia, Decentralizácia a pedagogika (občianska náuka) či sociálna prá- efektívnosť verejnej ca. správy (1. a 2. október 2009) Školu organizovalo združenie Občan a demo- kracia v spolupráci s ďalšími partnermi z Cen- Organizátorom konferencie bola Univerzita tra excelentnosti SAV pre výskum a rozvoj Hradec Králové - Fakulta informatiky a mana- občianstva a participácie - najmä PDCS, IVO gementu a Fakulta politických vied a medziná- a Kabinetom výskumu sociálnej a biologickej rodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici, kde komunikácie SAV. sa konferencia aj uskutočnila. Cieľom konfe- „ rencie je identifikácia prekážok, s ktorými sa musia regióny, mestá, obce vyrovnať pri refor- mách verejnej správy na Slovensku, v Českej Informácie o konferenciách „ Konferencia Úloha republike, Maďarsku a Poľsku a ďalších regió- univerzít v regionálnom noch EÚ. Špecifikovať konkrétne procesy úloh rozvoji (30.11.2009) verejnej správy, územnej samosprávy, ktoré sú prekážkou zvyšovania efektivity vo  vzťahu V rámci záverečnej etapy riešenia projektu k verejnej politike. VEGA kolektív riešiteľov Fakulty verejnej sprá- „ vy UPJŠ v Košiciach organizoval konferenciu s názvom „Úloha univerzít v regionálnom roz- voji“ s cieľom umožniť diskusiu o možnostiach „ Konferencia „Bezpečnost angažovanosti sa univerzít v regionálnom roz- Evropské unie a České voji. Tematické zameranie konferencie malo republiky v multipolárním ambíciu vytvoriť priestor pre výmenu poznat- světě na začátku druhé kov, skúseností a názorov na úlohu univerzít dekády 21. Století“ v regionálnom rozvoji z pohľadu rôznych rele- (20.11.2009, Praha) vantných aktérov regionálneho rozvoja. Konferenciu usporiadali Stredisko bezpečnost- „ Na začátku a teď: česká nej politiky CESES FSV Univerzity Karlovej společnost po 20 letech a Inštitút ochrany obyvateľstva Lázně Boh- (10.11.2009, Praha) daneč, MV GŘ HZS. Účastníci sa venovali témam ako EU a ČR v multipolárnom svete, Konferenciu zorganizovalo Centrum pre soci- energetická bezpečnosť EU a ČR a nové bez- álne a ekonomické stratégie (CESES) Fakulty pečnostné hrozby. sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe. 19
  • 20. „ Publikácia: Česká republika hu ke kritériu kvality a udržitelnosti života. Public Policy News * 4/2009 – trendy, ohrožení, Závěr nabízí stručnou metaúvahu o aktuální příležitosti i potenciální sociální dynamice a o tom, jak se promítá do formulace strategických úloh pro českou společnost. „ „ Publikácia: Strategic Governance and the Czech Republic Potůček, M. – Mašková, M. a kol. Nakladatelství Karolinum, Praha 2009 Publikace identifikuje důležité, empiricky za- Informácie o publikáciách chytitelné vývojové trendy české společnosti i  jejího vnějšího prostředí. V první části je identifikace trendů zasazena do širšího me- todologického rámce tvorby vizí a strategií Autor: Martin Potůček at al. pro český stát. Je zde představen modulární Vydavateľstvo: Nakladatelství Karolinum přístup, v němž poznatky o těchto trendech This book discusses the conceptual foundati- vystupují jako předpoklady uplatnění ostat- ons of strategic governance and the possibi- ních prvků prognostického postupu. Násle- lities of analysing it through the use of indi- duje rozbor čtyř důležitých globálních trendů cators. The book summarises the history of s  dlouhodobým působením. Degradace ži- attempts to apply strategic governance within votního prostředí, nezápadní tvář globalizace, the contexts of globalisation and European globální nerovnost jako globální hrozba a nová integration in the Czech Republic after 1989. multipolarita, to jsou hlavní vnější trendy, kte- Furthermore, the roles of elites, the general ré budou výrazně ovlivňovat i budoucnost public, political parties, the media, and public České republiky. Vnitřní trendy jsou rozděle- budgets in strategic governance are examined. ny do deseti oblastí, které byly identifikovány The final chapter contains brief exhibits of jako důležité součásti výkladu společenského selected strategic documents that were reali- pohybu. Publikace se zaměřuje na vývojovou sed at the national, regional, and local levels. dynamiku práva, ekonomiky, politického sys- Avenues of initiating and/or improving the tému, vzdělávání, inovací, dále na populační processes of strategic governance have been vývoj, přírodu a životní prostředí, suroviny, identified, in particular, for the central level of bezpečnost a hodnoty v české společnosti public administration. z hlediska výhledu vývoje v dané oblasti i vzta- 20