Poštová banka, týždenník <a>s</a>

1. 1
UDALOSTI TÝŽDŇA
Zaujalo nás:
Od začiatku nového milénia vzrástli ceny tovarov a služieb o 64 %.
Priemerné platy sú však vyššie až o 126 %.
Čo nové vo svete:
Zasadnutie ECB neprinieslo najpozitívnejšie správy
Čo nové doma:
Rast slovenskej ekonomiky potvrdený na úrovni 3,2 %
analyzy@pabk.sk
www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/
36. týždeň
Jana Glasová Dominika Ondrová

2. 2

 Euro medzimesačne silnejšie o 2,5 % 3
 ECB môže pristúpiť k zmene programu QE 3
 Ropa Brent opäť pod 50 USD za barel 4
 Zlato medzimesačne drahšie o 3,3 % 4
 Rast slovenskej ekonomiky potvrdený na úrovni 3,2 % 5
 Tržby našich maloobchodníkov v júli vzrástli 5
 Čo nové vo svete: Zasadnutie ECB neprinieslo najpozitívnejšie správy 6
 Zaujalo nás: Od začiatku nového milénia vzrástli ceny tovarov a služieb o 64 %.
Priemerné platy sú však vyššie až o 126 %. 7
Kalendár udalostí 37. týždňa 8
 Predikcie podľa Poštovej banky 8

3. 3
Čo nové na FX trhoch:
Euro medzimesačne silnejšie o 2,5 %
Spoločná mena eurozóny sa síce väčšinu týždňa posilňovala, no v sumáre aj tak stratila na sile – 0,3 % a ukončila ho na úrovni
1,1149 EURUSD. Výrazný negatívny vplyv malo najmä zasadnutie Európskej centrálnej banky, ktorá zhoršila prognózu inflácie aj
hospodárskeho rastu eurozóny. V medzimesačnom porovnaní je však naša mena stále silnejšia o 2,5 %. Euro minulý týždeň zaznamenalo
stratu aj voči maďarskému forintu. Voči oficiálnej mene Maďarov stratilo len mierne, – 0,2 % a piatok zatváralo na úrovni 313,77 EURHUF.
Voči poľskému zlotému sa dokázalo posilniť, a to 0,3 %, na piatkových zatváracích 4,2308 EURPLN. Pri českej mene uzatvárala európska
mena minulý týždeň opäť bez zmeny.
EURUSD [36. týždeň 2015], otváracia úroveň: 1,1185 EURUSD
Close Zmena [1 deň] Potenciálne príčiny
31.8.2015 1,1211 0,23%
- dolár sa oslaboval vplyvom poklesu globálnych akciových trhov; dôležité
makroekonomické zverejnenia chýbali
1.9.2015 1,1315 0,93%
- euro profitovalo zo slabého doláru, ktorý stratil na sile vplyvom správy o tom, že
čínsky spracovateľský sektor zažil najstrmší prepad aktivity za ostatné tri roky
2.9.2015 1,1227 -0,78%
- dolár sa počas dňa posilňoval v dôsledku relatívnej stabilizácie globálnych akciových
trhov
3.9.2015 1,1123 -0,93%
- výsledky zasadnutia ECB oslabili euro; banka zhoršila prognózu vývoja inflácie
a ekonomického rastu v eurozóne
4.9.2015 1,1149 0,23%
- euro ukončilo deň v zelených číslach napriek relatívne silným údajom z amerického
trhu práce
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg
ECB môže pristúpiť k zmene programu QE
Tento týždeň zasadli dve centrálne banky spomedzi tých, o ktorých Vás pravidelne informujeme. V stredu, 2. septembra 2015, o svojej
menovej politike rozhodovala poľská centrálna banka [NBP], ktorá nechala, podľa očakávaní, sadzby na nezmenenej úrovni 1,50 %. Vo
štvrtok, 3. septembra 2015, zasadli predstavitelia ECB, ktorí tiež nepristúpili k žiadnej zmene a hlavná sadzba tak ostala na rekordne
nízkej úrovni, 0,05 %. Draghi zároveň uviedol, že ak to bude nutné, banka pristúpi k zmene politiky nákupu cenných papierov.
1,04
1,11
1,18
3-15 5-15 7-15 9-15
EURUSD
26,80
27,30
27,80
3-15 5-15 7-15 9-15
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,73
0,77
0,81
8-14 10-14 12-14 2-15
EURGBP
112,0
120,0
128,0
3-15 5-15 7-15 9-15
USDJPY Zdroj: Bloomberg
0,68
0,74
0,80
3-15 5-15 7-15 9-15
EURGBP
293,00
308,00
323,00
3-15 5-15 7-15 9-15
EURHUF
3,98
4,18
4,38
3-15 5-15 7-15 9-15
EURPLN
-0,40
-0,10
0,20
0,50
3-15 5-15 7-15 9-15
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
3-15 5-15 7-15 9-15
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
1,50
3,00
3-15 5-15 7-15 9-15
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

4. 4
Čo nové na komoditných trhoch:
Ropa Brent opäť pod 50 USD za barel
Ropa Brent má za sebou premenlivý týždeň. Hneď v jeho úvode zdražela o viac ako 8 %, no následne zlacnela o – 8,5 %. Pod pondelkový
rast sa podpísali najmä správy o tom, že Organizácia krajín vyvážajúcich ropu [OPEC] je pripravená hovoriť s ďalšími krajinami o
prípadnom obmedzení produkcie. Utorková správa o najstrmšom prepade aktivity spracovateľského sektora v Číne za ostatné tri roky
vyvolala obavy z ďalšieho spomaľovania hospodárstva krajiny, čo zatlačilo ceny čierneho zlata nadol. Do záveru týždňa už bolo
obchodovanie s ropou o niečo menej výrazné. Piatkové obchodovanie ukončila ropa Brent na úrovni 49,61USD za barel, a teda o – 2,1 %
lacnejšia ako ho začínala. Počas týždňa zlacnela miernejšie, o – 0,9 %. V medzimesačnom porovnaní je lacnejšia o – 2 %. Oveľa
výraznejšiu zmenu, až o – 51,7 %, možno badať v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka.
Ropa Brent [36. týždeň 2015], otváracia úroveň: 50,05 USD za barel
Close
[USD/barel]
Zmena
Potenciálne príčiny
[1 deň]
31.8.2015 54,15 8,19% Cenu ropy Brent už dlhodobo ovplyvňuje prebytok tejto komodity na trhu, a teda
prevažujúca ponuka nad dopytom, čo spôsobuje hromadenie zásob. Pod cenový vývoj
sa podpisujú aj nepokoje na Blízkom východe a diskusie o iránskom jadrovom
programe. V súčasnosti zohráva veľkú úlohu aj Čína, ktorej hospodárstvo spomaľuje,
čo znepokojuje aj svetovú ekonomiku.
1.9.2015 49,56 -8,48%
2.9.2015 50,5 1,90%
3.9.2015 50,68 0,36%
4.9.2015 49,61 -2,11%
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg
Zlato medzimesačne drahšie o 3,3 %
Zlato v uplynulom týždni reagovalo na vývoj eura voči doláru. Slabší americký dolár totiž podporoval dopyt po zlate, a naopak. Tento
vzácny kov si na cene pripisoval len počas prvých dvoch dní týždňa a následne už len strácal. Týždeň ukončilo zlato na úrovni 1 123,45
USD za trójsku uncu, a teda o – 0,9 % lacnejšie, ako ho začínalo.
1 050
1 150
1 250
1 350
1 450
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
6-15
7-15
8-15
9-15
Cena zlata [v USD za trójsku uncu] Zdroj: Bloomberg
Zlato [36. týždeň 2015], otváracia úroveň:
1 133,55 USD za trójsku uncu
Close
[USD/unca]
Zmena
[1 deň]
31.8.2015 1 134,80 0,11%
1.9.2015 1 140,28 0,48%
2.9.2015 1 134,08 -0,54%
3.9.2015 1 125,47 -0,76%
4.9.2015 1 123,45 -0,18%
Zdroj: Bloomberg
40
60
80
100
120
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
6-15
7-15
8-15
9-15
Cena ropy Brent [v USD za barel]
32
49
66
83
100
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
6-15
7-15
8-15
9-15
Cena ropy WTI [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg

5. 5
Čo nové doma:
Rast slovenskej ekonomiky potvrdený na úrovni 3,2 %
Štatistický úrad SR [ŠÚ SR] minulý týždeň potvrdil svoj rýchly
odhad HDP z minulého mesiaca a slovenská ekonomika tak
v druhom tohtoročnom kvartáli medziročne vzrástla o 3,2 %. Ide
o najrýchlejší rast od konca roka 2011. V porovnaní s vývojom
v predchádzajúcom kvartáli ale došlo opäť k zmene v štruktúre
nášho rastu. Zatiaľ čo počas prvých troch mesiacov roka 2015
bol ťahúňom slovenského hospodárstva najmä dopyt zo
zahraničia, v druhom tohtoročnom štvrťroku prebral na seba
úlohu ťahúňa opäť domáci dopyt, v rámci ktorého sa
zintenzívnila tvorba fixných investícií. Ich medziročný rast sa po
troch rokoch vrátil k dvojciferným hodnotám a dosiahol úroveň
10,0 %. Tento vývoj bol podporený predovšetkým investíciami v priemyselnej výrobe, ale aj v doprave a skladovaní. Veľkú úlohu zohrali
investície do infraštruktúry, teda napríklad do výstavby diaľnic. Spotreba domácností v 2. kvartáli 2015 medziročne vzrástla o 2,3 %, teda
rovnakým tempom ako v tom istom období minulého roka, napriek tomu, že rastu hralo do karát viacero faktorov [klesajúca
nezamestnanosť, rast miezd, bezinflačné prostredie, nízke úrokové sadzby z úverov], ktoré vytvárali priestor pre míňanie domácností.
O 3,4 % vzrástla medziročne aj konečná spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam a konečná spotreba verejnej správy sa
v 2. štvrťroku 2015 medziročne zvýšila o 4,1 %.
ŠÚ SR zverejnil aj údaje o vývoji zamestnanosti a miezd v druhom tohtoročnom štvrťroku. Miera nezamestnanosti podľa VZPS klesla na
11,2 % na celkový počet 305,5 tis. osôb. Priemerná mesačná mzda v slovenskom hospodárstve dosiahla úroveň 877 EUR. Jej nominálny
medziročný rast oproti predchádzajúcemu kvartálu mierne zrýchlil a dosiahol 2,3 %. V reálnom vyjadrení naše mzdy vzrástli o 2,4 %.
Tržby našich maloobchodníkov v júli vzrástli
Z najnovších údajov, ktoré uplynulý týždeň zverejnil Štatistický
úrad SR [ŠÚ SR], vyplýva, že tržby slovenských
maloobchodníkov v júli tohto roka medziročne vzrástli, a to o
2,2 %. V porovnaní s júnom však došlo k spomaleniu tempa ich
rastu. Medziročne sa júlové tržby zvýšili v siedmich oblastiach
a klesli v dvoch.
Najväčší medziročný rast tržieb pocítili maloobchodníci so
zariadeniami pre IKT v špecializovaných predajniach, a to až
o 42,1 %. Dvojciferný nárast zaznamenali aj maloobchodníci s
potravinami, nápojmi a tabakom v špecializovaných predajniach,
a to o 17,9 %. Menej peňazí si medziročne do kasy vložili predajcovia v stánkoch a na trhoch [o – 0,4 %] a maloobchodníci s ostatným
tovarom pre domácnosť v špecializovaných predajniach [o – 6,1 %].
-8
-4
0
4
8
12
1Q08
2Q08
3Q08
4Q08
1Q09
2Q09
3Q09
4Q09
1Q10
2Q10
3Q10
4Q10
1Q11
2Q11
3Q11
4Q11
1Q12
2Q12
3Q12
4Q12
1Q13
2Q13
3Q13
4Q13
1Q14
2Q14
3Q14
4Q14
1Q15
%, r/r Vývoj HDP v SR
reálny rast HDP
Zdroj: ŠÚ SR
-2
0
2
4
6
8
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
6-15
7-15
Maloobchodné tržby v SR Zdroj: ŠÚ SRv %, r/r

6. 6
Čo nové vo svete:
Zasadnutie ECB neprinieslo najpozitívnejšie správy
EUROZÓNA: ECB zhoršila svoju prognózu vývoja inflácie a ekonomického rastu v eurozóne. Po minulotýždňovom zasadnutí banka
uviedla, že inflácia v eurozóne bude v tomto roku na úrovni iba 0,1 %. V budúcom roku ECB očakáva infláciu 1,1 % a v roku 2017 na
úrovni 1,7 %. Ešte v júni banka predpovedala, že tohtoročná inflácia bude vo výške 0,3 %, v budúcom roku na úrovni 1,5 % a v roku 2017
vo výške 1,8 %. ECB zároveň uviedla, že hospodárstvo eurozóny v tomto roku posilní o 1,4 % a v budúcom roku o 1,7 %. V roku 2017
banka predpokladá rast ekonomiky o 1,8 %. Júnová predikcia banky rátala s tohtoročným rastom hospodárstva eurozóny o 1,5 %, v roku
2016 o 1,9 % a o rok neskôr o 2,0 %. Šéf ECB Mario Draghi dodal, že stále pretrváva riziko slabšieho rastu hospodárstva, ako sa
predpokladá. Dôvodom je predovšetkým zvýšená neistota v súvislosti s vonkajším prostredím. Podľa jeho slov osobitne terajší vývoj
nových trhových ekonomík má potenciál ešte viac negatívne ovplyvniť globálny rast. Draghi zároveň zopakoval prísľub, že ECB v prípade
nutnosti program nákupov cenných papierov zmení. Medzinárodný menový fond sa domnieva, že ECB by mala rozšíriť rozsah programu
nákupu dlhopisov.
ČÍNA: Čínsky spracovateľský priemysel zaznamenal v auguste najstrmší prepad aktivity za tri roky. Údaje, ktoré zverejnil minulý týždeň
štatistický úrad krajiny, upozornili na riziko ďalšieho spomalenia druhej najväčšej svetovej ekonomiky napriek sérii vládnych opatrení na
podporu hospodárskeho rastu. Oficiálny index nákupných manažérov [PMI] v spracovateľskom priemysle klesol na 49,7 bodu z júlových
50 bodov. Prepadol sa tak pod hranicu 50 bodov, ktorá oddeľuje pokles aktivity od rastu. Čínski priemyselní výrobcovia čelia klesajúcemu
dopytu na domácom aj zahraničných trhoch. Prebytočné kapacity ich nútia k znižovaniu cien, čo má negatívne dopady na ziskovosť.
ČESKÁ REPUBLIKA: Viceguvernér českej centrálnej banky ČNB informoval, že spomalenie čínskej ekonomiky a nízke ceny komodít
môžu prinútiť centrálnu banku, aby politiku slabého kurzu koruny uplatňovala dlhšie, než predpokladá v aktuálnych prognózach. Politiku
udržiavania kurzu českej koruny blízko hranice 27,000 EURCZK naštartovala ČNB v novembri 2013 zhruba rok po tom, čo v snahe
odvrátiť deflačné riziká stlačila úrokové sadzby takmer na nulu. Podľa súčasnej prognózy má pri nej zotrvať do konca budúceho roka.
Práve spomenuté udalosti súvisiace s Čínou a vývojom cien komodít môžu vyvolať nutnosť udržiavať voľnú menovú politiku aj dlhšie, než
naznačuje prognóza.
POĽSKO: Poľská centrálna banka na svojom minulotýždňovom zasadaní ponechala, podľa očakávaní trhu, hlavnú úrokovú sadzbu na
nezmenenej úrovni 1,50 %. V marci centrálna banka krajiny uviedla, že cyklus uvoľňovania menovej politiky ukončila. Vedenie banky
konštatovalo, že najnovšie ekonomické údaje naznačujú stabilný rast hospodárstva v nadchádzajúcich mesiacoch. Uviedlo však, že
inflácia sa na želanú úroveň 2,5 % pravdepodobne vráti pomalšie, ako sa pôvodne očakávalo.

7. 7
Zaujalo nás:
Od začiatku nového milénia vzrástli ceny tovarov a služieb o 64 %. Priemerné platy sú
však vyššie až o 126 %.
Uplynulo už takmer 15 rokov od začiatku nového milénia. Hospodárstvo Slovenska prešlo za toto relatívne dlhé obdobie rôznymi
zmenami, ktoré sa následne premietli aj do našich každodenných životov. Väčšinu z nás, z ekonomického hľadiska, zaujíma najmä to,
koľko zarábame a koľko nás stoja jednotlivé tovary a služby. Práve tieto dva faktory vo veľkej miere ovplyvňujú našu finančnú situáciu
a následne aj celkovú životnú úroveň. Z údajov Štatistického úradu SR vyplynulo, že tovary a služby, za ostatných takmer 15 rokov,
zdraželi až o približne dve tretiny, konkrétne 63,9 %. Ako sa ale vyvíjali naše platy? Môžeme si dovoliť viac, či menej?
Väčšina výdavkov priemernej slovenskej domácnosti bez detí
spravidla putuje na potraviny, bývanie a energie. Tie spolu
zvyknú tvoriť zhruba 40 % ich celkových výdavkov. Kým potraviny
a nealkoholické nápoje nás stoja viac o približne dve pätiny,
ceny bývania a energií vzrástli ešte výraznejšie, a to až o 142,2
%. To je druhý najvýraznejší nárast v rámci celého spotrebného
koša. Viac ako dvojnásobne zdraželi aj tovary a služby slúžiace
nášmu zdraviu. Najhlbšie do vrecka ale siahneme, ak je reč
o vzdelávaní. To nás aktuálne stojí zhruba trikrát viac. Je však
pravdou, že táto položka nepatrí k tým, ktoré sa na našich
celkových výdavkoch podieľajú výraznou mierou. Najmenej nás
cenový rast zasiahol v prípade odevov a obuvi, ktoré zdraželi
najmiernejšie, a to o 13,4 %.
Zdražovanie, väčšie či menšie, v konečnom dôsledku postihlo
takmer všetky kategórie spotreby. Nájdeme však aj svetlú výnimku.
Tou sú nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domu, ktoré
nás stoja menej o desatinu.
V jednotlivých rokoch rástli ceny rôznym tempom.
Najvýraznejší medziročný rast cien tovarov
a služieb sme pocítili v roku 2003, kedy inflácia
dosiahla úroveň 8,5 %. Naopak, najnižším tempom
rástli ceny v roku 2010, kedy sa medziročne zvýšili
len o rovné percento. Následne po roku 2011 nastalo
obdobie, kedy sa rast cien začal spomaľovať, až sa
vlani úplne zastavil a Slováci sa mohli tešiť z toho, že
sa ceny začali postupne mierne znižovať. Netreba však
zabúdať, že dlhodobejší pokles cien nie je pre
ekonomiku pozitívnym javom. Fenomén zvaný
pocitová inflácia sa ale podpísal pod to, že až 62 %
slovenských domácností má dojem, že aj
v minulom roku platili za tovary a služby viac.
Pre objektívne zhodnotenie situácie ale musíme brať do úvahy vývoj miezd. A tie rástli takmer počas celého obdobia rýchlejšie ako
spomínané ceny. Výnimkou boli len roky 2003, 2011 a 2012. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca bola ku koncu
uplynulého roka vyššia o 126 %. Kým v roku 2014 dosiahla úroveň 858 eur, v roku 2000 predstavovala v prepočte 379,4 eur. Jedným
dychom je však potrebné dodať, že na úroveň priemernej mzdy si vlani nesiahlo až 57 % Slovákov zamestnaných na plný
pracovný úväzok. Pozitívny vývoj ale nastal v oblasti nezamestnanosti. Aj keď je stále vysoká, rady nezamestnaných na úradoch práce
sa v sledovanom období skrátili. Kým na začiatku tohto tisícročia dosahovala miera nezamestnanosti 18,6 %, v prvom kvartáli tohto roka
predstavovala podľa Výberového zisťovania pracovných síl 12,4 %.
V závere možno teda stručne zhodnotiť, že v porovnaní so začiatkom nového milénia máme na Slovensku nižšiu nezamestnanosť, vyššie
ceny, ale zároveň aj vyššie mzdy. Priemerný Slovák si tak zo svojho platu môže dovoliť kúpiť viac ako pred 15 rokmi. Práve to, koľko
zarábame a čo si za to môžeme kúpiť, sa zvyčajne premieta do hodnotenia našej životnej úrovne.
Ako sa zmenili ceny za ostatných 15 rokov?
zmena
12/2000 - 7/2015
SPOLU 63,9%
Potraviny a nealkoholické nápoje 41,8%
Alkoholické nápoje a tabak 97,0%
Odevy a obuv 13,4%
Bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá 142,2%
Nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domu -9,8%
Zdravie 111,3%
Doprava 24,4%
Pošta a telekomunikácie 38,1%
Rekreácia a kultúra 19,1%
Vzdelávanie 206,6%
Hotely, kaviarne a reštaurácie 78,4%
Rozličné tovary a služby 73,9%
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa údajov ŠÚ SR
-2
0
2
4
6
8
10
12
r/r Vývoj cien a platov za ostatných 15 rokov
vývoj nominálnych miezd, r/r vývoj cien tovarov a služieb, r/r
Zdroj: ŠÚ SR

8. 8
Kalendár udalostí 37. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Saldo zahraničného obchodu [8. september 2015], v mil. EUR júl 2015 – –
Kľúčová úroková sadzba anglickej centrálnej banky BoE [10.septemberl 2015], v % september 2015 0,50 0,50
Tržby, mzdy a zamestnanosť vo vybraných odvetviach [11.september 2015] júl 2015 – –
Priemyselná a stavebná produkcia [10. september 2015], r/r, v % júl 2015 – –
Predikcie podľa Poštovej banky
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť
Indikátor 2 Q 2015 3 Q 2015 4 Q 2015 2014 2015
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 3,2* 3,1 2,7 2,4* 3,1
CPI [%, r/r] 1] 4] – 0,1* 0,3 0,5 – 0,1* 0,7
HICP [%, r/r] 1] 4] – 0,1* 0,1 0,3 – 0,1* 0,2
PPI [%, r/r] 1] 4] – 3,8* – 4,0 – 2,9 – 3,7* – 2,7
Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 2,4* 2,9 1,2 4,2* 2,3
Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 11,56* 11,50 11,52 12,79* 11,71
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 1 026,7* 1 150,0 770,0 4 673,4* 4 258,2
EUR/USD2] 4] 1,12* 1,09 1,07 1,21* 1,08
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,05* 0,05 0,05 0,05* 0,05
1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] – 0,06* – 0,08 – 0,06 0,02* – 0,06