2. Ekonómia je veda o tom,
ako spoločnosť využíva
vzácne zdroje na výrobu
užitočných tovarov a ako
ich rozdeľuje medzi
rozličné skupiny ľudí
(Nordhaus, Samuelson)
3. MIKROEKONÓMIA – skúma správanie
jednotlivých ekonomických subjektov
(domácnosti, firmy, štáty..) a ich vzájomné
vzťahy
MAKROEKONÓMIA – skúma fungovanie
ekonomiky ako celku (celková výrova tvarov a
služieb, miera inflácie, nezamestnanosť...)
4.
5. Analyzuje a popisuje skutočný stav ekonomiky bez
toho, že by ju hodnotila
Založená na faktoch
Aké percento mladistvých je nezamestnaných?
Aký bude vplyv zvýšených daní na fajčiarov?
6. Zahŕňa etické súdy
Hodnotí stav ekonomiky – aká by mala byť
Riešia sa na základe politických rozhodnutí
Má vláda dávať peniaze chudobným ľuďom?
Má zamestnania pre mladých ľudí zabezpečovať súkromný,
alebo verejný sektor?
Má sa znižovanie rozpočtového deficitu realizovať
prostredníctvom zvýšených daní, alebo znížením výdavkov?
7.
8. ZMYSEL EKONÓMIE – efektívne uspokojovanie
potrieb jednotlivcov i celej spoločnosti
POTREBA – pociťovaný nedostatok, ktorý sa
snažíme uspokojiť, snaha uspokojiť potrebu je
motívom ľudskej činnosti (menia sa)
Ekonomické/mimoekonomické potreby
9. V roce 1997 postihla Moravu povodeň. Představte si, že jste v situaci, kdy
vás v noci sou sedé probudí,
křičí, že se blíží velká voda a že máte 5 minut na to, abyste opustili svůj dům,
jinak vám hrozí utopení.
1. Co uděláte, co si vezmete s sebou? Odpovězte okamžitě, bez rozmýšlení.
(Nejčastější odpovědi: doklady, peníze,
psa, vzbudím rodiče a sourozence. Proč?)
2. Co si sbalíte, když budete mít na opuštění domova 2 hodiny? Napište na papír
seznam, máte na to 3 minuty. (Vy -
zvěte několik žáků, aby přečetli svůj seznam, a můžete diskutovat, co mají
seznamy společného a čím se liší.)
3. Jak se zachováte, když budete vědět, že máte na evakuaci nejméně 12 hodin
času? Pokračujte v seznamu, máte
na to dalších 5 minut. (Opět vyzvěte několik žáků, aby přečetli své seznamy.)
4. Jaké závěry bychom mohli vyvodit z vašich odpovědí?
5. Platí, že čím více máte času, tím více potřeb chcete uspokojit?
6. Které potřeby jsou zbytné a které nezbytné? Je to individuální?
7. Mají lidé něco společného při uspokojování potřeb? (Maslowova pyramida)
8.Odpovídá vaše zjištění tomu, co víte o potřebách z minulých ročníků?
10. Je to čokoľvek, čo je užitočné a
súčasne vzácne, ako napr. tovar,
práva, služby...
Musí byť: užitočný (uspokojovať
potrebu)
vzácny (nedostatočné
množstvo, dostupný pri námahe,
vôľa vzdať sa kôli nemu niečoho
iného...)
Voľné statky (vzduch...)
11. Druh statku, ktorý nemá materializovanú
podobu, nehmotné, neviditeľné,
neskladovateľné ekon. Statky určené na
uspokojovanie potrieb
12. Zmysel ekonomickej činnosti ľudí – výroba statkov a
služieb na uspokojovanie potrieb
Proces výroby – transformícia inputov (vstup do
výroby) na outputy (výstupy)
13. Základné výrobné faktory:
1. Práca
2. Pôda
3. Kapitál – statky, ktoré slúžia na
ďalšiu výrobu (stroje, zariadenia,
budovy, peniaze...)
14. ROZDELENIE:
Podľa formy: hmotné statky (chlieb, kabát..) a
služby (herec, kaderník..)
Podľa účelu použitia: spotrebná statky (drevo
na kúrenie) a kapitálové (drevo na nábytok)
Podľa vlastníctva: súkromné statky a verejné
statky
15. 1. Čo a v akých množstvách
sa má vyrábať? (pizza alebo
košele, lacné vs. drahé, veľa vs.
málo...)
2. Ako sa majú statky
vyrábať? (ropa, uhlie, vietor,
štátne firmy vs. Korporácie...)
3. Pre koho vyrábať? (bohatí –
chudobní vs. rovnosť, IQ vs.
svaly...)
16. 1.Tradičné (zvykové) ekonomické systémy
– zdedené zručnosti, obyčaje, hierarchia
(starovek, stredovek...)
2.Trhový ekonomický systém
- dopyt/ponuka, konkurencia
3. Prikazovací ekonomický systém
- o alokácii rozhoduje vláda
Zmiešané ekonomické systémy
- reálne, vzájomné pôsobenie
prvkov
17. Graf – ilustrácia, ktorá ukazuje v akom vzťahu sú
dve, alebo viaceré súbory údajov
HRANICA PRODUKČNÝCH MOŽNOSTÍ –
obmedzenosť produkčného potenciálu
18.
19.
20. Smernica – predstavuje zmenu jednej premennej
ku ktorej dochádza, keď sa zmení ďalšia premenná
Prevýšenie nad základňou trojuholníka – číslo –
CD/BC = 1/s =s
Zmena premennej na vertikálnej osy pri
jednotkovej zmene premennej na horizontálnej osi
21.
22.
23.
24. Nedochádza k plytvaniu zdrojmi –
využívajú sa čo najefektívnejšie na
uspokojovanie potrieb
Nemôže produkovať väčšie množstvo
jedného statku bez toho, aby nedošlo k
poklesu druhého statku
25.
26.
27. Zákon vzácnosti
- Nedostatok zdrojov neumožňuje vyrábať
všetky tovary a služby, ktoré by o ktoré by
mali ľudia záujem a chceli by ich
spotrebovávať
28. Vyzvěte žáky, aby vám pomohli vyřešit problém rozdělování.
1. Mám jedno tričko. Kdo ho chce? (Předpokládám, že většina.)
2. Jak mám rozhodnout, komu ho dát? Jaká kritéria mohu při rozdělování použít?
Napište způsoby rozdělování na
tabuli. (Loterie, kdo ho nejvíc potřebuje, kdo je nejstarší, kdo nejdál doskočí, kdo
má nejlepší prospěch, kdo
zaplatí nejvíc, roztrhat ho na kousky, budeme si ho půjčovat ...)
3. Rozdělte se na skupiny (asi po 5 studentech). Každá skupina si zvolí jeden
způsob a napíše všechny výhody
a nevýhody tohoto způsobu rozdělování.
4. Přečtěte výsledky práce skupin. Který způsob se vám zdál nejvýhodnější a proč?
5. Napište, co by se ve společnosti změnilo, kdyby se váš způsob rozdělování začal
všeobecně používat při rozdělování
potravin, vzdělání, lékařské péče? (Můžete dát za domácí úkol.)
6. Na závěr se zeptejte žáků, jakým způsobem tedy rozdělíme tričko (blíží se
konec hodiny). Pravděpodobně zvolí
loterii. (Je to rychlé, každý má naději, že vyhraje.) Řekněte, že si myslíte číslo v
intervalu 1 – 50 (můžete ho
napsat na zadní stranu tabule), ať napíší na papír, jaké číslo máte na mysli. Kdo
uhádne nebo kdo bude nejblíže
vašemu číslu,
29. Jeden input je
konštantný (pôda-100
ha)
Druhý input je
variabilný (počet
poľnohodospodárov-
1,2,3, 10...)
Dodatočný output
klesá (kukurica)
Výnosnosť vyriabilného
inputu klesá
30. Output stúpa rýchlejšie, ako rast zapojenia
všetkých inputov
Infraštruktúra (cesty, plynovod...)
Viac používateľov – nižšie náklady na jednotku
outputu
31. Output sa zvyšuje proporciálne s mierou
zapojenia inputou
(činnosti, kde neprebehol technický pokrok)
32.
33. Rozdejte žákům listy s následujícím zadáním, pokládejte jim následující otázky, porovnávejte odpovědi,
vyzývejte
žáky, aby svá tvrzení podpořili přesvědčivými argumenty, aby využívali svých zkušeností, případně zkušeností
svých známých. Někdy je příklad doprovázen bouřlivou diskusí, třída nedospěje k jednoznačnému závěru.
Důležité
je, že se žáci zamyslí nad problémem a učí diskutovat. Učitel by měl být moderátorem diskuse.
100 rybářů pracujících 8 hodin denně naloví 10 000 kg ryb. Rozdělí se rovným dílem, to znamená, že na
každého
připadne 100 kg ryb.
1. Další den jeden z nich zvýší produktivitu o 50 %. Kolik ryb bude naloveno? (Produktivita ostatních je stejná.)
Kolik ryb dostane každý rybář, bude-li se rozdělovat opět stejným dílem?
2. Co se stane, když jeden z rybářů bude pracovat jen 4 hodiny, jeho denní produktivita se sníží o 50 %? Kolik
ryb
bude celkově chyceno a kolik připadne na jednoho rybáře?
3. Který případ (1. nebo 2.) bude častější ve skupině 10 lidí? Proč? (Pravděpodobně případ 1., skupina si uhlídá,
aby
všichni pracovali stejně, jedinec bude chtít vyniknout a ostatní si ho budou vážit a možná je bude motivovat
k vyšší produktivitě, zlepší se uspokojování potřeb každého člena – o 0,5 kg ryb.)
4. Který případ bude častější ve skupině o 1 000 lidech?Ve skupině, která čítá milion lidí? (Pravděpodobně
případ
2., „ulejvák“ se lépe skryje, pokles produktivity skupiny se odrazí jen nepatrně ve snížení podílu, který
připadne
na jednotlivce, velká skupina bude daleko snadněji tolerovat nečestné chování, většina členů skupiny nebude
mít
informace, skupina bude lhostejná a zřejmě stále více členů bude následovat „ulejváka“.)
5. Bude marxistické heslo „Každý podle svých schopností, každému podle jeho potřeb“ použitelné pro
rozdělování
i ve velkých skupinách? Proč?
6. Umožňuje trh kooperaci nekonečného počtu lidí? Je třeba zvláštního „dozoru“ nad chováním jednotlivců?
34. Ekonómia z greckeho oikonomos
– dom, zákon
Xenofón (430-354 p.n.l)– učenie o
domácom hospodárení a
podnikaní
Aristoteles – pôvodná forma
výmeny – barter, neskôr peniaze
Platón - vyzdvihuje obecné blaho,
ktorého garantom má byť štát
35. 16. – 17. storočie
Prostredie manufaktúrnej výroby
J. B. Colbert - Francúzsko
Podporoval rozvoj zahraničného obchodu a manufaktúr
cieľom bolo urýchliť nahromadenie bohatstva v peňažnej
forme
taktiež dosiahnutie aktívnej obchodnej bilancie (viac
vyvážať, ako dovážať) – clá, zákaz vyvážať drahé kovy
36. 18. storočie
Pôda a poľnohospodárstvo je zdrojom všetkého
bohatstva – znásobujú výrobné náklady
A. R. J.Turgot
Dôraz na produktívnu prácu, ako na zdroj
národného bohatstva
37. Sformovanie ekonómie ako samostatnej
vedy
Idea hospodárskeho liberalizmu
Konkurencia zabezpečuje efektívnu alokáciu
zdrojov
38. Vznik: 1770 – kniha Bohatstvo
národov od Adama Smitha
„neviditeľná ruka trhu“ – každé
indivíduum sebecky sleduje len svoje
osobné blaho, je zároveň vedené
akoby neviditeľnou rukou k
sledovaniu najlepšieho blaha pre
všetkých
Výrobcovia v honbe za ziskami
vyrábajú ten tovar, ktorý
spotrebitelia požadujú - egoizmus
39. Štát sa má držať mimo, vytvoriť
právne podmienky (sloboda
obchodu, súkromné vlastníctvo)
Ekonomický liberalizmus
Teória hodnoty - zdrojom
bohatstva je práca, bez ohľadu na
to, v ktorom odvetví bola
vynaložená. Hodnotu tovaru
určuje množstvo práce, ktoré je
potrebné vynaložiť na jeho
výrobu.
Teória absolútnych výhod - každá
krajina sa má špecializovať na
výrobu tovarov, pri výrobe ktorých
dosahuje absolútne výhody, čiže
najnižšie náklady.
40.
41. dielo Zásady politickej ekonómie a
zdaňovania, 1817
nadväzuje na Smithovu teoriu
hodnoty a tvrdí, že hodnota tovaru
nezávisí len od živej práce
vynaloženej na výrobu výrobkov, ale
aj od práce minulej, spredmetnenej
vo výrobných faktoroch.
tvorcom teórie komparatívnych
výhod, podľa ktorej krajina sa má
špecializovať na výrobu tých
výrobkov, ktoré dokáže vyrobiť s
najvyššou produktivitou práce.
42. - tvorca známeho zákona
trhovej ekonomiky, podľa
ktorého si ponuku
automaticky vytvára
dopyt a rozsah trhu je
úmerný rozsahu výroby.
Každý predaj teda
predpokladá dopyt
rovnakej hodnoty.
43. Populačná teória
Obyvateľstvo má
tendenciu rozmnožovať
sa rýchlejšie
(geometrickým
radom)ako životné
podmienky
(aritmetickým radom)
Situáciu je potrebné
zmierniť prekážkami
44. Reakcia na negatívne sociálne dôsledky
kapitalizmu (chudoba, nedôstojné podmienky...)
„Utopický socializmus“ – R. Owen, Ch. Fourier
Očakávali premenu systému zhora
Modely spoločnosti na báze spoločného vlastníctva
45.
46. Hodnota/úžitková hodnota
Pracovná sila (proletariát) vytvorí
nadhodnotu, ktorú si privlastní
kapitalista – vykorisťovanie
Akumulácia kapitálu
Protirečivé záujmy robotníkov a
kapitalistov
Nutnosť sociálnej revolúcie –
odstráni vykorisťovanie
Dielo: Kapitál
47.
48. „Dejiny všetkých doterajších spoločností sú dejinami triednych bojov. Slobodný
a otrok, patricij a plebejec, barón a nevoľník, cechový majster a tovariš, prosto
utláčateľ a utláčaný, stáli proti sebe vo večnom protiklade, zvádzali neprestajný raz
skrytý, raz zas otvorený boj, ktorý sa zakaždým skončil revolučným pretvorením celej
spoločnosti alebo spoločným zánikom bojujúcich tried.“
„Buržoázia podrobila dedinu nadvláde mesta. Stvorila obrovské mestá,
mnohonásobne zvýšila počet mestského obyvateľstva oproti dedinskému, a tým
vymanila značnú časť obyvateľstva z tuposti dedinského života. Práce tak ako
dedinu urobila závislou od mesta, urobila barbarské a polobarbarské krajiny
závislými od krajín civilizovaných, roľnícke národy od národov buržoáznych,Východ
od Západu.“
„Nevyhnutným dôsledkom toho bola politická centralizácia. Nezávislé takmer len
spojenými zväzkami späté provincie z rôznymi záujmami, zákonmi, vládami a clami
boli stmelené v jeden národ, s jednou vládou, s jedným zákonodárstvom, s jedným
národným triednym záujmom, a jednou colnou hranicou.“
„Komunisti otvorene vyhlasujú, že ich ciele sa dajú dosiahnúť len násilným zvrhnutím
celého doterajšieho spoločenského zriadenia. Nech sa trasú vládnúce triedy pred
komunistickou revolúciou! Proletári v nej nemajú čo stratiť, len svoje okovy. Dobyť
môžu celý svet. Proletári všetkých krajín spojte sa!“
„Filozofi svet len rozlične vysvetľovali, ide však o to zmeniť ho“.
49. 70. roky 19. storočia
Analýza dopytu, ponuky a cien
Teória hraničnej užitočnosti – hodnotu tovaru
určuje subj. pocit uspokojenia, daný
množstvom
50.
51. Všeobecné teória
zamestnanosti, úroku a peňazí
30. roky – hosp. kríza
Vysvetlil nestabilitu
kapitalistickej ekonomiky,
vyvolanej nedostatočným
dopytom
Odporúčal štátne zásahy do
trhovej ekonomiky
Dosiahnutie plnej
zamestnanosti
52. 70. roky 20. storočia
Proti štátnym zásahom do
ekonomiky
Proti sociálnemu štátu, minim.
mzde, odborom...
Pripúšťa regulovanie množstva
peňazí v obehu
Milton Friedman
53.
54. Trh - tá časť ekonomiky, kde dochádza
k výmennej činnosti medzi jednotlivými
subjektmi prostredníctvom výmeny tovarov
a služieb za trhové ceny
55. 1. Čo sa má vyrábať – určuje dopyt
spotrebiteľov.Vidina zisku ovplyvňuje firmy, aby
vyrábali to, po čom je dopyt.
2. Ako sa má vyrábať – určuje konkurencia
medzi výrobcami
- Snaha udržať náklady na minimálnej úrovni
- 3. Pre koho – spotreba ľudí
- Úskalia trhového modelu – nedokonalá
konkurencia, znečisťovanie životného
prostredia, nezamestnanosť...
- Negatívne externality/ Pozitívne externality
56. - Úskalia trhového modelu – nedokonalá
konkurencia, znečisťovanie životného
prostredia, nezamestnanosť...
- Negatívne externality
- Pozitívne externality
57. Jednotlivci, domácnosti – na trh vstupujú s
cieľom uspokojiť svoje potreby, sú vlastníkmi
výrobných faktorov
Podniky (firmy):Vyrábajú tovar s cieľom
maximalizácie zisku
Štát – regulácia negatívnych dopadov trhu
58. Naturálna výmena (barter)
Peňažná výmena
Cena: výmenný pomer statkov v
vyjadrený v peňažných jednotkách
59.
60.
61. Územné hľadisko: miestny, regionálny,
národný, svetový
Z hľadiska predmetu kúpy a predaja: trh
spotrebných predmetov, trh výrobných
faktorov, finančný trh, trh s informáciami
Podľa počtu tovarov: čiastkový (pšenica,
mrkva), agregátny (súhrn čiastkových trhov)
Z hľadiska podmienok: voľný, regulovaný
Z hľadiska súladu so zákonom: legálny,
nelegálny
70. Trhová cena – cena, ktorá vzniká na trhu
pôsobením ponuky a dopytu
Trhová rovnováha – stav, keď sú všetci
kupujúci a predávajúci spokojní s predávaným
množstvom a cenou, za ktorú tovary
predávajú a kupujú
Ponúkané množstvo sa rovná dopytovanému
množstvu
71.
72.
73.
74.
75. Je to boj subjektov, ktoré sa stretávajú na
trhoch a bojujú medzi sebou ekonomickými
prostriedkami o mieru splnenia svojich cieľov
Delenie konkurencie podľa metód
konkurenčného boja:
Cenová – previesť na seba spotrebiteľou
manipuláciou s cenou
Necenová – zlepšovanie kvality, služiev,
reklama...
76. Trh na ktorom žiadna firma, alebo spotrebiteľ
nemá taký veľký podiel, aby mohol sám
ovplyvňovať trhovú cenu
Abstraktný model
77. Firma, alebo malý počet firiem majú takú silu,
že môžu ovplyvňovať cenu
Monopol, oligopol
78.
79.
80. Prostriedok výmeny – založená na ochote
ek. Subjektov prijímať ich
Miera hodnôt – porovnávanie hodnôt statkov
Uchovávateľ hodnôt – v čase, túto úlohy
plnia len ak sa ich hodnota veľmi nemení
81.
82.
83. Hlavné kritérium merania úspechu
Meranie trhovej hodnoty všetkých statkov
a služieb, ktoré vyprodukovali v krajine a
jeden rok
84.
85.
86. INFLÁCIA: Zvyšovanie hladiny primernej
cenovej úrovne statkov a služieb
Pokles hodnoty či kúpnej sily peňazí
Doplácajú na ňu domácnosti i firmy, ktorých
príjmy rastú pomalšie ako miera inflácie
Opakom je deflácia
87.
88.
89. Cenový index – vývoj cien v
čase
Index spotrebiteľských cien -
cenový, alebo spotrebiteľský
kôš reprezentatívnych tovarov
(potraviny, byty, doprava,
zdravotná starostlivosť...)
91. (10% - 999%)jnosť nedôveruje peniazom
Rast cien je rýchlejší ako výkonnosť
ekonomiky
Pohyb cien
Verejnosť nedôveruje peniazom
Nízke úrokové miery
Peňažná hotovosť na minime
92. (viac ako 1000%)
Rozpad peňažného
systému
Peniaze prestávajú plniť
svoje funkcie
Ľudia na hranici biedy
Návrat k naturálnej
výmene
Nákup zlata
umeleckých diel, cudzej
meny....
94. Sústava finančných inštitúcií ,
ktoré sa zaoberajú bankovými
operáciami
Banka je inštitúcia, ktorá sa
špecializuje zhromažďovanie
voľných finančných
prostriedkov
(prijímanie vkladov a pod.),
poskytovanie úverov a
prípadne sprostredkovanie
ďalších bankových operácií,
obchodov a transakcií
95. Starostlivosť o stabilitu meny,
regulácia bánk, podmienok
poskytovania úverov
Povinné minimálne rezervy
(vklady------pôžičky)
Regulácia množstva peňazí v
obehu – cenová stabilita
Diskontná sadzba
Banka pre štát
Vydáva bankovky, mince
97. Súkromné firmy
Maximalizácia zisku
ČINNOSŤ: aktívne operácie (úvery, pôžičky)
-pasívne operácie (prijímanie vkladov)
- spostredkovateľské operácie
(prevody z účtov, zmenáreň...)
Rozdiel medzi poskytovanými úvermi a
vyplácanými úrokmi – ZISK (bankové
rozpätie)
Úrok: v percentách vyjadrená suma, ktorú platí
dlžnák veriteľovi za poskytnutú pôžičku
98. Bankovky a mince – centrálna banka
Bankové peniaze – komerčné banky
PRÍKLAD:
Vklad 1000
Povinná rezerva 100 (10%)
900 použije na poskytnutie úverov
1000 majú vkladatelia a 900 majú dlžnící
Celkové množstvo peňazí je .............
Vznikajú nové peniaze
Viac prostriedkov v obehu, ale úroveň bohatsva sa
nemení
Hovoríme tomu multiplikačná expanzia bankových
peňazí