1. 20. týždeň 2014
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk

2. ekonomický týždenník
220. týždeň 2014
OBSAH
Zaujalo nás: Prvá práca očami absolventov? Takmer 5 mesiacov
hľadania, 30 rozposlaných žiadostí a 1 000 EUR v hrubom. 3
Čo nové vo svete: Svet môže už čoskoro zasiahnuť klimatický
jav El Nino 4
Za uplynulý týždeň stratilo euro voči doláru pol percenta 5
Ropa Brent za týždeň zdražela o 2,3 % 6
Pokles cien tovarov a služieb sa v apríli prehĺbil na – 0,2 % 6
Naša ekonomika v prvej štvrtine roka šliapla na plyn 7
Slovenskí priemyselníci prijali v marci o 6,2 % viac objednávok ako
pred rokom 7
Marec priniesol medziročný nárast tržieb takmer všetkým odvetviam
nášho hospodárstva 8
Slovenský priemysel v marci s rastom produkcie o 5,9 % 9
Rebríček týždňa: Voľby do Európskeho parlamentu by mali prilákať
58 % mladých Slovákov do 30 rokov 10
Kalendár udalostí 21. týždňa 11
Predikcie podľa Poštovej banky 11
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo
zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo
propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky.
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenník
320. týždeň 2014
Zaujalo nás:
Prvá práca očami absolventov? Takmer 5 mesiacov hľadania,
30 rozposlaných žiadostí a 1 000 EUR v hrubom.
Kolotoč prednášok, seminárov, skúšok, ale aj večery plné zábavy. Predovšetkým o tom je život vysokoškoláka. Obhájením diplomovej práce
a zložením štátnicových skúšok sa ale vysokoškolákom náročné obdobie nekončí. Hľadanie uplatnenia na trhu práce je pre mnohých z nich
behom na dlhé trate. Potvrdzujú to aj údaje Štatistického úradu EÚ [Eurostatu], podľa ktorých je v súčasnosti na Slovensku bez práce
tretina mladých ľudí vo veku do 25 rokov, majúcich štúdium už za sebou. Je preto logické, že až 6 z 10 absolventov sa obáva
o svoju budúcnosť. V porovnaní s ostatnými Európanmi sú ale naši študenti optimistickejší.
Prečo si čerství absolventi ťažšie hľadajú prácu? Azda ich najväčšími hendikepmi sú nedostatok praxe a chýbajúce pracovné
návyky. Získavanie praxe absolventmi však pripomína známu hádanku o vajci a sliepke. Často sa ale skloňuje aj nedostatočné prepojenie
medzi slovenským vzdelávacím systémom a pracovným trhom. No a mladým Slovákom nepomohla ani hospodárska kríza. Pred jej
vypuknutím bola totiž na Slovensku nezamestnaná iba približne pätina mladých ľudí.
Naši vysokoškoláci sú si svojich „slabých stránok“ vedomí a počítajú s tým, že na nájdenie prvej pracovnej pozície budú potrebovať aj niekoľko
mesiacov. Slovenskí absolventi ekonomických smerov si rezervujú na nájdenie svojho prvého „jobu“ 4,6 mesiaca. Ich európski
kolegovia sú väčší pesimisti a počítajú s tým, že hľadanie práce im zaberie až 5,5 mesiaca. Vyplynulo to z prieskumu Graduate Barometer za
rok 2013.
Väčší optimizmus badať u našich absolventov v porovnaní
s európskymi aj v otázke očakávaného počtu rozposlaných
žiadostí o prijatie do zamestnania. Zatiaľ čo mladí Slováci
plánujú zaslať svojim potenciálnym zamestnávateľom
30 životopisov, tak mladí Európania odhadujú počet
rozposlaných žiadostí o zamestnanie až na 38 kusov.
Slovenskí vysokoškoláci poznajú situáciu na našom
pracovnom trhu a vo svojich platových nárokoch sú tak
v porovnaní s Európanmi skromnejší. Kým mladí európski
ekonómovia sú pripravení pracovať za viac ako 1 800
EUR v hrubom, tak slovenskí absolventi očakávajú
mesačne „iba“ tisícku.
Mladí Slováci ponúkajú svojmu prvému zamestnávateľovi vernosť, nakoľko očakávajú, že uňho odpracujú až 6,4 roka. Absolventi
z Európy ale tiež nemajú v úmysle zobrať rýchlo nohy na plecia, keďže u prvého zamestnávateľa plánujú zotrvať 5,3 roka. Slovenskí
vysokoškoláci sa v súvislosti s hľadaním práce nebránia ani sťahovaniu. Až 3 z 10 slovenských vysokoškolákov majú dokonca
v úmysle hľadať po skončení štúdia vhodné zamestnanie v zahraničí.
Napriek nie práve najlepším vyhliadkam slovenských vysokoškolských absolventov je diplom z univerzity stále určitým plusom a konkurenčnou
výhodou. Dosiahnutie čo najvyššieho vzdelania a zvyšovanie vzdelanostnej úrovne však nie je len v záujme jednotlivcov, ale aj
vzdelávacích politík azda všetkých európskych ekonomík. Ekonomické výhody zo vzdelania plynú aj samotným štátom. Ľudia
s vyšším vzdelaním majú totiž spravidla i vyššie mzdy a platia tak i vyššie dane a odvody.
V záujme zlepšenia svojich šancí na pracovnom trhu si mladí ľudia hľadajú prácu už počas štúdia. Na atraktivite preto v súčasnosti
získavajú tzv. trainee programy, ktoré študentom umožňujú počas niekoľkomesačnej praxe skĺbiť štúdium s prácou v odbore, ktorý ich
zaujíma. Odmenou pre tých najlepších je možnosť zotrvať na danej pozícii aj po ukončení štúdia. Až takmer polovica slovenských
vysokoškolákov preferuje trainee program ako vstupnú bránu na pracovný trh.
Dvere otvorené pre šikovných študentov má aj Poštová banka.
Názory a očakávania vysokoškolských študentov
Ukazovateľ
študenti ekonomického
zamerania
SR Európa
Obavy o budúcu kariéru 59,9% 61,2%
Očakávaný čas do nájdenia 1. práce 4,6 mesiaca 5,5 mesiaca
Očakávaný počet rozposlaných žiadostí 30,1 38,0
Očakávaná hrubá mesačná mzda 1 004 EUR 1 809 EUR
Plánovaný čas strávený u 1. zamestnávateľa 6,4 roka 5,3 roka
Úmysel vycestovať za prácou do zahraničia 30,9% 30,0%
Ochota presťahovať sa za prácou 86,6% 87,5%
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Trendence Graduade Barometer, 2013

4. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
420. týždeň 2014
Čo nové vo svete:
Svet môže už čoskoro zasiahnuť klimatický jav El Nino
MAĎARSKO: Tak ako titulky hlásajúce defláciu zaplavili Slovensko začiatkom marca, tak sa s dvojmesačným oneskorením stalo aj u našich
južných susedov. Minulý týždeň zverejnené inflačné dáta za apríl v Maďarsku poukázali na medziročný pokles cien o – 0,1 %. Stalo sa tak po
prvýkrát od roku 1968. Jednorazový cenový pokles ešte defláciu v pravom zmysle slova neznamená, na to sme upozorňovali aj v prípade
Slovenska. Ak by však poklesy cien pretrvávali a boli výraznejšie, pre ekonomiku to už môže predstavovať problém. Zverejnenie týchto
inflačných dát z nášho pohľadu mení aj situáciu na poli maďarskej menovej politiky. Pôvodne sme predpokladali, že maďarská centrálna
banka [MNB] zastaví cyklus znižovania úrokových sadzieb na súčasnej úrovni 2,50 %. Vzhľadom na aktuálny vývoj ale náš výhľad meníme
a neprekvapilo by nás, ak by MNB ďalej znižovala sadzbu až na úroveň 2,00 %. Vďaka aprílovému poklesu cien v ekonomike má totiž pre
takýto krok o argument navyše.
SVET: Klimatický jav nazývaný El Nino [teda chlapček či dokonca Ježiško] nie je ani zďaleka taký neškodný, ako jeho názov napovedá. Na
konci 90. rokov minulého storočia mal za následok tisícky ľudských obetí a obrovské škody na úrode, infraštruktúre a v priemysle. Podľa
meteorológov a klimatológov dosahuje pravdepodobnosť objavenia sa tohto fenoménu už toto leto viac ako 70 %. Predpovede odborníkov boli
v minulých rokoch veľmi úspešné a aktuálne varovania tak nemôžeme brať na ľahkú váhu. A vedia to aj obchodníci s komoditami, ktorí už
varovania do cien čiastočne započítavajú. Najohrozenejšími sú z tohto pohľadu komodity pestované či ťažené v najviac postihnutých
oblastiach, ktorými sú pobrežia Tichého a Indického oceánu – teda východné pobrežie Afriky, oblasť juhovýchodnej Ázie, Austrália a západné
pobrežie Ameriky. Zmeny v klíme by tak mohli negatívne vplývať najmä na produkciu palmového oleja, cukru, kávy, kakaa či pšenice.
Napríklad v roku 1997 dosiahla káva v priebehu piatich mesiacov cenový nárast o viac ako 160 %. El Nino by však nezasiahol len
poľnohospodárov a ich úrodu, ale aj ťažiarov a priemyselníkov. Najcitlivejšími na tento prírodný jav boli v minulosti nikel, meď či zinok. Medzi
ich top producentov totiž patria El Ninom ohrozené krajiny ako Čile, Peru, Indonézia, Filipíny či Austrália.
CYPRUS: Cyperskí predstavitelia povzbudení úspechom Grécka pri nedávnej aukcii sa pripravujú na emisiu strednodobých dlhopisov. Aspoň
to vyplýva zo správ, ktoré sa na trhu objavili počas víkendu. Krajina neemitovala na trhu dlhopisy od jesene 2010 [ak nepočítame
minulomesačnú privátnu emisiu] a až do konca marca 2016 je súčasťou záchranného programu. Cyprus sa však plánuje na dlhopisový trh
vracať postupne, a preto chce už v septembri tohto roku ponúknuť investorom dlhopisy so strednodobou splatnosťou [t. j. zrejme 3 až 5 rokov].
TURECKO: Európsky súd pre ľudské práva [ESĽP] minulý týždeň nariadil Turecku vyplatiť Cypru 90 mil. EUR ako odškodné za inváziu na
ostrov v roku 1974 a jeho následné rozdelenie. Prostriedky by mali od Turecka ako odškodné dostať príbuzní obetí a cyperskí Gréci žijúci
v Turkami osídlenej oblasti ostrova. Turecko však s rozhodnutím ESĽP nesúhlasí.
PERIFÉRIA: Viac ako mesiac trvajúca rally na dlhopisoch európskej periférie sa, zdá sa, skončila. Minulý týždeň zaznamenali výnosy
z gréckych, talianskych, portugalských, slovinských či írskych dlhopisov rast. Spúšťačom výpredaja bolo Grécko, ktoré so sebou stiahlo aj
dlhopisy ostatných periférnych ekonomík. Dôvodom sú obavy, že špekulatívny kapitál, ktorý bol do týchto dlhopisov naliaty v záujme zarobiť na
iniciatívach Európskej centrálnej banky [ECB], môže rovnako rýchlo odplávať. Výnos z 10 – ročných gréckych dlhopisov napríklad poskočil len
v priebehu jedného dňa o pol percentuálneho bodu na úroveň viac ako 6,8 %. Naopak, výnosy z nemeckých 10 – ročných dlhopisov, ktoré pre
investorov zhmotňujú akýsi bezpečný prístav, poklesli minulý týždeň na dohľad hladiny 1,3 %. Ešte v úvode tohto roka pritom niesli výnos viac
ako 1,9 %.

5. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
520. týždeň 2014
Za uplynulý týždeň stratilo euro voči doláru pol percenta
Podobne ako záver predminulého týždňa, aj
začiatok toho uplynulého sa niesol predovšetkým
v duchu špekulácií o júnovom rozhodnutí ECB
o menovej politike. V úvode pondelkového
obchodovania kurz eura voči doláru posilnil
v dôsledku víkendových správ z nemeckých
médií, že ECB sa na formulácii, ktorú použil vo
štvrtok guvernér Draghi nezhodla a teda, že
centrálni bankári nie sú všetci pripravení v júni
zasiahnuť. Euro tak v úvode dňa posilnilo smerom
k úrovni 1,3775 EURUSD, no dlho sa tu neohrialo.
Dôvodom boli poludňajšie komentáre rakúskeho
zástupcu v ECB Nowotneho. Ten vyhlásil, že
samotné zníženie úrokových sadzieb by nebolo
dostatočné pre boj proti nízkej inflácii. Inak povedané, ak ECB zakročí, urobí viac. Euro tak oslabilo späť k otváracej úrovni 1,3760 EURUSD,
na ktorej napokon obchodovanie aj uzavrelo. V utorok na spoločnú menu negatívne vplývali horšie než očakávané mäkké dáta z Nemecka
v podobe prieskumov ZEW. K stratám eura však prispeli najmä správy z prostredia nemeckej Bundesbank. Tá bola doposiaľ najväčším
oponentom ďalšieho uvoľnenia menovej politiky v eurozóne. Podľa v utorok zverejnených správ sú však už aj Nemci naklonení k tomu, aby
ECB v júni zasiahla a to v prípade, že prognóza inflácie na rok 2016 bude analytikmi ECB znížená [čo sa neskôr aj stalo]. Euro v reakcii na
tieto správy zletelo z úrovne 1,3770 EURUSD až na 1,3690 EURUSD, čím prerazilo niekoľko dôležitých technických úrovní. Výrazné
oslabovanie eura v stredu ustalo a spoločná mena eurozóny si pripísala nepatrné posilnenie na úroveň 1,3715 EURUSD. Vo štvrtok na trhu
dominovali správy, že ECB v júni zníži depozitnú úrokovú sadzbu do záporu na úroveň – 0,25 %. Okrem toho ECB vo štvrtok zverejnila svoj
pravidelný mesačný bulletin, v ktorom uviedla aj aktualizované predikcie cenového vývoja v eurozóne na najbližšie tri roky. Predikcie nielen že
neočakávajú návrat inflácie k inflačnému cieľu ECB ani do konca roka 2016, ale po novom predpokladajú ešte pomalší rast cien než
naposledy. Táto správa sa podpísala vo štvrtok ráno pod oslabenie eura až na hladinu 1,3650 EURUSD, čo predstavovalo najnižšiu úroveň od
konca februára. Po príchode amerických obchodníkov k monitorom začalo euro rásť a do konca dňa svoje dopoludňajšie straty takmer úplne
vymazalo. Štvrtkové obchodovanie napokon spoločná mena eurozóny uzavrela na úrovni 1,3710 EURUSD, teda na červenej nule. Spoločná
mena eurozóny voči doláru aj v piatok oslabila a obchodovanie uzavrela pod hladinou 1,3700 EURUSD, čím vytvorila predpoklad pre ďalšie
oslabovanie. V piatok na trhu chýbali zásadnejšie zverejnenia a obchodovanie tak bolo skôr pokojné. Z rannej úrovne 1,3720 EURUSD sa
však euro postupne zosunulo smerom k úrovni 1,3690 EURUSD, v blízkosti ktorej napokon deň i týždeň aj uzavrelo. V celotýždennom
zúčtovaní stratilo euro voči doláru pol percenta a medzimesačne bolo slabšie o – 0,9 %.
Meny nášho regiónu minulý týždeň voči euru mierne oslabili. Maďarský forint si za týždeň voči euru odpísal – 0,4 % a v piatok obchodovanie
zatváral na úrovni 305,20 EURHUF. K oslabeniu mu „dopomohli“ aj špekulácie, že tamojšia centrálna banka by mohla ďalej znižovať úrokové
sadzby, keďže krajina v apríli po prvýkrát v novodobej histórii zaznamenala medziročný pokles cien. Česká koruna minulý týždeň voči euru
oslabila o – 0,3 % a v piatok sa jej kurz voči euru pohyboval na úrovni 27,460 EURCZK. Približne – 0,2 % si minulý týždeň voči euru odpísal aj
poľský zlotý a v piatok večer sa jeho kurz nachádzal na úrovni 4,1910 EURPLN.
1,30
1,35
1,40
11-13 1-14 3-14 5-14
EURUSD
25,30
26,60
27,90
11-13 1-14 3-14 5-14
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,80
0,84
0,88
11-13 1-14 3-14 5-14
EURGBP
95,0
101,0
107,0
11-13 1-14 3-14 5-14
USDJPY
0,00
0,50
1,00
11-13 1-14 3-14 5-14
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
11-13 1-14 3-14 5-14
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
2,50
5,00
11-13 1-14 3-14 5-14
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

6. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
620. týždeň 2014
Ropa Brent za týždeň zdražela o 2,3 %
Cena ropy Brent počas uplynulého týždňa takmer nepretržite rástla a opäť
sa dostala na dohľad hladiny 110 dolárov za barel. V pondelok zdražela
severomorská ropná zmes o pol dolára na 108,41 USD za barel po tom,
ako Moskva varovala západ pred prerušením dodávok energií. Končiace
júnové dodávky ropy Brent si zaknihovali cenový rast aj v utorok a barel
sa tak na trhu predával za 109,24 dolárov. Cenový rast ropy Brent pritom
tlmili vyhliadky obnovenia dodávok z Líbye. Cena júnových dodávok ropy
Brent v stredu vzrástla až na úroveň 110,19 USD za barel, nové júlové
dodávky však boli lacnejšie a obchodovali sa pri cene 109,31 USD za
barel. Vo štvrtok cena ropy Brent mierne poklesla na 109,09 dolárov za
barel najmä vďaka ďalším pozitívnym správam z Líbye. Radosť však dlho
netrvala a v piatok ropa zdražela až na 109,75 USD za barel v dôsledku správ, že ropné polia v Líbyi boli opäť zatvorené. Za uplynulý týždeň
tak ropa Brent zdražela o 2,3 % a medziročne bola drahšia až o 9,6 %.
Pokles cien tovarov a služieb sa v apríli prehĺbil na – 0,2 %
Ceny tovarov a služieb na Slovensku pokračovali aj v apríli v poklese.
Historicky prvý medziročný pokles o – 0,1 % zaznamenali ceny u nás
vo februári a rovnako poklesli aj v marci. V apríli sa pokles cien podľa
národného CPI indexu prehĺbil na úroveň – 0,2 %. Rovnako o – 0,2 %
sa ceny znížili aj podľa harmonizovaného HICP indexu.
Medzimesačne, teda oproti marcu 2014, spotrebiteľské ceny podľa
oboch metodík stagnovali. Vyplynulo to z údajov Štatistického úradu
SR [ŠÚ SR].
V apríli 2014 sme si medziročne priplácali najmä za vzdelávanie, ktoré
zdraželo o 4,7 % podľa CPI aj HICP. Alkohol a tabak zaznamenali
medziročný rast cien o 2,2 % a za služby kaviarní, hotelov
a reštaurácií sme si priplatili medziročne viac o 1,4 % [podľa oboch indexov]. Ceny v žiadnej inej oblasti už nerástli rýchlejšie ako o 1,1 %.
Medziročný pokles cien v apríli zaznamenalo viacero kategórií nášho spotrebného koša. O – 1,4 % [podľa CPI] resp. o – 1,3 % [podľa HICP]
lacnejšie nás vyšla doprava a na základe oboch indexov o – 1,4 % menej sme zaplatili za služby pôšt a telekomunikácií. Menej ako pred
rokom sme ale v apríli zaplatili aj za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá, za rozličné tovary a služby a tiež za nábytok a vybavenie
domácnosti. Potraviny a nealko nápoje v apríli medziročne zlacneli prvýkrát po štyroch rokoch a to o – 0,8 %. Pod vývoj cien potravín sa
výraznou mierou podpisuje vývoj cien poľnohospodárskych komodít, z ktorých sú viaceré aj v úvode tohto roka medziročne lacnejšie. Ich vývoj
ale závisí hlavne od ťažko predvídateľného počasia a úrody, čo má následne dopad aj na ceny potravín v našich obchodoch.
Oproti marcu 2014, teda medzimesačne, bol najrýchlejší cenový rast podľa oboch metodík evidovaný v prípade odevov a obuvi o 2,1 %.
K medzimesačnému zlacneniu došlo v prípade štyroch kategórií, pričom najvýraznejšie klesli ceny potravín a nealko nápojov o – 0,8 %.
Hoci na prvý pohľad sa nám, spotrebiteľom, môžu zdať nižšie cenovky v obchodoch dobrou správou, nie je tomu vždy tak. Rovnako ako príliš
rýchla inflácia tak ani deflácia nie je pre ekonomiku zdravým javom. Dlhodobo klesajúce ceny v obchodoch totiž môžu mať za následok zmenu
v správaní spotrebiteľov, ktorí začnú vyčkávať na ešte nižšie ceny a odkladať svoje nákupy do budúcnosti. Výrobcovia sa potom musia
vyrovnávať so slabším dopytom prostredníctvom znižovania nákladov, čo má za následok aj znižovanie miezd či prepúšťanie. Ľudia tak môžu
prísť o svoje príjmy, prácu a ich spotreba nútene ďalej klesá. Ekonomika tak môže skĺznuť do deflačnej špirály, z ktorej je ťažké sa vymaniť.
Medziročný rast cien v únii aj eurozóne sa v apríli vymanil z trendu postupného spomaľovania. Ceny tovarov a služieb v eurozóne totiž vzrástli
o 0,7 %, pričom v marci tempo ich rastu predstavovalo len 0,5 %. V 28 – člennej EÚ vzrástli ceny medziročne o 0,8 % [v marci o 0,6 %].
Spomedzi krajín únie rástli v marci ceny najrýchlejšie, avšak len o 1,6 %, v Rakúsku. Naopak, viacero krajín na čele s Gréckom [– 1,6 %]
a Bulharskom [– 1,3 %] bolo v apríli svedkom klesajúcich cien.
-1,0
0,0
1,0
2,0
3,0
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
HICP r/r CPI r/r
Infláciav %, r/r Zdroj: ŠÚ SR
90
100
110
120
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
Cena ropy Brent [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg

7. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
720. týždeň 2014
Naša ekonomika v prvej štvrtine roka šliapla na plyn
Slovenská ekonomika v prvej štvrtine roka 2014 zabrala a dosiahla medziročný nárast o 2,4 %. Za celý uplynulý rok 2013 pritom naše
hospodárstvo zaznamenalo nárast len o 0,9 %. Vyplynulo to z rýchleho odhadu vývoja HDP, ktorý zverejnil ŠÚ SR.
Podrobnejšiu štruktúru HDP za 1. štvrťrok 2014 sa dozvieme až
začiatkom júna. Predpokladáme ale, že pod zrýchlenie nášho rastu
sa v prvom kvartáli vo výraznejšej miere podpísala domáca
spotreba vrátane spotreby domácností. Naznačuje to vývoj
maloobchodných tržieb v prvom štvrťroku, ktoré zaznamenali
priemerný rast na úrovni 4,3 % a naši maloobchodníci si tak mohli
mädliť ruky nad najrýchlejším rastom tržieb za 5 rokov. Tradičným
ťahúňom slovenskej ekonomiky je však aj zahraničný obchod,
a preto nás môže tešiť vcelku pozitívny vývoj aj za slovenskými
hranicami.
Rast slovenského HDP v úvode roka prekonal očakávania nás
i trhu. Ak si ekonomika zachová dynamiku rastu aj v ďalších kvartáloch, mohla by pozitívne prekvapiť aj v celoročnom zúčtovaní. Náš
predpoklad, že slovenská ekonomika v tomto roku vzrastie o 2,3 %, ponechávame v platnosti. Hoci sa v porovnaní s rokom 2013 bude jednať
o značné zrýchlenie rastu, na výraznejšiu tvorbu pracovných miest postačovať nebude.
Eurostat zverejnil dáta o hospodárskom vývoji aj za ostatné európske ekonomiky. Ekonomika eurozóny v prvom tohtoročnom kvartáli
medziročne vzrástla o 0,9 % a v porovnaní s poslednou štvrtinou uplynulého roka tak zrýchlila tempo svojho rastu. Európska únia, ktorá
zahŕňa o desiatku krajín viac, zaznamenala nárast HDP o výraznejších 1,4 %. Ekonomiku eurozóny potiahli predovšetkým výkony nemeckého
a francúzskeho hospodárstva, ktoré sa v súhrne na hrubom domácom produkte eurozóny podieľajú celou polovicou. A keďže nemecká aj
francúzska ekonomika v prvom štvrťroku rástli, pozitívne sa to premietlo aj do čísel za eurozónu ako takú. Na druhej strane ale ďalšia veľká
ekonomika, ktorou je Taliansko, zotrvala v recesii aj v prvej štvrtine aktuálneho roka. Najrýchlejšie spomedzi európskych ekonomík rástlo
Rumunsko a to o 3,8 %. Najmenej sa darilo cyperskej ekonomike, ktorá v prvom kvartáli tohto roka zaznamenala pokles HDP o – 4,1 %.
Slovenskí priemyselníci prijali v marci o 6,2 % viac objednávok ako
pred rokom
Začiatok roka 2014 sa zatiaľ pre našich priemyselníkov vyvíja
pozitívne. Aj v marci totiž zaznamenali medziročný nárast nových
objednávok a to o 6,2 %. Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR.
Najvýraznejší medziročný nárast nových objednávok v marci
zaznamenala málo objemná výroba dopravných prostriedkov [okrem
automobilov], ktorej objednávky zaznamenali nárast až o 125,6 %.
Darilo sa však aj automobilkám, ktoré zaznamenali o 7,6 % vyššie
objednávky ako v marci 2013. S medziročným poklesom objednávok
sa museli popasovať len producenti z dvoch priemyselných odvetví
a to farmácie a papierenskej výroby. V prípade farmaceutov sa však
jednalo o drvivý prepad nových objednávok až o – 65,9 %.
-10
0
10
20
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
Nové priemyselné objednávky v SR Zdroj: ŠÚ SRv %, r/r
-8
-4
0
4
8
12
1Q08
2Q08
3Q08
4Q08
1Q09
2Q09
3Q09
4Q09
1Q10
2Q10
3Q10
4Q10
1Q11
2Q11
3Q11
4Q11
1Q12
2Q12
3Q12
4Q12
1Q13
2Q13
3Q13
4Q13
1Q14
%, r/r Vývoj HDP v SR
reálny rast HDP
Zdroj: ŠÚ SR

8. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
820. týždeň 2014
Marec priniesol medziročný nárast tržieb takmer všetkým
odvetviam nášho hospodárstva
Slovenskí priemyselníci utŕžili v marci 2014 o 2,7 % viac ako pred rokom. Tržby v samotnej priemyselnej výrobe vzrástli o 7,4 %, v dodávke
vody a odvode odpadových vôd zaznamenali tržby nárast o 2,7 % a v ťažbe a dobývaní o 1,7 %. Tržby v dodávke elektriny, plynu, pary
a studeného vzduchu však zaznamenali pokles o – 18,5 %. Údaje zverejnil minulý týždeň ŠÚ SR.
Spomedzi jednotlivých priemyselných
odvetví sa s najvýraznejším poklesom
tržieb aj v treťom mesiaci tohto roka
museli vyrovnať farmaceuti [o –
53,7 %]. O desatinu nižšie tržby však
v marci sklamali aj producentov
z oblasti výroby koksu a rafinovaných
ropných produktov. Naopak,
najvýraznejší rast tržieb o 24,1 %
zaznamenali výrobcovia elektrických
zariadení. Tržby automobiliek, ktoré sú
tradičným ťahúňom našej ekonomiky,
v marci medziročne vzrástli o 9,5 %.
V marci však zaznamenali medziročný
nárast tržieb nielen priemyselníci, ale aj
ostatné odvetvia nášho hospodárstva s výnimkou oblasti informácií a komunikácie, ktorá evidovala nepatrný pokles tržieb. Darilo sa najmä
predaju a oprave motorových vozidiel, doprave a skladovaniu a veľkoobchodu s dvojcifernými medziročnými nárastmi tržieb.
Zamestnanosť sa v marci medziročne zvýšila vo väčšine odvetví, najvýraznejšie v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev [o 8,1 %] a vo
vybraných trhových službách [o 7,4 %]. Priaznivý vývoj sme v marci zaznamenali aj v oblasti miezd. V nominálnom aj reálnom vyjadrení sa
mzdy zvýšili vo všetkých odvetviach nášho hospodárstva s výnimkou stavebníctva, vybraných trhových služieb a reštaurácií a pohostinstiev.
Najvýraznejšie rástli mzdy zamestnancom v oblasti veľkoobchodu [o 8,1 % v reálnom vyjadrení].
Medziročný vývoj v % v marci 2014
Odvetvie hospodárstva Tržby Zamestnanosť
Nominálna
mzda
Reálna
mzda
Priemysel 2,7 1,4 3,5 3,6
Stavebníctvo 3,0 -0,2 -3,4 -3,3
Predaj a oprava motorových vozidiel 14,2 -1,2 2,2 2,3
Veľkoobchod 10,5 7,0 8,0 8,1
Maloobchod 5,7 -1,0 1,2 1,3
Ubytovanie 4,6 5,4 0,5 0,6
Činnosť reštaurácií a pohostinstiev 3,6 8,1 -1,1 -1,0
Vybrané trhové služby 5,8 7,4 -2,1 -2,0
Informácie a komunikácia -0,2 4,1 1,2 1,3
Doprava a skladovanie 11,7 -1,4 6,5 6,6
Zdroj: ŠÚ SR

9. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
920. týždeň 2014
Slovenský priemysel v marci s rastom produkcie o 5,9 %
Slovenským priemyselníkom v marci nevzrástli len nové objednávky
a tržby, ale aj samotná produkcia. Tá však spomalila tempo rastu
z februárových 9,1 % na 5,9 % v marci. Za celý prvý štvrťrok 2014
vzrástla produkcia našich priemyselníkov o slušných 9,2 %. Vyplynulo
to z údajov ŠÚ SR.
Samotná priemyselná výroba v marci medziročne vzrástla o 7,7 %,
oblasť ťažby a dobývania zaznamenala nárast o 2,6 %, no produkcia
v oblasti dodávky elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu
medziročne poklesla o – 5,2 %.
V rámci priemyselných odvetví zaznamenali v marci najvýraznejší
medziročný rast produkcie, až o 48,8 %, výrobcovia z oblasti farmácie. Tí sa pritom dlhé mesiace trápili s dvojcifernými poklesmi svojej
produkcie. Ako však vyplynulo z údajov o tržbách farmaceutov [na predošlej strane], napriek medziročnému nárastu produkcie zaznamenali
farmaceuti prepad svojich tržieb o viac ako polovicu. Výrazný nárast produkcie o 35,7 % zaznamenali v marci aj výrobcovia elektrických
zariadení, nasledovaní producentmi z ostatnej výroby, opravy a inštalácie strojov s rastom o 21,7 %.
Hlavným ťahúňom nášho hospodárstva tretí mesiac roka až tak neprial. Automobilkám sa podarilo medziročne zvýšiť svoju výrobu o 8,1 %
a v porovnaní s dvojcifernými nárastmi v úvodných dvoch mesiacoch roku sa im tak v marci darilo menej. Výrobcom počítačových,
elektronických a optických výrobkov však v marci produkcia dokonca poklesla o – 2,4 %.
S najvýraznejším medziročným poklesom výroby, o takmer pätinu, sa v treťom tohtoročnom mesiaci museli popasovať výrobcovia textilu,
odevov a kože a tiež producenti koksu a rafinovaných ropných produktov.
Po februárovom zaváhaní priniesol marec opäť malé povzbudenie pre našich stavebníkov v podobe medziročného nárastu ich produkcie
o 0,1 %. Nárast bol podobne ako v januári i februári zaznamenaný najmä medzi stavebnými prácami na opravách a údržbách. Za celý prvý
štvrťrok 2014 však naši stavebníci zaznamenali medziročný pokles produkcie o – 0,2 %.
-20%
-10%
0%
10%
20%
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
Priemyselná produkcia Stavebná produkcia
Priemyselná a stavebná produkciar/r Zdroj: ŠÚ SR

10. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
1020. týždeň 2014
Rebríček týždňa:
Voľby do Európskeho parlamentu by mali prilákať 58 % mladých
Slovákov do 30 rokov
Európskemu parlamentu dôveruje podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometer 47 %
Slovákov. Nad priemerom EÚ na úrovni 34 % tak výrazne vytŕčame. S volebnou účasťou
Slovákov na voľbách do Európskeho parlamentu to ale v minulosti také ružové nebolo. V roku
2009 prišla voliť len menej ako pätina Slovákov oproti 43 % Európanov. Budú tieto voľby
iné?
Hovorí sa, že mladým patrí svet. Mladí ľudia často kritizujú starších pre ich názory, zvyky
ale aj volebné hlasy. Právo voliť však majú mladí aj starí. Presne pred rokom Európska
komisia v rámci prieskumu Eurobarometer 375 zisťovala plánovanú účasť mladých Európanov
do 30 rokov pri volebných urnách. Naklonených účasti vo voľbách do Európskeho
parlamentu bolo v prieskume 58 % mladých Slovákov.
Rovná štvrtina oslovených mladých Slovákov v prieskume uviedla, že voliť pôjde určite.
Zvyšok bol účasti vo voľbách skôr naklonený, no nie presvedčený. Tí mladí Slováci, ktorí sa do
víkendových volieb chystajú, uviedli ako hlavný dôvod svojej účasti fakt, že voľby do
Európskeho parlamentu sú dôležité [90 % z tých mladých Slovákov, ktorí sa voliť chystajú].
Naopak tí mladí Slováci, ktorí sa do volieb zapojiť neplánovali, odôvodnili svoju neúčasť
najmä presvedčením, že ich hlas nič nezmení.
V Európskej únii ako takej bolo takto pred rokom odhodlaných ísť voliť svojich
zástupcov v Európskom parlamente 64 % mladých ľudí do 30 rokov. Najvyššia volebná
účasť by podľa prieskumu mala byť v Belgicku, Holandsku, Švédsku, Taliansku a Írsku, kde sa
k urnám chystali viac ako tri štvrtiny mladých ľudí.
V štyroch krajinách Európskej únie, a to v Belgicku, Luxembursku, Grécku a na Cypre,
je účasť v eurovoľbách viac-menej povinná. Ani v týchto krajinách sa však k urnám
nechystajú všetci mladí ľudia. Zatiaľ čo Belgicko a Luxembursko sa nachádzajú na popredných
priečkach rebríčka, mladí Gréci a Cyperčania sú na jeho konci. Voliť sa totiž chystala len niečo
vyše polovica z ich oprávnených voličov vo veku do 30 rokov.
Najmenší záujem o voľby do Európskeho parlamentu majú mladí ľudia v Slovinsku,
susednej Českej republike a Estónsku. V tejto trojici krajín sa vlani len menej ako polovica
oprávnených voličov vo veku do 30 rokov vyjadrila, že pravdepodobne voliť pôjde. Česi už
tradične patria skôr medzi euroskeptikov a potvrdili to aj výsledky tohto prieskumu.
Pravdepodobnosť účasti obyvateľov
do 30 rokov na voľbách do
Európskeho parlamentu
[% z tých, ktorí sú oprávnení voliť]
Krajina skôr áno
Belgicko 80%
Holandsko 76%
Švédsko 76%
Taliansko 76%
Írsko 76%
Luxembursko 75%
Malta 75%
Lotyšsko 73%
Nemecko 71%
Rumunsko 67%
Dánsko 67%
Bulharsko 66%
Rakúsko 65%
Fínsko 65%
Chorvátsko 65%
Francúzsko 64%
EÚ 64%
Slovensko 58%
Litva 58%
Španielsko 58%
Poľsko 58%
Maďarsko 57%
Veľká Británia 56%
Portugalsko 56%
Cyprus 55%
Grécko 53%
Estónsko 48%
Česká republika 48%
Slovinsko 47%
Zdroj: analytický tím Poštovej banky
podľa Eurobarometer 375, apríl 2013

11. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
1120. týždeň 2014
Kalendár udalostí 21. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Evidovaná miera nezamestnanosti, ÚPSVAR, v % [21. máj 2014] apríl 2014 12,91 –
Predikcie podľa Poštovej banky
Indikátor 4 Q 2013 1 Q 2014 2 Q 2014 2013 2014
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 1,5* 2,4* 2,1 0,9* 2,3
CPI [%, r/r]1] 4] 0,5* – 0,1* 0,2 0,4* 2,0
HICP [%, r/r] 1] 4] 0,5* – 0,1* 0,3 0,4* 1,9
PPI [%, r/r] 1] 4] – 1,7* – 3,4* – 1,7 – 1,7* 0,0
Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,9* 2,4 2,0 1,0* 1,3
Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 13,50* 13,46* 12,89 14,11* 13,06
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 695,3* 1 246,8* 970,0 4 429,7* 3 590,0
EUR/USD 2] 4] 1,37* 1,38* 1,33 1,37* 1,30
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,25* 0,25* 0,25 0,25* 0,25
1M EURIBOR [%, p. a.]2] 4] 0,22* 0,24* 0,25 0,22* 0,25
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť