1. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii August / September 2012
2,50 €
doprava
výstavba
cestovný Ruch

2. V biznise letí Telekom
Cloud!
Ušetrite vďaka virtuálnej infraštruktúre
Cloud
§Znížte si náklady na serverovúserverov vašim–aktuálnym potrebám.potrebujete.
Prispôsobte výpočtový výkon
§Nasaďte novú aplikáciu, systéminfraštruktúru niekoľkými za to, čo
plaťte len
§ alebo server klikmi.
Telekom udáva trendy. www.telekom.sk/cloud

3. Obsah
Obsah
Peňazí na cesty Frank Jalšovský – Európa
je dosť, chýbajú kozmická inšpirácia rešpektuje
projekty národné
identity
Rozhovor
s J. Počiatkom Rozhovor
s J. M. Brunom
6 54 61
Doprava a výstavba (Ľ. Jurík) .................................................................... 4 Kvalitná komunikácia s Bruselom je kľúčová
SKANSKA, a. s. .......................................................................................... 5 (Rozhovor s D. Žilákovou)............................................................................. 30
Peňazí na cesty je dosť, chýbajú projekty Slovensko je križovatkou hlavných európskych dopravných osí
(Rozhovor s J. Počiatkom) . ............................................................................ 6 (Rozhovor s I. Urbančíkom) ......................................................................... 31
Cestovný ruch sa musí rozvíjať výrazne rýchlejšie Peňazí na dopravné projekty je v Bruseli dosť
(Rozhovor s F. Palkom) . ................................................................................ 8 (Rozhovor s J. Gmiterkom) . ......................................................................... 32
Vlaková doprava je na začiatku cesty konsolidácie Uprednostňujeme súťažný dialóg
(Rozhovor s A. Holákom) . ........................................................................... 10 (Rozhovor s M. Svoreňovou) ........................................................................ 33
Zodpovedný politik má rozhodovať na základe poznania S našimi diaľnicami to vyzerá horšie ako pred rokom (J. Biely) ........... 35
(Rozhovor s Ľ. Vážnym) ............................................................................... 12 Nostalgia i poučenie . ............................................................................. 36
Eurofondy sú garantom pre Slovensko Nadšenci lodnej dopravy pripravujú zaujímavý exponát – remorkér
(Rozhovor s J. Figeľom) ............................................................................... 13 Šturec (Rozhovor s J. Bohunským) .............................................................. 37
Východisko je v budovaní integrovaných dopravných systémov Nové aktivity na Dunaji (Rozhovor s P. Kurhajcom a Ľ. Feješom) ............. 38
(Rozhovor s M. Halabicom) . ........................................................................ 14 In Form Slovakia, s. r. o. (Telco Conference) ........................................... 40
TUBAU, a. s. ............................................................................................. 15 V septembri patrilo nebo nad Sliačom milovníkom letectva
Železnica je pod dvojitým tlakom (H. Štoksa)................................................................................................... 41
(Rozhovor s J. Kubáčkom) ........................................................................... 16 V rebríčku konkurencieschopnosti klesla SR na 71. miesto (PAS) . .. 42
Železnica – najekologickejší druh dopravy (ŽSR) . ............................... 17
Keď nebude ani chlieb ani hry (S. Motusová) ........................................ 44
Internetové služby sú už na úrovni EÚ (Rozhovor s V. Podhorským) . .... 18
Noc s Hamletom alebo ako ťažko je byť na Slovensku kresťanom
Slovenská pošta pripravuje nové služby (A. Hykisch)................................................................................................. 46
.
(Rozhovor s T. Druckerom, Slovenská pošta, a. s.) . ...................................... 19
elledanse – jediná stála scéna tanca a pohybového divadla u nás
SOFTIP, a. s. ............................................................................................. 20 (A. Luptáková) ............................................................................................ 48
Spoľahnite sa na naše skúsenosti Čo mohlo prísť a neprišlo (Rozhovor s G. Rothmayerovou) ..................... 50
(Rozhovor s D. Guldanom – SOFTIP, a. s.) . .................................................. 21
Nové knihy (I. Szabó) . .............................................................................. 53
Priestor pre váš úspech už 20 rokov (sféra, a. s.) ................................. 22
Frank Jalšovský – kozmická inšpirácia (Ľ. Jurík) ................................... 54
Správa majetku podľa sféra, a. s.
Ľudia a udalosti . ..................................................................................... 56
(Rozhovor s R. Krbaťom – sféra, a. s.) .......................................................... 23
In Form Slovakia, s. r. o. (Marketing that Sells) ....................................... 58
Orientujeme sa na urýchlenie rozvoja a rozširovania služieb na
Slovensku (Rozhovor s I. Ištvánffym) . ........................................................ 24 Diplomati (T. Jaglová) ............................................................................... 59
Budeme mať o rok štvrtého mobilného operátora? Európska komisia . .................................................................................. 60
(Rozhovor s L. Mikušom) ............................................................................. 25 Európa rešpektuje národné identity (Rozhovor s J. M. Brunom) ........... 61
Mení sa bývanie na Slovensku k lepšiemu? Európsky parlament ............................................................................... 62
(Rozhovor s E. Szolgayovou) ........................................................................ 26
Infoservis prezidentskej kancelárie . .................................................... 63
O forme existencie letiska Bratislava rozhodne vláda
Infoservis vlády SR ................................................................................. 64
(Rozhovor s R. Valíčkovou) .......................................................................... 28
Infoservis NR SR ...................................................................................... 66
Slovensko je neopozerané, má čo ponúknuť
(Rozhovor s I. Magátovou) .......................................................................... 29 Summary .................................................................................................. 68
Editor a šéfredaktor: Ľuboš Jurík • Nakladateľstvo: EUROREPORT plus, s. r. o., Kukuričná 17, 831 03 Bratislava, v spolupráci s Kanceláriou
prezidenta SR, vládou SR, NR SR, Kanceláriou Európskeho parlamentu v SR a VÚC • MK ev 2906/09 • Šéfredaktor: Ľuboš Jurík, 0903 256 658, jurik.
lubos@gmail.com • Zástupkyňa šéfredaktora: Beata Vrzgulová, 0948 526 605, vrzgulova@euroreportplus.sk • Summary: Mária Vrabcová •
August / September 2012 Vedúca odd. marketingu: Eva Juríková, 0903 547 125, marketing@euroreportplus.sk • Výroba: REPUBLICA • Tlač: KOPRINT, Banská Bystrica
• Cena jedného výtlačku: 2,50 € • Ročník: XV. • Redakcia nezodpovedá za obsah reklamných materiálov. Nevyžiadané rukopisy a fotografie
nevraciame. • Foto na bálke: Pohľad na Bratislavu, dreamstime.com • Kontakt: redakcia@euroreportplus.sk, http://www.euroreportplus.sk •
ISSN 1336-8796 Adresa pre poštové zásielky: EUROREPORTplus, s. r. o., Kukuričná 17, P. O. BOX 20, 830 03 Bratislava
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 3

4. Úvodník
DOPRAVA A VÝSTAVBA
sú hlavnými témami nového vydania časopisu Parafrázujúc známy výrok – za všetkým hľadaj ženu,
EUROREPORTplus. možno v tejto súvislosti povedať: za všetkým hľadaj pe-
Doprava a výstavba vo všetkých segmentoch a všetkých niaze. Ani jednu vládu nemožno totiž upodozrievať,
oblastiach sú vôbec vďačnými témami nielen pre médiá, že nemala záujem dostavať diaľnicu či vybudovať sieť
ale aj pre okruh odborníkov a, pravdaže, aj pre širokú ve- rýchlostných ciest. Práve naopak. Táto téma sa stala jed-
rejnosť. Predovšetkým je to večne diskutovaná a neukon- ným z kľúčových bodov každej predvolebnej kampane
čená problematika diaľnic a rýchlostných ciest na Sloven- a aj v reálnej činnosti každej vlády sa cestná doprava,
sku, ktorá už pripomína evergreen. Niekoľko desaťročí sa takpovediac, tešila mimoriadnej pozornosti. Postupne
buduje úsek z Bratislavy do Košíc, niekoľko desaťročí sa síce pribúdali úseky dokončených ciest, ale zakaždým
pomaly budujú rýchlostné cesty a Slovensko v prvej de- sa vyskytol nejaký objektívny „zádrheľ“ a výstavba sa
káde tretieho tisícročia žalostne zaostáva za vyspelými eu- spomalila alebo celkom zastavila. Navyše, celkom ob-
rópskymi krajinami. Pritom jektívne musíme čeliť fi-
otázka autostrádnej siete nančnej a hospodárskej
na Slovensku bola prioritou kríze, ktorá reálne kom-
všetkých vlád od novembra plikuje dokončenie cest-
1989, ba pokiaľ pamätní- nej siete. Štátna kasa sa
kom siaha pamäť, táto téma borí s problémami ako
prudko rezonovala aj v ča- udržať rozpočet a každé
soch predošlého režimu. euro využiť efektívne, čo
Napriek tomu sa autostrád- vôbec nie je ľahká úloha.
ne prepojenie z Bratislavy Na druhej strane by mož-
do Košíc neustále odkladá no práve investície do vý-
a najnovšie odhady spo- stavby diaľnic a rýchlost-
chybňujú aj rok 2020 ako ných ciest rozhýbali našu
konečný na odovzdanie ce- ekonomiku, vyviedli ju
lého úseku motoristom. z krízy a dali by prácu ti-
Nehovoriac o tom, že dô- síckam ľudí. Možno...
ležitá je aj koncepcia a do- Zaiste, doprava, to nie
stavba rýchlostných ciest. sú len cesty, ale aj želez-
Týka sa najmä úsekov Ban- nice, vodné toky, letiská.
ská Bystrica – Ružombe- Každý z týchto segmen-
rok, ale aj južnej trasy sme- tov dopravy má svoje špe-
rom na Lučenec a ďalej až do Košíc, či inej trasy z Dunaj- cifické problémy. Týkajú sa modernizácie železničných
skej Stredy do Bratislavy, nehovoriac o tom, v akom zúfa- tratí, modernizácie letísk a dostavby terminálu v Bra-
lom stave je cesta z Bratislavy smerom na Galantu, Nové tislave, efektívnejšieho využívania vodných tokov na
Zámky a Komárno atď. Podobne sa diskutuje o dostavbe Slovensku. Aj o týchto témach sa v našom vydaní do-
diaľnice k poľským, resp. ukrajinským hraniciam. čítate.
Namieste je preto otázka, či skôr celá sústava otázok: Rovnakú pozornosť by si zaslúžila problematika vý-
prečo je to tak? Kedy sa situácia zmení k lepšiemu? Je stavby, ktorá sa nachádza v tých istých spoločenských
výhodnejšie stavať zo štátnych či súkromných zdrojov? a ekonomických súradniciach ako doprava. Na jednej
Je únosné tak nekonečne dlho čakať na vyjadrenia Bru- strane je nedostatok zdrojov, na druhej strane by roz-
selu? Je potrebné donekonečna spochybňovať výberové mach výstavby rozhýbal investície, trh a pribudli by
konania? Je zmysluplné meniť plány a predsavzatia po pracovné príležitosti. Aj o tejto téme píšeme v EURO-
každej výmene vlády? REPORT-e plus.
ĽUBOŠ JURÍK
šéfredaktor
4 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

5. Oslavujeme
prvých 125 rokov
Oslavujeme
prvých 125 rokov
Skanska začína pôsobiť
na Slovensku
zmena názvu na Skanska
registrácia spoločnosti
na burze cenných
papierov v Štokholme
prvá veľká investícia
do realít v Malmö
prvá stavba asfaltovej
komunikácie vo Švédsku
prvá zahraničná
pobočka vo Fínsku
a následne v Rusku
prvá zahraničná zákazka v podobe
dodávky dutých betónových blokov
na telefónne káble do Leedsu
a ďalších miest v Anglicku
prvý betónový
most vo Švédsku
Rudolf Frederik Berg zakladá
spoločnosť AB Skånska
Cementgjuteriet a začína
pracovať so železobetónom
Viac informácií:
www.skanska.sk

6. Ministerstvo dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR
Peňazí na cesty je dosť,
chýbajú projekty
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja SR v súčasnej vláde vedie Ján Počiatek.
O rozhovor ho požiadala
publicistka Mária Šišuláková.
sú najväčšie spomedzi všetkých rezortov, potrebujeme na to viac
času. Viaceré zmluvy si pre ich zložitosť vyžadujú dôkladnú práv-
nu analýzu. Ku konkrétnym zisteniam sme dospeli v spomínaných
manažérskych zmluvách. Nemám nič proti adekvátnym platom
vrcholových manažérov v štátnych firmách, ktorí zodpovedajú za
miliónové aktíva a tisícky zamestnancov. Odstupné však musí od-
rážať hospodársky výsledok a nesmie nastať prípad, že desaťtisíce
eur dostávajú riaditelia stratových firiem. Padáky za 1,5 milióna eur
v rezorte, v ktorom by ste potrebovali pomaly lupu na to, aby ste
našli firmu v čiernych číslach, je podľa mňa škandál. Súčasní ria-
ditelia a topmanažéri sa určite nemôžu tešiť na platinové padáky,
aké sa ušli nominantom pána Figeľa. Tí, ktorí zdedili takéto zmluvy
po svojich predchodcoch, už majú podpísané dodatky, ktoré takéto
odstupné rušia.
Foto: archív
■■ Ministerstvo dopravy podalo za exministra Figeľa trestné oznáme-
nie pre údajne falšovanie analýz v súvislosti s predraženými PPP pro-
■■ Už takmer šesť mesiacov šéfujete ministerstvu dopravy. Málo na to, jektmi na diaľnici D1. Sledujete priebeh vyšetrovania?
aby ste mohli bilancovať, ale dosť, aby ste mohli porovnávať. V prvej Vyšetrovanie celej záležitosti je v kompetencii orgánov činných
vláde Roberta Fica ste boli ministrom financií. Ktorý rezort vám viac v trestnom konaní. Ja im v žiadnom prípade do toho nebudem za-
sedí? sahovať. Ak zistia, že niekto podvádzal, bude treba vyvodiť zodpo-
Myslím si, že ministerstvo dopravy. Na rozdiel od ministerstva vednosť. Držím sa zásady – padni, komu padni.
financií je viac projektovo orientované. Vezmite si napríklad vý-
stavbu cestnej infraštruktúry. Treba zvládnuť celý balík úloh, aby ■■ Jednou z prvých otázok, ktorou vás novinári zasypali po nástupe do
sme mohli prísť k hotovému dielu a odovzdať ho do užívania. Od funkcie, je, kedy budú diaľnicou spojené Košice s Bratislavou. Premiér
vypracovania technických štúdií, posudzovania vplyvov na životné Fico hovoril pred časom o roku 2010, čo je už pasé. Exminister dopra-
prostredie cez projektové dokumentácie až po stavebné povolenie vy Ján Figeľ o roku 2017. Podarí sa dodržať aspoň rok, ktorý avizovala
a výstavbu vrátane stavebného dozoru. To platí aj o železničných predošlá vláda?
projektoch. Väčšina dopravnej infraštruktúry sa zároveň financuje Presný dátum dnes nie je schopný povedať nik. Viem len pove-
z eurofondov, čo je ďalšia agenda, ktorá umocňuje postavenie mi- dať, že termín, o ktorom hovorila minulá vláda, je nereálny. Ho-
nisterstva dopravy ako projektovo orientovanej inštitúcie. voriť v súčasnosti o konkrétnom dátume nie je zodpovedné. Nik
totiž nevie ako dopadne environmentálne posudzovanie úseku D1
■■ Kde sú najväčšie rozdiely v pôsobení úradov oboch ministerstiev? Turany – Hubová zo strany Európskej komisie. A bez tohto úseku
Už som sa viac ráz spomenul, že situácia na ministerstve dopravy nie je možné kompletné diaľničné prepojenie Košíc s Bratislavou.
je horšia ako bola na financiách, keď som tam nastupoval. Našiel Vyhlásiť akýkoľvek termín je alibistické. Zodpovedne však môžem
som tu nepochopiteľné veci. Napríklad, že kľúčové sekcie nemali povedať, že nepodceníme nič v príprave stavieb a posúvaní celej
dostatok potrebných informácií od podriadených organizácií a ne- agendy dopredu.
vedeli, čo sa v nich deje. To je zásadný komunikačný problém. Ďa-
lej, že neexistuje poriadna databáza údajov a ukazovateľov, na kto- ■■ Dostavba najdôležitejšej slovenskej diaľnice teda závisí od Bruselu?
rej základe by bolo možné korektne sa rozhodnúť napríklad o tom, Áno. Presnejší odhad budeme môcť povedať až po vyriešení en-
ktoré diaľničné či železničné úseky treba začať stavať čo najskôr, vironmentálneho problému úseku pri Martine. Som optimista, že
lebo sú najpotrebnejšie, a ktoré projekty nie sú až také horúce a ich ho vyriešime a že budeme v priebehu pár mesiacov vedieť, ako to
výstavba sa môže posunúť na neskôr. Ak má takýto obrovský rezort s týmto úsekom vyzerá.
fungovať, treba to zásadne zmeniť. Intenzívne na tom pracujeme už
od nástupu na ministerstvo. Nedá sa to však zreformovať zo dňa na ■■ Čo všetko nám ešte chýba dostavať na diaľnici D1?
deň, ani z mesiaca na mesiac. Je to beh na dlhé trate. Určite viete, že po Žilinu je diaľnica kompletná. Aktuálne sa vy-
hodnocuje súťaž na časť južného obchvatu Žiliny s tunelom Višňo-
■■ Váš predchodca hovoril o nulovej tolerancii ku korupcii. Vy ste po vé, ktorý je najdlhší na Slovensku. Výstavbu by sme chceli rozbeh-
nástupe do funkcie oznámili, že sa preverujú všetky podozrivé zmluvy, núť v prvej polovici budúceho roka. Závisí to od priebehu verejné-
uzatvorené v rezorte od pádu minulej vlády. Čo preukázalo preverova- ho obstarávania. Úsek z Hričovského Podhradia, ktorý má platné
nie, ak ohliadneme od škandalóznych „zlatých padákov“ pre niekto- stavebné povolenie, sa začne stavať tak, aby bol sprejazdnený spolu
rých manažérov? s tunelom Višňové. Za ním nasleduje martinský úsek Dubná Skala
Ministerstvo aktívne preveruje všetky zmluvy, ktoré boli uzavre- – Turany, ktorý sa buduje. Vo výstavbe sú aj dva úseky pri Levoči
té po vyhlásení predčasných volieb, vrátane manažérskych. Vzhľa- a jeden pri Prešove. Na ružomberský úsek, ktorý končí v dedine
dom na veľkosť rezortu dopravy a rozsah jeho kompetencií, ktoré Ivachnová, plánujeme tento rok podpísať zmluvu s víťazom súťaže.
6 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

7. Ministerstvo dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR
Bol by som rád, keby sa tento rok začalo aj obstarávaní, ktoré spôsobili jednak časté ná- o niečo viac ako tento rok, ale výrazne menej,
stavať. mietky firiem na ÚVO, no tiež ich zdĺhavé ako ste žiadali.
posudzovanie. Je to menej, no rokovania o rozpočte sa za-
■■ Je problémom aj juhozápadný obchvat Pre- tiaľ neskončili. Ako bývalý minister financií
šova? ■■ Čo chcete urobiť, aby sa to v budúcnosti chápem svojho kolegu, že chce šetriť, kde sa
To je ďalší problém, pretože jeho pripra- nestávalo? dá. Situácia vo svetovej ekonomike je stále
venosť je mizivá. To, kedy sa vyrieši prípra- Problémy vo verejnom obstarávaní sa dl- zložitá a my ako krajina nemáme na výber
va toho úseku a dostaneme sa do štádia, že hodobo opakujú v totožnej schéme. Z po- – musíme znižovať deficit verejných financií
budeme schopní odhadovať termíny, je ešte hľadu obstarávania veľkých infraštruktúr- a svoju závislosť od finančných trhov.
vo hviezdach. Treba však dodať, že tranzit- nych projektov treba preto zákon zaktuali-
nú dopravu cez Prešov v smere západ – juh zovať. Vláda si dala záväzok upraviť zákon ■■ Ste teda spokojní a nechcete viac peňazí do
by mal od roku 2014 obslúžiť štvorpruho- o verejnom obstarávaní tak, aby bol moder- rozpočtovej kapitoly ministerstva dopravy?
vý prieťah mestom, ktorý sa začal nedávno ný, nespochybniteľný a dostatočne transpa- Určite budem bojovať za to, aby bola roz-
stavať v réžii Slovenskej správy ciest. Para- rentný. Je to veľmi citlivá otázka a budeme počtová kapitola rezortu bohatšia. Treba sa
lelný diaľničný obchvat s tunelom preto po- musieť nájsť konsenzus nielen naprieč po- však na celú záležitosť pozrieť aj z iného
stačuje stavať od roku 2015. Prínosnejším litickým spektrom, ale aj so širokou odbor- uhla. Problém ministerstva dopravy nie je
pre Prešov bude aj severný obchvat, ktorý nou verejnosťou. v nedostatku peňazí, ale v slabej priprave-
je súčasťou rýchlostnej cesty R4 a má sa za- nosti projektov dopravnej infraštruktúry. Vý-
čať stavať od roku 2014. ■■ Rezort dopravy nie je iba o cestách, dru- voj rozpočtovej kapitoly už niekoľko rokov
hou najvýznamnejšou položku vášho rozpoč- ukazuje, že rezort nie je schopný minúť ani
■■ Veľa sa hovorí o financovaní diaľnic. Aký tu sú železnice. Akú máte víziu v železničnom to, čo má. Preto je mojou prvoradou úlohou
model uprednostňujete? sektore? pripraviť kvalitné projekty, a potom nebude
Jednoznačne je to financovanie z euro- Je nevyhnutné pokračovať v ozdravova- problém dohodnúť sa s ministerstvom finan-
fondov. Je to najlacnejší spôsob financova- ní a obnove železničných firiem. Nechcem, cií na zdrojoch. Nemá význam chodiť každý
nia, pretože najmenej zaťažuje verejné fi- aby ozdravný proces bol iba o prepúšťaní rok na jeseň na ministerstvo financií s nastr-
nancie. ako za minulej vlády. Potrebujeme vniesť do čenými dlaňami a o rok na to zasa s dlhým
fungovania a hospodárenia železničných fi- nosom vracať milióny do štátnej kasy späť.
■■ PremiérFico však s obľubou hovorí o PPP riem poriadok, ktorý tam roky chýba. V sú-
projektoch. Napriek tomu nepočítate s finan- časnosti vytvára príslušná sekcia minister- ■■ Kde plánujete investovať viac prostriedkov
covaním cez PPP? stva v spolupráci so všetkými železničný- a kde menej? Prečo?
To som nepovedal. Pýtali ste sa ma, čo mi firmami jednotnú víziu železničného Najväčšia časť výdavkov kapitoly minister-
uprednostňujem, a nie, aké možné zdroje sektora. Jej základným cieľom je zachova- stva smeruje na budovanie a obnovu cestnej
plánujeme využívať pri výstavbe diaľnic. nie a postupné zvyšovanie podielu železníc a železničnej infraštruktúry. Máme však aj
v osobnej aj nákladnej doprave v rámci ak- oblasti, ktoré sú v aktuálnom návrhu výrazne
■■ Takže uvažujete aj o možnosti využiť na tuálnych limitov rozpočtu verejnej správy, podhodnotené. S ministerstvom financií bu-
diaľnice zdroje z PPP? ako aj konsolidácia, oddlženie a ozdravenie deme rokovať o zvýšení výdavkov na leteckú
Nebránim sa PPP projektom ako forme železničného sektora. Ide nám o zdravú, dopravu a rozvoj bývania. Nájomné bývanie
financovania. Najprv je však nutné využiť funkčnú a nezadlženú železnicu, ktorá sa vnímam ako jednu z priorít v rokovaní s mi-
možnosti operačných programov cez euro- so všetkou zodpovednosťou ujme spoľah- nisterstvom financií. To je zatiaľ všetko, čo
fondy, až potom môžeme uvažovať nad do- livého a kvalitného obhospodarovania tých môžem teraz povedať. Rozpočet sa stále pri-
datočnými zdrojmi. Nech sú už akékoľvek, dopravných výkonov, ktoré jej vzhľadom na pravuje a platí preto staré známe – kým nie je
či už formou pôžičky alebo PPP. Dnes reál- jej charakteristické vlastnosti patria. dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič.
ne hrozí, že eurofondy z tohto programova-
cieho obdobia na cesty nemusia byť vyčer- ■■ V súvislostiso železničnými firmami často ■■ Prečo vám tak záleží na podpore nájomné-
pané, pretože nie je dostatok pripravených skloňujete slovo holding. ho bývania?
projektov. To je problém, ktorý som zdedil Áno, ale aj s prívlastkom virtuálny. Mys- Trh práce u nás trpí nedostatkom kvalifi-
a ktorému čelíme a riešime ho. Aby sme po- lím tým úzku koordináciu železničných fi- kovanej pracovnej sily, čo sa ukázalo v čase
dobným peripetiám predišli, zintenzívnili riem, aby sa nestávali veci ako v minulos- najväčšieho boomu našej ekonomiky, a vidí-
sme prípravu diaľničných projektov na čer- ti, že ministerstvo dopravy nemalo od tých- me to aj dnes. Vnímame, že sčasti sa to dá
panie eurofondov z programovacieho obdo- to firiem potrebné informácie o dôležitých riešiť väčšou podporou mobility pracovnej
bia na roky 2014 až 2020. Robíme všetko, hospodárskych záležitostiach. Vecne by sily, ktorá je u nás nízka. Pre Slovensko je
aby sme sa vyhli situácii, že peniaze síce sú, „virtuálny holding“ mala zastrešovať odbor- dôležité, aby sa ľudia bez väčších problémov
ale projekty chýbajú. Snažíme sa intenzív- ná sekcia na ministerstve. Ide teda o pome- dokázali presunúť za prácou, ako je to bež-
nejšie komunikovať s Európskou komisiou, novanie zvýšeného úsilia ministerstva koor- né vo vyspelých ekonomikách. Je v našich
aby schvaľovanie projektov v Bruseli pre- dinovať pôsobenie štátnych železničných fi- silách rozhýbať to, no žiada si to podstatne
biehalo bez problémov. Toto sa predchádza- riem cez nástroje, ktoré máme k dispozícii. viac nájomných bytov a zmenu tradičného
júcej vláde nie vždy darilo. Chceme, aby železnica bola pre ľudí atrak- prístupu k sťahovaniu sa za prácou. Bude to
Vo financovaní cestnej a diaľničnej in- tívnejšia a komfortnejšia. náročná úloha, lebo verejný nájomný sektor
fraštruktúry sú vítané aj iné zdroje vráta- je v plienkach a súkromný na tom nie je ove-
ne súkromných, teda aj PPP projekty. No ■■ Ministerstvo v minulom období odštarto- ľa lepšie. Verejný pokrýva z celkového by-
dôležité sú podmienky financovania, ktoré valo verejné obstarávanie cez elektronické tového fondu necelé 3 %, kým v Európe je
musia byť výhodné nielen pre súkromných aukcie. Pokračujete v nich? to bežne viac ako 25 %. Podpora nájomné-
veriteľov, ale aj pre štát. Je to vec, ktorú vnímam pozitívne a nevi- ho bývania si, samozrejme, vyžiada aj viac
dím dôvod na tom nič meniť. financií, ako je v návrhu štátneho rozpočtu
■■ História ukazuje, že veľkou brzdou výstav- na budúci rok. Chceme do sektora nájom-
by diaľnic je verejné obstarávanie. ■■ V súčasnosti prebiehajú intenzívne roko- ných bytov pritiahnuť aj súkromný kapitál.
Máte úplnú pravdu. Diaľničný plán minu- vania o návrhu štátneho rozpočtu na budú- Verím, že kombináciou súkromných a verej-
lej vlády výrazne zaostal za realitou aj preto, ci rok. Ministerstvo financií vám predbežne ných zdrojov sa nám tento sektor podarí roz-
že podcenila riziko z posunov vo verejnom pridelilo takmer 2,3 miliardy eur, čo je síce hýbať a uľahčiť tak presun ľudí za prácou.
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 7

8. Ministerstvo dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR
Cestovný ruch sa musí
rozvíjať výrazne rýchlejšie
V zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej
štátnej správy koordinuje rezort dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja okrem
iných úloh využívanie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie, prípravu
politík regionálneho rozvoja, ktoré vo veľkej miere eurofondy využívajú. Túto
problematiku na ministerstve koordinuje štátny tajomník František Palko.
Oslovila ho publicistka Mária Šišuláková.
vaciu tabuľku, ktorá podrobne informuje úrovni EÚ vychádzajúcich zo stratégie Eu-
o stave čerpania a kontrahovania zdrojov rópa 2020. Nám z toho vyplynulo, že Slo-
z fondov EÚ až po úroveň prioritných osí. vensko bude mať menší počet operačných
Štvrťročne posielame i odpočet plnenia programov, ktoré budú zamerané na vy-
Foto: archív
uložených úloh v dokumente Joint Road medzený okruh oblastí podpory tak, ako
Map, ktorý zahŕňa aj implementáciu veľ- sú stanovené v Národnom programe refo-
kých projektov. riem SR.
Sústredíme sa na základnú infraštruk-
■■ Európska komisia nás už viackrát kritizo- ■■ Ako sú na tom dlhodobejšie plány? túru, vedu, výskum a inovácie s dôrazom
vala pre nedostatočné čerpanie eurofondov. Raz ročne posielame EK za každý ope- na zelený rast a tiež na ľudské zdroje, za-
Vyvodili sa z kritiky potrebné závery? račný program výročnú správu o imple- mestnanosť a sociálnu inklúziu. Zároveň
Robíme všetko, aby sme tieto negatívne mentácii operačného programu, ktorá veľ- využijeme možnosť previesť dve percentá
trendy zvrátili. Krátko po nástupe na mi- mi detailne informuje o pokroku, zmenách celkových prostriedkov do Bratislavského
nisterstvo sme zriadili riadiaci výbor pre i prípadných problémoch. Rovnako treba samosprávneho kraja.
koordináciu fondov EÚ, na ktorom sa pra- povedať, že zástupcovia EK sú pozorova-
videlne stretávajú štátni tajomníci prísluš- teľmi vo všetkých monitorovacích výbo- ■■ Pred niekoľkými týždňami ste rokovali
ných rezortov. Výbor je koordinačný, po- roch jednotlivých operačných programov, so zástupcami Organizácie pre hospodársku
radný a iniciatívny orgán ministra dopravy aj v Národnom monitorovacom výbore. spoluprácu a rozvoj (OECD) o najväčších vý-
pre problematiku využívania eurofondov. Centrálny koordinačný orgán zabezpeču- zvach v oblasti urýchlenia čerpania fondov
Rieši problémy tak, aby Slovensko čerpa- je výročné stretnutie zástupcov komisie EÚ, ako aj o príprave nového finančného ob-
lo eurofondy čo najefektívnejšie. Výsledky s predstaviteľmi Slovenska. Ak niečo horí, dobia 2014 – 2020. Prezentovala OECD pre
našej práce už vidno. Vďaka našim kro- stretávame sa, samozrejme, aj podľa potre- nás nejaké odporúčania?
kom sa podarilo odblokovať platby v ope- by priamo v Bruseli. Stretnutie bolo konštruktívne. Zástup-
račných programoch Životné prostredie, cov OECD sme informovali o prijatých
Doprava a Vzdelávanie. ■■ Schválilnám už Brusel presun eurofondov opatreniach na zrýchlenie čerpania štruk-
na zamestnanosť mladých? turálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ.
■■ Stačína odstránenie problémov jeden vý- Materiál o návrhu realokácie finančných Išlo predovšetkým o vytvorenie koordinač-
bor? prostriedkov na podporu riešenia neza- ného mechanizmu pre eurofondy na úrov-
Určite nie. Keď sme prevzali zodpoved- mestnanosti mladých ľudí a zintenzívne- ni štátnych tajomníkov realokáciou fondov
nosť za eurofondy, vypracovali sme sprá- nie podpory malých a stredných podnikov v prospech tých operačných programov,
vu o stave realizovania Národného stra- schválila vláda v máji. Následne museli tie- ktoré majú najlepšiu absorpčnú kapacitu
tegického referenčného rámca k 31. máju to peniaze presmerovať aj monitorovacie a spoločenskú pridanú hodnotu, alebo rie-
2012. V ňom sme identifikovali riziká, na výbory jednotlivých operačných progra- šenie nezamestnanosti mladých a podporu
ktorých základe hrozí, že niektoré operač- mov, čo sa podarilo ku koncu júna. Všetko malých a stredných podnikov. Zástupcov
né programy nestihnú vyčerpať alokované potom išlo v jednom balíku do vlády, ktorá OECD tieto opatrenia ocenili a zároveň
financie. Pri operačných programoch s vý- to schválila na konci júla a obratom sme odporučili, aby sa Slovensko v rámci no-
raznými problémami sme navrhli vypraco- to poslali EK. Ich súhlasné stanovisko oča- vého programovacieho obdobia zameralo,
vanie akčných plánov. Ide o kroky, ktoré kávame v najbližšom čase. To však nezna- v súlade so stratégiou EÚ, na „inteligent-
je nevyhnutné urobiť, aby sa zlepšilo čer- mená, že čakáme so založenými rukami. nú špecializáciu“ najmä v oblastiach, kde
panie fondov. Už sme podnikli kroky potrebné na urých- môže mať konkurenčnú výhodu.
lené implementovanie projektov ihneď po
■■ Dokedy mali byť tieto plány hotové? schválení realokácie zo strany EK. ■■ Podľa plánov Bruselu by Národný systém
Riadiace orgány, teda ministerstvá, ich dopravných informácií mal byť súčasťou jed-
mali vypracovať do konca augusta. Ich pl- ■■ V súčasnom programovacom období pat- notného inteligentného dopravného systému
nenie sa teraz bude vyhodnocovať každé ríme medzi krajiny EÚ s najvyšším počtom Európskej únie, čo chce EÚ aj finančne pod-
dva mesiace. operačných programov – až jedenásť – čo sa poriť. Zaoberá sa už Slovensko riešením inte-
ukázalo ako nešťastné. V súčasnosti finišuje ligentného dopravného systému? Aký postoj
■■ VieEurópska komisia o týchto krokoch? príprava nového programovacieho obdobia sme zaujali k tomuto plánu?
Komunikácia s Európskou komisiou na roky 2014 – 2020. Aké ciele sme si naň Pracujeme na tom. Predpokladáme,
(EK) je na štandardnej úrovni. Pravidelne aj s ohľadom na doterajšie skúsenosti stano- že by sme tento systém mohli financovať
ju informujeme o priebehu a aktuálnom vili? z nasledujúceho programovacieho obdo-
stave implementácie Národného strate- Hlavným cieľom v novom programova- bia 2014 – 2020. Chceme kriticky prehod-
gického referenčného rámca. Mesačne im com období je zvýšiť efektivitu plnenia ob- notiť rozsah, štruktúru, nevyhnutnosť, ako
zasielame takzvanú štandardnú monitoro- medzeného počtu cieľov definovaných na aj výšku nákladov na veľký celoslovenský
8 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

9. Ministerstvo dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR
systém NSDI. Odhady nákladov na pro- Určite kvalitou. Nič iné dnes nemá šan- nie je na dostatočnej úrovni, čo sa prejavu-
jekt sa pohybujú do 150 mil. eur s DPH. cu. A to nehovorím iba o kvalite jednotli- je v mnohých spoločenských oblastiach. Kde
Ide iba o horný odhad toho, čo by mal stáť vých produktov, ale o komplexnej kvalite, treba hľadať príčiny tohto stavu?
celý systém. Nám sa zdá táto suma vysoká. ktorú turistom ponúkneme. Preto plánuje- Výstavbu bytov štát podporuje viacerý-
Na systém bude po prehodnotení koncep- me výraznejšie posilniť destinačný manaž- mi spôsobmi, a to najmä formou priamych
cie NSDI vypísaná transparentná súťaž. ment, ktorý chceme postupne budovať aj dotácií alebo úverov so zvýhodnenou úro-
Predpokladáme, že cena, ktorú Slovensko cez činnosti novo sa tvoriacich organizácií kovou mierou. O tom, koľko peňazí vieme
zaň zaplatí, bude značne nižšia ako spomí- cestovného ruchu. V konečnom dôsledku poskytnúť na podporu bývania, sa vždy
naný horný odhad nákladov. pôjde o koordinovaný, cieľavedomý proces rozhoduje na základe toho, koľko peňazí
riadenia a usmerňovania cestovného ru- je v rozpočte. Aj keď rozvoj bývania v sú-
■■ Aký praktický význam má systém pre bež- chu v príslušnom teritóriu. časnosti patrí k prioritám nášho rezortu,
ných užívateľov ciest a mestských komuniká- viac peňazí na podporu bývania sa v čase,
cií? ■■ V cestovnom ruchu výrazne zaostávame za keď musíme konsolidovať verejný rozpo-
NSDI prinesie moderné informačné tech- väčšinou vyspelých krajín, najmä čo sa týka čet, bude hľadať ťažko. Preto sa jestvujúce
nológie do dopravy. Umožní sledovanie, vy- služieb. Čomu to pripisujete? ekonomické nástroje zameriavajú viac na
hodnocovanie a riadenie dopravného pro- Slovenský cestovný ruch dlhoročne nedo- podporu výstavby bytov pre sociálne slab-
cesu čase a priestore tak, aby nedochádzalo sahuje výsledky, ktoré by zodpovedali jeho šie skupiny obyvateľstva.
k zbytočným časovým stratám. Systém záro- možnostiam. Naša krajina má krásnu prí-
veň umožní efektívne a účinne nastaviť plá- rodu, bohaté prírodné liečivé zdroje, množ- ■■ Na druhej strane stále prekvitá beztrestná
novanie budovania dopravnej infraštruktú- stvo turistických zaujímavostí, takže sa ur- výstavba čiernych stavieb. Už roky sa disku-
ry v súlade s reálnymi dopravnými nárokmi čite nemôžeme na nič vyhovárať. V minu- tuje o prísnych trestoch, no legislatíva tieto
na jednotlivých cestných úsekoch. losti sa síce prijalo niekoľko strategických javy nerieši dostatočne. Kedy príde k želanej
plánov, ale ukazuje sa, že to nestačí. Za rie- zmene?
■■ Ministerstvo dopravy pripravuje novú stra-
tégiu pre cestovný ruch. V čom sa líši od sú-
časnej stratégie, keďže rozvoj cestovného
ruchu u nás ani zďaleka nezodpovedá svojim
Katastrofou v našom cestovnom ruchu je slovné spojenie
možnostiam? „to stačí“. Kým sa ľudia nenaučia robiť veci najlepšie, ako sa
Chceme, aby sa cestovný ruch rozvíjal len dá, budeme mať problém konkurovať krajinám, kde toto
výrazne rýchlejšie ako to bolo doteraz. Ak už pochopili. Možností zmeniť to je viac, ale ľudia si musia
sa nám to podarí, tak to veľmi pomôže aj
celej ekonomike Slovenska. Propagáciu
uvedomiť, že je to predovšetkým v ich záujme.
Slovenska v zámorských štátoch by sme
chceli robiť spoločne s krajinami V4. Podľa
nás to tak bude lepšie a efektívnejšie pre šenie v tejto oblasti z hľadiska systémovej Prvým krokom bolo presunúť dohľad
celý región. Posilniť by sme chceli propa- zmeny považujem až zákon o podpore ces- bližšie k ľudom. Monitorovať všetky stav-
gáciu Slovenska v okolitých štátoch. tovného ruchu. Vďaka nemu je možné pod- by v obci teraz má za úlohu stavebný úrad
poriť a zmobilizovať subjekty zainteresova- príslušnej obce alebo mesta. V rámci tejto
■■ Dá sa povedať, ktoré sektory chcete pro- né na rozvoji cestovného ruchu v konkrét- činnosti má stavebný úrad povinnosť per-
pagovať? nych regiónoch či destináciách, ktoré môžu manentne sledovať všetku stavebnú čin-
Určite to, v čom vieme byť tak povediac zvýšiť kvalitu celkovej destinácie s konku- nosť a odhaľovať aj nepovolenú stavebnú
svetoví. Ide napríklad o pobyty v termál- renčnými produktmi a kvalitnými služba- činnosť. Je preto zodpovednosťou každé-
nych areáloch, ktorých je na Slovensku do- mi. Práve to je to, čo potrebujeme. Ľudia ho starostu a primátora, aby jeho obecný
statok a dá sa v nich kúpať po celý rok bez v regiónoch, ktorí pracujú v cestovnom ru- či mestský stavebný úrad vykonával túto
ohľadu na počasie. Ďalej o pobyty v roz- chu, musia spolupracovať. činnosť zodpovedne a včas zakročil pro-
manitej prírode spojené s ekoturistikou. ti „čiernym stavbám“. Veríme, že obce
V zime vieme ponúknuť aj zaujímavé lyžo- ■■ Všetko teda závisí od ľudí, ich postojov a aj ľudia, ktorí v nich bývajú, vyžijú túto
vanie. Hlavne pre ľudí, ktorí uprednostňu- a prístupov. Kedy sa podarí meniť ich prí- možnosť a boj proti čiernym stavbám sa
jú skôr strediská prírodného a športového stup? zintenzívni.
zamerania. Východne od Álp sú naše Tatry Povedal by som to asi tak, že na Sloven-
a Veľká a Malá Fatra nesporne najlepšie. sku je dosť kvalifikovaných ľudí, len nie ■■ Nie je problémom príliš mäkký zákon?
Existuje tu ešte doposiaľ veľmi významný, všetci sú zvyknutí pracovať na sto percent. Ministerstvo už pripravuje nový staveb-
ale zanedbávaný segment. A to víkendová Katastrofou v našom cestovnom ruchu je ný zákon, ktorý sprísni postihy čiernych
turistika. slovné spojenie „to stačí“. Kým sa ľudia ne- stavieb. Predpokladáme, že na rokovanie
naučia robiť veci najlepšie, ako sa len dá, vlády sa dostane v septembri budúceho
■■ Oplatí sa na to zamerať? Predsa, ide len budeme mať problém konkurovať kraji- roka. Nový stavebný zákon, ktorý v sú-
o dva dni. nám, kde toto už pochopili. Možností zme- časnosti rezort pripravuje, bude upravo-
To je síce pravda, ale víkendov je za rok niť to je viac, ale ľudia si musia uvedomiť, vať aj opatrenia na zabránenie nepovole-
až 52. Okolité štáty, s výnimkou Rakúska, že je to predovšetkým v ich záujme. Na nej výstavby. Uvažuje sa s preventívnymi
nemajú takú pestrú paletu ponuky pre tu- druhej strane, práca v službách dnes pat- opatreniami, ako aj s následným sankč-
ristov ako my. Dlhé hranice s nimi dávajú rí medzi tie horšie platené a, navyše, ani ným postihom zúčastnených osôb, ktoré
reálny predpoklad pritiahnuť viac turistov nemá veľmi dobré meno. No jedno s dru- umožnia realizovanie nepovolenej stav-
z týchto krajín a zvýšiť tak celkový počet hým súvisí. Keď budete robiť v špičkovom by a s nariadením odstránenia nepovole-
pobytových dní u nás. Súčasne sa takto zariadení, v kraji, ktorý má čo ponúknuť, nej stavby, ktorá je v rozpore s územným
viac oživia aj menšie turistické strediská jednak viac zarobíte a zároveň budete aj plánom bez možnosti jej ďalšej legalizá-
v blízkosti hraníc. hrdý na robotu, ktorú robíte. cie. Textová úprava návrhu zákona a roz-
sah opatrení proti nepovoleným stavbám
■■ Čím sa chceme v cestovnom ruchu presa- ■■ Podpora výstavby bytov formou indivi- bude k dispozícii širokej verejnosti už
diť? duálnej výstavby, ale tiež komunálnej, stále v marci 2013.
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 9

10. Ministerstvo dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR
Vlaková doprava
je na začiatku
cesty konsolidácie
Cestná sieť na Slovensku aj hromadná doprava sú stredobodom záujmu občanov
z veľmi praktických príčin, veď každý občan je na ne odkázaný. V rámci Ministerstva
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa nimi zaoberá štátny
tajomník Andrej Holák. Publicistka Mária Šišuláková mu položila niekoľko otázok.
■■ Poďme k aktuálnym témam. Minister Ján cestujúcich. Takto sa pri zachovaní rovna-
Počiatek zverejnil plán pokračovať v ozdra- kej výšky vynakladaných prostriedkov do-
vovaní troch štátnych železničných spoloč- siahne ich vyššia efektívnosť.
Foto: archív
ností, ktoré vraj na sebe parazitujú. Čo to
konkrétne znamená? ■■ Koľko trás ste úplne zavreli?
Po delení jednotných Železníc Sloven- K úplnému zastaveniu dopravy na žiad-
skej republiky v rokoch 2001 a 2005 sa na nej trati zatiaľ nedošlo, na šiestich úse-
■■ Od nástupu súčasnej vlády sa v cestnej sie- Slovensku etablovali tri samostatné želez- koch sme však od roku 2013 neobjednali
ti uskutočnili viaceré zmeny, medzi inými sa ničné subjekty. V ich vzájomných vzťahoch miestnu osobnú dopravu. Vo všetkých prí-
začala výstavba posledného úseku diaľnice dnes existujú korektné zmluvné kontakty. padoch ide o trate s veľmi nízkym počtom
na Spiši, otvoril sa obchvat Banskej Bystrice Napriek tomu však cítime isté nedostatky. prepravených cestujúcich, kde už v súčas-
i severný obchvat Trnavy na Záhorie. Na kto- Narážam hlavne na občas nepružnú spo- nosti zabezpečuje väčšinu prepravných vý-
ré ďalšie príjemné zmeny sa môže verejnosť luprácu pri investovaní alebo nedostatoč- konov autobusová doprava. V niektorých
tešiť v najbližšom období? né využívanie synergie. Preto sme zaujali prípadoch vlaky dokázali zarobiť iba 5 per-
V tomto roku by mal byť uvedený do uží- omnoho aktívnejšiu rolu pri usmerňovaní cent toho, čo reálne potrebujeme na ich
vania ľavý jazdný pás diaľnice D1 Jablonov aktivít nami ovládaných podnikov v záuj- prevádzku. Ak v regióne neexistuje poten-
– Studenec. V roku 2013 máme v pláne me zvýšenia celkovej efektívnosti hospodá- ciál zvýšenia prepravovaných počtov cestu-
motoristickej verejnosti odovzdať 9-kilo- renia a najmä vynakladania poskytnutých júcich, v súčasnosti nevidíme iné riešenie.
metrový úsek diaľnice D1 Jánovce – Jablo- verejných zdrojov. Jedným z prvých výsled-
nov a 14-kilometrový úsek rýchlostnej ces- kov našej práce je práve koordinácia Želez- ■■ Neprídu tak ľudia o dopravu do zamestna-
ty R4 Košice – Milhosť. níc Slovenskej republiky a Železničnej spo- nia, respektíve koordinovali ste tieto kroky
Čo sa týka ďalších plánov, čaká nás prí- ločnosti Slovensko, a. s., pri konštrukcii s autobusovými dopravcami a so samosprá-
prava a realizácia najnáročnejších a aj naj- nového grafikonu vlakovej dopravy. vami?
nákladnejších častí diaľnice D1a práca na Chcem podčiarknuť, že vlaky rušíme len
troch najpotrebnejších úsekoch rýchlost- ■■ Nový grafikon je citlivá téma a ľudia sa na tých tratiach, kde železnica dlhodobo
nej cesty R2, ktoré sú v súčasnosti v po- často boja o „svoje“ vlaky. Hlavne po tom, preukazuje extrémne nízke výkony a kde
kročilom štádiu prípravy. A, samozrejme, čo sa začalo hovoriť o pripravovaných škrtoch už teraz existuje autobusová alternatíva.
pokračujeme v projektovej príprave a rea- v doprave. Na aké zmeny sa treba pripraviť Keďže prímestská autobusová doprava je
lizácii ďalších stavieb, ako je napr. severo- a odkedy? plne v rukách samosprávnych krajov, boli
južné prepojenie Slovenska. Máte pravdu, keď hovoríte, že ľudia sa všetky zmeny pripravované v grafikone
boja o „svoje“ vlaky, pretože ľudia si tieto vlakov osobnej dopravy s nimi prerokova-
■■ Po dočasnom obmedzení projektov verej- vlaky platia v daniach. A to nie len tí, kto- né. Chcem tiež povedať, že existuje aj dru-
no-súkromného partnerstva v rozvoji doprav- rí nimi cestujú, ale všetci občania na vla- há strana mince. V novom grafikone sú na
nej infraštruktúry premiér Robert Fico hovo- ky prispievajú cez dotácie zo štátneho roz- niektorých tratiach vlaky tak dobre nasta-
rí o ich oživení. Prečo sa s nimi znova počíta? počtu. Pre lepšiu predstavu uvediem, že na vené, že nie je potrebné, aby samospráva
Našou prioritou je postaviť cesty tak vý- železnice vynakladá štát ročne takmer pol paralelne prispievala na prevádzkovanie
hodne a tak rýchlo, ako sa len dá. Dnes je miliardy eur. K používaniu takejto nezane- autobusovej dopravy. Ušetrené kilometre
najvýhodnejšie stavať diaľnice cez euro- dbateľnej sumy pristupujeme s maximál- tak môžu presunúť inde. Zopakujem však
fondy, čo je aj naša priorita. Verejno-súk- nou zodpovednosťou. Rozhodnutie zmeniť to najdôležitejšie, že žiadny cestujúci ne-
romné partnerstvá sú vhodnou alterna- grafikon sme prijali na základe výsledkov príde o možnosť dostať sa k lekárovi, do
tívou tam, kde nemožno stavať diaľnice podrobnej štúdie, ktorú si ministerstvo do- zamestnania či školy, lebo vo všetkých prí-
z eurofondov. Z možných úsekov na vyu- pravy dalo vypracovať. Tam, kde ľudia vla- padoch reálne existuje alternatíva prímest-
žitie financovania prostredníctvom spomí- kom reálne necestovali, sme vlaky ubrali, skej autobusovej dopravy.
naných projektov je výstavba diaľnice D4 a pridali sme ich tam, kde ich ľudia využí-
a nadväzujúcich úsekov rýchlostnej cesty vajú. Výsledkom je, že po Slovensku jaz- ■■ Povedali ste, že ste niekde ubrali, aby ste
R7. No či pri týchto úsekoch skutočne pôj- dí rovnaký počet vlakov, prevážajú však inde mohli pridať. Kde teda bude premávať
deme touto cestou, ukážu až analýzy. ľudí na tratiach, kde je dostatočný počet viac vlakov?
10 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

11. Ministerstvo dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR
Predovšetkým ide o posilnenie diaľkovej aktivít je napríklad aj dosiahnuť vyrovnané našich cestujúcich a obstáť v konkurencii
dopravy, ktorá je hlavným poslaním želez- hospodárenie Železníc Slovenskej republi- letísk, ktoré sú v jeho blízkosti.
ničnej osobnej dopravy a ktorá je aj naje- ky podľa možnosti už v roku 2012 a postup- V neposlednom rade je dôležitá podpora
fektívnejšia. Taktová diaľková rýchliková ne uhrádzať uznané záväzky štátu k želez- fungovania regionálnych letísk ako nástro-
doprava v dvojhodinovom takte je zavede- ničným subjektom z minulých rokov. jov rozvoja regiónov a cestovného ruchu.
ná na hlavných tratiach Slovenska. Rovna- V oblasti nákladnej železničnej dopravy
ko upravujeme stav aj v miestnej osobnej je z kapacitných, ako aj ekologických dô- ■■ Aspoň v krátkosti by som sa chcela spý-
železničnej doprave. Chcem povedať, že vodov našou ambíciou presun tovarových tať aj na riečnu dopravu. Dunajská stratégia
skvalitnenie dopravy nespočíva vždy len tokov z preťažených ciest na železnicu EÚ predpokladá do roku 2020 zvýšiť náklad-
nú dopravu na Dunaji o 20 percent. Bude sa
Slovensko podieľať na tomto pláne, ak áno,
v akom rozsahu?
Rozhodnutie zmeniť grafikon sme prijali na základe výsledkov
Slovensko sa od začiatku aktívne zúčast-
podrobnej štúdie, ktorú si ministerstvo dopravy dalo vypracovať. ňuje prípravy a realizácie Stratégie EÚ pre
Tam, kde ľudia vlakom reálne necestovali, sme vlaky ubrali, dunajský región. Dôkazom toho je aj, že
a pridali sme ich tam, kde ich ľudia využívajú. Výsledkom je, že ostatné zasadnutie riadiaceho výboru stra-
po Slovensku jazdí rovnaký počet vlakov, prevážajú však ľudí tégie na jar tohto roka sa konalo v Bratisla-
na tratiach, kde je dostatočný počet cestujúcich. Takto sa pri ve za účasti európskeho komisára pre regi-
zachovaní rovnakej výšky vynakladaných prostriedkov dosiahne onálny rozvoj Johannesa Hahna.
ich vyššia efektívnosť. Z nášho pohľadu je najdôležitejším cie-
ľom zlepšenie infraštruktúry a odstráne-
nie prekážok pre plavbu na Dunaji. Na
vo zvýšení počtu vlakov, ale aj v prehľad- a podpora zvyšovania podielu nákladnej slovensko-rakúskom a slovensko-maďar-
nom, ľahko zapamätateľnom a na prípoje železničnej dopravy na trhu. Za najdôleži- skom toku Dunaja sú totiž také úseky, na
naviazanom cestovnom poriadku. tejšie považujeme postupné vyrovnávanie ktorých nie je možné dosiahnuť prijateľný
podmienok jej fungovania oproti cestnej stav inými opatreniami ako pomocou vý-
■■ Ide o najzásadnejšiu zmenu na železniciach doprave a začatie budovania terminálov stavby vodného diela. Ďalšou prekážkou
počas tohto volebného obdobia, alebo prídu kombinovanej dopravy. splavnosti Dunaja je Starý most v Bratisla-
ďalšie? ve, ktorého rekonštrukciou sa v priebehu
Z hľadiska grafikonu vlakovej dopravy ■■ Zmeniť sa asi niečo bude musieť aj na Le- 2 rokov dosiahne potrebná výška podjaz-
stojíme na začiatku cesty konsolidácie. Zá- tisku Bratislava, ktoré hlási klesajúci počet du pre plavidlá. Podstatná je najmä dlho-
sadným krokom pri harmonizácii osobnej cestujúcich. Ministerstvo aktuálne pripravu- dobá udržateľnosť prijatých opatrení. To
dopravy bude zriadenie dopravnej autority. je stratégiu ďalšieho rozvoja letiska. Aký je si vyžaduje medzinárodnú spoluprácu, pre
Cieľom je, aby neboli verejné zdroje na za- váš cieľ? ktorú vidíme priestor práve v rámci Straté-
bezpečenie vlakovej a autobusovej dopravy Ministerstvo dopravy ako akcionár oča- gie EÚ pre dunajský región. Reálne rieše-
vynakladané duplicitne a nekoordinovane. káva od Letiska Bratislava zlepšovanie nia rozvoja vnútrozemskej vodnej dopravy
Pripravujeme aktualizáciu programu re- hospodárskeho výsledku. Letisko si bralo preto očakávame zo záverov prijatých na
vitalizácie železničných spoločností, ktorý pôžičku na dostavbu terminálu a musí ju rokovaniach jednotlivých pracovných sku-
je zameraný na opatrenia v oblasti zefektív- splácať. Samozrejme, dlhodobým cieľom pín a riadiaceho výboru v rámci Dunajskej
nenia železničnej dopravy. Cieľom našich je ponúkať letecké spojenia podľa potrieb stratégie.
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 11

12. Národná rada
Slovenskej republiky
Zodpovedný politik
má rozhodovať na základe poznania
Bol ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií od 4. júla 2006 do 8. júla 2010 v predchádzajúcej vláde.
V súčasnosti je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a členom jej výboru pre hospodárske záležitosti.
Ľubomír Vážny odpovedal na otázky publicistu Františka Meliša.
■■ Už v júni roku 2009 ste sa vyjadrili, že ■■ Pamätáte si vetu Človek mieni, pre-
komerčné banky dajú peniaze na prvú miér mení? Bolo to o vašom návrhu zru-
súkromnú diaľnicu medzi Nitrou a Ban- šiť niektoré stratové železničné trate.
skou Bystricou. Vláda uvažuje o využití Tento problém sa vrátil druhej vláde
súkromných peňazí na tieto účely. Má Roberta Fica ako bumerang.
už jasno, ktoré projekty budú financo- Podľa mňa je normálne, že minis-
vané prostredníctvom projektov verej- ter môže mať iný názor ako ostatní
no-súkromného partnerstva (PPP)? členovia vlády. Vláda je kolektív-
Bez vykonania hlbšej analýzy nie je ny orgán, ktorý rozhodol. Nemož-
možné zodpovedne odpovedať, ktoré no však povedať, že sa to vrátilo ako
projekty by bolo vhodné financovať bumerang, keďže harmonizáciu do-
cez PPP. Situácia v príprave stavieb pravy vláda Roberta Fica nastavi-
je kritická. Za dva roky nebol zazna- la. Naopak, po dôkladnej analýze
menaný progres v príprave jednotli- a množstve rokovaní bolo smerova-
vých úsekov, nebolo vydané takmer nie železničného sektora pretavené
žiadne stavebné povolenie na stavbu do príslušnej legislatívy a stratégie.
diaľnice a výrazne sa pritom zmeni- Harmonizáciu od roku 2011 mal pri-
li zákonné podmienky, ktoré pri prí- niesť zákon číslo 514/2009 Z. z. o do-
prave stavieb pomáhali. Faktom je, že prave na dráhach. Predchádzajúcou
Foto: archív
v súčasnosti je potrebné všetko úsilie vládou bol tento proces dlhodobo
vynaložiť na dočerpanie europeňazí, odsunutý, čím sa stratila požadovaná
resp. na to, aby ich prepadlo čo naj- kontinuita.
menej. Až potom, keď budú nastave-
né definitívne procesy v eurofondoch, dá sa rozvíjať téma verej- ■■ Železnicepočas vlády premiérky Ivety Radičovej takpovediac mo-
no-súkromného partnerstva. Faktom je tiež aj to, že nie všade sa hutne prepúšťali. Akú líniu bude v tejto oblasti dopravy preferovať
európske peniaze dajú zmysluplne využiť, a práve tam treba PPP. súčasná Ficova vláda?
Teoreticky by mohla byť financovaná zo súkromných peňazí diaľ- Aby som bol objektívny, železničný sektor musí ozdravovať,
nica D4 alebo prepojenie R1 Banskej Bystrice a Ružomberka. ale nie matematickým vzorcom počtu prepustených, ako to bolo
za predchádzajúcej vlády, bez ohľadu na ich potrebu a odbor-
■■ Vláda, zdá sa, že definitívne odsúhlasila južný variant rýchlostnej nosť, čoho dôsledkom je až znefunkčnenie niektorých odvetví
cesty R7. Vraj má byť lacnejší ako vami navrhovaný severný variant, v sektore. Z hľadiska budúceho vývoja železničného sektora som
keďže má byť postavený za europeniaze. Európska únia v súčinnosti preferoval model holdingu železničných spoločností. Ten bol
s ochranármi pravdepodobne bude robiť problémy. Bude sa opakovať schválený v podobe legislatívneho zámeru našou vládou na jar
niečo podobné, ako v prípade úseku diaľnice Turany – Hubová? 2010. Stratové obslužné činnosti vrátane nepotrebného majetku
Musím vás opraviť, pretože R7 Bratislava – Dunajská Lužná, by mohli byť riešené v trhovom prostredí. Ak by si vedeli tieto
či už červený (južný), tak aj zelený variant nie je možné finan- činnosti na seba zarobiť, nemuselo by prísť k takému rozsiahle-
covať z eurofondov. Projekty rýchlostných ciest nachádzajúce sa mu a masívnemu prepúšťaniu zamestnancov v celom sektore.
v Bratislavskom kraji sú z možnosti čerpania eurofondov vylúče-
né. V druhom rade červený variant nemôže byť lacnejší, pretože ■■ Čaká vás post podpredsedu vlády pre veľké dopravné a energetické
jeho užívanie je podmienené ďalšou vyvolanou investíciou v rov- projekty. Nepochybne jedným z nich bude niektorými politikmi toľko
nakom objeme, ako je samotná trasa R7 v úseku Bratislava – Du- napádaná širokorozchodná trať z východu Slovenska na jeho hranice
najská Lužná. s Rakúskom. Je to jeden z miliardových megaprojektov. Ako si pred-
Zmenená koncepcia na tzv. červený variant znamená v predpo- stavujete jeho realizáciu v súčasnej etape krízy, prípadne o akých ďal-
kladanej cene 108 mil. eur plus ďalších 105 mil. eur a v čase začatia ších projektoch by sa mohlo uvažovať?
stavby, horizont po roku 2018, ak vôbec, pretože reálne hrozí to, že Z predmetného postu vyplývajú úlohy, ktorými sú najmä
z dôvodu environmentálnych problémov sa budú musieť opäť po komplexná pomoc pri veľkých projektoch, medzi ktoré patrí
niekoľkých rokoch vrátiť k zelenému variantu. Ochranári sa totiž napríklad širokorozchodná trať, ale aj iné projekty energetic-
už obrátili na Európsku komisiu so sťažnosťou. V zásade je možné kého a dopravného charakteru. Stále však platí, že projekt širo-
s nimi v tomto prípade súhlasiť, pretože štát pri trasovaní R7 má korozchodnej trate je nadčasovým projektom a je potrebné ho
možnosť si vybrať environmentálne čisté riešenie. Naopak, v úse- posúvať dopredu. Ak Slovenská republika nechce stratiť šta-
ku D1 Turany – Hubová takáto možnosť nebola. Ostatné varianty tút tranzitnej krajiny, tak je potrebné, aby sa venovala zvýšená
zaťažia životné prostredie porovnateľne, preto nie je možné zrov- pozornosť projektu, samozrejme, ak výsledky analýz preukážu
návať tieto dva prípady. Čo sa týka samotnej prípravy, tak sme výhodnosť zámeru. Stále platí, že zodpovedný politik má roz-
takouto zmenou variantu znova na začiatku, pretože nový úsek hodovať na základe skutočného poznania veci, a nie, že najprv
R7 Bratislava-Ketelec – Bratislava-Prievoz je na začiatku prípravy sa zaviažem zrušiť projekt širokorozchodnej v programovom
a bez prevádzky tohto 10-kilometrového úseku nie je možné pre- vyhlásení vlády a potom sa pýtam, čo ďalej? To je prípad pred-
vádzkovať úsek R7 Bratislava – Dunajská Lužná. chádzajúcej vlády.
12 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

13. Národná rada
Slovenskej republiky
Eurofondy sú garantom
pre Slovensko
Bol ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja od júla 2010
do apríla 2012. V súčasnosti je podpredsedom národnej rady
za Kresťanskodemokratické hnutie a stále žije problematikou dopravy.
Na otázky publicistu Františka Meliša odpovedal Ján Figeľ.
■■ Vláda sa chystá prehodnocovať všetky výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest aj penia-
vami rozbehnuté projekty. Nie je vylúčené, že ze DSS. Keď však po voľbách začal spochyb-
ich realizácia sa môže aj oddialiť. ňovať ich pôsobenie, tieto spoločnosti avizo-
Vláda toho veľa nasľubovala a narozpráva- vali také požiadavky na uvoľnenie peňazí, že
la, ale skutky sú opačné. Minister Ján Počia- Robert Fico už o tom ani neuvažuje.
tek neprehodnotil žiaden projekt, dokonca Využiť v čase krízy peniaze z DSS je logic-
ani vstup strategického investora do želez- kým a správnym krokom, čo sme podporo-
Foto: P. Urbi
ničného Carga a koncesionára do bratislav- vali aj my. Mali sme o tom s nimi rokovania
ského letiska. Diaľnice sa aj naďalej stavajú a nebránili sa tomu. Preto ma prekvapuje, že
tak, ako sme ich transparentne vysúťažili. nová vláda zlyháva aj tu. PPP projekty musia
Viac ma však trápi to, že Ján Počiatek nie je byť len doplnkovými popri výstavbe cez eu- hovorili, že to vyrieši dopravu z južného Slo-
schopný ani uzavrieť niektoré rozbehnuté rofondy. Logické opodstatnenie to má v Bra- venska do Bratislavy. Tvrdili sme, a naďalej
projekty, nieto začať nové. Čerstvý príklad tislavskom kraji, kde sa nedajú využiť euro- tvrdíme, že to pomohlo. A nielen to, ale aj
je železničný projekt Bratislava-filiálka, kto- fondy, pretože kraj má nadpriemerný hrubý rozšírenie cesty z Rovinky do Bratislavy. De-
rý rieši dopravu v celom bratislavskom kraji, domáci produkt v porovnaní s priemerom finitívne tento problém vyrieši až výstavba
kde je súťaž v záverečnej fáze a minister ju Európskej únie. Robert Fico však chcel stavať rýchlostnej cesty R7 a nultý obchvat Bratisla-
ide zrušiť, čím Slovensko príde o eurofondy. väčšinu diaľnic cez PPP projekty, a eurofon- vy v podobe diaľnice D1.
Ďalší projekt je diaľničný tunel Višňové, kde dy by prepadli. Navyše pri PPP projektoch
vláda a ministerstvo dopravy iba bezprizorne nie je taká kontrola, ako pri eurofondoch, čo ■■ Rušenie niektorých stratových vlakových
prešľapujú. vyhovovalo aj politickým mecenášom. tratí chcela realizovať už prvá vláda Rober-
ta Fica, touto otázkou sa zaoberala aj vláda,
■■ Ešte ako minister ste tvrdili, že za vašej ■■ Čo sa týka rýchlostnej cesty R7, vláda sa ktorej ste boli ministrom, a súčasná vláda na-
éry sa začala výstavba 56 kilometrov diaľnic priklonila k vášmu variantu. Malo sa to sta- pokon k tomuto citlivému problému pristúpi-
a rýchlostných ciest. O ktoré projekty išlo? vať z europeňazí. Je tu však nebezpečenstvo la.
Išlo o diaľničné úseky pri Martine, Levoči protestu ochranárov. Myslíte si, že sa s tým Prvá Ficova vláda sa neodvážila urobiť nič,
a Prešove na diaľnici D1, rýchlostnú cestu R4 štát dokáže popasovať, pretože do hry vstúpi dokonca si dovolím povedať, že cez rozkrá-
Košice – Milhosť. Najmä prepojenie Bratisla- Brusel tak, ako v prípade úseku diaľnice Tu- danie a neriešenie situácie likvidovala želez-
vy a Košíc je veľmi potrebné, preto sme Ficov rany – Hubová? ničnú dopravu na Slovensku. My sme prijali
predražený PPP projekt zastavili a vysúťaži- Rýchlostná cesta R7 by sa mala stavať skôr zásadný plán ozdravenia železníc, čo zachrá-
li sme tieto úseky za takmer polovičné ceny. ako PPP projekt, pretože v Bratislavskom nilo tento sektor. V osobnej doprave narástol
Navyše tým, že sme začali používať na vý- kraji je obmedzené čerpanie eurofondov. medziročne počet cestujúcich o milión, v ná-
stavbu eurofondy a nie štátny rozpočet, sme Problém pri úseku Turany – Hubová je ten, kladnej doprave sme sa dostali po dvoch ro-
ušetrili ďalšie obrovské financie. Eurofondy že Ľubomír Vážny sa ani nezaťažoval štú- koch dlhov za viac ako 120 miliónov eur do
sú grantom pre Slovensko. diami dosahov na životné prostredie a igno- prevádzkového zisku. To sú naše výsledky.
roval ochranárske organizácie. To bola naj- Súčasná vláda iba pokračuje v nami nastave-
■■ Oponenti vám vyčítali, že reči o šetrení sú väčšia výčitka Európskej komisie. Všetkému nom pláne.
kamuflážou. Nedávno sa objavila informácia, sa dalo predísť, ak by Smer-SD trápil verejný
že nový minister dopravy Ján Počiatek vyro- záujem a ak by arogantne nepresadzoval iba ■■ Jednou zo strategických stavieb, ktorej
koval miliónové úspory pre bratislavské le- biznis pre ekonomické a finančné skupiny. príprava sa má počas funkčného obdobia sú-
tisko, pretože nový letiskový terminál bude To platí aj v prípade R7. Treba začať diskusiu, časnej vlády rozbehnúť, je širokorozchodná
financovaný oveľa výhodnejšie, ako predpo- a najmä kvalitne posúdiť vplyvy na životné trať. Napriek predchádzajúcemu odmietaniu
kladalo ministerstvo pod vaším vedením. prostredie. bývalá vláda Ivety Radičovej zmenila k nej
Je to typická lož predstaviteľov Smeru-SD. postoj. Dostane to zrejme na starosť budúci
Minister Ľubomír Vážny popodpisoval ne- ■■ Za zmluvu s Regio Jet vás kritizoval bývalý podpredseda vlády a bývalý minister dopravy
horázne zákazky vrátane výstavby terminá- minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, že Ľubomír Vážny.
lu na bratislavskom letisku. Dodatočne sme bola uzavretá bez verejnej súťaže a že ohrozí Za riziko pokladám všetko, čo sa ešte Ľu-
vyrokovali výrazne zľavy na stavebných prá- Železničnú spoločnosť Slovensko. Tento vlak bomírovi Vážnemu zverí, pretože jeho výsled-
cach v porovnaní s prvou časťou terminálu. jazdí, mal odbremeniť cesty z južného Sloven- ky práce na ministerstve dopravy boli nega-
Opakujem, na stavebných prácach, čím sme ska od áut. Tento cieľ sa zrejme nesplnil, pre- tívne. Čo sa týka samotnej širokorozchodnej,
ušetrili ďalšie peniaze. Ján Počiatek nevyro- tože kolóny áut z týchto trás naďalej smerujú treba posúdiť výhodnosť a návratnosť tejto
koval nič, oháňa sa lepším úverom v porov- do Bratislavy. investície. My už totiž širokorozchodnú na
naní s nami, len si nevšimol, že my sme žia- Minister Ľubomír Vážny opäť klamal, pre- východe máme, na druhej strane naša existu-
den úver pre letisko nepodpísali. tože riadne prebehla súťaž. Veď to bol on, júca železničná sieť je málo vyťažená. Preto
kto to dával do európskeho vestníka. Navy- sa mi zdá logickejšie, aby sme skôr moder-
■■ Robert Fico pred voľbami v diskusiách še to prinieslo úsporu pre štát jedno euro na nizovali naše prekladiská a vyťažili už našu
s vami vyhlasoval, že budúca vláda využije na každý vlakokilometer. Nikdy sme však ne- existujúcu sieť.
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 13